Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušené Judgement was issued on Thursday, February 22, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215205674
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2215205674.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov:

JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom
Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁGABRIELA,s.r.o.,sosídlom1.mája173/11,TrenčínIČO:47234679,protižalovanému:P.
O.,nar.XX.X.XXXX,bytomA.Q.XXXX/XX,T.X.,ozaplatenie330,97Eurspríslušenstvom,naodvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9C/199/2015-39 zo dňa 14.5.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e a
v časti, ktorou súd určil označenú zmluvnú podmienku za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti r u š í .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že návrh (akt. žalobu) zamieta, odporcovi (akt.
žalovanému) nepriznáva náhradu trov konania a zároveň určil, že zmluvná podmienka uvedená vo
všeobecných úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. v ustanoveniach
§ 4 hlavy 17 „v prípade omeškania s úhradou splátky, splátky RÚ I. či RU II, je klient povinný zaplatiť
spoločnosti úrok z omeškania v zákonnej výške. V prípade omeškania z úhradou splátky úveru dlhšieho
ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 15% a v prípade splátky

RU I. alebo RU II. 8% z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. Ustanoveniami o zmluvnej pokute v
týchto UP nie sú žiadnym spôsobom dotknuté nároky spoločnosti voči klientovi na náhradu škody v
plnej výške popri zmluvnej pokute. Spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je oprávnený
na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 4 eur/120,50 Sk
v prípade prvej upomienky a 12 eur/361,51 Sk v prípade druhej a ďalšej upomienky. Upomienku je
spoločnosť oprávnená poslať taktiež prostredníctvom telefonického spojenia GSM technológie, SMS
správainternetu.Spoločnosťjeoprávnenázmluvnúpokutu,úrokzomeškania,čipoplatokzaupomienku

klientovi celkom alebo čiastočne odpustiť.“ je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm.
a), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 100, § 101 a § 103
Občianskeho zákonníka a § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku.

3. Vecne súd argumentoval tým, že žalobca a žalovaný dňa 4.11.2009 uzavreli písomnú úverovú zmluvu,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v celkovej výške 199,- Eur. Žalobca a žalovanému úver v
dohodnutej výške poskytol, ktorý úver sa žalovaný zaviazal poskytnutý a čerpaný úver splácať vždy
do 15 - tého dňa tohto ktorého mesiaca v 12 - tich mesačných splátkach po 23,05 Eur. Žalovanýprostredníctvomúverovejkartyčerpaliďalšírevolvingovýúvervovýške818,15Eur,zktoréhoúverového
vzťahu mala vzniknúť pohľadávka, ktorá je predmetom konania. Na prvej úverovej zmluve sa drobnými
písmenami nachádza text: „spoločnosť a klient podpisom tejto úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú

okrem iného aj zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I a zmluvu o poskytnutí revolvingového
úveru II, v rozsahu uvedenom na rube tejto listiny a v úverových podmienkach. Na zmluve je podpis
žalovaného a žalobcu, pričom až v úverových podmienkach žalobcu je text týkajúci sa zmluvy o
poskytnutí revolvingového úveru. Následne súd dôvodil, že vykonaným dokazovaním dospel súd k
záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná z následne uvedených dôvodov. Revolvingový úver, z ktorého

mala vzniknúť žalovaná pohľadávka je neplatný, preto má žalobca nárok len na vydanie bezdôvodného
obohatenia.Žalovanýposkytnutéfinančnéprostriedkyčerpalpostupnevýberomzbankomatunaposledy
dňa 15.5.2011, preto od tohto momentu mal žalobca vedomosť o poskytnutí finančných prostriedkov
žalovanému, čím mu začala plynúť subjektívna premlčacia lehota 2 roky na uplatnenie pohľadávky, ktorá
uplynula dňa 15.5.2013. Žaloba bola podaná dňa 7.4.2015, čím sa stal celý nárok uplatnený žalobcom
za premlčaný. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,

žalovanému však trovy konania nepriznal lebo mu žiadne nevznikli ani si ich nevyčíslil.

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal žalobca prostredníctvom svojho
právneho zastúpenia odvolanie a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť súdu na ďalšie
konanie, eventuálne ho zmeniť tak, že žalobe vyhovie, s tým že celková výška trov bude právneho

zastúpenia bude vyčíslená do troch pracovných dní od posledného pojednávania vo veci. Argumentoval
odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d), f), a) a b) Občianskeho súdneho poriadku a tým,
že žalobu na súd podal dňa 25.3.2015, čím by sa pohľadávka premlčala až 26.4.2015 (teda tri roky
po zosplatnení úveru). Pokiaľ ide o výrokom rozsudku citovanú a vyhlásenú neprijateľnú podmienku
uvedenú v úverových zmluvných podmienkach za neprijateľnú a neplatnú, súd prvej inštancie sa v

odôvodnení napadnutého rozsudku nevenuje tejto výrokovej časti, teda neuvádza dôvody vyhlásenia
neprijateľnosti tejto podmienky. Súd tak nepostupoval v súlade s § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku a tým nedodržal jeho právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré právo patrí
medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania. V tejto súvislosti odvolateľ odkázal na viaceré
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky ako i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republikyz29.7.2010sp.zn.2MCdo7/2009.Ďalejkonštatoval,ženikdynepopieralskutočnosť,žemedzi
stranami ide o spotrebiteľský vzťah založený úverovou zmluvou, žalovaný však predmetnú úverovú
zmluvu podpísal na základe slobodnej vôle a podľa vlastného uváženia. Je presvedčený o tom, že
zmluva o úvere neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach tak, ako to uvádza súd. Podľa odvolateľa nie je možné neprijateľnú podmienku

vnímať jednostranne najmä z pohľadu akú majetkovú ujmu bude spotrebiteľ pociťovať, ale je potrebné
brať do úvahy skutočnosť, že žalovaný sa zaviazal splácať predmetný úver v splátkach a dostal sa do
omeškania.

5. Žalovaný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril.

6. Krajský súd v Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods.
1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP,
aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), d), f), v čase podania odvolania
účinného OSP, ktoré majú ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a

nawebovejstránkesúduminimálne5dnípredjehovyhlásením(§219ods.3CSP),adospelkzáveru,že
odvolaniu je možné priznať úspech len čiastočný, výlučne len v napadnutej časti určenia neprijateľnosti
a neplatnosti uvedenej zmluvnej podmienky, čím potom v ostatnej napadnutej zamietajúcej časti jerozsudok súdu prvej inštancie vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre čiastočnú
zmenu, ako i pre potvrdenie napadnutého rozsudku.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným uplatnenou odvolacou argumentáciou
navrhovateľa bolo posúdiť, či súd dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobou uplatnený nárok,
posúdený súdom prvého stupňa ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo plnením z
neplatnejzmluvyjepremlčanývdvojročnejpremlčacejdobe,ktorázačalaplynúťodposlednéhočerpania
finančných prostriedkov žalovaným, čo bolo dôvodom pre zamietnutie žalobného návrhu, ako i to či

súd prvej inštancie správne súladne so zákonom určil označenú zmluvnú podmienku za neplatnú z
dôvodu neprijateľnosti. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, včítane jeho
obsahového vymedzenia, nie je predmetom odvolacieho prieskumu skutkový stav zistený súdom prvej
inštancie, o ktorý svoje právne závery oprel i súd odvolací.

8. Pokiaľ ide o odvolaním žalobcu napadnutú časť rozsudku, ktorou došlo k zamietnutiu žaloby pre

premlčanie uplatneného nároku ako nároku z bezdôvodného obohatenia, ktorý takto súdom ustálený
právny titul nároku, ako i spotrebiteľský vzťah strán sporu žalobca odvolaním nespochybnil, odvolací
súd sa s takýmto záverom súdu prvej inštancie, že nárok je premlčaný, stotožňuje, pričom vychádza
z nasledovného.

9. Zmluva strán sporu o revolvingovom úvere, ktorý mal žalovaný čerpať prostredníctvom úverovej
karty, ktorá mu bola poskytnutá na základe predmetnej úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového
úveru, ktorej návrh jej uzatvorenie zo strany žalobcu mal byť súčasťou inej písomnej úverovej zmluvy
strán zo dňa 4.11.2009, čím podľa žalobcu táto zmluva o revolvingovom úvere mala nadobudnúť
platnosť dňom podpisu tejto inej zmluvy a účinnosť až aktiváciou karty žalovaným ako spotrebiteľom

tak nedodržala zákonom požadovanú písomnú formu, čím sa stala, ako to správne uzavrel i súd prvej
inštancie neplatnou v zmysle súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku citovaného § 4 ods. 1 zák.
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobcov nárok mu tak mohol byť priznaný skutočne len
titulom bezdôvodného obohatenia, ako plnenie z neplatného právneho úkonu (§451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).

10. Odvolací súd sa preto vzhľadom na odvolaciu argumentáciu sústredil už len na vyriešenie otázky
nastolenej odvolateľom, konkrétne či skutočne už uplynula premlčacia doba na vydanie bezdôvodného
obohatenia z tejto neplatnej úverovej zmluvy.

11. Zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase poskytnutia finančných prostriedkov žalovanému
úpravu premlčania vôbec neobsahoval, pričom takáto úprava je obsiahnutá v dvoch právnych
predpisoch, a to v § 387 a nasl. Obchodného zákonníka a ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Právna úprava premlčania obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto
výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ ani nemôže vzdať. S poukazom na to, aj napriek tomu, že v danom

prípade mal ísť v prípade platného uzatvorenia zmluvy stranami o zmluvný typ upravený v zmysle § 497
až§507Obchodnéhozákonníkasprihliadnutímnato,žemaloísťozmluvuspadajúcupodrežimzákona
o spotrebiteľských úveroch, bolo dôvodné predmetnú zmluvu posudzovať podľa citovaného zákona o
spotrebiteľských úveroch ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka, a to i v otázke premlčania práva
žalobcu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter

absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré
predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže
aplikáciaObchodnéhozákonníkaprichádzadoúvahyažpouplatneníspotrebiteľskéhopráva.Zhľadiska
poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo z časti musí
ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho

zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy,
ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v
Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie.

12. Odvolací súd je v prejednávanej právnej veci toho názoru, že na vec sa vzťahuje aj ustanovenie

právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité v požadovanom znení a
nebolo súdom vôbec odcitované a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, konkrétne ust. § 107 ods. 1 a
predovšetkým ods. 2 Občianskeho zákonníka o premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia, ktoré súd prvej inštancie podľa jeho ods. 2 nepoužil. V súlade s § 382 CSP dal potomodvolací súd priestor stranám na vyjadrenie sa k takémuto možnému použitiu tohto zákonného
ustanovenia, ktoré právo nevyužili.

13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
14. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu ne nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolal.

15. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§
107 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

16. V prvom odseku tohto ustanovenia je upravená tzv. subjektívna premlčacia doba, v odseku druhom

premlčacia doba objektívna. Vzájomný vzťah týchto dvoch premlčacích dôb je taký, že ak skončí beh
jednej z nich, a prihliada sa na premlčanie, právo sa premlčí a nemožno ho priznať. Premlčanie nevedie
k zániku práva, bráni však jeho vymožiteľnosti.

17. V súvislosti s bezdôvodným obohatením vo väzbe na premlčaciu dobu je treba dôsledne rozlišovať

absolútnu a relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Relatívne neplatný právny úkon sa totiž považuje za
platný až do doby, kým sa dotknutá osoba nedovolá relatívnej neplatnosti. Kým je takýto úkon platný,
nemožno sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Vo vzťahu k premlčaniu toho dôsledkom je,
že objektívna premlčacia doba začne plynúť až odo dňa dovolania sa neplatnosti právnych úkonov. Až
týmto dňom totiž dochádza k bezdôvodnému obohateniu. Dôjdením dovolania sa relatívnej neplatnosti

druhému účastníkovi zmluvy bude súčasne daná aj subjektívna lehota pre vydanie bezdôvodného
obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na rozdiel od toho, v prípade absolútne
neplatného právneho úkonu ako je to v danom prípade, objektívna premlčacia doba začne plynúť odo
dňa vzniku neplatného právneho úkonu (uzatvorenia neplatnej zmluvy) a subjektívna premlčacia doba
začne plynúť od doby, kedy sa oprávnený dozvie, že niekto na jeho úkor získal bezdôvodné obohatenie

a kto prospech získal.

18. Vzhľadom na uvádzané potom v danom prípade prichádza do úvahy použitie objektívnej premlčacej
lehoty, keďže žalobca považoval zmluvu o revolvingovom úvere, z ktorého vznikla uplatnená pohľadávka
za platnú, preto žalobcom uplatnený nárok, súdom prvej inštancie posúdený ako nárok z bezdôvodného

obohatenia bolo potrebné i bez námietky dlžníka (žalovaného) s odkazom na cit. § 5b zák. č. 250/2007
Z.z. považovať za premlčaný v trojročnej objektívnej premlčacej lehote. Premlčacia lehota začala plynúť
odo dňa vzniku neplatného právneho úkonu (uzatvorenia neplatnej zmluvy). V danom konkrétnom
prípade potom prijatím jednotlivých plnení žalovaným od odporcu, ktoré posledné prijaté plnenie bolo
podľa predloženého listinného dokladu žalobcom (č.l. 26 spisu) dňa 15.5.2011 a keďže žaloba bola

podaná až dňa 7.4.2015, trojročná premlčacia doba tohto posledného plnenia uplynula ešte pred
podaním žaloby dňa 15.5.2014. Z uvedeného je potom zrejmé, že i predchádzajúce plnenia sú už
premlčané.

19. Vzhľadom na posudzovanie premlčania žalovaného nároku bez uplatnenej námietky premlčania

žalovaným a namietania žalobcom ako odvolateľom, že na vec nebolo možné aplikovať § 5b
Zákona o ochrane spotrebiteľa, v dôsledku čoho potom súd nezákonne ex offo skúmal otázku
premlčania uplatneného nároku s tým, že ustanovenie nadobudlo účinnosť až po začatí tohto konania
1.5.2014,žalobca tak nastolil otázku, či ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa... zavedené
novelou zákonom č. 102/2014 Z.z. je možné aplikovať i na právne vzťahy, ktoré vznikli pred jeho

účinnosťou, teda pred dňom 1.5.2014, pričom odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd
prvoinštančný, že áno.20. V zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z, o ochrane spotrebiteľa v znení od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

21. Zodpovedanie tejto otázky súvisí s časovou pôsobnosťou právnych noriem. Rozdiel medzi časovou
pôsobnosťou hmotnoprávnych a procesných noriem pritom nie je zásadný, pravidlom je, že právna

norma reguluje spoločenské vzťahy dopredu a nie spätne. V danom prípade ust. § 5b Zákona o ochrane
spotrebiteľa normuje procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (teda
aj súdu), má teda charakter procesnoprávny a to bez ohľadu na to, že je obsiahnuté v hmotnoprávnom
predpise. Keďže zároveň táto norma neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia o časovej
pôsobnosti novely, ktorá ho zaviedla, musí platiť pravidlo okamžitej aplikability tohto ustanovenia. Ak
teda platí, že právna norma § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter a zákonodarca

nestanovil osobitný právny režim intertemporality, má súd prihliadať na premlčanie ex officio vo všetkých
ajprednadobudnutímúčinnostitohtoustanoveniazačatýchkonaniachpodliehajúcichpodhypotézutejto
právnej normy. Vzhľadom na to prvoinštančný súd, ktorý vo veci preskúmavaným rozsudkom rozhodoval
po účinnosti novelizovaného znenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol
účinnosť dňom 1.5.2014) správne ex offo citované ustanovenie zohľadnil a v konaní aplikoval.

22. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zhrnúc uzatvára, že súd bol s poukazom na procesné
ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa oprávnený ex offo posudzovať otázku premlčania uplatneného
nároku.

23. Správnym ale už nebol postup súdu prvej inštancie, keď, navyše i bez akéhokoľvek skutkového a
právnehozdôvodnenia,vtretejvýrokovejveteurčil,žecitovanázmluvnápodmienkajepreneprijateľnosť
neplatná. Podmienkou pre vyslovenie zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve za neplatnú resp.
neprijateľnú v zmysle § 153 ods. 3 a 4 OSP totiž bolo, aby išlo i o neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda
podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Keďže ale v danej veci s poukazom na už uvedené
išlo o dojednanie absolútne neplatné pre neplatnosť zmluvy samotnej pre nedostatok jej zákonom
predpísanej písomnej formy, nemôže to založiť neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky.

24. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd s použitím § § 387 ods. 1 a 2

CSP v spojení s § 389 ods. 1 písm. d) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
ako vo výroku vecne správny potvrdil a v napadnutej časti určenia zmluvnej podmienky za neplatnú z
dôvodu neprijateľnosti zrušil, keďže nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané
neexistovali.

25. Keďže odvolacím súdom došlo fakticky k čiastočnej zmene napadnutého rozsudku s analogickým
použitím § 396 ods. 2 CSP, bolo povinnosťou odvolacieho súdu rozhodnúť o nároku na náhradu trov
celého konania. Konečným výsledkom konania pritom zostal opätovne úspech práve žalovanému (o
neprijateľnosti a neplatnosti zmluvnej podmienky súd rozhodol bez návrhu procesnej strany, ex offo,
preto o úspešnosti v tejto napadnutej časti hovoriť nemožno), ktorému vznikol nárok na náhradu trov

konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 2 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 396 ods. 2 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím
sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2
CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Z obsahu spisu však vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v konaní pasívny, nevykonal žiaden
procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslili a podľa obsahu spisu mu ani žiadne
trovy v konaní nevznikli.

27.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu
jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.28. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogia legis alebo juris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP
aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o

náhrade trov rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal
pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom
najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 2 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov

konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenému
(žalovanému) žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so
zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).