Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Senica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Božena Michaláčová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2C/180/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714202707
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2714202707.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci navrhovateľa: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: M. W., nar. XX.X.XXXX, bytom
B. XX/XX, XXX XX A., o zaplatenie sumy 286,52 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 29.4.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu
na zaplatenie sumy 286,52 € s prísl. a k náhrade trov konania. V návrhu uviedol, že na základe

Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 4.12.2013 medzi postupcom a navrhovateľom, postúpil
postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni. Dňa 14.1.2008 bola uzatvorená Zmluva č.
XXXXXXXX, XXXXXXX. Platne uzatvorenou zmluvou sa odporkyňa zaviazala uhrádzať poskytnuté
finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Odporkyňa si túto zmluvnú
povinnosť neplnila, čím sa dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej
pohľadávky dlhovala sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok a príslušenstva v celkovej
výške 513,49 €. Navrhovateľ si v tomto konaní neuplatňuje položku sankčný úrok vo výške 12,34 €,

riadny úrok vo výške 17,82 € ani poplatky postúpenej pohľadávky vo výške 196,81 €. Keďže odporkyňa
neplnila riadne a včas, navrhovateľ žiadal priznať aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej istiny počnúc
dňom 5.12.2013, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky a náhradu trov konania
za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 75,08 € vrátane DPH.

Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
(Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p.)

Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. (§ 115a ods. 2 O.s.p.).

Súdprejednalvecvzmysle§115a ods.2O.s.p.beznariadeniapojednávania,nakoľkoideodrobnýspor.
Súd vykonal dokazovanie Žiadosťou o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo dňa 14.1.2008, Obchodnými
podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou
bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. účinných od 1.7.2006,

výpisom z Pôžičkovej karty Quatro, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 4.12.2013 a jej Prílohy č. 1,
vyhlásením predčasnej splatnosti, písomným podaním navrhovateľa a odporkyne a zistil tento skutkový
stav veci:Odporkyňa dňa 11.1.2008 vyplnila Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, ktorou žiadala veriteľa
- Všeobecnú úverovú banku, a.s., IČO: 31 320 155 o vydanie karty s úverovým rámcom vo výške
stanovenej bankou. Žiadosť má formu predtlačeného formulára s vopred vyplneným schváleným

úverovým rámcom vo výške 9.000 Sk (298,75 €) a pevnou mesačnou splátkou vo výške 300 Sk (9,96
€), do ktorého odporkyňa dopísala svoje osobné a kontaktné údaje, bydlisko, údaj k používaniu karty a
vlastnoručný podpis. Zo žiadosti vyplýva, že prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB, a.s. sa táto
žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci
s CFH (pozn. Consumer Finance Holding, a.s.). V článku VI. odporkyňa vyhlásila, že pred podpisom

žiadosti sa oboznámila s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných
kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci s CFH, ktoré sú súčasťou Žiadosti
a zaväzuje sa ich dodržiavať. Zároveň vyhlásila, že sa pred podpisom tejto Žiadosti oboznámila s
Cenníkom, Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou sadzbou. Žiadosť bola bankou prijatá
a schválená dňa 14.1.2008, zmluve bolo pridelené číslo XXXXXXXXXX, XXXXXXX. Za VÚB, a.s.
zmluvu uzatvárala spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01

Kežmarok, IČO: 35 923 130.

Podľa článku I. (Vymedzenie pojmov) Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných
platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s., (ďalej len „obchodné podmienky“), Karta je kreditná platobná

karta vydávaná bankou v spolupráci so správcom ako platobný prostriedok, ktorým klient vykonáva
bezhotovostné a/alebo hotovostné platobné operácie na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí
na ťarchu kartového účtu. Cenník je cenník VÚB, a.s. ku kreditnej karte v platnom znení. Kartový účet je
interný účet banky určený na účtovanie všetkých transakcií, poplatkov a úrokov spojených so správou
a použitím karty. Poplatky sú poplatky súvisiace s vydaním a používaním karty a s poistením uvedené

v Cenníku. Revolvingový úver je spotrebiteľský úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorého úverový
rámec sa obnovuje každou uhradenou splátkou a ktorý je možné čerpať kartou až do výšky úverového
rámca. Štandardná splátka je suma uhrádzaná mesačne, najneskôr v deň splatnosti, vyjadrená pevnou
sumou alebo percentom z dlžného zostatku. Úverový rámec je celková suma peňažných prostriedkov
poskytnutá klientovi ako revolvingový úver, do výšky ktorej možno realizovať transakcie použitím karty

v súlade s podmienkami zmluvy. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na Kartovom účte na
konci každého dňa po zúčtovaní Transakcií, úrokov a Poplatkov spojených so správou a použitím Karty,
vrátane poplatkov v súvislosti s Poistením.

PodľačlánkuV.bod33.obchodnýchpodmienok,akKlientnezrealizujeúhraduPovinnejsplátky,Správca

ho vyzve na jej vyrovnanie. Zároveň má právo Kartu zablokovať. Ak Klient napriek výzve nezaplatí
povinnú splátku a prípadné ostatné splatné čiastky v stanovenej lehote, Banka má právo využiť jeden
alebo viacero z nasledovných prostriedkov: (b) vyhlásiť celý Dlžný zostatok za okamžite splatný.

Podľa článku XIII. Záverečné ustanovenia, bod 74. obchodných podmienok, Zmluva medzi klientom

a bankou uzatváraná podľa týchto obchodných podmienok je zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka, na ktorú sa primerane vzťahujú špecifické ustanovenia zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa výpisu z karty za zúčtovacie obdobie od 14.1.2008 do 30.11.2013, posledná transakcia na

kartovom účte bola vykonaná dňa 22.12.2010, kedy bola odporkyni vyrubená zmluvná pokuta za
postúpenie pohľadávky k vymáhaniu vo výške 33,19 €. Poslednú úhradu vo výške 9,96 € vykonala
odporkyňa dňa 14.5.2010, zúčtovaná bola 17.5.2010.

Listom zo dňa 8.8.2010 mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa VÚB, a.s. vyhlásil

predčasnú splatnosť celého dlžného zostatku na kreditnej karte Quatro vo výške 480,30 €, ktorý žiadal
uhradiť do 10 dní odo dňa doručenia tohto vyhlásenia s variabilným symbolom XXXXXXXXXX (pozn.:
číslo zmluvy). Vyhlásenie okamžitej splatnosti bolo odporkyni doručené dňa 12.8.2010.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 4.12.2013 medzi postupcom Všeobecná úverová

banka, a.s. a navrhovateľom ako postupníkom mal súd preukázané postúpenie pohľadávky postupcu
voči odporkyni vyplývajúcej z vyššie uvedenej zmluvy VS: XXXXXXXX na navrhovateľa. Podľa Prílohy
č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, postúpená bola istina 286,52 €, poplatky 196,81 €, základný
úrok 17,82 € a sankčný úrok 12,34 €. Úver bol poskytnutý vo výške 298,75 € s výškou splátky 10 €,prvýkrát bol čerpaný dňa 14.1.2008, posledná úhrada bola vykonaná dňa 17.5.2010 a splatnosť nastala
dňa 6.8.2010.

Z písomného vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 27.6.2013 doloženého výňatkom zo Sadzobníka poplatkov
vyplýva,žeodporkyňačerpalazúverovéhorámcapeňažnéprostriedkyvcelkovejvýške331,98€,bolijej
vyrubené poplatky v sume 249,40 € a úrok v sume 191,05 €, súčet debetných operácií je vo výške 772,43
€. Odporkyňa uhradila 258,94 €, rozdiel tak predstavuje sumu 513,48 €. Dlžná istina predstavovala sumu
331,98 €, z jednotlivých platieb bola na istinu započítaná suma 45,46 €, k úhrade zostal rozdiel 286,52

€, t.j. istina uplatnená v návrhu. Pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť dňa 6.8.2010.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila písomne, uviedla, že sú trojčlenná rodina, ktorá býva v podnájme a má
príjem139,52€mesačne.Mádieťa,ktoréchodídoprvéhoročníkaanemôžetozaplatiťvplnomrozsahu.

Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,

zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia
zmluvy(ďalejlen„Občianskyzákonník“),spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

(1) Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
(2) Zákon sa nevzťahuje na zmluvy
a) o poskytnutí úveru 1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,

b) o nájme, 2) ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,
c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,
d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou
splátkou,
e) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu

20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým
veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný
spotrebiteľský úver,f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo
maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,
g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach.

(3)Zákonsanevzťahujeaninaúverformoupovolenéhoprečerpaniapeňažnýchprostriedkovnabežnom
účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods.
6.

Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa

rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil právny záver, že návrhu

nie je možné vyhovieť. V konaní mal súd preukázané, že medzi odporcom a právnym predchodcom
navrhovateľa vznikol dňa 14.1.2008 záväzkový vzťah uzatvorením zmluvy o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úverový rámec vo výške 298,75 € na
uskutočňovanie transakcií prostredníctvom kreditnej karty až do výšky úverového rámca za účelom
priebežného uspokojovania finančných potrieb odporkyne. Súd mal zo zisteného skutkového stavu

preukázané, že právny predchodca veriteľa odporkyni kartu s úverovými prostriedkami poskytol a
táto z nej čerpala financie prostredníctvom platobných operácií, celkom vyčerpala sumu 331,98 €.
Odporkyňa sa zmluvou zaviazala uhrádzať aspoň minimálne mesačné splátky vo výške 9,96 € (300
Sk), ktorú povinnosť postupne porušila a od poslednej úhrady dňa 14.5.2010 už nezaplatila veriteľovi
žiadnu sumu na kreditnú kartu. Z dôvodu porušenia zmluvných podmienok veriteľ v súlade s bodom

33. obchodných podmienok dňa 8.8.2010 vyhlásil celý dlžný zostatok z predmetnej zmluvy v celkovej
výške 480,30 € za okamžite splatný. Pohľadávka veriteľa z uvedenej zmluvy bola platne postúpená na
navrhovateľa.Účastníciuzatvorilizhľadiskapodstatnýchnáležitostízmluvuoúverevzmysleustanovení
Obchodného zákonníka, zároveň však má zmluva o o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty
charakter spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľským úverom je v zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
spotrebiteľovi, a to za odplatu veriteľom bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených
v § 1 ods. 2 cit. zákona. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v danom prípade je potrebné
úverovú zmluvu považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka vspojení s § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je aj zmluva uzavretá podľa Obchodného zákonníka a
všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je

obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Pre spotrebiteľskú zmluvu
je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci,zazmluvnýchpodmienok,ktorésivopred určildodávateľ,pričomspotrebiteľnemámožnosť
tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Úver poskytnutý odporkyni túto charakteristiku spĺňa. V danom
prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy bol vopred

pripravený veriteľom a dlžník - spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať
do obsahu zmluvy a príslušných všeobecných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť
zmluvy. Hoci zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a jedná sa
o absolútny obchod, ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú, pretože zmluva bola uzavretá medzi
dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti a formulárový obsah zmluvy nemohol ovplyvniť. Právny vzťah vzniknutý zo dotknutej zmluvy nie
je vyňatý z režimu spotrebiteľského práva, preto na predmetnú vec dopadá právna ochrana vyplývajúca
z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ostatných predpisov na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na
uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, ako aj

príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a Zákona o ochrane spotrebiteľa.

Vzhľadom na zákonné ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného
od 1.5.2014, súd bol povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku navrhovateľa voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v

čase rozhodovania o predmetnom nároku. Súd z hľadiska dĺžky premlčacej doby použil úpravu podľa
Občianskeho zákonníka, ktorý v § 54 zakotvuje pravidlo o nemožnosti úpravy zmluvných podmienok
spotrebiteľskou zmluvou odchylne od zákona v neprospech spotrebiteľa, z čoho vyplýva, že použitie
iných noriem než noriem spotrebiteľského práva na posúdenie dovolenosti dojednaní v spotrebiteľskej
zmluve sa musí riadiť hľadiskom výhodnosti dojednania pre spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje

na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co 81/2012-279 zo dňa 14.2.2013, v ktorom okrem
iného odvolací súd vzal za správny názor, že námietku premlčania pri spotrebiteľských zmluvách je
potrebné posudzovať podľa všeobecného právneho predpisu upravujúceho spotrebiteľské zmluvy, a to
Občianskeho zákonníka, v ktorom je právna úprava premlčania pre spotrebiteľa výhodnejšia, pretože
stanovuje kratšiu premlčaciu lehotu oproti úprave obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľské

zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský
účel zmluvy považuje za typické občianskoprávne vzťahy, preto „...je náležité a plne v súlade s princípmi
ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva
je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo“, pričom „...o
rozpor s ustanovením § 54 ods. 1 OZ ide aj vtedy, ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej

zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka s odkazom na § 261 ods. 3 Obchodného
zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút
priaznivejšie.“ Ust. § 54 ods. 1 OZ je potrebné vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej
úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti

občianskoprávnej úprave zhoršilo. Obdobne sa k otázke aplikácie Občianskeho zákonníka v prípade
prijateľnejšej úpravy pre spotrebiteľa vyjadril aj Krajský súd v Trnave v rozsudku č.k. 24Co/126/2012-147
zo dňa 21.5.2013 alebo Najvyšší súd SR sp. zn. 5M Cdo20/2009 zo dňa 25.1.2011 (dohoda o voľbe
Obchodného zákonníka v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska dlhšej premlčacej lehoty vyhodnotená ako
neprijateľná zmluvná podmienka, a preto absolútne neplatná). V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na

aktuálnu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozhodnutí zo dňa 21.4.2015, sp. zn. 3
MCdo 12/2014 prijal právny záver, že súd rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy by mal
zohľadniť § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho
zákonníka, ktoré ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a keďže právne predpisy, ktorých
súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené

pred týmto dňom. Podľa § 52 ods. 2 veta tretiu Občianskeho zákonníka v súčasnom znení, na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Vzhľadom na všetky vyššie uvedenéskutočnostisúdposúdilotázkupremlčanianárokunavrhovateľaspoužitímúpravyopremlčacíchdobách
v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca
navrhovateľa vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 8.8.2010. Vzhľadom na uvedené, premlčacia doba
začalaplynúťdňa9.8.2010(deňnasledujúciposplatnostiúveru)auplynuladňa9.8.2013.Žalobabolana
súd podaná dňa 29.4.2014, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa občianskeho

práva. Vzhľadom k tomu, že súd v súlade s ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinného od 1.5.2014 je povinný prihliadať na premlčanie z úradnej moci a premlčacia doba vo vzťahu
k žalovanému nároku uplynula pred podaním návrhu na súd, súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Odporkyňa vzhľadom na jej plný úspech v konaní mala podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu
trov konania, ale nakoľko si trovy konania neuplatnila, t.j. nepodala návrh na priznanie náhrady trov

konania podľa § 151 ods. 1 O.s.p., súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.