Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. február 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 16Cb/152/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716205216
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šabľová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8716205216.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: MAZA, spol. s r.o.,

so sídlom Nižná 9, Kurima, IČO: 36 467 774, proti žalovanému v 1. rade: Podtatranská vodárenská
prevádzková spoločnosť, a.s., so sídlom Hraničná 662/17, Poprad, IČO: 36 500 968, žalovanému v 2.
rade: Podtatranská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Hraničná 662/17, Poprad, IČO: 36 485 250,
v konaní o určenie vlastníctva vodovodnej prípojky, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému v 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne

vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 8.6.2016 domáhal určenia vlastníctva vodovodnej prípojky,
pričom žiadal, aby súd určil, že žalovaný v 2. rade je vlastníkom vodovodnej prípojky od hlavného
potrubia verejného vodovodu až po vodomernú šachtu umiestnenú v objekte nákupného strediska
Slovenska súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. B.-P. Č.. XXX/X evidovanej Okresným úradom
Poprad, katastrálny odbor pre kat. ú. H. na LV č. XXXX.

2.Zároveňpodalnávrhnavydaniepredbežnéhoopatrenia,ktorýmbysúdprikázalžalovanémuv1.rade,

aby zabezpečil opravu poruchy na vodovodnej prípojke v mieste medzi hlavným potrubím verejného
vodovodu až po vodomernú šachtu umiestnenú v objekte nákupného strediska Slovenka súp. č. XXX
evidovaného Okresným úradom Poprad, katastrálny odbor pre katastrálne územie Poprad na LV č.
XXXX a zabezpečoval pre tento objekt dodávku vody z verejného vodovodu až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. Uznesením č.k. 16Cb/152/2016-25 zo dňa 20.06.2016, právoplatným
dňa 12.07.2016, súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu z dôvodu, že
predbežné opatrenie, ktorého sa žalobca dožadoval, nemalo charakter dočasnej úpravy pomerov medzi

účastníkmi, ale vytvorilo by nenávratný stav, pričom v čase nariadenia takéhoto predbežného opatrenia
nebol jasný vlastnícky vzťah k vodovodnej prípojke.
3. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že dňa 5.5.2016 došlo na vodovodnej prípojke k poruche, ktorá
spôsobila odstávku dodávania vody do nákupného strediska J.. Dňa 9.6.2016 (správne asi 9.5.2016)
požiadal žalobca žalovaného v 1. rade o odstránenie poruchy na vodovodnej prípojke, pričom sa odvolal
na Kúpnu zmluvu č. XXXX/XXXX zo dňa 19.09.2000. Uviedol, že vodomer je umiestnený vo vodomernej
šachte. Žalovaný v 1. rade po zistení, že sa jedná o staré potrubie nevyhovujúce normám na dodávanie

vody, ukončil v dňoch 10. - 11. 05.2016 práce na odstraňovaní poškodenia potrubia a neobnovil dodávku
vody do objektu žalobcu. Žalobca poukázal na to, že žalovaný v 1. rade prikročil k odstávke dodávky
vody do objektu cez predmetnú prípojku až do času, kým si nevybuduje žalobca na vlastné náklady
novú vodovodnú prípojku v zmysle § 4 ods. 6 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch averejných kanalizáciách. Žalovaný v 1. rade vyzval žalobcu, aby v čo najkratšom čase pre objekt
Slovenka zabezpečil novú vodovodnú prípojku s napojením na verejný vodovod LT DN 100 na ulici Z.Á..

4. Žalovaný v 2. rade doručil súdu dňa 07.07.2016 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že uvedené potrubie, t.j.
vodovodná prípojka DN2 nie je vo vlastníctve žalovaného v 2. rade, ale vo vlastníctve vlastníka dotknutej
nehnuteľnosti - nákupného strediska Slovenska súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. B.-P. č.
XXX/X evidovanej Okresným úradom H., katastrálny odbor pre kat. ú. H. na LV č. XXXX. S poukazom na
ustanovenia Kúpnej zmluvy č. XXXX/XXXX sa stotožnil s vyjadrením prevádzkovateľa, t.j. žalovaného v

1. rade, že priestor suterénu objektu, v ktorom je umiestnené meradlo spotreby vody nespĺňa podmienky
normy STN stanovenej pre vybudovanie vodomerných šácht, a teda verejná časť vodomernej prípojky
pre objekt J. končí v súlade s ustanoveniami Kúpnej zmluvy 2 metre od bodu napojenia.

5. Žalobca sa k vyjadril k vyjadreniu žalovaného v 2. rade dňa 05.08.2016 a poukázal pritom na § 3 ods.
3 písm. e/ zákona č. 442/2002 Z.z., ktorý v čase uzatvorenia zmluvy nebol v účinnosti a na § 2a ods. 1

a ods. 3 písm. a/ a § 2b vyhl. č. 15/1989 Zb. a § 14 ods. 1 vyhl. č. 154/1978 Zb.

6. Súd vo veci nariadil predbežné prejednanie sporu na deň 24.11.2016, na ktoré sa dostavili konateľ
žalobcu a poverená zástupkyňa žalovaného. Konateľ žalobcu uviedol, že na podanej žalobe trvá z
dôvodu, že na vodovodnej prípojke, ktorá privádzala od hlavného potrubia vodu do nehnuteľnosti v

jeho vlastníctve došlo k poruche. V minulosti toto potrubie prechádzalo od hlavného potrubia cez obytný
blok P. a z neho pokračovalo do nehnuteľnosti J.. Blok P. bol postavený asi 5 rokov skôr ako Slovenka.
Pôvodný vlastníci sa napojili na potrubie v bloku P., teda nie na hlavné potrubie. Porucha vznikla medzi
hlavným potrubím a blokom P., ten však poruchou neutrpel, keďže asi pred 3-4 rokmi sa napojil pri
rekonštrukcii tepelných rozvodov na rozvod vody cez tepláreň. Porucha zasiahla nehnuteľnosť J. tak,

že im nebola dodávaná voda. Poruchu nahlásili, niekoľkokrát ju opravili, náklady zaplatili, no funkčné to
nebolo. Uviedol, že boli prinútení v súlade s novým zákonom vybudovať novú prípojku, ktorá obchádza
blok P.. Mal za to, že bolo povinnosťou žalovaného v 1. rade opraviť vodovodnú prípojku na svoje
náklady, nakoľko prípojka nie je vedená priamo ale cez blok P.. Na tejto žalobe trvá z toho dôvodu, že si
chce voči prevádzkovateľovi a majiteľovi sporného vodovodného potrubia uplatniť náhradu škody, ktorá

vznikla tým, že museli opraviť prípojku a po niekoľkých opravách vybudovať novú.
Poverená zástupkyňa žalovaného k veci uviedla, že po podaní žaloby vyvstali skutočnosti, ktoré podľa
ich názoru majú zásadný vplyv na rozhodnutie súdu. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu v spore
- žalovaný v 2. rade Podtatranská vodárenská spoločnosť je vlastníkom infraštruktúry a predložila
súdu rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa 4.4.2003, kedy bol zrušený štátny podnik

Východoslovenské vodárne a kanalizácie so sídlom v Košiciach a majetok prešiel na spoločnosti
Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s. a Podtatranská vodárenská spoločnosť, a.s..
Pokiaľ žalobca tvrdí, že vodomerná šachta je umiestnená vo vnútri objektu Slovenka, a preto sa podľa
neho končí verejná časť prípojky v objekte J., tvrdili, že tu bol naplnený článok 6 bod 3 zmluvy medzi
sporovými stranami (č.l. 10). Žalobca predložil fotografiu tvrdiac, že ide o vodomernú šachtu. Parametre

atechnicképodmienkyvodomernejšachtyupravujúprávnepredpisyatechnickénormyvzmyslektorých
má vodomerná šachta spĺňať určité podmienky. V tejto súvislosti poukázali na to, že priestor, ktorý je v
objekteSlovenkaniejevodomernoušachtou,pretotvrdili,ževerejnáčasťprípojkykončí2metreodbodu
napojenia na verejný vodovod a nie tak ako uvádza žalobca. Žalobca koncom júla 2016 predložil návrh
projektovejdokumentácienaschválenie,vzmyslektorejbolazrealizovanánováprípojka.Vaugustebola

zrealizovaná demontáž starej prípojky a montáž novej. Prípojka, ktorej sa tento spor týka bola zrušená
a už nie je zakreslená podľa novej situácie. Nový stav aktuálne platný je už právne jasný a prípojka je
vo vlastníctve žalobcu. V zmysle nového náčrtu je jasné, kde končí verejná časť potrubia.

7. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 21.02.2017, na ktoré sa dostavil konateľ žalobcu a poverená

zástupkyňa žalovaného v 2. rade. Konateľ žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe a je si vedomý,
že nemusí byť úspešný, ale následne si chce uplatniť žalobou náhradu škody, ktorá im vznikla, a
preto chce, aby súd rozhodol aj o tejto žalobe. Poverená zástupkyňa žalovaného v 2. rade uviedla, že
situácia žalobcu je vyriešená. Vzhľadom na to, že určovacia žaloba má v zásade preventívny charakter
a žalobca má za to, že jeho právo už bolo porušené a aj z obsahu žaloby vyplýva, že napáda postup

prevádzkovateľa a chce si uplatniť náhradu škody, ktorú už aj predbežne vyčíslil, má za to, že bolo na
mieste podať žalobu o plnenie a nie je tu priestor pre určovaciu žalobu. Pokiaľ bude aj podaná žaloba o
náhradu škody, ide tu o objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa v prípade preukázania predpokladovvzniku škody a žalovaný v 2. rade nebude v tomto spore pasívne legitimovaný. Žalobu žiadala zamietnuť
pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný
skutkový stav: žalobca uzatvoril dňa 19.9.2000 zo spoločnosťou Východoslovenské vodárne a
kanalizácie, š. p. Košice, odštepný závod Poprad kúpnu zmluvu č. 1814/2000, predmetom ktorej
je dodávka vody z verejného vodovodu a odkanalizovanie vôd. V máji 2003 následne vznikla
Podtatranská vodárenská spoločnosť, a.s. z pôvodných odštepných závodov Východoslovenských

vodární a kanalizácií, š. p., odštepný závod Poprad, Spišská Nová Ves a Stará Ľubovňa. Žalobca
je vlastníkom nákupného strediska Slovenka, do ktorého zabezpečuje žalovaný dodávku pitnej vody.
Zároveň žalobca predložil písomnú komunikáciu medzi ním a žalovanými v súvislosti s odstránením
poruchyvdodávkevodypreobjektSlovenka.Žalovanýv1.radeodpovedalžalobcovilistomz12.5.2016,
kde uvádzal, že objednaná oprava poruchy bola zrealizovaná v dňoch 10. až 11.5.2016. Kopací
mechanizmus zabezpečoval výkopové práce v hĺbke cca až 6 metrov, a teda porucha bola odstraňovaná

v extrémne ťažkých podmienkach. Bolo zistené, že vodovodná prípojka je po dobe životnosti, potrubie
je značne skorodované, na mnohých miestach deravé. Je technicky náročné zabezpečovať na takomto
potrubí a za takýchto terénnych podmienok opravu ďalších porúch. Ďalej poukázal na § 24 ods. 2 a
§ 4 ods. 6 Zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, pričom uviedol, že vodovodná
prípojka je súčasťou hlavnej veci, a teda nehnuteľnosti, ktorú zásobuje pitnou vodou, a teda vlastník

nehnuteľnosti je súčasne vlastníkom aj vodovodnej prípojky. V zmysle § 7 ods. c) Zákona o verejných
vodovodochaverejnýchkanalizáciáchjevlastníkprípojkypovinnýzabezpečiťnavlastnénákladyopravu
a údržbu predmetnej prípojky. Voda, ktorá je dodávaná vodovodnou prípojkou po životnosti a deravým
potrubím môže za určitých okolností kontaminovať vodu vo verejnom vodovode. Zároveň poukázal aj
na § 17 ods. 3 vyššie spomínaného zákona a vyzval žalobcu ako vlastníka vodovodnej prípojky aby

zabezpečil nápravu, pričom konštatoval, že nie je možná čiastková oprava, aby žalobca v čo najkratšom
čase zabezpečil novú vodovodnú prípojku s napojením na verejný vodovod LT DN 100 na ulici Okružná a
k svojej odpovedi pripojil aj situačný plán. Žalovaný v 2. rade sa stotožnil s názorom prevádzkovateľa, že
priestorsuterénuobjektu,vktoromjeumiestnenémeradlospotrebyvodynespĺňapodmienkynormySTN
stanovenej pre vybudovanie vodomerných šácht, a teda verejná časť vodomernej prípojky pre objekt

Slovenka končí v súlade s ustanoveniami Kúpnej zmluvy 2 metre od bodu napojenia. Dňa 01.08.2016
došlo k uzavretiu Zmluvy č. XXXX/XXX/XXPv medzi žalovaným v 1. rade ako dodávateľom a žalobcom
ako odberateľom, pričom predmetom je dodávka vody verejným vodovodom, odvádzanie odpadových
vôd verejnou kanalizáciou a odvádzanie vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie v odbernom
mieste, ktorým je polyfunkčná budova J. prostredníctvom novej vodovodnej prípojky zamontovanej a

zriadenej dňa 16.08.2016. Sporná prípojka bola dňa 03.08.2016 demontovaná žalovaným v 1. rade, a
teda neexistuje.

Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (v čase podania žaloby to bolo ust. § 80 písm. c) OSP).

9. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby, teda určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo
nie je, je okrem vecnej legitimácie účastníkov aj to, že na určení je naliehavý právny záujem. Právny
záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého

právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená
nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu
na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne
vyhovieť.Nepreukázanáexistencianaliehavéhoprávnehozáujmuvčaserozhodovaniasúduvediepreto
k zamietnutiu určovacieho návrhu. Naliehavý právny záujem súd preto skúma v každom štádiu konania,

a to z úradnej povinnosti. Bez doloženej existencie takéhoto záujmu musí súd návrh zamietnuť. Ide o
samostatný a prvoradý dôvod na zamietnutie návrhu; preto súd po zaujatí záveru, že určovacia žaloba
nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení procesne prípustným
nástrojom na ochranu práva, zamietne takýto návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Určovacie
žaloby majú v zásade preventívnu funkciu a smerujú k tomu, aby sa porušeniu práva v budúcnosti

predišlo. Právo (právny vzťah), existenciu alebo neexistenciu ktorého určovací výrok vyslovuje, je týmto
výrokom vždy určované len vo vzťahu k prítomnosti. Rozsudkom nemožno zásadne určiť existenciu
(prípadne neexistenciu) právneho vzťahu alebo práva za dobu minulú.10. Súd svoje rozhodnutie v súlade s čl. 2 Civilného sporového poriadku oprel o ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít a poukázal pritom na Rozsudok z 19. novembra 2008, sp. zn. 5
Obdo 10/2008 , v ktorom Najvyšší

súd SR vyslovil, že určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany
právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy,
keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. Medzi účastníkmi musí existovať aktuálny
stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť
iným právnym prostriedkom. Určovacia žaloba by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov

účastníkov. Najvyšší súd SR v rozsudku zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011 uviedol, že právny
záujem,ktorýjepodmienkouprocesnejprípustnostiurčovacejžalobyvzmysle§80písm.c)OSP (teraz § 137 písm. c/ CSP), musí
byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba
je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak

nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v
prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo
jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972 ). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám
praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára

pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná
(prípadne) aj iná žaloba (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise
Zo súdnej praxe pod č. 40/1996 ).
Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právnehovzťahualebopráva,zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobca

osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,
ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre
jeho usporiadanie). Podľa uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. septembra 2010, sp. zn. 4 Cdo

56/2009 je z hľadiska procesného
základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie skutočnosť, že žalobca má na požadovanom
určení naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať
žalobca,pričomnaliehavýprávnyzáujemmusíexistovať(byťpreukázaný)nielenvčasezačatiakonania,
ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 154 ods. 1 OSP ). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento
nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). Vo všeobecnosti
platí,ženaliehavýprávnyzáujemjedanýpredovšetkýmtam,kdebybeztohtourčeniaboloprávožalobcu
ohrozené alebo kde by sa bez tohto určenia stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba

o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie
práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne
postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen
v odstránení spornosti či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (samozrejme,

vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo
zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia.

11. Účelom určovacej žaloby je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k
porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na

plnenie. Súd musel skonštatovať, že podmienky pre vyhovenie žalobe nie sú splnené hneď vo viacerých
bodoch. Pri určovacej žalobe sa jedná o preventívnu ochranu, teda o ochranu pred porušením právneho
vzťahu, pričom vzniknutá situácia je toho času už vyriešená a sporové strany majú medzi sebou
uzatvorenú novú zmluvu o dodávke vody a vybudovanú novú vodovodnú prípojku. Určovacia žaloba
nebola opodstatnená, nakoľko vyriešenie otázky vlastníctva by i tak neznamenalo úplné vyriešenie

obsahuspornostidanéhoprávnehovzťahu,nakoľkosámžalobcadeklaroval,žeplánujepodaťžalobuna
plnenie, teda nedosiahlo by sa odvrátenie prípadných budúcich sporov medzi stranami sporu. Určovacia
žaloba nie je opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Naliehavý právny záujem
je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, pričom žalobca sak tomto konaní nedomáha určenia, že on je vlastníkom vodovodnej prípojky, ale žiada učiť vlastnícke
právo žalovaného v 2. rade. Naliehavý právny záujem musí existovať v čase rozhodovania súdu, pričom
povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje žalobcu. Súd pri skúmaní, či žalobca uniesol dôkazné

bremeno dospel k záveru, že na požadovanom určení vlastníctva žalovaného v 2. rade k vodovodnej
prípojke nie je daný naliehavý právny záujem, nakoľko predmetná vodovodná prípojka už neexistuje, a
to je vlastne samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby.

12. Na záver súd poznamenáva, že určovacia žaloba nie je prekážkou litispendencie pre žalobu na

plnenie vychádzajúcu z rovnakého skutkového základu.

13. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

14. Súd priznal žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnej výške, teda má nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania
súd rozhodne v súlade s nižšie citovaným zákonným ustanovením.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.