Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. október 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37P/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115201019
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115201019.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci navrhovateľky: S. L.,

rod. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. K. XXX, A., zastúpená Ivetou Orlíkovou, advokátkou so sídlom
Kapitulská 6, Trnava, proti manželovi ktorý návrh nepodal: I. L., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. K. XXX,
A., zastúpený spoločnosťou JUDr. Michal Krutek, s.r.o., IČO: 47 254 581, so sídlom Hlavná 11, Trnava,
o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom: F. L., nar. X.X.XXXX, a
V. L., nar. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, obe zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Trnava, na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo I. L., nar. X.X.XXXX, a S. L., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX,

zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Trnava, zv. 72, ročník XXXX, strana 113, poradové číslo
300, r o z v á d z a.

Súd zveruje maloletú F. L., nar. X.X.XXXX, a maloletú V. L., nar. XX.X.XXXX, na čas po rozvode do
osobnej starostlivosti matky S. L., rod. U., nar. XX.XX.XXXX.

Obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec I. L., nar. X.X.XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletej F. na čas po rozvode výživným
vo výške 120,00 € mesačne, a na výživu maloletej V. na čas po rozvode výživným vo výške 100,00 €
mesačne, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám
matky.

Otec je s maloletými deťmi oprávnený stretávať sa každý párny týždeň v piatok v čase od 15,30 hod.
do 18,30 hod., v sobotu v čase od 9,30 hod. do 19,30 hod. a v nedeľu v čase od 9,30 hod. do 18,00

hod., počas Vianočných sviatkov dňa 25.12. v čase od 10,00 hod. do 18,00 hod., vo Veľkonočnú nedeľu
v čase od 10,00 hod. do 18,00 hod.
Matka je povinná v čase určenom ako začiatok styku pred svojim bytom maloleté deti riadne pripravené
odovzdať otcovi, otec je povinný v čase určenom ako koniec styku pred bytom matky maloleté deti riadne
odovzdať matke. Obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť
realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi a to najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom
styku.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľka sa návrhom došlým na súd dňa 23.1.2015 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by
bolo jej manželstvo s I. L. rozvedené, a maloleté deti aby boli zverené do jej osobnej starostlivosti,
a otcovi určená vyživovacia povinnosť vo výške 250,00 € na maloletú F. a 200,00 € na maloletú V.

mesačne.UviedlažeúčastníciuzavrelimanželstvodňaX.X.XXXX,dňaX.X.XXXXsamanželomnarodila
dcéra F., dňa XX.X.XXXX sa narodila dcéra V.. Poukázala na skutočnosť že účastníci nikdy spoločne
nehospodárili, navrhovateľka nemala k dispozícii žiadne finančné prostriedky (nakupoval iba manžel,
čo odôvodňoval tým že navrhovateľka by kupovala zbytočnosti a míňala peniaze), manžel kontroloval
či navrhovateľka vypína v domácnosti svetlo, ani deti nemohli mať zapnuté nočné lampy, kontroloval

na akom horáku varí, vadilo mu keď sa s deťmi hrala, ponižoval ju; I. L. zriadil pre navrhovateľku
kreditnú kartu, na ktorú jej zasielal 200,00 € - túto sumu mala určenú na celý mesiac na zabezpečenie
chodu domácnosti. Manželia nežili žiadnym spoločenským a kultúrnym životom, nemali žiaden spoločný
program, o výchovu a starostlivosť o deti sa starala len navrhovateľka. Uvedené správanie sa manžela
voči navrhovateľke spôsobilo jej citové odcudzenie, manželia spolu nežijú viacero mesiacov - situácia
dospela do štádia, keď sa navrhovateľka rozhodla ukončiť manželstvo, nakoľko necíti k manželovi lásku,

nemá záujem s ním zostať. Uviedla ďalej že pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti na 10
hodín týždenne, s príjmom 2,65 €/hod. (t.j. má mesačný príjem 43,30 €); I. L. je jediným spoločníkom
a konateľom spoločnosti I., s.r.o., poberá rodinné prídavky na deti. Výdavky na maloletú F. sú mesačne
za obedy v škole 25,00 €, školské potreby 20,00 €, strava 100,00 €, oblečenie a hygiena 50,00 €, mobil
10,00 €, spoločenské aktivity 20,00 €, na maloletú V. za obedy v škole 25,00 €, družina 10,00 €, školské

potreby 20,00 €, strava 100,00 €, oblečenie a hygiena 50,00 €, spoločenské aktivity 20,00 €, mesačné
výdavky navrhovateľky sú za mobil 10,00 €, zubár 30,00 €, strava 100,00 €, oblečenie a hygiena 30,00
€, benzín 50,00 €. Čo sa týka styku otca s deťmi navrhovateľka nemá výhrady ohľadne stretávania sa,
nežiada aby styk upravil súd.
K návrhu priložila navrhovateľka sobášny list účastníkov, rodné listy maloletých detí, potvrdenie o

trvalom pobyte účastníkov, dohodu o vykonaní práce uzavretú medzi spoločnosťou Relax Team, s.r.o. a
navrhovateľkou dňa 7.12.2014 s dodatkom zo dňa 31.12.2014, potvrdenie o mzde za mesiac december
2014 (vo výške 43,30 €), potvrdenie ZŠ o návšteve školy maloletými deťmi, potvrdenie ZŠ o odoberaní
stravy, výpis z Obchodného registra spoločnosti I., s.r.o. (jediným spoločníkom je I. L.).
2.

SúdsipresvojerozhodnutiezadovážilďalejvyjadrenieÚPSVaRzodňa26.2.2015,správuoúčastníkoch
podanú Mestom Trnava, oznámenie daňového úradu že ani jeden z účastníkov nepodal daňové
priznanie za roky 2013 a 2015, kópiu daňového priznania spoločnosti I., s.r.o. (v ktorej je I. L. jediným
spoločníkom a konateľom) za rok 2013 (strata 324,87 €), kópiu daňového priznania spoločnosti I., s.r.o.
za rok 2015 (základ dane 174,18 €), oznámenie ÚPSVaR o skutočnosti že ani jeden z účastníkov

nie je t.č. evidovaný v evidencii nezamestnaných, a ani jeden z účastníkov nie je poberateľom dávky
v hmotnej núdzi a príspevkov, ani žiadnej inej štátnej sociálnej dávky, navrhovateľka je poberateľkou
prídavku na dve deti vo výške 47,04 € mesačne, potvrdenie zamestnávateľa I. L. z ktorého súd zisťuje
jeho priemerný príjem za obdobie od februára 2014 do januára 2015 vo výške 409,47 € mesačne,
správu ÚPSVaR zo dňa 16.3.2015, potvrdenie zamestnávateľa I. L. z ktorého súd zisťuje jeho mzdu za

obdobie od októbra 2015 do septembra 2016 priemerne vo výške 349,71 € mesačne a náhrada stravy
(diéty) za uvedené obdobie priemerne vo výške 116,55 € za mesiac, správu ÚPSVaR zo dňa 16.3.2015,
potvrdenie zamestnávateľa navrhovateľky z ktorého súd zisťuje jej príjem za december 2014 vo výške
43,30 €, za január 2015 vo výške 82,64 €, za február až máj 2015 vo výške po 309,86 €, za jún 2015
vo výške 311,22 €, a za júl 2015 vo výške 281,29 €, správu ÚPSVaR zo dňa 16.3.2015, osvedčenie

o evidencii motorového vozidla EČ A výpis z účtu L. U. (otec navrhovateľky) za mesiac február 2015,
2x pokladničný blok za úhradu mobilného telefónu, správu ÚPSVaR zo dňa 17.4.2015 o prešetrení
pomerov v domácnosti rodičov maloletých detí, kópiu Uznesenia tunajšieho súdu č. 19P/26/2015-43 zo
dňa4.9.2015aUzneseniaKrajskéhosúduvTrnaveč.10CoP/42/2015-59zodňa18.11.2015(nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľke, a

upravený styk otca s deťmi), oznámenie daňového úradu o skutočnosti, že navrhovateľka ani I. L. (ako
fyzická osoba) nepodali za zdaňovacie obdobie roka 2015 daňové priznanie, mailovú správu matky
adresovanú ÚPSVaR zo dňa 17.10.2016, potvrdenie zamestnávateľa navrhovateľky z ktorého súd
zisťuje jej mzdu za obdobie od mája 2015 do decembra 2015 priemerne vo výške 365,00 € mesačne, za
január 2016 vo výške 694,77 €, a za obdobie od februára do augusta 2016 priemerne vo výške 876,91

€ mesačne, mzdové listy navrhovateľky za mesiace február, marec a apríl 2015, vyčíslenie nákladov
vyhotovené navrhovateľkou (mesačne na maloletú F. vo výške 332,00 €, na maloletú V. vo výške 312,00
€, na navrhovateľku vo výške 485,00 €), kópiu faktúry spoločnosti I., s.r.o. vystavenej voči spoločnosti
KLIMEX Hutnícky materiál, s.r.o., a spis tunajšieho súdu sp.zn. 19P/26/2015.3.
I. L. sa k návrhu vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa
7.4.2015 v ktorom uviedol že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí, žiada aby ho súd zamietol,

dôvody ktorými je návrh odôvodnený nezodpovedajú skutočnosti, sú skreslené, tvrdenia uvedené
navrhovateľkou považuje za účelové; krízu manželstva podľa neho spôsobilo správanie sa rodičov
navrhovateľky (najmä jej matky), ktorá ma na navrhovateľku značný vplyv a voči I. L. je predpojatá.
Správanie navrhovateľky sa zmenilo v lete 2014 (kedy odišla s deťmi a svojimi rodičmi na dovolenku),
čo vyvrcholilo v decembri 2014 odkedy sa navrhovateľka s manželom odmietla intímne stýkať; dňa

18.1.2015 sa navrhovateľka spolu s deťmi odsťahovala ku svojim rodičom, kde sa od tej doby zdržuje,
a bráni otcovi v styku s deťmi. Za situácie, keď sa manželia intímne nestýkajú a nevedú spoločnú
domácnosť nemožno hovoriť o trvalom rozvrate manželstva, ani o tom že by neexistoval predpoklad
pre jeho obnovenie.
4.
Na pojednávaní konanom dňa 22.4.2015 právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla že v manželstve je

dlhodobý rozvrat, manželia majú zásadne iné predstavy o spolužití; problémy v manželstve boli nielen v
intímnej sfére, ale jednalo sa hlavne o prejavy manžela voči navrhovateľke, ktoré boli vnímané negatívne
aj zo strany detí - po dlhom zvažovaní preto navrhovateľka dospela k záveru že manželstvo už nemôže
plniť svoj účel, jedná sa o jej samostatné rozhodnutie nikým neovplyvnené. Navrhovateľka v januári
2015 odišla zo spoločnej domácnosti, odvtedy odmieta kontakt s manželom, nechce sa do spoločnej

domácnosti vrátiť. V prípade rozvodu manželstva navrhovateľka navrhuje aby súd zveril maloleté deti
do jej osobnej starostlivosti, a uložil otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 250,00 € mesačne na každé
z maloletých detí. Doložený príjem otca vo výške 409,00 € mesačne považuje za účelovo nízky, naviac
otec je jediným spoločníkom spoločnosti v ktorej je zároveň aj zamestnaný.
Na pojednávaní konanom dňa 22.4.2015 právny zástupca I. L. uviedol že podľa I. L. je návrh na

rozvod predčasne podaný, nakoľko do januára 2015 účastníci spolu riadne žili, hospodárili (aj keď určité
problémy sa prejavovali); manžel prezentoval svoju snahu zmeniť sa, k čomu však navrhovateľka mu
nedala žiadnu šancu. Poukázal na skutočnosť že pri rozvode manželstva s maloletými deťmi je potrebné
postupovať opatrne, rozvod neunáhliť, nakoľko by mohli byť poškodené záujmy maloletých detí.
Na pojednávaní konanom dňa 22.4.2015 navrhovateľka uviedla že trvá na návrhu na rozvod manželstva,

s manželom už nechce žiť v manželskom zväzku. Negatívna povaha manžela sa prejavila hneď po
uzavretí manželstva, keď manžel sa k navrhovateľke správal povýšenecky, neprimerane ju kritizoval, čo
na navrhovateľku zle psychicky vplývalo a trpela tým, manžel bol majetnícky, vydeľoval navrhovateľke
finančné prostriedky (mala mesačný limit na nákup vo výške 200,00 €), v prípade ak chcela robiť väčší
nákup najskôr musela mať intímny pomer s manželom. Manžel navrhovateľku neustále kritizoval, napr.

že nie je navarené alebo upratané, čo však nebola pravda, nedovolil navrhovateľke kupovať potraviny
ktoré chcela ona, kritizoval ju že sa nevie správať a podobne. Správanie manžela sa výrazne zhoršilo v
roku 2013 - vtedy navrhovateľka k nemu stratila akýkoľvek cit, momentálne ho berie ako otca detí, už ho
neľúbi. Problémy vyvrcholili v lete 2014 - vtedy navrhovateľka manželovi povedala že mu dáva poslednú
šancu aby sa zmenil, k čomu však neprišlo. V januári 2015 sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej

domácnosti ku svojim rodičom - od uvedenej doby nežijú účastníci v spoločnej domácnosti, kontaktujú
sa len v nevyhnutnej miery ohľadom detí, počas celého manželstva spolu nehospodárili, intímne sa
nestýkajú od septembra / októbra 2014. Podľa názoru navrhovateľky vzťahy medzi manželmi sú trvalo a
vážne rozvrátené, nie je možné ich napraviť, navrhovateľka si nevie predstaviť že by obnovili manželské
spolužitie; príčinou rozvratu vzťahov v manželstve bolo podľa navrhovateľky nevhodné správanie sa

manžela voči nej.
Na pojednávaní konanom dňa 22.4.2015 I. L. uviedol že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí,
podľa neho počas trvania manželstva medzi manželmi neboli žiadne problémy, naposledy mali intímny
styk pred Vianocami 2014. Odmietol tvrdenia navrhovateľky že by ju akýmkoľvek spôsobom týral,
aj tvrdenie že vyžadoval sex ako odmenu za to že navrhovateľku zoberie na nákupy. Podľa neho

manželstvo bolo v poriadku, nezaznamenal že by medzi účastníkmi boli problémy, navrhovateľku miloval
aj ju stále miluje; navrhovateľku nikdy nekritizoval ani neznevažoval - nemal ani za čo, lebo vždy bolo
navarené, upratané, ožehlené, bolo čisto. Podľa I. L. príčinou rozvratu vzťahov medzi manželmi boli
rodičianavrhovateľky,ktorímalivýhradyvočinemu,„kupovali“simaloletédetiúčastníkov,neskôrvplývali
aj na navrhovateľku. Podľa názoru I. L. vzťahy medzi manželmi nie sú rozvrátené, je možné obnovenie

manželského spolužitia.
5.
Na pojednávaní konanom dňa 3.6.2015 svedok L. U. (otec navrhovateľky) uviedol že približne rok
dozadu si začal všímať že vzťahy medzi manželmi sa zhoršujú, často vídaval navrhovateľku ako samavykonáva všetky práce v dome a na záhrade, I. L. jej takmer vôbec nepomáhal. V lete 2014 si aj s rodičmi
I. L. s ním pohovorili, aby sa viacej staral o rodinu a o domácnosť - toto dodržiaval približne mesiac,
následne sa vrátilo všetko do starých koľají. Na otázky sudcu svedok uviedol že navrhovateľka sa k nim

prisťahovala koncom roku XXXX s odôvodnením, že s manželom už nemôže vydržať, už ďalej s ním
nechce byť; navrhovateľka sa presťahovala nastálo, jednoznačne nemala záujem sa k manželovi vrátiť.
Podľa svedka manželstvo sa už nedá obnoviť, nakoľko navrhovateľka nechce za žiadnych okolností s
manželom byť.
Na otázky právnej zástupkyne navrhovateľky svedok uviedol že rodičia navrhovateľky a manželia boli

susedmi, v plote si spravili priechod ktorý však po odsťahovaní sa navrhovateľky zrušili. Svedok voči
I. L. nemal žiadne výhrady, nikdy sa výrazne nepohádali, rodičia navrhovateľky nemali záujem na tom,
aby bolo manželstvo narušené.
Na otázky právneho zástupcu I. L. svedok uviedol že nikdy nebol prítomný pri tom, že by manžel
navrhovateľku slovne alebo fyzicky napádal alebo ponižoval. Vzťah maloletých detí k otcovi je dobrý,
deti ho majú radi, stretávajú sa, nikto im v stretávaní s ním nebráni.

Na pojednávaní konanom dňa 3.6.2015 svedkyňa L. U. (matka navrhovateľky) uviedla že manželstvo
účastníkov vnímala ako bezproblémové, aj keď sa jej nepáčilo správanie sa manžela voči navrhovateľke
(nevážil si ju, nebol k nej milý, málo jej pomáhal, starostlivosť o domácnosť aj o záhradu bola na
navrhovateľke). Na jar 2014 sa navrhovateľka začala sťažovať na život s manželom - že je finančne
závislá od neho, že ju ponižuje, manželia nežili spoločenským životom, nechodili na oslavy, ani nikto k

nim, nechodili na výlety a pod. Koncom roka 2014 sa navrhovateľka od manžela odsťahovala nastálo,
nemienila sa už vrátiť, pretože k nemu nič necítila, uviedla že ju neustále ponižoval, nevážil si ju,
povedalažesaužvrátiťnechce.Odkedysanavrhovateľkapresťahovalakusvojimrodičomvzťahymedzi
účastníkmi sa neupravili, účastníci spolu komunikujú veľmi málo; zo strany navrhovateľky sa jedná o
definitívne rozhodnutie.Na otázky právneho zástupcu I. L. svedkyňa uviedla že manželia boli trikrát na

dovolenke, navrhovateľka následne uviedla že už s manželom na dovolenku nechce ísť, nakoľko všetka
starostlivosť bola len na nej. Uviedla ďalej že vzťah maloletých detí k otcovi je normálny. Správanie sa
manžela voči navrhovateľke sa svedkyni nepáčilo, manžel občasne na navrhovateľku kričal, nikdy jej
však vulgárne nenadával.
6.

Na pojednávaní konanom dňa 15.7.2015 svedkyňa W. L. (matka I. L.) uviedla že problémy medzi
manželmi zaznamenala v lete 2014, o týchto hovorili deti účastníkov ktoré opakovali, že I. L.
navrhovateľke nepomáha, kričí na ňu; účastníci samotní však sa nikdy nesťažovali a o svojich vzťahoch
nehovorili - svedkyňa preto nevie aké sú vzťahy medzi nimi.Na otázky právneho zástupcu I. L.
svedkyňa uviedla že do leta 2014 sa nehovorilo problémoch medzi manželmi, podľa názoru svedkyne

navrhovateľka je ovplyvnená svojimi rodičmi.
Na pojednávaní konanom dňa 15.7.2015 právny zástupca I. L. uviedol že v prípade rozvodu manželstva
žiada otec o zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko obaja rodičia majú
vhodné podmienky pre ich výchovu.
Na pojednávaní konanom dňa 15.7.2015 právni zástupcovia oboch účastníkov zhodne uviedli že

budú akceptovať výsledky znaleckého dokazovania v konaní sp.zn. 19P/26/2015; nežiadajú aby do
konania o rozvod manželstva bol ustanovený nový znalec, a žiadajú vyčkať na vypracovanie znaleckého
dokazovania v konaní sp.zn. 19P/26/2015.
7.
V konaní sp.zn. 19P/26/2015 bol znalcom PhDr. J. Q. dňa 5.4.2016 vypracovaný znalecký posudok č.

136/2015. Znalec psychologicky vyšetril, navrhovateľku (rozumová chápavosť na úrovni populačného
priemeru, osobnosť extrovertná, neuroticky štruktúrovaná, spoločenská, družná, živá, aktívna, avšak
prítomná je nestála nálada, podráždenosť, rozladenosť, je dráždivá, impulzívna, ľahko vznetlivá,
netrpezlivá, má limitované sociálne zručnosti, v interpersonálnej sfére má často ťažkosti), I. L.
(rozumová chápavosť na úrovni širšieho populačného priemeru, osobnosť extroverzná, je emocionálne

labilný v dôsledku rozpadu rodiny, dokáže používať sociálne žiaduce správanie, zvláda bežné životné
situácie na primeranej úrovni), maloletú F. (rozumová chápavosť na úrovni populačného nadpriemeru,
osobnostne extrovertovaná, emocionálne labilná, citlivá, senzitívna voči kritike, sociabilná, vykazuje
prítomnosť negatívnych životných udalostí), a maloletú V. (rozumová chápavosť na úrovni populačného
nadpriemeru, osobnostne extrovertná, emocionálne stabilná, ťažšie sa vyrovnáva so sociálnym

odmietnutím, bez impulzívnych a agresívnych tendencií v správaní, je viac závislá na postoji či názore
vzťahovo významnej osoby napríklad matky a staršej sestry, aj správanie sa maloletej vo vzťahu k otcovi
je viac ovplyvnené názorom matky a sestry, prípadne starých rodičov).Na otázku aký má maloletá F.
vzťah k matke a k otcovi znalec uviedol že maloletá s matkou vzájomne vychádzajú dobre, cíti že jumatka ľúbi; na otcovi sa jej povahovo nepáči nič, nemá ho rada, necíti že by ju ľúbil. Maloletá vôbec
nechce chodiť k otcovi, chce stále bývať len s matkou. Aj keď žili rodičia spolu, tak maloletá s otcom
nevychádzala, lebo bol veľmi nepríjemný k matke. Maloletá je voči osobe matky menej kritická, vníma

na nej len pozitíva (negatíva prehliada), voči matke je ochraňujúca, vníma ju ako submisívnu v postavení
voči otcovi, preto má tendenciu ju ochraňovať a zastávať; osobu, ktorá je v opozícii voči matke vníma
negatívne. Maloletá hodnotí výchovný štýl otca ako prísny, direktívny, pri postoji otca voči nej postráda
pozitívne citové prejavy, je voči otcovi výrazne kritická, podľa jej názoru ju otec nemá rád, otec si o nej
myslí že je hlúpa. Aktuálne negatívny postoj maloletej k otcovi hodnotí znalec ako prechodný, vyhrotený

v čase rozvodu. Maloletá pociťuje že nie je otcom prijímaná, čo v čase odlúčenia rodičov nabralo viac
na intenzite.Na otázku aký má maloletá V. vzťah k matke a k otcovi znalec uviedol že maloletá k otcovi
už nič necíti. Chce bývať s matkou, s otcom sa nechce moc stretávať, len jedenkrát do týždňa, resp.
vôbec. Matku maloletá ľúbi, vzájomne dobre spolu vchádzajú. Nie je nič také, čo by sa jej na matke
povahovo nepáčilo, a nie je nič také čo by sa jej povahovo páčilo na otcovi, otca sa bojí, má z neho
strach.MaloletáV.sivzťahyanázorytvorínazákladepostojamatky,osobuktorájevopozíciivočimatke,

vníma negatívne. Maloletá hodnotí výchovný štýl otca ako prísny, je voči nemu nadmerne kritická, každú
činnosť či situáciu, ktorú strávila s otcom, hodnotí negatívne. Maloletá je vo vzťahu k otcovi výrazne
kritická, čo sa týka stretávania sa s otcom, v tejto otázke je nejednoznačná - na jednej strane sa odmieta
stretávať s otcom, na druhej strane pripúšťa že by za ním raz za týždeň aj išla.Z psychologického
hľadiska znalec nepovažuje za vhodné tlačiť maloleté deti do styku s otcom, bolo by to kontraproduktívne

pre ich aktuálny psychický stav.Na otázku aký vzťah má otec k maloletým deťom znalec uviedol že vzťah
je dobrý, harmonický, deti mu chýbajú, má obidve rovnako rád. Otec by chcel striedavú starostlivosť s
týždenným intervalom.Na otázku aký vzťah má matka k maloletým deťom znalec uviedol že vzťah je
harmonický, sú na seba naviazané, majú sa vzájomne rady a dobre spolu vychádzajú. Matka nesúhlasí
sostriedavoustarostlivosťou,pretožebytodcéryzleznášali.Matkamaloletédetinechcenútiťabychodili

k otcovi ak samé nechcú.Na otázku ku komu z rodičov má maloletá F. a maloletá V. bližší vzťah znalec
uviedol že obidve maloleté deti majú bližší vzťah s matkou.Na otázku aký je vývin a vývoj maloletej F. v
momentálnom výchovnom prostredí (t.j. u matky) znalec uviedol že v štruktúre vyvíjajúcej sa osobnosti
maloletej nezistil žiadne poruchy vývinu, žiadnu závažnejšiu psychopatológiu.Na otázku aký je vývin a
vývoj maloletej V. v momentálnom výchovnom prostredí (t.j. u matky) znale uviedol že v štruktúre jej

vyvíjajúcej sa osobnosti nezistil žiadne poruchy vývinu, žiadnu psychopatológiu.
Na otázku aký je doterajší výchovný vplyv rodičov na maloleté deti a ktorý z rodičov má lepšie
intelektuálne, citové, morálne predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o maloleté
deti znalec uviedol že1/ matka má vytvorenú citovú vzťahovú väzbu k maloletým dcéram, ich vzťah je
harmonický, vo vzťahu k maloletým dcéram uplatňuje zhovievavý rodičovský štýl, ktorý je orientovaný na

maloleté dcéry, ich vzťah je dôverný - negatívom je, že matka príliš zaťahuje maloleté deti do problémov
v manželstve a vo vzťahu s otcom maloletých, a takýmto spôsobom matka kontaminuje maloleté deti vo
vzťahu k otcovi (aj na základe toho maloleté deti sú odmietavé vo vzťahu k otcovi); tento spôsob konania
matky znalec považuje za nezrelý, a nebezpečný v zmysle, že maloleté deti nazerajú na otca cez prizmu
pohľadu matky v danej veci. Matka by sa mala usilovať o to, aby maloleté deti boli viac slobodnejšie v

budovaní si ich vzťahu k otcovi,
2/ otec ťaživo prežíva predmetnú životnú situáciu, nevyrovnal sa s rozpadom rodiny a manželstva,
čo spôsobuje u neho emocionálne rozlady, ťažko sa vysporadúva s odchodom manželky a detí zo
spoločnej domácnosti, pociťuje krivdu, čo v ňom produkuje hnev, pričom jeho schopnosť kontrolovať
emočné vybitie je znížená. Vo vzťahu k maloletým dcéram sa ťažšie dokáže odpútať od pocitu krivdy

ktorá mu bola konaním matky spôsobená, a dovolí svojim pocitom prenikať do vzťahu s maloletými, kde
pozoruje ich odmietavé správanie, čo ho irituje, keďže je presvedčený, že je to v dôsledku ovplyvňovania
maloletých zo strany matky a jej rodiny voči nemu. Pre odmietavé správanie maloletých dcér voči jeho
osobesamunedarívytvoriťatmosféru,ktorábyvytváralalepšiepodmienkykbudovaniu,resp.ktráveniu
času maloletých v jeho prítomnosti. Nakoľko deti s otcom nie sú naučené tráviť čas, nie sú na neho

zvyknuté, za súčasných podmienok nie je otec schopný zabezpečovať striedavú starostlivosť, a to nie
z hľadiska jeho rodičovských kompetencií, ale z hľadiska oslabenej vzťahovej väzby maloletých dcér
voči nemu. Otcom navrhovaná striedavá starostlivosť, ale aj prespávanie maloletých v jeho domácnosti
nie je možné za aktuálnych podmienok v zmysle vybudovaných vzťahov medzi otcom a maloletými
deťmi realizovať - zotrvávanie s maloletými deťmi v domácnosti otca je t.č. nekonštruktívne, pretože

maloleté deti sa nedokážu oslobodiť od vplyvu matky a jej rodiny, a po krátkej chvíľke utekajú za matkou
(uvedené nie je chybou otca, ale je to aktuálna realita).Na otázku či je v záujme maloletých detí ich
zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov znalec uviedol že v záujme maloletých detí
niejeichzvereniedostriedavejosobnejstarostlivosti.Naotázkuakýjenajvhodnejšíspôsobúpravystykus druhým rodičom v prípade zverenia maloletých detí do starostlivosti jedného z rodičov (t.j. v akých
intervaloch má byť styk upravený, v akej dĺžke), aby to bolo v záujme maloletých detí znalec uviedol
že za najvhodnejší spôsob úpravy styku maloletých s otcom považuje každý druhý víkend v sobotu a v

nedeľu bez prespania od 09,00 hod. do 18,00 hod., počas týždňa keď maloleté nebudú u otca, v stredu
od 15,00 hod. do 18,30 hod.8.
Matka sa vo veci vyjadrila -prostredníctvom svojej právnej zástupkyne- podaním došlým súdu dňa
13.10.2016 v ktorom uviedla že I. L. je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti I., s.r.o., ktorá
podľa daňového priznania za rok 2015 je v strate, avšak do majetku spoločnosti bola zakúpená motorka

vo výške 13.000,00 € na úver, ktorého splátka je vo výške 200,00 € mesačne, pričom spoločnosť
nevykonáva kuriérsku resp. donáškovú službu; rovnako bolo do majetku spoločnosti zakúpené osobné
motorové vozidlo zn. KIA Sorento, za hotovosť. Z uvedeného vyplýva že spoločnosť I., s.r.o. nakupuje
do majetku veci vysokej hodnoty, pričom tak cez odpisy a náklady znižuje svoj základ a vykazuje stratu.
I. L. je zamestnaný v tejto spoločnosti za minimálnu mzdu, pričom jeho náklady a životná úroveň sú
vyššie ako je jeho príjem.

9.
Napojednávaníkonanomdňa31.10.2016navrhovateľkanaotázkyprávnehozástupcuI.L.uviedlažejej
vadí,žeotecsinedokážekdeťomvytvoriťvzťah,detisasťažujúženanekričí.Napr.imsľúbilžepôjduna
nákupy do Bratislavy, zaviedol ich ale k nejakému psychológovi, odkiaľ prišli deti vystresované, maloletej

F. bolo zle, napínalo ju, mala kŕče. Otec bol naposledy s deťmi v deň pred pojednávaním, dňa 30.10.2016
- deti odišli k otcovi o 10,30 hod., prišli o 12,30 hod. - krátko boli u otca preto, lebo mali rozhádzané izby
a tieto si museli poupratovať, boli nahnevané že nejaké cudzie deti sa im hrajú s hračkami; následne deti
mali ísť s otcom do Smoleníc na výlet čo odmietli, nakoľko sa s ním boja jazdiť autom pre jeho riskantnú
jazdu. Deti boli po domácky, ale slušne oblečené (bývajú v susedstve), obuté mali šľapky alebo tenisky

(ak by otec chcel ísť s nimi mimo domu, prídu sa prezliecť). Ďalej navrhovateľka uviedla že ona aj starí
rodičia deťom zdôrazňujú, že k otcovi by mali chodiť, s čím však oni nesúhlasia - podľa nich je otec
neustále podráždený, nič im nedovolí (napr. zobrať si hračku od neho domov). Na ďalšiu otázku uviedla
že otec sa nikdy k deťom hrubo nesprával, nikdy ich nebil, nikdy im výrazne nenadával.
Na otázky svojej právnej zástupkyne navrhovateľka uviedla že otec sa nikdy nezaujímal o to, či sú deti

naučené, aký majú prospech, resp. o iné školské záležitosti - zaujímal sa iba o to, či všetko zjedli na obed
s odôvodnením, že on to platí, počas života v spoločnej domácnosti otec eliminoval návštevu rôznych
krúžkov ktoré bolo treba platiť. T.č. otec ničím neprispieva na krúžky detí, platí výživné 40,00 € na jedno
dieťa, naviac neplatí nič, ani t.č. sa otec s deťmi neučí, na vyučovanie ich nepripravuje.
Otec sa vyjadril k priebehu styku dňa 30.10.2016 - poukázal na skutočnosť že deti k nemu prišli v

šľapkách, čo bol zámer matky aby s nimi nemohol nikam ísť. Maloleté deti odišli o 12,30 hod., s tým že sa
ešte poobede vrátia - otec im volal okolo 14,00 hod., deti s ním odmietli ísť lebo sa údajne hrali, následne
im volal okolo 15,00 hod., ale aj vtedy odmietli s ním ísť, nakoľko matka ich zobrala niekam na návštevu.
Na pojednávaní konanom dňa 31.10.2016 súd bez prítomnosti rodičov a ich právnych zástupcov vypočul
maloleté deti ktoré uviedli, že chcú bývať s matkou (na tomto názore vehementne trvajú), nakoľko otec

podľa nich nie je na ne dobrý, kričí na ne (kvôli tomu že nie sú naučené, resp. že nerozumejú učivu,
prípadne keď sa im niečo nedarí), je nervózny. Spomínajú incident ktorý sa prihodil cestou od starých
rodičov zo strany otca, keď mal otec ruky mimo volant a išiel príliš rýchlo. Uviedli že otec sa s nimi
neučí, nevie im vysvetliť preberanú látku, síce sa snaží variť, ale stále rovnaké jedlá čo deťom nechutí.
Momentálne bývajú aj s matkou u starých rodičov zo strany matky - tu sú radi, majú zariadenú izbu kde

majú hračky, písacie stolíky; občasne sa s nimi učí starý otec. Deti zásadne odmietajú, že by mali bývať
v určitý čas u otca a v určitý čas u matky (striedavú starostlivosť), vedia si predstaviť občasné návštevy
u otca, odmietajú však v jeho domácnosti spávať, za žiadnych okolností s ním nechcú ísť na viacej dní
na dovolenku, čo dôvodia tým, že by im bolo veľmi smutno za matkou. Uviedli že matka ich na návštevy
za otcom posiela, oni však k nemu chodia neradi, nakoľko často krát na ne kričí. Podľa vyjadrenia

maloletých detí otec má „frajerku“, ktorá u neho prespáva aj s jej tromi deťmi, s týmito sa maloleté F. a
V. nekamarátia, nakoľko používajú ich hračky. Na záver maloleté deti opätovne a jednoznačne uviedli,
že chcú bývať s matkou; s otcom styk neodmietajú úplne, avšak zásadne nechcú u neho prespávať.
Na pojednávaní konanom dňa 31.10.2016 právny zástupca I. L. uviedol že vzhľadom na vykonané
dokazovanie, a prihliadnuc k názorom maloletých detí, otec súhlasí s tým, aby deti boli zverené do

osobnej starostlivosti matke; zároveň žiada upraviť styk otca s deťmi tak, že deti by boli u otca každý
párny týždeň v piatok v čase od 15,00 hod. do 18,30 hod., v sobotou od 9,00 hod. do 18,30 hod., a v
nedeľu od 9,00 hod. do 18,00 hod., žiada tiež upraviť styk počas Vianočných a Veľkonočných sviatkov,
a počas jarných a letných prázdnin.Na pojednávaní konanom dňa 31.10.2016 právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla že s navrhnutou
úpravou styku súhlasí, avšak v piatok žiadajú upraviť stretávanie sa detí s otcom od 15,30 hod., v sobotu
a v nedeľu od 9,30 hod.

Uviedla ďalej že I. L. na firmu I., s.r.o. zakúpil motorku v hodnote 13.000,00 €, a motorové vozidlo KIA
Sorento, pričom motorka nie je potrebná pre výkon podnikateľskej činnosti. Spoločnosť I., s.r.o. fakturuje
pre svojho odberateľa týždenne sumu vyše 1.300,00 €.
Na pojednávaní konanom dňa 31.10.2016 navrhovateľka uviedla že od februára 2016 je zamestnaná na
trvalý pracovný pomer, príjem má 1.200,00 € mesačne, poberá rodinné prídavky na dve deti vo výške

47,04 € mesačne, nemá žiadne ďalšie príjmy. Výdavky na chod domácnosti má 100,00 až 200,00 €
mesačne (jedná sa o príspevok ktorý poskytuje rodičom, u ktorých býva), žiadne zvýšené výdavky na
chod domácnosti nemá, je zdravá. Výdavky na maloletú F. sú 332,00 €, na maloletú V. 312,00 € mesačne
vrátane stravy, oblečenia, hygienických potrieb; obe maloleté deti sú zdravé, zvýšené výdavky na ne nie
sú. Žiada aby súd určil na výživné na maloletú F. 180,00 €, a na maloletú V. 150,00 € mesačne.
Na pojednávaní konanom dňa 31.10.2016 I. L. uviedol že je jediným konateľom a spoločníkom

spoločnosti I., s.r.o., ktorá za rok 2015 mala zisk 174,18 €; spoločnosť sa zaoberá prepravou tovaru. V
uvedenej spoločnosti je I. L. aj zamestnaný, s príjmom 349,71 € mesačne, zároveň sú mu vyplácané
náhrady stravného priemerne 116,55 € mesačne; žiadne ďalšie príjmy nemá. Výdavky na chod
domácnosti vrátane spotreby energií má I. L. 150,00 €, výdavky na stravu, oblečenie, hygienu a pod.
200,00 € mesačne; zvýšené výdavky nemá.

Na otázky sudcu I. L. uviedol že má vyštudovanú dopravnú priemyslovku. Ďalej uviedol že spoločnosť I.,
s.r.o. je dlhšiu dobu v strate, nakoľko vlastní starý kamión (používaný na podnikanie), na ktorý sú vysoké
náklady; podniká preto, lebo „to robí už od 18 rokov“.
Ďalej uviedol že fakturácia spoločnosti I., s.r.o. nie je pravidelne týždňová, naviac treba od nej odrátať
náklady - spoločnosť má čistý zisk okolo 200,00 € týždenne. Motorové vozidlo KIA Sorento kúpil v roku

2011, na jeho nákup si požičal od svojho otca - motorové vozidlo používa na prepravu ku kamiónu v
zimnom období, v letnom období používa motorku.
Na pojednávaní konanom dňa 31.10.2016 zástupkyňa procesného opatrovníka uviedla že v prípade
rozvodu manželstva odporúča deti zveriť matke, a otcovi určiť výživné vo výške primeranej jeho
zárobkovým a majetkovým možnostiam; styk otca s deťmi určiť tak, ako sa rodičia dohodli.

10.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a jej právnej zástupkyne, I. L. a jeho
právneho zástupcu, výsluchom svedkov L. U., L. U., W. L., oboznámil sa so znaleckým posudkom
vypracovaným v konaní sp.zn. 19P/26/2015 znalcom PhDr. J. Q. dňa 5.4.2016, vypočul (bez prítomnosti

rodičov a ich právnych zástupcov) maloleté deti, oboznámil sa s vyjadreniami účastníkov a s listinnými
dôkazmi uvedenými vyššie, vypočul si stanovisko zástupkyne procesného opatrovníka ustanoveného
maloletým deťom, oboznámil sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. 19P/26/2015, a oboznámil sa
s obsahom celého spisového materiálu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:Manželia uzavreli
dňa X.X.XXXX manželstvo, z ktorého sa dňa X.X.XXXX narodila dcéra F. a dňa XX.X.XXXX dcéra V.;

posledným spoločným bydliskom účastníkov konania bolo Mesto A..
Z dôvodu manželských nezhôd a neporozumenia sa manželia vzájomne odcudzili; dlhodobo (od januára
2015) žijú oddelene, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú. Vzťahy medzi manželmi sú trvalo a
vážne rozvrátené, najmä navrhovateľka odmieta zotrvať v manželskom zväzku, obnovenie manželského
spolužitia považuje za vylúčené; I. L. v priebehu konania vyjadril tiež s rozvodom manželstva súhlas.

Maloletá F. má v dobe rozhodovania súdu XX rokov, maloletá V. X rokov - obe bývajú spolu s matkou u
rodičov matky, kde sú vytvorené vhodné podmienky na ich výchovu; otec so zverením maloletých detí
do osobnej starostlivosti matky v priebehu konania vyslovil súhlas.
Obe maloleté deti navštevujú základnú školu v mieste bydliska. Na maloletú F. sú výdavky vo výške
332,00 €, na maloletú V. vo výške 312,00 € mesačne (vrátane stravy, oblečenia a obutia, hygienických

potrieb a výdavkov súvisiacich so vzdelávaním); sú zdravé, majú potreby primerané ich veku, žiadne
zvýšené výdavky ne nie sú.Matka je zamestnaná s príjmom 1.200,00 € mesačne, poberá rodinné
prídavky vo výške 47,04 € mesačne, ďalšie príjmy nemá. Býva s maloletými deťmi u svojich rodičov,
ktorým prispieva na chod domácnosti sumou 100,00 až 200,00 € mesačne, nemá žiadne zvýšené
výdavky na domácnosť ani na seba. Okrem maloletých F. a V. nemá matka žiadnu ďalšiu vyživovaciu

povinnosť.
Otec je zamestnaný v spoločnosti I., s.r.o. (ktorej je zároveň jediným spoločníkom a konateľom - za rok
2015 spoločnosť vykázala zisk 174,18 €, v predchádzajúcom období vykazovala stratu), poberá mzdu vo
výške 349,71 € mesačne (t.j. na úrovni minimálnej mzdy), zároveň sú mu vyplácané náhrady stravnéhopriemerne116,55€mesačne;žiadneďalšiepríjmynemá.Výdavkynachoddomácnostivrátanespotreby
energií má otec 150,00 €, výdavky na stravu, oblečenie, hygienu a pod. 200,00 € mesačne; žiadne
zvýšené výdavky nemá. Otec má vyštudovanú dopravnú priemyslovku, je zdravý - priemerný plat v

národnom hospodárstve za rok 2016 bol v SR 878,00 €, v trnavskom kraji 914,00 €, v trnavskom kraji pri
zaradení „vodič kamiónu“ (t.j. práca ktorú vykonáva otec) vo výške 1.190,00 € mesačne. Podnikanie v
spoločnosti I., s.r.o. je dlhšiu dobu stratové, podľa vyjadrenia samotného otca tento podniká preto, lebo
„to robí už od 18 rokov“. Okrem maloletých F. a V. nemá otec žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Na styku otca s maloletými deťmi sa rodičia v zásade dohodli.

11.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23, ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 24, ods. 1, ods. 4 a ods. 5 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany

obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na
právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25, ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 36, ods. 1, prvá a druhá veta Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa § 62, ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62, ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62, ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62, ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65, ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75, ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnostia majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76, ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 43, ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich

sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

12.
Rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči deťom prichádza v
zmysle ustanovení § 24 a § 25 Zákona o rodine do úvahy v prípade rozhodovanie súdu o rozvode

manželstva, z ktorého pochádzajú maloleté deti, a ak sa na úprave rodičovských práv a povinností
nedokážu dohodnúť; konanie o rozvode manželstva je spojené s konaním o úprave práv a povinností
rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode.Výživným sa rozumie zaobstarávanie všetkých životných
potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú
závislé od jeho veku, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravia, záujmov, od spôsobu a obsahu jeho

prípravy na budúce povolanie. Pri rozhodovaní o výške výživného súd zohľadňuje aj to, ktorý z rodičov
sa o dieťa stará osobne, pretože takúto starostlivosť je potrebné považovať za plnenie vyživovacej
povinnosti. Práca a osobná starostlivosť jedného z rodičov poskytovaná dieťaťu tak môže vyvážiť platby
druhého rodiča. Pri určení výšky výživného súd vychádza aj zo zásady úmernosti, t.j. že životná úroveň
dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny. Preto ak majú rodičia vzhľadom na

svojeschopnostiamožnostivyššíživotnýštandard,premietnesatoajdorozsahuodôvodnenýchpotrieb
dieťaťa, a naopak.
Princíp potencionality príjmov je inštitútom ktorý výrazne ochraňuje záujmy oprávneného (v tomto
prípade maloletých detí), pričom prvoradým záujmom je, aby v rámci majetkových vzťahov boli
uspokojené potreby maloletého dieťaťa - zákon teda umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a

pomery povinného ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať
(t.j. prednosť pred princípom fakticity). V tejto súvislosti zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho
zamestnania, zárobku a majetkového prospechu - úplne zrejme sa pritom jedná o situáciu, keď povinný
dosahuje nižší príjem, a to bez závažných dôvodov, ktoré by ho mali k tomu viesť. Následkom princípy
potencionality je potom skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potencionálneho

príjmu.

13.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru že zákonné podmienky pre rozvod manželstva sú
v danom prípade splnené, nakoľko vzťahy medzi manželmi sú už dlhšiu dobu vážne narušené a

rozvrátené - manželstvo neplní svoj účel, nie je možné očakávať (hlavne pre zásadne odmietavý
postoj navrhovateľky) obnovenie manželského spolužitia; manželia nevedú spoločnú domácnosť,
nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú. Manželia sa vzájomne odcudzili, obaja, vzhľadom k rozvratu
ich vzťahov, súhlasia s rozvodom. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že manželstvo rozviedol.
Vo veci úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode súd dospel

k záveru, že obe maloleté deti žijú momentálne v prostredí u navrhovateľky / matky, ktoré je pre ne
prirodzenéaznáme,obedetisacelkomjednoznačnevyjadriliženechcúbyťvstarostlivostiotca,odmietli
aj striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov, prajú si ostať s navrhovateľkou / matkou (k tej majú
aj podľa znalca vytvorené silné citové puto, sú na ňu emočne naviazané a preferujú ju, nachádzajú u
nej pocit bezpečia), v starostlivosti a výchove navrhovateľky / matky neboli zistené žiadne nedostatky

alebo pochybenia, vzorne sa o deti stará. V dome, kde t.č. maloleté deti spolu s navrhovateľkou /
matkoubývajúsúvytvorenévhodnépodmienkypreichvýchovu.Súdvsúvislostisozverenímmaloletých
detí do osobnej starostlivosti prihliadol aj k ich názoru, keď jednoznačne a bez pochybností vyslovili
želanie bývať s navrhovateľkou / matkou. Naviac, aj otec v priebehu konania vyslovil súhlas so zverením
maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľke / matke. Z uvedených dôvodov rozhodol súd o

zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky; zároveň rozhodol súd o tom, že obaja rodičia
majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať celý ich majetok.
Vo veci určenia výšky výživného súd vzal do úvahy príjmy (u otca potenciálny príjem) a výdavky rodičov,
a oprávnené potreby maloletých detí.Matka je zamestnaná s príjmom 1.200,00 € mesačne(podľa jej tvrdenia), poberá rodinné prídavky vo
výške 47,04 € mesačne, ďalšie príjmy nemá. Býva s maloletými deťmi u svojich rodičov, ktorým prispieva
na chod domácnosti sumou 100,00 až 200,00 € mesačne, nemá žiadne zvýšené výdavky na domácnosť

ani na seba. Okrem maloletých F. a V. nemá matka žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Otec je zamestnaný v spoločnosti I., s.r.o. (ktorej je zároveň jediným spoločníkom a konateľom), poberá
mzdu vo výške 349,71 € mesačne (t.j. na úrovni minimálnej mzdy), zároveň sú mu vyplácané náhrady
stravného priemerne 116,55 € mesačne; žiadne ďalšie príjmy nemá. Spoločnosť I., s.r.o. za rok 2015
vykázala zisk 174,18 € (v predchádzajúcom období vykazovala stratu). Výdavky na chod domácnosti

vrátane spotreby energií má otec 150,00 €, výdavky na stravu, oblečenie, hygienu a pod. 200,00 €
mesačne; žiadne zvýšené výdavky nemá. Okrem maloletých F. a V. nemá otec žiadnu ďalšiu vyživovaciu
povinnosť. Súd vychádzal pri určení výživného z potenciálneho príjmu otca. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať na skutočnosť, že otec má vyštudovanú dopravnú priemyslovku, je zdravý - priemerný plat v
národnom hospodárstve za rok 2016 bol v SR 878,00 €, v trnavskom kraji 914,00 €, v trnavskom kraji
pri zaradení „vodič kamiónu“ (t.j. práca ktorú vykonáva otec) dokonca vo výške 1.190,00 € mesačne -

ktorýkoľvek z uvedených príjmov by otcovi (ktorý je zdravý, a nemá žiadne obmedzenia pre ktoré by
z objektívnych dôvodov nemohol riadne pracovať alebo zamestnať sa, keď v trnavskom regióne nie je
problém nájsť si prácu s vyštudovaným odborom „doprava“, naviac jeho odôvodnenie pokračovania v
podnikaní ktoré nie je ziskové, resp. dokonca je dlhodobo stratové že „podniká preto, lebo to robí už od
18 rokov“ nie je relevantným dôvodom na ktorý by súd pri hodnotení možného príjmu otca mal prihliadať)

umožňoval platiť bez vážnejších problémov určené výživné; podľa názoru súdu sa pokračovaní v
stratovom podnikaní, a vyplácaní si minimálnej mzdy otec vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania a zárobku (§ 75, ods. 1 Zákona o rodine).
Súd tiež vzal do úvahy potreby maloletých detí, ktoré obe navštevujú základnú školu v mieste bydliska.
Na maloletú F. sú výdavky vo výške 332,00 €, na maloletú V. vo výške 312,00 € mesačne (vrátane stravy,

oblečenia a obutia, hygienických potrieb a výdavkov súvisiacich so vzdelávaním); obe sú zdravé, majú
potreby primerané ich veku, žiadne zvýšené výdavky ne nie sú.
Na základe zhora uvedených skutočností dospel súd k názoru, že určenie výživného na sumu 120,00
€ mesačne na maloletú F. a vo výške 100,00 € na maloletú V., je primerané, v súlade s § 75, ods. 1
Zákona o rodine, keď súd pri určení výšky výživného vzal do úvahy i skutočnosť, že matka má v čase

rozhodovania o výživnom príjem vo výške 1.200,00 € mesačne, teda pomerne výrazne vyšší ako je
(potencionálny) príjem otca (preto súd neurčil výživné v matkou požadovanej výške 180,00, resp. 150,00
€ mesačne).
Styk otca s maloletými deťmi bol upravený v súlade so vzájomne akceptovanou dohodou rodičov.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 58 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na ich náhradu; účastníci konania ani o náhradu trov nepožiadali.

14.
Za príčinu rozpadu manželstva súd považuje zásadnú rozdielnosť názorov na manželské spolužitie,
na hospodárenie a výchovu detí, a z toho vyplývajúce rozdielne názory a predstavy o spoločnom

manželskom živote, čo malo za následok ochladnutie vzťahov medzi manželmi, ktoré sú už tak vážne
narušené, že manželstvo neplní, a už nemôže plniť svoj účel, a od manželov nemožno očakávať
obnovenie riadneho manželského spolužitia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému

súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 127 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.