Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. marec 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/152/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714208517
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6714208517.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: DPS financial

consulting, s. r. o., IČO: 46 713 930, so sídlom v Trnave, Mikovíniho 10, právne zast.: advoconsulting
s. r. o., IČO: 47 253 428, so sídlom v Trnave, Tamaškovičova 17/2742, proti žalovanej: U. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX B., občan SR, o zaplatenie sumy 757,10 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Konanie sa v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny od 01. 01. 2015 do
zaplatenia z a s t a v u j e .

II/ Žaloba žalobcu sa z a m i e t a .

III/ Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde e-mailovým podaním dňa 12. 06. 2014, doplnené písomne dňa 16.
06. 2014 žalobu o zaplatenie sumy 757,10 € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že uplatnený
nárok žalobca získal na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 09. 2013 od Slovenskej
sporiteľni, a. s. Slovenská sporiteľňa uzavrela so žalovanou Zmluvu o bežnom účte, predmetom
ktorej bolo zriadenie bežného účtu, ku ktorému bola poskytnutá služba - povolené prečerpanie v

prospech žalovanej. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky banky a Obchodné
podmienky banky pre povolené prečerpanie, žalobca poukázal, že s ich znením má možnosť súd sa
oboznámiť na označenej internetovej stránke. Žalovaná prekročením rámca povoleného prečerpania
porušilaobchodnépodmienkyavzniklaSlovenskejsporiteľnivočižalovanejpohľadávkaznepovoleného
prečerpania. Banka bola oprávnená zastaviť poskytovanie povoleného prečerpania. Pri postúpení
pohľadávky bol dlh na istine vo výške 757,10 € spolu s príslušenstvom vo výške 23,02 €. Žalobca ako
nový vlastník pohľadávky vyzval dňa 21. 11. 2013 žalovanú na jej zaplatenie, žalovaná dlh neuhradila.

Preto si žalobca zároveň uplatňuje aj príslušenstvo k pohľadávke a to úrok z omeškania.

2. Písomným podaním doručené tunajšiemu súdu dňa 27. 07. 2015 vzal žalobca čiastočne späť žalobu
v časti úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny za obdobie od 01. 01. 2015 do zaplatenia. Na
základe dispozitívneho úkonu súd uznesením zo dňa 04. 01. 2016, právoplatný 06. 04. 2016 zastavil
konanie v časti úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 575,10 € od 01. 01. 2015 do zaplatenia.
Predmetom konania tak zostala istina 757,10 Eur spolu s vyčísleným príslušenstvom 23,02 € a úrokom

z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny od 28. 09. 2013 do 31. 12. 2014.

3. Žalovanej bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 21. 03. 2016 spolu s výzvou, aby sa v lehote
do 10-tich dní k žalobe vyjadrila. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.4. Na výzvu súdu, aby žalobca bližšie špecifikoval uplatnený nárok, písomným podaním zo dňa 28. 07.
2016 žalobca uviedol, že na základe Zmluvy zo dňa 29. 12. 2005 bola žalovanej poskytnutá služba -

úverový rámec vo výške 20.000,-- Sk (663,88 €), ktorú žalovaná čerpala kartou od 18. 01. 2006 výberom
vo výške 18.000,-- Sk. Podľa bodu 4, článku 3 Zmluvy bola žalovaná povinná vždy k 15-temu dňu v
mesiaci poukazovať v prospech kartového účtu minimálnu splátku vo výške 5 % kartového rámca, t.
j. 1.000,-- Sk. V období od 01. 01. 2011 do 14. 11. 2014 žalovaná uskutočnila poslednú minimálnu
splátku vo výške 200,-- € dňa 19. 02. 2013, po ktorej započítaní mínusový zostatok na účte činil -

757,10 €. V súlade s článkom 3, bod 6 zmluvy bola banka oprávnená zrealizovať zákaz na platobnú
kartu a oprávnená požadovať zaplatenie úroku z omeškania. Banka realizovala zákaz na platobnú
kartu dňa 26. 09. 2013. Podľa názoru žalobcu, pokiaľ žalovaná vykonala poslednú úhradu 19. 02.
2013, premlčacia lehota začala plynúť najskôr od 20. 02. 2013. Čo sa týka premlčania nároku, žalobca
nesúhlasil s oprávnením súdu aplikovať ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. podľa Zákona o
ochrane spotrebiteľa. Žalobca poukázal na znenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka a na prechodné

ustanovenia § 879p Občianskeho zákonníka k úpravám účinným od 13. 06. 2014, z ktorých vyplýva, že
účinky uvedenej úpravy začínajú pôsobiť na akékoľvek právne vzťahy od 01. 04. 2015. Ďalej poukázal
na to, že právny vzťah medzi právnym predchodcom a žalovaným treba posúdiť ako absolútny obchod
- Zmluva o úvere, na ktorý sa aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka vrátane plynutia 4 ročnej
premlčacej lehoty. Keďže posledná úhrada uskutočnená žalovaným bola realizovaná 19. 02. 2013,

premlčacia lehota mohla najskôr začať plynúť od 20. 02. 2013 a uplynula 20. 02. 2017. Keďže žaloba
bola doručená súdu dňa 12. 06. 2014 - i za predpokladu nesprávnej aplikácie 3 ročnej premlčacej lehoty
podľa OZ, žaloba bola podaná včas.

5. Výzvou súdu doručenou právnemu zástupcovi žalobcu dňa 07. 02. 2017 súd upozornil žalobcu, že

zmluvný vzťah, z ktorého je uplatnený nárok žalobou, súd podrobil súdnemu prieskumu z hľadiska
prijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktoré súd skúma v spotrebiteľských
veciach ex offo, ako aj prieskumu dodržiavania práv v prospech spotrebiteľa. Žalobca bol vyzvaný
na preukázanie aktívnej legitimácie predložiť súdu dôkaz o doručení výzvy banky pred postúpením
pohľadávky na úhradu dlhu žalovanej s poukazom na § 92 ods.8 Zákona o bankách, inak postúpenie

pohľadávky možno hodnotiť ako neplatný právny úkon. Žalobca bol vyzvaný na presnejšiu špecifikáciu
návrhu, pretože zo žaloby nie je zrejmé, čo z uplatneného nároku tvorí žalovanú istinu, na základe
akých úkonov zo strany žalovanej vznikla, akým spôsobom bola uhrádzaná, čo predstavuje suma 23,02
€, uplatňovaná v žalobe ako príslušenstvo a ako bola vyčíslená. Žalobca bol vyzvaný na špecifikáciu
poplatkov, ktoré boli účtované pri poskytnutí úverového rámca a v priebehu úverového vzťahu, ako

bol účtovaný úrok a úrok z omeškania, žalobca bol upozornený, že v súlade so súčasnou judikatúrou
súd pri kolízii noriem civilného a obchodného práva prednostne použije právo civilné, pokiaľ je pre
spotrebiteľa výhodnejšie. Žalobca bol upozornený, že na základe doposiaľ predložených dokladov súd
nemôže vyhodnotiť opodstatnenosti jeho nároku. Žalobca sa v súdom stanovenej lehote nevyjadril.

6. Od 01. 07. 2016 vstúpil do platnosti nový Civilný sporový poriadok, ktorý v súlade s ustanovením §
480 ods.1 C. s. p. je platný aj pre konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Súd vo veci
rozhodoval bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 297 písm. b/ C. s. p., pretože v danej
sporovej spotrebiteľskej veci sa jedná o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia
strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,-- €. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 15. 03. 2017, súd oboznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na tabuli súdu
a na webovej stránke súdu v súlade s ustanovením § 219 ods.3 C. s. p. Po oboznámení sa so žalobou
a pripojenými listinnými dokladmi súd zistil nasledujúci stav veci.

7.Slovenskásporiteľňa,a.s.ažalovanáuzavrelidňa29.12.2005Zmluvuovydaníapoužívaníplatobnej

karty k dojednanému č. účtu spolu s dojednanými podmienkami. Žalovaná ako klient vyhlásila, že sa
oboznámila s Obchodnými podmienkami pre poskytovanie elektronických služieb a platobných kariet
ako aj so Sadzobníkom a súhlasí s nimi. V bode 2 Záverečných ustanovení bolo dojednané, že vzťahy
výslovne zmluvou neupravené sa riadia Obchodným zákonníkom podľa § 262 Obchodného zákonníka.
Podpisom zmluvy žalovaná potvrdila zároveň aj prevzatie platobnej karty platnej do 31. 01. 2007. Podľa

kópie doručenky žalovaná prevzala dňa 16. 01. 2016 zásielku, obsahom ktorej mal byť PIN kód k
používaniu platobnej karty.8. Podľa Dodatku zo dňa 29. 12. 2005 bolo zmluvnými stranami dojednané, že sa žalovanej poskytuje
kartový rámec vo výške 20.000,-- Sk (663,87 €). Bola dojednaná premenlivá úroková sadzba vo
výške 16,80 % ročne so splatnosťou úroku mesačne k poslednému dňu v mesiaci. Konečná splatnosť

kartového rámca bola posledný deň platnosti platobnej karty. Bolo dojednané, že zmena výšky úrokovej
sadzby sa riadi Všeobecnými obchodnými podmienkami banky. Podľa článku 2, bod 1.3, kartový rámec
je maximálna výška peňažných prostriedkov poskytnutých bankou držiteľovi karty do výšky, v ktorej
je držiteľ karty oprávnený vykonávať operácie prostredníctvom platobnej karty počas dojednaného
obdobia. Podľa bodu 1.4, pohľadávkou sa rozumie peňažná pohľadávka banky, ktorá pozostáva z

istiny vo výške vyčerpaného kartového rámca, jej súčastí a príslušenstva, pričom súčasťou istiny
sú splatné úroky, úroky z omeškania, úroky z prečerpania, poplatky a náklady banky súvisiace so
zmluvou o platobnej karte. Podľa článku 3, bod 4 sa držiteľ karty zaviazal pravidelne mesačne vždy
k 15-temu dňu kalendárneho mesiaca poukazovať na účet peňažné prostriedky najmenej vo výške
5 % z kartového rámca, t. j. 1.000,-- Sk (33,19 €) až do splatenia pohľadávky. Ak je pohľadávka
banky nižšia ako 5 % kartového rámca, držiteľ karty je povinný poukázať na kartový účet peňažné

prostriedky minimálne vo výške pohľadávky. Dlžník túto povinnosť mohol splniť bezhotovostným
prevodom peňažných prostriedkov na kartový účet alebo vložením peňažných prostriedkov na kartový
účet v hotovosti. Podľa bodu 4, ak dôjde k prečerpaniu kartového rámca, pred termínom konečnej
splatnosti, banka je oprávnená realizovať zákaz na platobnú kartu a požadovať zaplatenie úroku a úroku
z prečerpania vo výške určenej bankou zverejnením zo sumy, o ktorú je rozsah čerpaných peňažných

prostriedkov vyšší ako kartový rámec. Podľa bodu 7 je banka oprávnená odmietnuť vykonať pokyn, ak
by vykonaním pokynu došlo k prečerpaniu kartového rámca. Podľa bodu 8, v prípade nepoukázania
peňažných prostriedkov na kartový účet vo výške a spôsobom dohodnutým v bode 4, ako aj v prípade
prečerpania kartového rámca je banka oprávnená zrealizovať zákaz na platobnú kartu a požadovať
zaplatenie pohľadávky v lehote určenej bankou písomnou výzvou. Podľa bodu 10, v prípade omeškania

dlžníka so splatením celej pohľadávky je banka oprávnená požadovať zaplatenie úroku z omeškania vo
výške určenej bankou zverejnením. Podľa článku 4, bod 4 sa zmluvné strany dohodli, že na záväzkovo-
právny vzťah, ktorý vzniká medzi bankou a držiteľom karty v súvislosti s čerpaním a splácaním kartového
rámca sa primerane použijú ustanovenia VOP bod 7 s názvom Úvery. Podľa článku 5, bod 1 bola
zmluva uzavretá na dobu určitú a to na dobu jedného roka odo dňa podpísania zmluvy zmluvnými

stranami. Doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, maximálne však do dosiahnutia
65-teho roku veku držiteľa karty. Podľa bodu 6, platnosť platobnej karty končí uplynutím posledného
dňa mesiaca uvedeného na platobnej karte. Držiteľ karty sa zaväzuje najneskôr v deň zániku platnosti
karty splatiť banke pohľadávku v celej výške. Po zániku platnosti karty je banka oprávnená, nie však
povinná, vydať držiteľovi karty, kreditnú, bankovú platobnú kartu, čo sa bude považovať za návrh na

zmenu tejto zmluvy. Obsahom tohto návrhu bude úprava práv a povinností zmluvných strán obsiahnutá
v Obchodných podmienkach pre kreditné karty a úprava obsiahnutá v nasledujúcich písmenách, podľa
písm. d/ kreditná karta nebude vydaná k tomu istému účtu ako platobná karta. Zmluvné strany sa ďalej
dohodli, že návrh zaniká, ak nebol držiteľom karty akceptovaný najneskôr do 2 mesiacov odo dňa zániku
platnosti platobnej karty. Podľa bodu 7, v prípade, ak držiteľ karty návrh odmietne, táto zmluva zaniká

dňom doručenia odmietnutia návrhu banke alebo, ak banka nepredloží držiteľovi karty návrh.

9. Listom zo dňa 11. 10. 2013 oznámila Slovenská sporiteľňa žalovanej, že postupuje svoju pohľadávku
z úverového účtu XXXXXXXXX vo výške 780,12 € s príslušenstvom žalobcovi. Žalobca zároveň doložil
Zmluvu o postúpení pohľadávok vrátane špecifikácie uplatnenej pohľadávky (čl. 23 až 29).

10. Listom zo dňa 21. 11. 2013 vyzval žalobca žalovanú na úhradu dlhu vo výške 780,12 € vyčísleného
ku dňu 27. 09. 2013.

11. Podľa výpisu z účtu žalovaná vykonala výbery kartou dňa 18. 01. 2006 vo výške 18.000,-- Sk, 18. 02.

2006 vo výške 1.000,-- Sk, 23. 03. 2006 vo výške 1.000,-- Sk, 10. 06. 2006 vo výške 1.000,-- Sk, dňa 17.
07. 2006 výber vo výške 500,-- Sk. Ďalšie výbery kartou, prípadne čerpanie finančných prostriedkov na
účte žalovanej nie sú vedené. Celkovo žalovaná čerpala sumu 21.500,-- Sk (713,66 €). Úver žalovaná
začala splácať nepravidelnými splátkami do 31. 12. 2008, uhradila celkom 18.400,-- Sk (610,77 €).
Žalovanej od posledného výberu kartou v roku 2006 boli na účte pripisované ako mínusové položky

poplatky za kartovú operáciu po 100,-- Sk, debetné úroky, zmluvné úroky z omeškania a poplatok za
správukartovéhoúčtu.Zostatoknaúčtek01.01.2009bolvovýške-498,55€,vroku2009boližalovanej
účtované poplatky za správu kartového účtu a debetné úroky, 25. 08. 2009 žalovaná uhradila 40,-- €, k
31. 12. 2009 bol evidovaný zostatok na účte - 752,40 €. V ďalšom žalobca doložil len prehľad transakciíza obdobie 01. 01. 2011 do 14. 11. 2014, podľa ktorého žalovaná vykonala úhradu dňa 28. 11. 2011 vo
výške 50,-- €, dňa 19. 02. 2013 vo výške 200,-- €. V uvedenom období jej bol účtovaný debetný úrok z
nepovoleného prečerpania, riadny debetný úrok a poplatok za vklad v hotovosti. Ku dňu 26. 09. 2013

došlo k odpisu pohľadávky vo výške 780,12 €.

12. Podľa Všeobecných obchodných podmienok (č.32 až 35) v časti B, v bode 7 - úvery, podľa bodu
7.4.2 sa úver úročí denní odo dňa poskytnutia úveru do dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru.
Podľa bodu 7.4.4, pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru alebo jednotlivých splátok, je povinný

zaplatiť banke okrem úrokov z úveru aj úroky z omeškania. Podľa bodu 7.4.5, ak bude rozsah čerpaného
úveru väčší ako dohodnutý úverový rámec, v čase pred termínom konečnej splatnosti je klient povinný
banke zaplatiť úroky a úrok z prečerpania v dohodnutej výške a to zo sumy, o ktorú je rozsah čerpaného
úveru väčší ako dohodnutý úverový rámec. Podľa bodu 7.6.1 písm. a/, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek
zmluvnej povinnosti alebo, ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré
trvá viac ako 10 dní, je banka oprávnená podľa písm. a/ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.

13. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách (úč. do 31.12.2005 v čase vzniku záväzkového
vzťahu), banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová
spoločnosť, ktorá
b) poskytuje úvery

a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky
sa zakazuje.
Podľa ods. 2, Banka môže okrem činností uvedených v odseku 1 vykonávať, ak ich má uvedené v
bankovom povolení, tieto ďalšie činnosti:
g) vydávanie a správu platobných prostriedkov.

13.1. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 510/2002 o platobných službách (úč. do 30.04.2005 v čase
vzniku záväzkového vzťahu), prevodom peňažných prostriedkov (ďalej len "prevod") sa rozumie činnosť
vykonaná na základe prevodného príkazu, ktorý dal príkazca vykonávacej inštitúcii s cieľom prevedenia
peňažných prostriedkov v prospech príjemcu. Prevod sa môže uskutočniť odpísaním z účtu príkazcu

alebozloženímhotovostipríkazcomapripísanímnaúčetpríjemcualeboajvýplatouhotovostipríjemcovi;
príkazca a príjemca môže byť jedna a tá istá osoba a vykonávacia inštitúcia príkazcu a vykonávacia
inštitúcia príjemcu môže byť jedna a tá istá vykonávacia inštitúcia. Prevodom na účely tohto zákona
nie sú činnosti vykonávané v rámci poštového podniku pri poštovom platobnom styku, ani vydávanie
cestovných šekov, šekov, alebo zmeniek a činnosti vykonávané podľa osobitného predpisu.

13.2. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 510/2002 o platobných službách, podmienkami na vykonanie
prevodného príkazu na tuzemský prevod je včasné odovzdanie podkladov potrebných na vykonanie
prevodu vykonávacou inštitúciou a finančné krytie sumy prevodu.
Podľa ods. 2 vykonávacia inštitúcia odpíše peňažné prostriedky z ňou vedeného účtu s výnimkou

ustanovenou v odseku 3 len na základe predloženého prevodného príkazu. Podľa ods. 3 vykonávacia
inštitúcia odpíše peňažné prostriedky z ňou vedeného účtu bez predloženia prevodného príkazu
c) na úhradu všetkých cien a skutočných výdavkov za poskytnuté služby, na úhradu splatných debetných
úrokov alebo v ďalších prípadoch, keď je na to vykonávacia inštitúcia oprávnená podľa vopred uzavretej
písomnej zmluvy s príkazcom, ktorému vedie účet,

d) v prípadoch písomne dohodnutých medzi vykonávacou inštitúciou a klientom.

13.3. Podľa § 261 ods.6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zmluvy o úvere (§ 497).

13.4. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13.5. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 30.09.2007), spotrebiteľskými

zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. Podľa ods. 2, Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvykoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 3 Spotrebiteľom
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

13.6. Predmetné ustanovenie zákona prešlo následne rôznymi úpravami, podľa prechodných
ustanovení následných noviel sa vznik a nároky z dovtedy vzniknutých právnych vzťahov posudzovali
podľa pôvodnej právnej úpravy. Napriek tomu, že cit. zák. ustanovenie explicitne nevymenúva zmluvu
o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú, doterajšou rozhodovacou činnosťou súdov SR bolo ustálené, že

za spotrebiteľskú zmluvu možno považovať každú zmluvu, ktorá je uzatváraná medzi dodávateľom
na jednej strane, ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
a spotrebiteľom na strane druhej, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Tomu zodpovedá aj súčasná právna úprava cit. ust. § 52 OZ. Súd považuje
právnu argumentáciu žalobcu, ktorá rozporuje takéto posúdenie za nenáležitú.

13.7. Okrem toho v tom čase platila definícia typovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a
zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších noviel, spotrebiteľskou
zmluvou sa podľa tohto zákona rozumejú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka , Obchodného zákonníka , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

13.8. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (úč. do 31.12.2007), spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa ods. 2 ustanovenie odseku
1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Podľa ods. 4 Neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13.9. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (úč. do 31.12.2007), zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

13.10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Na základe citovaných zákonných ustanovení nie sú žiadne pochybnosti, že spor, ktorý je
predmetom tohto konania vznikol medzi veriteľom ako dodávateľom pri výkone jeho obchodnej činnosti
(poskytovanie bankových služieb) a žalovanou ako spotrebiteľom jeho služieb, t. j., že ide o zmluvu

spotrebiteľskú. Pre spotrebiteľský vzťah je typické, že naň dopadá právna úprava predpisov civilného
práva. Súd konštatuje, že pokiaľ v Zmluve o platobnej karte došlo k dohode o voľbe Obchodného
zákonníka (bod 2. záverečných ustanovení) pre uvedený zmluvný vzťah, táto dohoda je zjavným
obchádzaním zákonných ustanovení na ochranu práv spotrebiteľa, preto je absolútne neplatnou podľa
§ 39 OZ. Obdobné posúdenie bolo prezentované vo viacerých súdnych rozhodnutiach a práve pod

vplyvom uvedenej praktiky dodávateľov došlo následne k zmene právnej úpravy ust. § 52 a nasl. OZ,
ktoré jednoznačne uprednostňujú použitie predpisov civilného práva pre spotrebiteľský vzťah. Napriek
úprave zmluvy o úvere ako tzv. „absolútneho obchodného vzťahu“, otázky pri dvojakej úprave normami
občianskeho civilného práva a práva obchodného, súd posudzoval podľa noriem občianskeho práva,
ktorá je pre spotrebiteľa výhodnejšia (viď aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 2/2013,

uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. 1US 402/2013 zo dňa 19. 06. 2013). Na zdôraznenie správnosti
uvedených úvah súd uvádza z rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. 02. 2013, pod sp. zn.
6Co/81/2012 nasledovné odôvodnenie:
15. Niet dôvod nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľov vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske
právo a prehnane chrániť dodávateľa, ktorý sám zmluvu koncipoval, resp. postupníka jeho pohľadávky

a odsúval uplatnenie práva na súde.
Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách; ďalej „smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba však povedať, že ak sa neberie do úvahy výberprogramu a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v
ustanovení § 54 OZ. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii

je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza
Claro,bod25,26,27).

16. Odvolací súd nemá pochybnosti o súlade ustanovenia § 54 ods. 1 ÚZ s právom Európskej
únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než

aké odporúča smernica Rady 93/13 /EHS (čl. 8 smernice).
Žalobca v odvolaní odkazuje na literatúru, podľa ktorej vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z
úverovej zmluvy, sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Odvolací súd sa s týmto názorom
nestotožňuje a ako už uviedol, postavenie spotrebiteľa nie je prípustné zhoršiť oproti právnej úprave
v Občianskom zákonníku a vrátane zabezpečenia úveru, ktorý odvolací súd nespochybňuje, že je
absolútnym obchodom. V rámci kolízie dvoch noriem na ten istý inštitút sa však použije občianskoprávna

úprava. Iná vec by bola, ak by išlo o úver medzi dvomi nepodnikateľmi (C2C), alebo dvoma podnikateľmi
(B2B), resp. ak by nešlo o spotrebiteľskú zmluvu. Treba pripomenúť, že ide o formulárovú zmluvu, ktorej
predformulované zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť.
Akdodávateľpredformulujevspotrebiteľskejzmluveklauzuly,ktorésúvrozporesustanovením§54ods.
1 OZ resp. ich nedá do súladu s § 54 ods. 1 OZ v zmysle § 879f ods. 3, 4 OZ, tak sa dostáva do rozporu

so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39 OZ). O takýto rozpor ide aj vtedy, ak by sa postavenie
spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka s odkazom
na § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre
spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie.»

17. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

18. Z ustanovenia § 5b Zák. č. 250/2007 Z. z. v znení z. č. 102/2014 Z. z. vyplýva, že orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Táto norma má aj procesnú povahu a citované ustanovenie § 5b nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014
( čl. XIV ). Súd preto preskúmava spotrebiteľskú zmluvu ex offo vo svetle cieľov smernice Rady
93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,smernica“), vrátane prípadného
premlčania nároku žalobcu. Na námietku žalobcu o nezákonnosti použitia uvedeného zákonného
ustanovenia v prejednávanej veci pre rozpor so zásadou „ zákazu retroaktivity“ súd uvádza, že v

danom prípade je pravdou, že otázka premlčania je upravená v rámci hmotného práva. Avšak
námietka premlčania vznesená v súdnom konaní je úkonom, na ktorý je v zmysle zákona oprávnený
účastník konania,. Uvedenou právnou úpravou došlo k uloženiu povinnosti orgánom rozhodujúcim o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, t.j. aj súdu, aj bez návrhu oprávneného účastníka konania prihliadať
na nemožnosť uplatnenia práva pre premlčanie. Táto povinnosť neznamená retroaktívny zásah do

samotnej podstaty uplatneného nároku v prejednávanej veci, súd je povinný rešpektovať právny stav v
čase rozhodovania, ktorý mu ukladá uvedený postup ex offo aplikovať pri prejednávaní veci.19. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu
nemožno vyhovieť Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi Slovenskou sporiteľňou, a.
s. a žalovaným došlo k vzniku záväzkového vzťahu na základe Zmluvy platobnej karte a Dodatku k

zmluve, na základe ktorej banka poskytovala pre žalovaného bankové služby spojené s používaním
platobnej karty, ako aj službu poskytnutie kartového rámca, ktorá má charakter zmluvy o úvere. V
tejto časti sa zmluvný vzťah medzi účastníkmi spravuje právnou úpravou Zmluvy o úvere. Tak ako už
bolo vyššie konštatované Zmluva o úvere sa považujú za absolútny obchod, avšak v prípadoch, keď
je služba poskytovaná spotrebiteľovi, súd predmetný zmluvný vzťah posudzuje aj podľa predpisov o

spotrebiteľských úveroch a predpisov slúžiacich na ochranu práv spotrebiteľa. Súd sa v prvom rade
zaoberal otázkou, či žalobca má v tomto konaní tzv. aktívnu legitimáciu, t. j., či je nositeľom práva,
ktoré si v tomto konaní uplatňuje. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzoval od Zmluvy o postúpení
pohľadávky, na základe ktorej mala na neho prejsť pohľadávka z takto uzavretej zmluvy z pôvodného
veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. a to celá pohľadávka vrátane jej príslušenstva. Z ustanovenia § 92
ods.8 Zákona č. 483/2001 Z. z. však vyplýva, že banka môže postúpiť pohľadávku na tretí subjekt, ktorý

nemá postavenie banky a nemá bankové povolenie na vykonávanie tejto činnosti v súlade s § 524 a
nasl.Občianskehozákonníka,pričommusísúčasnedodržaťustanoveniazákonaobankáchaoochrane
bankového tajomstva. Bez súhlasu klienta môže postúpiť banka svoju pohľadávku len v súlade s § 92
ods. 8 zákona o bankách. Aplikácia tohto ustanovenia závisí od dohodnutej doby splatnosti záväzku
klienta z úveru, t. j. dohodnutého spôsobu splácania úveru. Ak je úver splatný v splátkach, banka alebo

pobočka zahraničnej banky má právo postúpiť postupníkovi pohľadávky z úveru za splnenia všetkých
podmienok kumulatívne, t.j.ak:
a/ klient nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru a/alebo úrokov alebo ich časť
b/ jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní
c/ na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný.

Žalobca súdu nedoložil ani na výzvu žiaden doklad o tom, či právny predchodca žalobcu zaslal výzvu
žalovanej tak, ako ukladá citované zákonné ustanovenie. Súd pri tom konštatuje, že žalobca mal túto
povinnosť už pri podaní žaloby, príp. tak mohol urobiť dodatočne až do skončenia dokazovania súdom
prvého stupňa, žalobca však nedoložil súdu žiadne dôkazy na preukázanie zákonného postupu pri
postúpení pohľadávky. Na základe uvedeného súdu uzatvára, že nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu

pohľadávky, nakoľko neboli splnené zákonom predpísané podmienky postúpenia pohľadávky a tak
žalobca v tomto konaní nepreukázal, že by bol nositeľom právneho nároku, ktorého sa v tomto konaní
domáha. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

20. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20.1. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21. V ďalšom súd uvádza, že ak by aj žalobca preukázal, že je nositeľom aktívnej legitimácie v tomto
spore, žalovanú pohľadávku súd považuje za premlčanú a z tohto dôvodu mu ju nemožno priznať. Z
dokladov predložených žalobcom bolo preukázané, že podľa Dodatku k Zmluve o platobnej karte bola
dojednaná konečná splatnosť kartového rámca posledný deň platnosti karty. Podľa Zmluvy o platobnej

karte bola žalovanej vydaná karta platná do 31. 01. 2007. Žalobca nedoložil žiaden doklad o tom, že
by žalovanej bola vydaná iná platobná karta, prípadne kreditná karta v zmysle dojednaní v Dodatku k
Zmluve o platobnej karte (článok 5, bod 6 až 7 Dodatku). Aj podľa článku 5.6 Dodatku sa držiteľ karty
zaviazal najneskôr v deň zániku platnosti platobnej karty splatiť banke pohľadávku v celej výške. Hoci
platnosť zmluvy je predlžovaná v súlade s článkom 5.1 automaticky vždy o dobu jedného roka, to ešte

neznamená, že dochádza k zmene konečnej splatnosti úveru, t. j. pohľadávky banky. Pokiaľ splatnosť
úveru mala nastať dňa 31. 01. 2007 a žalobca nepreukázal žiadnu inú splatnosť úveru, bol oprávnený
žiadať o vrátenie úveru od 01. 02. 2008 a to v 3 ročnej premlčacej lehote podľa predpisov občianskeho
práva do 01. 02. 2010. Pokiaľ žaloba bola podaná na tunajšom súde dňa 12. 06. 2014, bola podaná
zjavne po uplynutí premlčacej lehoty. Na tom nič nemení skutočnosť, že žalovaná vykonávala splátky

aj po konečnej splatnosti úveru. Žalobca neuviedol žiadne také okolnosti, podľa ktorých by mal súd
posudzovať nárok na úhradu dlhu odo dňa poslednej úhrady uskutočnenej žalovanou 19. 02. 2013.
Súd len podotýka, že banka ako správca kartového účtu okrem prijímania platieb zo strany žalovanej
nevykonával žiadne operácie v prospech žalovanej, na účte boli pripisované len poplatky a úroky (čo satýka zmluvného úroku z omeškania zrejme neoprávnene, nakoľko úrok z omeškania je možné účtovať
len v súlade s predpismi občianskeho práva, pričom žalobca nepreukázal na výzvu súdu, ako boli
predmetnéúrokyúčtované).Bankatakaždopostúpeniapohľadávky26.09.2013,t.j.obdobieviacako5

rokov, nevykonala žiadne úkony za účelom zabezpečenia návratnosti pohľadávky, preto súd konštatuje,
že nárok žalobcovi nemožno priznať ani z týchto dôvodov. Na základe uvedených úvah sa potom súd
bližšie nezaoberal uplatneným nárokom žalobcu, nepodrobil zmluvu bližšiemu prieskumu zmluvných
podmienok a žalobu v celom rozsahu zamietol.

23. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods.1 C. s. p. s tým, že v konaní bola úspešná
žalovaná. S konaním však žalovanej žiadne trovy nevznikli, preto súd vyslovil, že sa jej náhrada trov
konania nepriznáva.

24. Súd len podotýka, že vo výroku č. I/ rozsudku súd zastavil čiastočne konanie o zaplatenie úrokov
z omeškania, keďže o tomto už bolo rozhodnuté samostatným uznesením, predmetný výrok možno

považovať za nadbytočný a súd tak rozhodol len opomenutím. Keďže je však súd viazaný rozsudkom
tak, ako bol vyhlásený, výrok č. I/ tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.