Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Humenné

Judgement was issued by JUDr. Iveta Gildeinová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10C/117/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316205833
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316205833.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. Z. XXX,
o zaplatenie 166,92 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 63,50 eur s prísl. zastavuje.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 52,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5%
ročne zo sumy 32,12 eur od 29.6.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo

sumy 20,30 eur od 31.7.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania súd nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.06.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 166,92 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 63,50 eur od
31.05.2013 do zaplatenia, zo sumy 38,12 eur od 29.06.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo

výške 8,50 % ročne zo sumy 59,30 eur od 31.07.2013 do zaplatenia, zo sumy 6 eur od 19.02.2013
do zaplatenia, zo sumy 33,90 eur od 18.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 0,59 eur od 01.09.2013 do
zaplatenia a na náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že spoločnosť Telefónica O2
Slovakia, s.r.o., IČO: 35 848 863, ako postupca na strane jednej (ďalej len „právny predchodca žalobcu“)
a žalobca ako postupník na strane druhej, uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok 28.08.2014,
predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok na žalobcu, vrátane pohľadávky voči žalovanej.
Postupca uzatvoril dňa 17.05.2012 so žalovanou Zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ďalej

len „zmluva“). Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle Zákona
o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe zmluvy postupca poskytol
žalovanej telekomunikačné služby, špecifikované v Zmluve za podmienok stanovených v Zmluve a
vo Všeobecných podmienkach. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté služby cenu stanovenú
v Zmluve a v Cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v
súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca vystavil žalovanej vyúčtovacie faktúry,
pričom postúpil žalobcovi pohľadávku na faktúre č. XXXXXXXXXX vo výške 63,50 eur, na faktúre č.

XXXXXXXXXX vo výške 38,12 eur, na faktúre č. XXXXXXXXXX vo výške 59,30 eur, na faktúre č.
XXXXXXXXXX vo výške 6 eur. Táto pohľadávka celkovo vo výške 166,92 eur nebola ku dňu podania
žaloby zo strany žalovanej uhradená. Žalobca si preto z tejto dlžnej sumy uplatňuje aj nárok na zákonný
úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne.2. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.

3. Písomným podaním zo dňa 26.07.2016, ktoré bolo súdu doručené dňa 01.08.2016 v žalobca zobral
žalobu čiastočne späť a to čo do sumy 63,50 eur s príslušenstvom a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

Podľa § 145 ods. 3 CSP; Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o

zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

4. Nakoľko žalobca skôr než sa začalo pojednávanie zobral žalobu čiastočne späť čo do sumy 63,50
eur s príslušenstvom a žalovanej dovtedy žaloba nebola nedoručená, súd nežiadal súhlas žalovanej s
čiastočným späťvzatím a v zmysle uvedených zákonných ustanovení konanie čo do sumy 63,50 eur s
prísl. zastavil.

5. Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP
Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide
iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota

sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,

6. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a bolo
vyvesené dňa 06.02.2017.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jeho prílohami, Všeobecnými podmienkami
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej
telefónnej siete, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 17.05.2012, faktúrami č.
XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, Oznámením o postúpení
pohľadávky zo dňa 26.09.2014, Prílohami k zmluve o postúpení pohľadávky, pokusom o zmier zo dňa

02.05.2016, čiastočným späťvzatím žaloby a zistil nasledovný skutkový stav.

7. Právny predchodca žalobcu Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. a žalovaná uzavreli dňa 17.05.2012
Zmluvou o poskytovaní verejných služieb. Na základe tejto zmluvy sa právny predchodca žalobcu
zaviazal zriadiť a poskytovať žalovanej službu volacieho programu O2 Paušál a žalovaná sa zaviazala

zaplatiť cenu za prenájom šnúrového telefónu a poskytovanie služieb podľa platnej Tarify.

8. Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy boli všeobecné podmienky O2.

9. V Cenníku O2 Paušál platný od 23.04.2012 boli stanovené poplatky v prípade nedodržania zmluvných

povinností, a to poplatok za vystavenie upomienky v sume 6 eur, poplatok za Odpojenie vo výške 29 eur,
ako aj poplatok za Obmedzenie z dôvodu neplatenia a zneužitia služieb v sume 10 eur, ktoré postupca
vyúčtoval žalovanej za vystavené neuhradené faktúry za poskytnuté služby.

10. Pôvodný veriteľ vystavil žalovanej za poskytnuté služby faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa

28.06.2013 na sumu vo výške 38,12 eur a v rámci tejto faktúry si uplatnil nárok na poplatok za upomienku
v sume 6 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 30.07.2013 na sumu vo výške 59,30 eur, pričom v
rámci tejto faktúry si uplatnil nárok na poplatok za odpojenie v sume 29 eur a poplatok za obmedzenieslužieb v sume 10 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 31.08.2013 na sumu vo výške 6 eur, ktorou
si uplatnil iba nárok na poplatok za upomienku v sume 6 eur.

11. Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 28.08.2014 zmluvu
o postúpení pohľadávok, pričom z príloh k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že na žalobcu bola
postúpená aj pohľadávka žalovanej z predložených faktúr.

Pohľadávka voči žalovanej bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo

dňa 28.08.2014, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

12. Žalobca pokusom o zmier zo dňa 02.05.2016 žalovanú vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej
výške 207,13 eur a to najneskôr do dňa 05.05.2016.

13. Podľa § 43 ods. 1, písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení

neskorších predpisov ( ďalej len ,,Zákon“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 1, písm. d) Zákona, podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie
verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o

poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných
služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom
upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie

Podľa § 43 ods. 2 písm. a) Zákona, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb

s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku
1 písm. c).

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Zákona, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže

vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa § 53 ods. 10, Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo

na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

15. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

16. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

17. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanou

bola dňa 17.05.2012 uzavretá podľa ust. § 44 a nasl. zák. č. 351/2011 Z. z. zmluva o pripojení s tým,
že časť jej obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky a že právny predchodca žalobcu
vystavil žalovanej vyššie uvedené faktúry

Predmetnú zmluvu je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať

ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu
ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný vopred bez možnosti žalovanej
privodiť akúkoľvek zmenu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu vprávach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade

s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa ( zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. ), ktorý v § 3 ods. 3 ustanovuje, že každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Tento
výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS
zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

18. Na základe vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že žalovaná neuhradila
faktúry za služby, ktoré jej právny predchodca žalobcu poskytol v celkovej výške 52,42 eur. Povinnosti
pôvodného veriteľa poskytovať žalovanej telekomunikačné služby zodpovedá povinnosť žalovanej
riadne a včas zaplatiť úhradu za poskytnuté služby. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
28.08.2014 pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, na žalobcu

a tým je daná jeho aktívna legitimácia.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovanie súd dospel k záveru,
že nárok žalobcu na zaplatenie ceny poskytnutých služieb v sume 52,42 eur je dôvodný a preto žalobe
v tejto časti vyhovel.

Žalovanú súd zaviazal aj k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy
32,12 eur od 29.06.2013 do zaplatenia, zo sumy 20,30 eur od 31.07.2013 do zaplatenia, t.j. odo dňa
nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti faktúr, ktorými bol cela poskytnutých služieb vyúčtovaná.
Ku dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,50 % p.a. a

úrok z omeškania tak v súlade s § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3
ods. 1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania, predstavuje
výšku 8,50 % ročne..

20. Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o poskytovaní verejných služieb týkajúce sa poplatkov

považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah,
musí ísť o taký poplatok, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so
zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a
povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie

nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už
pri samotnom uzatváraní zmluvy prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný poplatkami len jeden účastník
zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.

21. Súd žalobu žalobcu zamietol v časti požadovaných poplatkov za obmedzenie služby v sume 10

eur, poplatku za odpojenie v sume 29 eur, a poplatkov za upomienku á 6eur, v sume 12 eur t.j. 51
eur. V priebehu konania súd vyzval žalobcu na doplnenie žaloby, na základe ktorých článkov zmluvy
si uvedené poplatky uplatňuje. Žalobca na túto výzvu súdu reagoval podaním doručeným súdu dňa
09.01.2017, v ktorom uviedol, že poplatok za upomienku oneskorenej platby bol žalovanej účtovaný
na základe neuhradených faktúr za využívanie verejných služieb. Poplatok za upomienku i poplatok za

obmedzenie poskytovania služieb, poplatok za odpojenie bol stanovený v zmysle Cenníka.

Súd má však za to, že žalobca nepreukázal individuálnu dohodu so žalovanou o týchto poplatkoch
a ani za aké služby by sa mali účtovať, resp. aké protiplnenie žalovaná mala by dostať za úhradu
uvedených poplatkov. Zmluvné dojednanie týkajúce sa poplatkov, ak sa toto nachádza vo Všeobecných

podmienkach, resp. Cenníku, považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vymedzenie
v cenovom výmere, cenníku, obchodných podmienkach, prípadne na iných listinách, ktoré žalovanánepodpísala, súd nemôže považovať za platné individuálne písomné dojednanie. Súd preto nárok
žalobcu v tejto časti spolu s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol

Tunajší súd súhlasí a stotožňuje sa s rozhodovacou líniou reprezentovanú rozhodnutím Vrchného
KrajinskéhosúduvKarslruhez3.mája2011vobdobnejtzv.spotrebiteľskejveci,vedenejtakýmtosúdom
pod sp. zn. 17 U 192/10. Zmluvné podmienky oprávňujúce navrhovateľa požadovať (a odporcu v pozícii
spotrebiteľa platiť) rôzne poplatky, sú neprijateľnými, keď poplatku nezodpovedá žiadne skutočné reálne
protiplnenie a takýto poplatok slúži len navrhovateľovi (výhradne jeho záujmom a účtovným účelom).

Tento názor vyslovil vo svojom rozsudku aj Krajský súd Trnava v rozsudku zo dňa 13. 8. 2014 sp. zn.
10Co/27/2013, 10Co/325/2014.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 166,92 eur s príslušenstvom. Žalobca počas
konania zobral žalobu čo do sumy 63,50 eur s príslušenstvom späť a z procesného hľadiska v tejto časti

zavinil zastavenie konania. V časti o zaplatenie sumy 51 eur s príslušenstvom súd žalobu zamietol. Vo
zvyšnej časti súd žalobe čo do sumy 52,42 eur s príslušenstvom vyhovel. Úspech žalobcu v konaní tak
predstavuje 31,40 % a úspech žalovanej predstavuje 68,60 %. Teda medzi pomerom úspechu žalobcu
a jeho neúspechom, je rozdiel v jeho neprospech a žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania.
Nakoľko si žalovaná náhradu trov konania neuplatnila, zo spisu jej žiadne trovy nevyplynuli, súd rozhodol

tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.