Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/139/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204524
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616204524.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcov v 1. rade F.. Z. A.,

J.. XX. XX. XXXX, G. Y., G. XXX/XX, v 2. rade S. A., J.. XX. XX. XXXX, G. O. O. XX, v 3. rade Z. S.,
J.. XX. XX. XXXX, G. X. E.Á., K. X. XX/XX, v 4. rade O. H., J.. XX. XX. XXXX, G. X. E., Z.. S. XXX/X,
žalobcovia v 1. - 4. rade zastúpení JUDr. Slavomírom Bachyncom, advokátom Advokátskej kancelárie
Podbiel č. 177, proti žalovanej H. K., J.. XX. XX. XXXX, G. X. E., E. XXX, zastúpenej JUDr. Miloslavom
Hrickom, advokátom, Ul. 1. mája 709, Liptovský Mikuláš, o neplatnosť závetu, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanej sa p r i z n á v a nárok na náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Písomnoužalobou,doručenoutunajšiemusúdudňa23.06.2016,žalobcoviav1.-4.radesadomáhali
určenia,žezávetporučiteľkyH.S.,V..E.,J..XX.XX.XXXX,L.XX.XX.XXXX,J.G.X.E.,O.XXX/X(ďalej
len „poručiteľka H. S.“), s osvedčeným podpisom dňa 28. 03. 2014, je neplatný. Žiadali priznať náhradu
trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že v dedičskej veci po poručiteľke H. S., vedenej na Okresnom súde
LiptovskýMikulášpodsp.zn.5D/438/2015,D/not.243/15anaNotárskomúradeZ..N.Š.,prichádzajúdo
úvahy ako dedičia v I. dedičskej skupine žalobcovia v 1. - 4. rade a žalovaná. Žalovaná predložila notárke
závet napísaný a podpísaný poručiteľkou, podľa ktorého sa ona má stať výlučnou a jedinou dedičkou

hnuteľného a nehnuteľného majetku poručiteľky. Žalobcovia však tento závet označili za neplatný,
pretože podľa ich názoru nespĺňa, okrem všeobecných náležitostí, ani náležitosti podľa ustanovenia §
476 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V listine nie je uvedené, že ide o prejav poslednej vôle poručiteľky,
na základe ktorého by sa po jej smrti mala stať výlučnou dedičkou celého majetku žalovaná. V závete
nie je jednoznačným spôsobom uvedený deň, mesiac a rok jeho napísania, pretože dátum 24. 11. 2013
je rozdielny od overovacej doložky Mesta Liptovský Hrádok zo dňa 28. 03. 2014. Tvrdili, že tento závet
postráda výslovný prejav vôle poručiteľky a k spísaniu listinu bola prinútená, nakoľko v deň overenia

jej podpisu na listine označenej ako závet, bola poručiteľka podrobená lekárskemu vyšetreniu znalcom
v príslušnom odbore. Na základe tohto vyšetrenia bolo následne znaleckým posudkom preukázané,
že poručiteľka H. S. trpí kognitívnou poruchou a následne bola Okresným súdom Liptovský Mikuláš
vyhlásená za nesvojprávnu. Poukázali aj na to, že boli v závete opomenutí ako dedičia zo zákona a
z dôvodu, že neboli vydedení, aj im prislúcha zákonom stavený podiel na dedičstve. Tvrdili, že majú
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti závetu a boli odkázaní v dedičskom konaní na podanie
tohto návrhu. Niet pochybností o tom, že ich právne postavenie pokiaľ by nebolo rozhodnuté o platnosti,

resp. neplatnosti závetu, by bolo neisté a ohrozené.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, nakoľko závet poručiteľky H. S. obsahuje všetky formálne
náležitosti a je platný. Dátum na overovacej pečiatke nie je právne významný, pretože nejde o dátum,kedy bol závet spísaný ale o dátum, kedy bol podpis uznaný za vlastný. Závet bol spísaný dňa 24.
11. 2013, pričom podpis na holografnom závete nemusí byť osvedčený, takže osvedčovacia pečiatka
vôbec nemá vplyv na platnosť závetu. Poručiteľka H. S. v čase spisovania závetu netrpela duševnou

poruchou, pričom znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok v konaní o jej pozbavenie spôsobilosti na
právne úkony, uvádzal zdravotné problémy poručiteľky od decembra 2013, pričom závet bol spísaný dňa
24. 11. 2013. Závet po obsahovej stránke je platný, je čitateľný, aj keď ťažšie. Pokiaľ ide o opomenutie
neopomenuteľných dedičov v závete, v tejto časti mohol vyriešiť spor priamo notár v dedičskom konaní
a nebolo potrebné viesť súdny spor.

3. Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

4. Podľa § 131 CSP, žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného

alebo porušeného práva.

5. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

6. Podľa § 150 CSP
(1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce
sa sporu.
(2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové

tvrdenia.

7. Podľa § 151 CSP
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,uvedievlastnétvrdenia

o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

8. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

9. Podľa § 185 CSP
(1) Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
(2) Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a
zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v
rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje

inak.
(3) Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky,
či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

10. Súd vo veci vykonal všetky dôkazy, ktoré strany navrhli. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,

že poručiteľka H. S. L. O. XX. XX. XXXX. Dedičské konanie po nej sa vedie na tunajšom súde pod sp.
zn. 5D/438/2015, pričom úkonmi súdneho komisára bola poverená notárka Z.. N. Š., ktorá vec eviduje
pod sp. zn. D/not. 243/2015. Ako dedičia zo zákona boli v zápisnici o predbežnom šetrení, napísanej
na notárskom úrade dňa 25. 11. 2015, označení: žalovaná ako dcéra poručiteľky, žalobcovia v 1. a 2.
rade ako vnuci poručiteľky - právni nástupcovia nebohej M. A., V.. S., L. I. V. XXXX, dcéry poručiteľky

a žalobcovia v 3. a 4. rade ako právni zástupcovia po neb. K. S., L. XX. XX. XXXX, synovi poručiteľky.
Žalovaná do zápisnice o predbežnom šetrení dňa 25. 11. 2015 oznámila, že poručiteľka zanechala závet
spísaný vlastnou rukou a tento závet žalovaná doručila notárke dňa 26. 11. 2015. Predložená listina
s názvom „Závet“ je vyhotovená vlastnou rukou a obsahuje tento text: „Ja, H. S., J.. XX. XX. XXXX,
dávam všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok svojej dcére H. K., J.. XX. XX. XXXX, za to, že sa o

mňa v mojej starobe postarala“, dátum „24. 11. 2013“ a podpis „H. S.“. Na uvedenej listine je vyznačená
overovacia pečiatka Mesta Liptovský Hrádok číslo XXX/XXXX z ktorej vyplýva, že H. S. uznala svoj
podpis na tejto listine za vlastný dňa 28. 03. 2014. Dňa 28. 03. 2014 Mesto Liptovský Hrádok overilopod číslom XXX/XXXX overovacej knihy aj podpis H. S. na ďalšej listine, vyhotovenej poručiteľkou H.
S. O. XX. XX. XXXX, s názvom „Z.“.

11. Z obsahu dedičského spisu č. 5D/438/2015 ďalej vyplýva, že sa v dedičskom konaní neuskutočnilo
žiadne prejednanie veci za účasti všetkých dedičov, o ktorom by bola vyhotovená zápisnica o prejednaní
dedičstva. Na základe iniciatívy žalobcu v 1. rade sa uskutočnilo na Notárskom úrade v Liptovskom
Hrádku stretnutie notárky s týmto dedičom dňa 26. 05. 2016, o čom notárka vyhotovila rukou úradný
záznam - z obsahu tejto listiny, ktorá je zle čitateľná, možno vydedukovať, že boli riešené otázky účtu

poručiteľky v Poštovej banke. Notárka Z.. N. Š. vypracovala dňa 19. 04. 2016 „Potvrdenie“, ktorým zo
zápisnice o predbežnom šetrení zo dňa 25. 11. 2015 a vykonanej lustrácie v NCRzn. označila okruh
dedičov zo zákona a zároveň konštatovala, že poručiteľka zanechala platný závet spísaný vlastnou
rukou, kde všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok poručila dcére H. K., J.. XX. XX. XXXX. Z obsahu
tohto spisu nevyplýva, že by notárka bola zistila akékoľvek sporné skutočnosti, pre ktoré by žalobcov
odkázala na podanie žaloby na súd (§ 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

12. Zo spisu tunajšieho súdu 4Ps/2/2014 vyplýva, že žalovaná H. K. dňa 04. 04. 2014 doručila
Okresnému súdu Liptovský Mikuláš návrh zo dňa 31. 03. 2014 na pozbavenie spôsobilosti na právne
úkonyjejmatkyH.S..KnávrhupripojilavyjadrenieS..L.G.Q.ovýsledkochpsychiatrickéhovyšetreniaH.
S., ktoré boli vykonané dňa 28. 03. 2014. Pre účely konania o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony

H. S. bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie znalkyňou S.. M. S., ktorá v znaleckom posudku č.
08/2014, vypracovanom dňa 13. 06. 2014 konštatovala, že H. S. trpí poruchou intelektu - demenciou
stredne ťažkého stupňa, ktorá nie je prechodná a má trvalý charakter. Preto nie je schopná sa postarať o
seba, svoj majetok a nie je schopná vykonávať právne úkony celkom. Neodporučila predvolávať H. S. na
pojednávanie, ani doručovať jej rozsudok, pretože táto nechápe procesné úkony. Znalkyňa konštatovala,

že mala k dispozícii celú zdravotnú dokumentáciu H.J. S., pričom pre účely posúdenia vtedy aktuálneho
psychického stavu vyšetrovanej považovala za potrebné uviesť údaje uvedené v prepúšťacej správe z
traumatologického oddelenia LNsP v Liptovskom Mikuláši, ktorá sa týkala úrazu zo dňa 25. 12. 2013.
V tento deň sa H. S. ráno o 08,30 hod. pošmykla na tráve, spadla, v dôsledku čoho sa podrobila
operačnému zákroku dňa 27. 12. 2013. Vo výpovedi na pojednávaní dňa 10. 07. 2014 znalkyňa uviedla,

že zhoršenie psychického stavu u H. S. progreduje a poukázala na to, že pokiaľ pri vyšetrení MMSE
lekárkou S.. L. G. dňa 28. 03. 2014 dosiahla 22 bodov, pri vyšetrení u znalkyne (pravdepodobne 06.
06. 2014, ku ktorému dátumu znalkyňa vypracovala znalecký posudok), dosiahla na tomto teste už len
12 bodov. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš 4Ps/2/2014-36 zo dňa 10. 07. 2014, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňom 22. 07. 2014, bola poručiteľka H. S. pozbavená spôsobilosti na právne

úkony v celom rozsahu a za opatrovníčku jej bola ustanovená dcéra H. K..

13. Listinnými dôkazmi, zabezpečenými v konaní 6C/139/2016 bolo zistené, že poručiteľka H. S. bola
jedenkráthospitalizovanánainternomoddelenívLiptovskejnemocnicispoliklinikouJUDr.IvanaStodolu
Liptovský Mikuláš od 10. 04. 2014 do 17. 04. 2014, kedy klinický priebeh bol zhodnotený ako srdcové

zlyhanie pri hemodynamicky závažnej aortálnej stenóze (teda nie pre infarkt myokardu). Do 01. 08. 2015
bola H. S. v lekárskej starostlivosti všeobecnej lekárky S.. H. G., kedy ju zo starostlivosti odhlásila dcéra
(žalovaná) z dôvodu, že menovaná mala byť umiestnená v DSS. V nemocnici v Liptovskom Mikuláši bola
hospitalizovaná aj od 17. 06. 2015 s prijímacou diagnózou Alzheimerova choroba, bližšie neurčená a od
07. 07. 2015 do 28. 07. 2015 bola hospitalizovaná na oddelení dlhodobo chorých. V Domove seniorov

v Y. Š. G. H. S. umiestnená od 10. 06. 2015 do 12. 06. 2015 (prijatá bola do zariadenia z domáceho
prostredia). Na základe zlého psychického stavu, ktorý vyžadoval okamžitú intervenciu, bola zmluva
ukončená a následne jej v tomto zariadení bola poskytovaná sociálna služba od 28. 07. 2015 do 30.
09. 2015.

14. Podľa § 476 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“)
(1) Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti
svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
(2) V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
(3) Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.

15. Podľa § 476a Obč. zák., vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak
je neplatný.16. Podľa § 137 písm. c/, d/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

17. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

18. Žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti závetu z dôvodu, že poručiteľka H. S. nebola spôsobilá
na napísanie závetu v dôsledku duševnej poruchy, takže závet nebol urobený slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne a zároveň tvrdili, že závet nemá zákonom predpísané náležitosti podľa § 476 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Nakoľko žalobcovia sú dedičmi zo zákona po poručiteľke H. S., mal súd
preukázaný naliehavý právny záujem žalobcov (dedičov zo zákona) na takomto určení
(§ 137 písm. c/ CSP).

19. Medzi stranami bolo nesporné, že závet, ktorý žalovaná predložila v dedičskom konaní tunajšieho
súdu 5D/438/2015, vlastnoručne napísala a podpísala poručiteľka H. S.. Už samotné označenie „Závet“
znamená, že sa jedná o poslednú vôľu osoby, ktorá ho spisuje, pričom zákon pre platnosť závetu
nevyžaduje, aby listina obsahovala aj text, že je to „posledná vôľa poručiteľa“. Obligatórnou náležitosťou

závetu je podľa § 478 ods. 2 Obč. zákonníka uvedenie dátumu, kedy bol podpísaný. Z predloženého
závetu nesporne vyplýva, že ho poručiteľka H.J. S. napísala a podpísala dňa 24. 11. 2013. Skutočnosť,
že na tejto listine je vyznačená ešte osvedčovacia pečiatka Mesta Liptovský Hrádok, potvrdzujúca, že
dňa 28. 03. 2014 H. S. uznala podpis na závete za vlastný podpis, nespochybňuje dátum podpísania
závetu, pretože s overením podpisu na závete zákon nespája žiadne účinky. Žalobcovia, ktorí sa snažili

spochybniť dátum vyhotovenia závetu, potom v konaní nepreukázali, že túto listinu poručiteľka H. S.
nenapísala a nepodpísala dňa 24. 11. 2013. Súd mal potom preukázané, že závet poručiteľky H. S.
obsahuje všetky náležitosti podľa § 476 a nasl. Obč. zákonníka.

20. Podľa § 37 ods. 1, ods. 3 Obč. zák.,

(1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
(3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam
nepochybný.

21. Podľa § 38 Obč. zák.

(1) Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
(2) Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na
tento právny úkon neschopnou.

22. Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák., ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo

dohoda účastníkov, je neplatný.

23. Nakoľko žalobcovia poukázali na duševnú chorobu poručiteľky, súd skúmal, či dňa 24. 11. 2013
poručiteľka H. S. trpela duševnou poruchou, ktorá by ju robila na tento právny úkon neschopnou.

24. Listinnými dôkazmi, založenými v spise tunajšieho súdu 4Ps/2/2014, bolo preukázané, že
poručiteľka trpela duševnou poruchou - nešpecifikovanou kognitívnou poruchou stredného stupňa,
konštatovanou psychiatričkou S.. L. G. prvýkrát dňa 28. 03. 2014. Následne bola H.Í. S. pozbavená
spôsobilosti na právne úkony rozsudkom súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 22. 07. 2014. V
čase vyhotovenia závetu teda H. S. ešte nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Pokiaľ ide

o duševnú poruchu, v konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobcov, že poručiteľka H. S. ňou trpela
už v čase spísania závetu, t. j. dňa 24. 11. 2013. Vykonaným dokazovaním totiž nebolo zistené, že
by poručiteľka H. S. trpela akoukoľvek duševnou poruchou pred 25. decembrom 2013. Tento záver
vyplýva zo znaleckého posudku S.. M. S., v ktorom za okolnosti, ktoré mali za následok nepriaznivý
psychický stav H. S. bol označený úraz, ktorý poručiteľka utrpela dňa 25. 12. 2013. Nasledovala

operácia, pridružili sa ďalšie zdravotné problémy, od 31. 12. 2013 do 21. 01. 2014 bola hospitalizovaná
na Oddelení dlhodobo chorých a ďalšia hospitalizácia bola nutná v apríli 2014 pre závažnú aortálnu
stenózu. Vypočutím znalkyne vo veci 4Ps/2/2014 bolo zistené, že ochorenie rýchlo progredovalo,
pretože vyšetrením MMSE, zameraným na intelekt, došlo od 28. 03. 2014 do 06. 06. 2014 k poklesu o10 bodov. Vykonaným dokazovaním nebolo potom preukázané, že by poručiteľka H. S. pri spisovaní
závetu dňa 24. 11. 2013 trpela duševnou poruchou, ktorá by ju robila pre tento právny úkon neschopnou.
Žalobcovia preto nepreukázali neplatnosť právneho úkonu z dôvodov uvedených v ust. § 38 ods. 1,

2 Obč. zák.

25. Žalobcovia neuviedli ani žiadne iné skutočnosti, ktoré by spochybňovali, že poručiteľka pri spisovaní
závetu konala slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Závet bol vyhotovený v písomnej forme a
poručiteľka v ňom jednoznačným spôsobom prejavila svoju vôľu zanechať všetok majetok žalovanej,

pričom pohnútkou bolo to, že sa žalovaná o ňu v starobe postarala. Skutočnosť, že poručiteľka bola pre
svoj zhoršujúci sa zdravotný stav následne (v roku 2015) umiestnená v Domove seniorov v Y. Š., nie
je pre platnosť závetu právne významná.

26. Podľa § 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), ak rozhodnutie o
dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse

o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej
skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

27. Podľa § 137 písm. c/, d/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

28. Žalobcovia zároveň tvrdili, že závet je relatívne neplatný, nakoľko poručiteľka H. S. ich nevydedila,
takže majú nárok na zákonný dedičský podiel podľa § 479 Občianskeho zákonníka. V tejto časti sa

potom jedná o žalobu podľa § 137 písm. d/ CSP, pričom k jej podaniu sa vyžaduje, aby dedičský súd
uznesením, vydaným podľa § 194 ods. 1 CMP odkázal toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí
ako menej pravdepodobné, na podanie žaloby na určenie spornej právnej skutočnosti. V dedičskej veci
po poručiteľke H. S. sa však neuskutočnilo žiadne pojednávanie a v spise 5D/438/2015 sa nenachádza
žiaden údaj o tom, že žalobcovia namietali relatívnu neplatnosť závetu z dôvodov uvedených v ust. 479

Obč. zákonníka. Pokiaľ by tomu tak bolo, notárka, ktorá je súdom poverená úkonmi súdneho komisára,
by bola povinná zistiť (napr. vypočutím dedičov, vyžiadaním ich písomného vyjadrenia a pod.), či táto
skutočnosť je sporná. Z prednesu zástupcu žalovanej v konaní 6C/139/2016 pritom vyplýva, že žalovaná
nespochybňuje právo opomenutých dedičov na ich dedičský podiel podľa § 479 Obč. zákonníka, takže
túto otázku by bolo možné vyriešiť zmierom v dedičskom konaní. Iba v prípade, ak by zostala táto otázka

spornou, dedičský súd by uznesením odkázal dedičov na podanie žaloby, pričom v uznesení by musel
vymedziť aj predmet budúceho sporu tak, aby obsahom petitu bola otázka skutková a nie otázka, ktorá
zahŕňa aj právne posúdenie veci. Nakoľko dedičský súd neodkázal žalobcov (deti neopomenuteľných
dedičov), ktorých poručiteľka H. S. opomenula v závete, na podanie takejto žaloby, žaloba bola podaná
predčasne, v dôsledku čoho jej nebolo možné vyhovieť.

29. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, nepreukázali žiaden dôvod neplatnosti právneho úkonu
podľa § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka, ani dôvody neplatnosti závetu podľa
§ 476 a nasl. Občianskeho zákonníka, a preto súd žalobu zamietol.

30. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Žalovaná mala v konaní plný úspech, a preto jej súd v zmysle citovanej právnej úpravy priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto
rozsudku súd prvej inštancie uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O

odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.