Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 24, 2017

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 1T/50/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516010139
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2017:3516010139.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičomm v trestnej veci

obžalovaného G. W., B.. XX.XX.XXXX P. O., trestne stíhaného na slobode pre prečin zanedbania
povinnejvýživypodľa§207ods.1Trestnéhozákonač.300/2005Z.z.vzneníúčinnomvčasespáchania
skutku (ďalej len „Trestný zákon") na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa
24. januára 2017 t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: G. W. D. X. N. S. H., B.. XX.XX.XXXX P. L.,
trvale bytom B. T. B. P., na slobode, zamestnaný,

j e v i n n ý , ž e

ako otec mal. O. W., B.. XX.XX.XXXX, v Novom Meste nad Váhom a inde od 01.09.2015 doposiaľ
si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu z § 62 Zákona o rodine a rozsudku
OkresnéhosúduNovéMestonadVáhomč.k.4P/40/2012-36zodňa04.10.2012,ktorýmmubolaurčená
vyživovacia povinnosť v sume 150,- Eur mesačne na mal. O. k rukám matky Q. L., bytom V. XXX, túto
povinnosť si riadne neplnil, nebol evidovaný v evidencii nezamestnaných, v období od 23.06.2015 do

10.07.2015 bol zamestnancom spoločnosti Pellenc s.r.o. Nové Mesto nad Váhom, v čase od 14.09.2015
do 27.10.2015 v spoločnosti Luto Automotive s.r.o. Košice, od 02.11.2015 do 15.02.2016 v spoločnosti
Tini s.r.o. Palárikovo, odkiaľ bol prepustený pre porušenie disciplíny, od 16.03.2016 do 09.04.2016 v
spoločnosti DOSAM SK s.r.o., od 04.05.2016 do 11.05.2016 v spoločnosti SKV s.r.o., od 12.05.2015 do
15.01.2017 v spoločnosti SKV s.r.o. a od 23.01.2017 až doposiaľ v spoločnosti Manz Slovakia s.r.o.,
čím spôsobil dlh na výživnom v sume 1 100,- Eur k rukám matky Q. L.,

t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,

č í m s p á c h a l

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m) Trestného zákona, 38 ods. 2, ods. 4,
ods. 8 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 /jeden / rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému podmienečne odkladá výkon trestu
odňatia slobody.Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 24 /
dvadsaťštyri/ mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona a § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanému u k l a
d á povinnosť v skúšobnej dobe uhradiť zameškané /dlžné/ výživné vzniknuté za obdobie od 01.09.2015
do vyhlásenia tohto rozsudku k rukám matky - poškodenej Q. L., B.. XX.XX.XXXX P. O., trvale bytom V.
XXX, a včas a riadne platiť bežné výživné k jej rukám.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vedie trestné konanie proti obžalovanému na podklade obžaloby

Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom Pv 27/16/3304 - 8 zo dňa 11.04.2016 pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1Trestného zákona na skutkovom základe tam uvedenom.
Vo veci vydal súd trestný rozkaz, ktorým obžalovaného uznal súd za vinného v zmysle obžaloby a uložil
mu za to trest. Proti trestnému rozkazu obžalovaný podal odpor v zákonnej lehote a tak súd nariadil vo
veci hlavné pojednávanie na deň 07.11.2016 a 24.01.2017, na ktorom rozhodol vo veci samej.

Na hlavné pojednávanie súd predvolal obžalovaného, poškodenú a upovedomil prokurátora. Súd z
dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a po dôkladnom vyhodnotení všetkých dôkazov má
preukázaný skutkový stav veci ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Z vykonaného dokazovania považuje súd vinu obžalovaného za preukázanú v rozsahu nevyhnutnom na
zákonné rozhodnutie. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení o svojich procesných právach

a po poučení podľa § 257 Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný. Preto súd vykonal dokazovanie
v celom rozsahu. Z výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní jednoznačne vyplýva, že si
je vedomý svojej vyživovacej povinnosti a túto si plní podľa svojich možností a schopností. Riadne
si ju neplnil predovšetkým z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Aktuálne je zamestnaný a
predložildôkazyoplnenívyživovacejpovinnosti.Obžalovanéhozospáchaniatrestnejčinnostiusvedčuje

výpoveď poškodenej Q. L., ktorá vypovedala, že obžalovaný si zákonom stanovenú vyživovaciu
povinnosť včas a riadne neplnil od 01.09.2015. Súdu predložila dôkazy - poštové poukážky a výpisy z
účtu o tom, že obžalovaný jej začal platiť výživné prostredníctvom pošty ako aj bankovým prevodom v
prvom štvrťroku 2016. Spočiatku nepravidelne, no od júla 2016 pravidelne. Z výsluchov obžalovaného a
poškodenej súd ustálil, že vyživovacia povinnosť nebola plnená obžalovaným od 01.09.2015 doposiaľ,

t.j. do 24.01.2017, kedy bol vyhlásený tento odsudzujúci rozsudok súdu prvého stupňa (§ 122 ods.
13 Trestného zákona), a to riadne, t. j. v súdom určenej výške, a včas, t. j. mesačne do 15-
teho dňa v mesiaci, vopred k rukám oprávnenej matky Q. L.. Vyživovacia povinnosť obžalovanému
vyplýva z ustanovenia zákona o rodine § 62 a nasl. a vznikla okamihom narodenia syna. Rodičovstvo
obžalovaného a poškodenej k maloletému je preukázané rodným listom mal. O. W.. Vyživovacia

povinnosť obžalovanému bola deklarovaná tiež vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom č. k. 4P/40/2012 - 36 zo dňa 04.10.2012, ktorým mu bola určená vyživovacia
povinnosť v sume 150,- Eur mesačne na mal. O. k rukám matky - poškodenej. Za obdobie od 01.09.2015
do 24.01.2017 sa súd plne stotožnil s výškou vyživovacej povinnosti určenej rozsudkom tunajšieho súdu
č. k. 4P/40/2012 - 36 zo dňa 04.10.2012, keďže obžalovaný je schopný vzhľadom na svoje možnosti,

schopnosti, a majetkové pomery prispievať na výživu syna uvedenou sumou, keďže obžalovaný je
zdravý, netrpí žiadnymi chorobami a súd nezistil u neho žiadne obmedzenie pracovnej schopnosti.
Súd preto nezistil žiadne okolnosti na strane obžalovaného, ktoré by odôvodňovali riešenie predbežnej
otázky o výške vyživovacej povinnosti pre potreby tohto trestného konania. Zo správ Úradu práce
sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom a Sociálnej poisťovne vyplynulo, že v období od

01.01.2015 obžalovaný nebol evidovaný v evidencii nezamestnaných, v období od 23.06.2015 do
10.07.2015 bol zamestnancom spoločnosti Pellenc s.r.o. Nové Mesto nad Váhom, v čase od 14.09.2015
do 27.10.2015 v spoločnosti Luto Automotive s.r.o. Košice, od 02.11.2015 do 15.02.2016 v spoločnosti
Tini s.r.o. Palárikovo, odkiaľ bol prepustený pre porušenie disciplíny. Zo správy Sociálnej poisťovne zo
dňa 24.01.2017 vyplynulo, že obžalovaný bol 16.03.2016 do 09.04.2016 zamestnaný v spoločnosti

DOSAM SK s.r.o., od 04.05.2016 do 11.05.2016 v spoločnosti SKV s.r.o., od 12.05.2015 do 15.01.2017
v spoločnosti SKV s.r.o. a od 23.01.2017 až doposiaľ v spoločnosti Manz Slovakia s.r.o. Obžalovaný
teda má reálne zamestnanie a zo mzdy môže platiť bežné výživné ako aj dlžné výživné. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že obžalovaný neposkytuje synovi žiadnu osobnú starostlivosť, nepodieľa sa na
jeho výchove, neplní vyživovaciu povinnosť náhradným spôsobom a tak sa jeho vyživovacia povinnosť

obmedzila len na plnenie vyživovacej povinnosti v peniazoch. Povinnosť vyživovať iného nespočívalen v poskytovaní peňažného plnenia, ale aj v povinnosti zaopatrovať a vyživovať oprávnenú osobu v
naturálnej forme - teda poskytovať dieťaťu stravu, oblečenie, bývanie, starostlivosť o zdravie a čistotu
a pod., avšak z výpovede obžalovaného ako aj poškodenej nevyplýva, že by tak obžalovaný robil. Je

zrejmé, že obžalovaný nevyužíval všetky možnosti na získanie stabilných a legálnych zdrojov na plnenie
si svojej vyživovacej povinností. V prípade, ak páchateľ trestného činu zanedbania povinnej výživy
neposkytuje osobnú starostlivosť, je povinný plniť vyživovaciu povinnosť minimálne riadnym a včasným
uhrádzaním bežného výživného. Tomu je povinný prispôsobiť svoj životný štandard, svoje príjmy a
výdavky, pretože plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť pred akýmikoľvek vedľajšími výdavkami.

V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti vecnú poznámku Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý
vo svojom rozhodnutí č. k. 4 Tdo 1290/2011-16 zo dňa 22.11.2011 konštatuje a zdôrazňuje (voľne
preložené do slovenčiny), že „splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava, hoci sa to niektorým jedincom
na začiatku môže javiť. V skutočnosti tým ale budúci rodič na sebe berie povinnosti a zodpovednosť,
ktorá ho sprevádza po celý ďalší život, niekedy až do jeho vlastnej smrti. Preto je nevyhnutné, aby sa
choval tak, aby svoje záväzky a povinnosti dokázal vždy a za všetkých okolností splniť“. S uvedeným

záverom sa súd v danej prejednávanej veci v plnej miere stotožňuje s poukazom na potrebu uvedomenia
si dôležitosti plnenia vyživovacej povinnosti rodiča na svoje vlastné dieťa. Obžalovaný ako rodič má
nielen právnu, ale aj morálnu povinnosť, ktorá sprevádza ľudstvo od nepamäti, starať sa zo všetkých síl o
zabezpečenie riadnej a dostatočnej výživy svojich detí a na dosiahnutie tohto cieľa vynakladať v prípade
potreby vyššiu než obvyklú snahu nájsť si vhodné zamestnanie. Z výpovede poškodenej, obžalovaného

a vykonaných úhrad má súd preukázané, že ku dňu vyhlásenia rozsudku obžalovaný na výživnom dlhuje
od 01.09.2015 ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku sumu 1 100,- Eur.
S poukazom na vyššie vykonané dôkazy, po ich dôkladnom vyhodnotení, a to jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti, a s poukazom na vyššie uvedené úvahy, ktorými sa súd spravoval pri ich hodnotení, je
skutkový stav veci preukázaný tak ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd nezistil žiadne

okolnosti, ktoré by trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného vylučovali alebo zmierňovali. Vykonané
dôkazy spolu korešpondujú, dopĺňajú sa a súd nezistil medzi nimi zásadné rozpory, pričom vykonané
dôkazy vytvárajú spolu ucelenú reťaz dôkazov, na základe ktorých súd mohol vysloviť logický záver o
vine obžalovaného. Súd po právnej stránke kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, pretože obžalovaný sa najmenej tri mesiace

v období dvoch rokov úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného voči
maloletému synovi.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, bolo konanie obžalovaného posúdené podľa § 15 písm.
a) Trestného zákona ako trestný čin spáchaný úmyselne, keď obžalovaný chcel spôsobom uvedeným
v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Závažnosť konania obžalovaného pritom

spočíva v tom, že obžalovaný porušil záujem spoločnosti na riadnom plnení si vyživovacej povinnosti
rodiča voči svojim maloletým deťom.
Pri výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia,
pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel
trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd na strane obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu

okolnosť vzhľadom na vyhlásenie, že je nevinný, predchádzajúce tri pozitívne záznamy v registri trestov
a jeden záznam v registri priestupkov z roku 2014 za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.
Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol naposledy právoplatne odsúdený Okresným
súdom Nové Mesto nad Váhom v konaní 1T/162/2009 na nepodmienečný trest odňatia slobody
pre prečin podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a Okresným súdom Trenčín v konaní

2T/167/2009 na nepodmienečný trest odňatia slobody pre prečin podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona.
Nepodmienečné tresty odňatia slobody má obžalovaný vykonané a nemá ich zahladené. Preto súd
priznal obžalovanému jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda, že v
minulostibolodsúdený.Inépriťažujúceokolnostinebolizistené.Súdpriúvaháchodruhuavýmeretrestu
vzal do úvahy predchádzajúce odsúdenia a ukladal obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 1 rok

(tedanaddolnúzvýšenúhranicutrestnejsadzby),keďženejdeoprvéodsúdenieobžalovaného.Súčasne
súd podmienečne odložil obžalovanému výkon trestu odňatia slobody a určil mu skúšobnú dobu
v trvaní 24 mesiacov, nakoľko je preukázané, že obžalovaný je zamestnaný, má stabilný príjem a
svoju vyživovaciu povinnosť si začal v priebehu trestného konania plniť. Prípadný nepodmienečný trest
odňatia slobody by mal negatívny vplyv na plnenie vyživovacej povinnosti obžalovaným, ktorý by prišiel o

zamestnanie a nebol by ani na prospech vyživovaného maloletého syna. Výpadok výživného v priebehu
výkonu trestu odňatia slobody by ani prípadná odmena za vykonanú prácu vo výkone trestu vyplatená
obžalovanémunepostačovalaaninauspokojovaniezákladnýchpotriebmaloletéhoavýpadokbymusela
sanovať zvýšeným úsilím poškodená, resp. jej rodina. Súd na posilnenie účinkov podmienečnéhoodsúdeniauložilobžalovanémuprobačnúpovinnosťvskúšobnejdobevčasariadneplatiťbežnévýživné
na maloletého syna k rukám oprávnenej matky a povinnosť v skúšobnej dobe zaplatiť dlžné výživné.
Hrozba trestom odňatia slobody vo výmere 1 rok je podľa názoru súdu dostatočná na to, aby obžalovaný

vyhovel uloženým podmienkam a zodpovedne pristupoval k plneniu svojej základnej povinnosti rodiča
vyživovať svoje dieťa.
Inštitút podmienečného odsúdenia kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych
noriem, ktorého podstatou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest
odňatia slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v

priebehu určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom.
To znamená, že odsúdený bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné
normy občianskej spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v
neposlednom rade bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia.
Skúšobná doba začne plynúť obvinenému prvým dňom po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V prípade,
že sa v priebehu skúšobnej doby dopustí obvinený akejkoľvek trestnej činnosti, za ktorú bude

právoplatneodsúdený,aleboivprípadespáchaniaakýchkoľvekpriestupkov(t.j.ajdopravných),prípade
porušenie uložených povinností alebo obmedzení, zakladajú takéto skutočnosti zákonný dôvod na
premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. V prípade, ak bude
obvinený viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie bezo zvyšku všetkým v rozsudku uloženým
podmienkam, súd vysloví, že sa o s v e d č i l; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej

doby, že si trest v y k o n á. Súd považuje za potrebné obvineného poučiť, že v prípade, ak spácha
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny, v
zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona mu nebude možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody a reálne mu môže
hroziť nepodmienečný trest. Účelom trestu teda nie je len ochrana občanov pred páchaním trestných

činov, ale aj výchovné pôsobenie na páchateľa, ktoré má smerovať k tomu, aby v ďalšom živote
viedol riadny život. Uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím
na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, za dôvodný a
primeraný, zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle ustanovenia § 34 Trestného zákona,
ktorých účelom je zabezpečenie nielen ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, ale aj

vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny
život.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží

tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.
V písomnom podanom odvolaní je treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca

obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.

d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.