Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 2, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/343/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114229413
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114229413.3

Rozhodnutie
Okresný súd Žilina, v konaní vedenom samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobcu:
TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom v Bratislave, Staré Grunty č. 7, zastúpený JUDr.
Vratislavom Šteffekom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Bratislave, Námestie Martina
Benku č. 6, proti žalovanému: Q. H., nar. XX.X.XXXX, bytom S. nad M. č. XXX, A., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu spotrebiteľa BSO Čadca, so sídlom v Čadci,
Fraňa Kráľa č. 2080, v konaní o zaplatenie 683,25 EUR s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, o
späťvzatí návrhu na začatie konania zo dňa 16.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý z a p l a t i ť žalobcovi 493,25 Eur s úrokom z omeškania
vo výške 5,50% ročne zo sumy 493,25 Eur od 26.08.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý z a p l a t i ť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Vratislava
Šteffeka náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 62,82 Eur a iných trov konania vo výške 17,82 Eur
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žalovanému ani vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného sa v súvislosti so zastavenou časťou
konania uznesením č.k. 8C/343/2014-45 zo dňa 02.11.2015 náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 2.9.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia 683,25 EUR, úrokov z
omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 683,25 EUR od 26.8.2013 do zaplatenia, zmluvnej pokuty
v sume 66,00 EUR a náhrady trov konania.
Žalobca odôvodnil žalobu titulom uzavretej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.3.2013, ktorej
predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 500,- Eur a povinnosť žalovaného úver splatiť s odplatou
vo výške 190,- Eur, spolu 690,- Eur, v 13 splátkach, a to v prvých 3 splátkach vo výške 2,50 Eur a v
ďalších 10 splátkach vo výške 68,25 Eur. Žalovaný zaplatil iba 6,75 Eur, naposledy dňa 14.3.2013.
Na základe podania žalobcu zo dňa 16.10.2015 súd uznesením č.k. 8C/343/2014-45 zo dňa 2.11.2015
konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 66,- Eur zastavil.

Žalovaný sa k veci samej písomne nevyjadril, aj keď bol na vyjadrenie vyzvaný.

Vo veci sa vyjadril vedľajší účastník na strane žalovaného podaním z 19.5.2015 tak, že namietol
nesplnenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v rozsahu neuvedenia úroku a RPMN, v dôsledku
čoho je úver bezúročný a bez poplatkov, ako aj neprijateľnosť zmluvných dojednaní v časti zmluvnej
pokuty, na základe čoho výslovne navrhol žalobu zamietnuť.

Súd vo veci dňa 2.12.2015 vyhlásil rozsudok podľa § 115a ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej OSP) bez nariadenia pojednávania, lebo primerane
podľa § 200ea OSP ide o drobný spor, keďže v danom štádiu konania predmet konania nedosahuje
1.000,- Eur a za týchto okolností pre možnosť vyhlásenia rozsudku bez nariadenia pojednávania nie je
potrebné splnenie ďalších procesných podmienok.

Z listinných dôkazov mal súd zistené :

Podľa obsahu zmluvy o úvere č. 3201304143 zo dňa 14.3.2013 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému
ako dlžníkovi úver vo výške 500,- € s vyhlásením, že úver je poskytnutý za odmenu a za celkový
úrok, ktoré číselne uvádzal vo variantoch podľa trvania zmluvy, teda spolu za odplatu, ktorá zahŕňa ako
odmenu, tak aj úrok. Dlžník potvrdil prevzatie istiny úveru svojím podpisom na tejto zmluve. Celkovú
dlžnú sumu, teda istinu úveru 500 € a odplatu vo výške 190,- Eur, teda spolu 690,- € sa dlžník zaviazal
splácať v 13 -tich mesačných splátkach, a to v prvých 3 splátkach vo výške 2,50 Eur a v ďalších 10
splátkach vo výške 65,25 Eur, prvá splátka splatná v 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka
splatná vždy do 30. dňa po splatnosti predchádzajúcej splátky.
V zmluve bola uvedená informácia o priemernej hodnote RPMN pre príslušný typ úveru 47,29 %. Zmluva
bola dlžníkmi podpísaná aj na druhej strane, kde boli uvedené obchodné podmienky, osobitne podľa b.
1 bola uvedená „RPMN pri splatnosti úveru na ... (variant textu - pozn. súdu) 13 mesiacov 67,70 %“.
Čl. 3 obchodných podmienok zakotvoval právo na zmluvnú pokutu veriteľa v prípade nesplatenia
záväzku dlžníka vo výške 3,3% z istiny úveru (500 x 0,033 = 16,50, pozn. súdu) za každý aj začatý
kalendárny mesiac omeškania, ako aj právo na paušálnu náhradu trov spojených so súdnym alebo
rozhodcovským konaním vo výške 20% z poskytnutej istiny, minimálne 67,- Eur.

Žalobca upomínal žalovaného na zaplatenie predmetného úveru listom zo dňa 29.5.2013 a oznámil mu
predčasnú splatnosť zostatku úveru listom zo dňa 20.11.2013.

Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej ObZ) Zmluvou
o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 ObZ Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 1 ods. 1), 2) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 11.6.2010, ďalej tiež iba „zák.
č. 129/2010 Z.z.“)
1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) v znení
účinnom v súčasnosti Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 451 OZ
1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 52 OZ:
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 OZ v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2014:
1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.
5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.
10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Listinné dôkazy predložené žalobcom boli všetky pre súd skutkovo hodnoverné a bolo možné vychádzať
z vyhlásenia žalobcu bez jeho dôkazného bremena o čiastočnom splnení dlhu pred začatím konania vo
výške 6,75 Eur. Vec bola tiež predmetom právneho hodnotenia k priznaniu uplatneného plnenia, osobitne
vo vzťahu k postaveniu dlžníka zo zmluvy spotrebiteľského charakteru podľa § 52 a nasl. občianskeho
zákonníka, ktorá bola predložená zo strany podnikateľa nepodnikateľovi ako spotrebiteľovi, a osobitne
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Súd skutkovo a právne vyhodnotil, že dlžníkovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver podľa zák. č. 129/2010
Z.z., a to z foriem podľa cit. ust. § 1 ods. 2 vo forme zmluvy o úvere podľa obchodného zákonníka.

Obsah prejavenej vôle sporových strán v tomto prípade fakticky spočíva na jednej strane v dojednaní
povinnosti veriteľa dočasne poskytnúť plnenie v dojednanej výške úveru a na druhej strane v dojednaní
povinnosti dlžníka zaplatiť plnenia v dojednanej výške splátok v lehotách ich splatnosti. Východisková
právna terminológia o hlavných náležitostiach úveru v cit. ust. § 497 ObZ pomenúva akúkoľvek
odplatu za poskytnutie úveru ako úrok (podľa staršej právnej literatúry vo všeobecnosti ani nemusel
byť dojednaný ročne - pozn. súdu). Terminológia cit. ust. § 499 ObZ, ako aj terminológia zákona
o spotrebiteľských úveroch, zavádza pojem aj inej odplaty spojenej s úverom, osobitne zákon o
spotrebiteľských úveroch pritom narába so všeobecným pojmom nákladov spotrebiteľského úveru. Vo
vzťahu k zložito vyžadovaným náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere je príznačné, že keby
v písomnej zmluve nebolo jasne uvedené určité záväzné dojednanie, zmluva by bola minimálne v
príslušnej časti neplatná už aj podľa základných interpretačných pravidiel, aj bez tejto osobitnej právnej
úpravy. Na tento stav právnej terminológie zákona o spotrebiteľských úveroch nadväzuje osobitná
povinnosť podnikajúceho veriteľa podľa cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b), d) zák. č. 129/2010 Z.z. (obdobne
ako § 4 ods. 3 predchádzajúceho zák. č. 258/2001 Z.z.,) uviesť celkovú sumu splatnú spotrebiteľom, ako
aj ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), pod špecifickým právnym následkom bezodplatnosti a
bezúročnosti úveru. Preto súd uvedenie RPMN považuje nie za konštitutívne dojednanie o právach a
povinnostiach zmluvných strán, ale za osobitnú informačnú povinnosť veriteľa, ktorá má význam ako
jednotková cena u nákupu fyzického tovaru, udávaná spravidla za 100 gramov alebo 100 mililitrov.
Táto informácia musí materiálne zodpovedať záväzným ustanoveniam zmluvy, a to podľa prílohy
zákona podľa matematického vzorca, ktorý v prípade viacerých poskytnutí, alebo viacerých splátok,
vyžaduje špeciálnu matematickú vzdelanosť, ktorého činiteľmi sú náklady úveru a časové aspekty jeho
splácania. Riadne uvedenie RPMN, v spojení s budovaním finančnej gramotnosti obyvateľov, by mohlo
byť faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere. Osobitne ustanovenie cit. ust. § 1 písm. d)
zák. č. 129/2010 Z.z. v časti „v neprospech spotrebiteľa“ súd považuje za obsolétne, lebo podľa povahy
veci v prospech alebo v neprospech spotrebiteľa môžu byť záväzné ustanovenia zmluvy. Oproti tomu
informácia o RPMN pri jej deklaratórnom, nie konštitutívnom charaktere, podľa povahy veci môže iba
buď plniť, alebo neplniť svoju informačnú funkciu.

Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 493,25 Eur titulom zostatku istiny úveru poskytnutého pôvodne
vo výške 500,- Eur, keď žalovaný tento uhradil iba v časti vo výške 6,75 Eur.

Súd zamietol žalobu vo zvyšnej časti, lebo zistil rozpor s ustanovením cit. ust. § 1 písm. d) zák.
č. 129/2010 Z.z., keď priamo v zmluve nie je uvedená RPMN, a to je dôvod bezodplatnosti a
bezúročnosti predloženej zmluvy o úvere podľa tohto zákona. Pokiaľ v obchodných podmienkach zmluvy

je uvedená RPMN „pri splatnosti na 13 mesiacov 67,70 %“, ide o formuláciu z obchodných podmienok,
t.j. zodpovedajúcu relatívne samostatnému dokumentu, ktorý by sa mal týkať viacerých zmlúv so
zhodným obsahovým prvkom. Navyše ide o formuláciu v dlhšej, iba čiastočne súvisiacej vete. Riadne
neuvedenie tejto informácie je o to mýlivejšie, že na pri dojednaných hlavných náležitostiach úveru je
prehľadnejšie uvedená nižšia priemerná RPMN obdobných zmlúv. Preto aj keď ide o formuláciu na
druhej strane základného textu zmluvy, táto formulácia v tomto prípade nie je dostatočne prehľadná pre
účel informovania spotrebiteľa, aby si uvedomil, aké náklady v čase vyplývajú zo záväzných ustanovení
konkrétnej zmluvy.

Informáciu o výške RPMN práve v tejto výške 67,70 % by súd považoval za vierohodný ukazovateľ
nákladovosti tohto úveru, keby táto informácia bola dlžníkovi daná. Dôvodom čiastočného zamietnutia
žaloby tak bolo systematicky prednostne neprehľadné uvedenie informácie o RPMN.

Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere navyše vykazuje znaky hromadného predloženia
spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy
aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd
interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu
spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu
ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda
s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať.
V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných
ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust.
§ 53 ods. 1 OZ). Tieto podmienky sa môžu týkať aj samotného prístupu k súdu, každopádne podľa
právnej praxe sú preskúmavané automaticky a aj preto podľa názoru tunajšieho súdu ich platnosť
je súčasťou samotného „sporu o právo“ aj bez ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne postavenie
spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia
ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola absolútne neplatná. V tomto
smere úvah súd poznamenáva, že žalobca spravodlivo sám nevychádza z rozhodcovskej doložky
v obchodných podmienkach. Jedným z takýchto vedľajších dojednaní je aj zmluvná pokuta, v čl.
3 obchodných podmienok formálne dojednaná mesačne. Osobitne toto dojednanie v časti zmluvnej
pokuty, ktorá mala narastať v čase, súd považuje za neprijateľné v zmluve spotrebiteľského charakteru.
Navyše ako súd uviedol vyššie, celý tento úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a tento následok
sa podľa názoru súdu spravodlivo širšie vzťahuje aj na ustanovenia o zabezpečení zmluvy.

Úrok z omeškania bol v tomto konaní podľa § 369 ods. 1 poslednej vety Obchodného zákonníka
uplatnený podľa predpisov občianskeho práva, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
§ 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v sadzbe neprevyšujúcej základnú sadzbu ECB (1%) zvýšenú o 5 %, napokon
vo výške 5,25 %. Pri procesnej pasivite žalovaného týkajúce sa konkrétneho priebehu splácania v rámci
jeho dôkazného bremena, k nesplatenej istine súd uznal omeškanie žalovaného podľa udania žalobcu
od 5.2.2014, keď už časť splátok úveru zo strany žalovaného bola splatná.

Pre oznámenie vstupu do konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného oznámením za právnej
úpravy platnej do 31.12.2014 súd s ním naďalej konal, aj keď tento vedľajší účastník nezískal
súhlas žalovaného s týmto vstupom. Každopádne právne dôvody vedľajšieho účastníka súd zohľadnil
v právnom hodnotení podrobne danom vyššie, v dôsledku čoho ani následok bezodplatnosti a
bezúročnosti úveru nie je dôvodom zamietnutia žaloby, oproti právu na vrátenie peňazí z bilancie
pôvodne daných a dosiaľ vrátených peňazí.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zastavenej časti podľa § 146 ods. 1 O.s.p. a v meritórne
rozhodnutej časti podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
Aj keď za zastavenie konania v časti podľa uznesenia č.k. 8C/343/2014-45 zo dňa 02.11.2015 je
procesne zodpovedný žalobca pre zmenu jeho postoja, ktorý pôvodne viedol k uplatneniu aj zmluvnej
pokuty, súd rozhodol tak, že žalovanému ani vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného sa v

súvislosti so zastavenou časťou konania uznesením náhrada trov konania nepriznáva, lebo pri právnom
hodnotení právneho vzťahu sporu nemalo zmysel hovoriť o osobitných trovách konania, ktoré by boli
práve s týmto zastavením konania spojené, pričom aj naďalej vo veci samej bol žalovaný v konaní
prevažne neúspešný.
V meritórne rozhodnutej časti mal žalobca úspech priznaním 493,25 Eur z celého dosiaľ uplatneného
predmetu konania 683,25. Preto v tomto konaní bol prevažne úspešný žalobca (493,25 : 683,25 x 100
=) v miere 72 %. Žalobcovi prislúchajú trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku z návrhu na
začatie konania vo výške 40,50 Eur a z trov právneho zastúpenia.
Trovy právneho zastúpenia žalobcu predstavujú odmenu advokáta, podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej „vyhlášky“), v uplatnenej výške jednotlivo 51,45 Eur (pri základe 683,25 Eur).
Súd priznal odmenu advokáta za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné
podanie (žaloba) 2.9.2014.
K odmene súd priznal advokátovi náhradu tzv. režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, za dva
úkony v r. 2014 jednotlivo vo výške 8,04 Eur.
K základu 118,98 Eur súd priznal advokátovi náhradu 20% DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky (x 0,20)
vo výške 23,80 Eur.
Náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje východiskovo 142,78 Eur, náhrada iných trov konania
(súdny poplatok) 40,50 Eur.
Súd priznal náhradu v miere rozdielu procesného úspechu a neúspechu, t.j. (72 - 28 =) v miere 44%
(x 0,44), a to náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 62,82 Eur, náhradu iných trov konania (súdny
poplatok) 17,82 Eur.
Podľa § l49 ods. l O. s. p. súd uložil žalovanému zaplatiť trovy konania k rukám právneho zástupcu
žalobcu, ktorý pri vyčíslení v žalobe uvádza ako svoje bankové spojenie účet v ZUNO bank AG, a.s., č.
IBAN: SK18 8410 0000 0011 4158 6257, BIC: RIDBSKBX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p., aj ďalej), t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).