Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713217763
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6713217763.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov
senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu PROFI CREDIT
Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO:
47 233 516, proti žalovanej O. R., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom T. XXX/X, XXX XX O., za účasti

občianskeho združenia OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, 040 13 Košice - Sídlisko
Ťahanovce, IČO: 42 247 268 (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v procesnom postavení vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej), právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom
Stará Baštová 2, 040 01 Košice, o zaplatenie 1.558,58 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/67/2014-61 zo dňa 18. 09. 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobcovi uložil povinnosť uhradiť vedľajšiemu účastníkovi

na strane žalovanej trovy konania vo výške 96,88 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (štvrtý
výrok) p o t v r d z u j e.

ObčianskemuzdruženiuOZprávnapomocspotrebiteľom,sosídlomSofijská13,04013Košice-Sídlisko
Ťahanovce, IČO: 42 247 268 (do 30. 06. 2016 vystupujúcemu v procesnom postavení vedľajšieho

účastníka na strane žalovanej) náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 18. 09.
2014 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 303,52 Eur spolu s 9,5 % ročným úrokom z
omeškania od 21. 06. 2013 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur, počnúc
dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, splatných vždy do 29. dňa v mesiaci, pod stratou výhody splátok
pri nezaplatení čo i len jednej splátky (prvý výrok). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok).

Žalovanej nepriznal náhradu trov konania (tretí výrok) a žalobcovi uložil povinnosť uhradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovanej trovy konania vo výške 96,88 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
(štvrtý výrok).
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že predmetom konania bol nárok žalobcu na
zaplatenie dlhu žalovanej zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23. 06. 2010,
ktorý jej poskytol vo výške 900,- Eur. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutý úver v

42 mesačných splátkach po 48,22 Eur v zmysle splátkového kalendára dohodnutého v zmluve, preto
žalobca vyhlásil ku dňu 04. 09. 2011 okamžitú splatnosť neuhradených splátok v sume 1.698,58 Eur, z
ktorej žalovaná uhradila 140,- Eur. Zostávajúca časť žalovanej sumy zahŕňa 32 splátok po 48,22 Eur a
časť splátky 15,54 Eur, teda istina predstavuje 857,28 Eur a úroky 701,30 Eur. Nakoľko bola žalovaná
vo väčšej časti v konaní úspešnejšia, prináležalo jej právo na náhradu trov konania podľa § 151 ods. 1
v spojení s § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), ktoré však nepožadovala.

Okresný súd priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, ktorý do 30. 06. 2016 vystupoval na
strane žalovanej, a to trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby a 2 x režijný paušál po8,04 Eur, spolu 158,82 Eur, z ktorých na 61 % predstavujúcich úspech žalovanej v konaní pripadá 96,88
Eur. Okresný súd mal za to, že vyjadrenia a právna pomoc vedľajšieho účastníka na strane žalovanej
boli účelné a právne kvalifikované.

2. Proti výroku o priznaní náhrady trov konania vedľajšieho účastníka podal žalobca v zákonnej lehote
odvolanie odôvodnené rozporom napadnutého výroku s procesnou úpravou vedľajšieho účastníctva
a úpravou náhrady trov konania. Podľa odvolateľa nie je na mieste aplikovať zásadu úspechu pri
rozhodovaní o trovách vedľajšieho účastníka, lebo nemal vo veci samej úspech alebo neúspech, z

rozhodnutia vo veci samej mu neplynie žiadne právo či nárok a nie je povinným na plnenie spoločne
so žalovanou. Uplatnenie náhrady trov konania vedľajším účastníkom je aj v rozpore s dobrými mravmi
a je zneužitím ustanovenia § 93 ods. 2 - 4 O. s. p. motivovaným snahou o dosiahnutie prospechu
titulom uplatnenia trov konania. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne
vynaloženými. Združenie má byť spôsobilé ochraňovať práva spotrebiteľa bez potreby splnomocnenia
advokáta na jeho zastupovanie. Odkázal na uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo 5/2013 aj uznesenie

Okresného súdu Bratislava IV. z 13. 07. 2012 č. k. 23C/27/2012-46, ktorým vedľajšiemu účastníkovi
náhrada trov konania pred súdom prvej inštancie nebola priznaná, na rozhodnutie Okresného súdu
Galanta sp. zn. 30C/236/2014, Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 13C/366/2013, Okresného súdu
Prešov sp. zn. 11C/259/2013, ktorými náhrada trov konania vedľajším účastníkom nebola priznaná
z dôvodu neúčelnosti, alebo z dôvodu spravodlivosti. Zdôraznil, že spotrebiteľské združenia vstupujú

do konaní automaticky právne zastúpené a namietajú skutočnosti súdu známe, resp. ktorými sa súd
zaoberá aj tak, preto vzniknuté trovy nemožno považovať za trovy právneho zastúpenia vzniknuté
účelne. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
právneho zastúpenia neprizná s poukazom na odôvodnenie odvolania ustanovením § 205 ods. 2 písm.
a), c), d), f) v spojení s § 221 ods. písm. f) a h) O. s. p.

3. Vedľajší účastník vystupujúci do 30. 06. 2016 na strane žalovanej vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu
uviedol, že účelnosť úkonov právnej služby je možné posudzovať iba cez objektívne kritériá, teda
či úkon právnej služby bol v konečnom dôsledku spôsobilý ovplyvniť rozhodnutie súdu pozitívne v
prospech strany sporu. Článok 47 ods. 2 Ústavy SR zaručuje každému právo na právnu pomoc v

konaní pred súdmi bez ohľadu na ich náročnosť. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo 17.
10. 2013 sp. zn. 3MCdo 30/2012 sa aj advokátska kancelária môže dať zastúpiť iným advokátom,
pričom takto vzniknuté trovy konania nemôžu byť len z tohto dôvodu vynaložené neúčelne. Pri prijatí
argumentácie žalobcu by sa malo to isté pravidlo aplikovať na neho samého, keďže jeho právne úkony
sú podávané hromadne, rutinne. Označil viaceré rozhodnutia odvolacích súdov, v ktorých boli trovy

konania vedľajšiemu účastníkovi priznané, napríklad rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 16Co/669/2014, 13Co/338/2014, 15Co/155/2015 alebo Krajského súdu v Prešove sp. zn.
6Co/222/2014, 17Co/20/2015, 13Co/104/2012, 8Co/112/2014.

4. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý

nadobudol účinnosť 1. júla 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

5. Zohľadňujúc vzájomnú súvzťažnosť ustanovení § 470 ods. 1 a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd

konštatuje, že nová právna úprava síce vychádza z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok odvolaní podaných do 30. júna 2016,
ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (§ 470 ods. 2 CSP).

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu

určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
contrario a rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým žalobcovi
uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania (štvrtý výrok) podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd sa (v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP)
v zásade stotožňuje aj s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je dostatočne jasné,

zrozumiteľné a presvedčivé, čím spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v § 220 ods. 2 CSP.

7. K argumentom žalobcu uvedeným v odvolaní odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia uvádza, že ako vedľajší účastník sa v konaní popri žalobcovi alebo žalovanom mohla do30. 06. 2016 zúčastniť aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti bola ochrana práv (spotrebiteľa)
podľa osobitného predpisu. Postavenie vedľajšieho účastníka vo všeobecnosti, teda aj takejto právnickej
osoby, charakterizovali rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastníka (od 01. 07. 2016 strany

sporu), na stranu ktorého sa pripojil. Ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravovalo, že vedľajší
účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Z uvedeného vyplýva, že vedľajší
účastník mal (rovnako ako ktorýkoľvek hlavný účastník) aj právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je
základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného
súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným

právnym zástupcom - advokátom a samozrejme i právo na náhradu trov konania, medzi ktoré podľa
ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrila i náhrada trov právneho
zastúpenia. Vedľajšiemu účastníkovi ale mohla byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov
právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi, na
strane ktorého v konaní vystupoval.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania
zodpovedajúcej61%(jejúspechvkonaníbol80,53%aneúspech19,47%).Okresnýsúdvnapadnutom
rozhodnutí potom vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu do 30. 06. 2016 na strane žalovanej správne
priznal náhradu trov konania v rozsahu 61 %, ktoré de facto predstavovali trovy jeho právneho
zastúpenia.

9. Účelnosť trov konania je nevyhnutnosť alebo právna možnosť vynaloženia trov spojených s
uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc ( čl. 47 ods. 2 ústavy). Nevyhnutné
sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie
procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu strany sporu, k vykonanému dôkazu, na

použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky a napokon aj
trovy právneho zástupcu (advokáta). Trovy vedľajšieho účastníka boli vynaložené v príčinnej súvislosti
s predmetom konania, právny zástupca zvolil adekvátny spôsob ochrany práv žalovanej. Jeho vstup
do konania nenavodzuje dojem účelovosti sledujúcej len získanie finančných prostriedkov. Odvolateľ
nekonkretizoval, v čom konkrétne má byť uplatnenie náhrady trov konania vedľajším účastníkom v

rozpore s dobrými mravmi, ani z čoho vyvodzuje, že ide o zneužitie § 93 ods. 2 - 4 O. s. p.. Náhrada
trov konania bola priznaná v primeranom rozsahu za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie
zastúpenia a vyjadrenie k žalobe) spolu s tzv. režijným paušálom.

10. Výšku priznaných trov vedľajšieho účastníka odvolací súd nepreskúmaval, pretože je rozsahom

a dôvodmi odvolania viazaný a žalobca v odvolaní nenamietal (resp. kvalifikovaným a konkrétnym
spôsobom nespochybnil) správnosť výpočtu vedľajšiemu účastníkovi priznaných trov konania. Odvolací
súd sa preto obmedzil na preskúmanie namietanej dôvodnosti a účelnosti priznanej náhrady trov
konania.

11. Vzhľadom na to, že odvolateľ aj subjekt vystupujúci v spore do 30. 06. 2016 ako vedľajší účastník na
strane žalovanej na podporu svojich tvrdení odkazovali na množstvo rozhodnutí vydaných v obdobných
veciach súdmi SR odvolací súd zdôrazňuje, že nie každé súdne rozhodnutie spadá pod širší pojem
judikatúry. Pojem judikatúra zahŕňa publikované (v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu
SR) rozhodnutia dotýkajúce sa určitej otázky výkladu právnej normy, ktoré sú bezprostredne záväzné

iba pre rozhodnutie v konkrétnej veci, neformálne z nich však často súdy vychádzajú. Publikovanie
rozhodnutia v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR je výsledkom dlhodobejšieho
procesu zahŕňajúceho riešenie konkrétnej právnej otázky nielen výkladom sporného ustanovenia súdmi,
ale aj napr. akademickou obcou, čo ho odlišuje od bežne zverejneného anonymizovaného rozhodnutia.
Postupom v prípade rozdielnych súdnych rozhodnutí o tej istej otázke sa zaoberal Ústavný súd SR

v náleze III.ÚS 325/2016, kde uviedol, že zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov
prislúcha najvyššiemu súdu. V tejto súvislosti už najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 1 Cdo 185/2006 z 1.
októbra 2013 vyslovil, že je orgánom verejnej moci, ktorý „ex lege sleduje a vyhodnocuje právoplatné
rozhodnutia súdov v občianskom súdnom konaní a na ich základe, v záujme jednotného rozhodovania
súdov, zaujíma stanoviská k ich rozhodovacej činnosti vo veciach určitého druhu alebo charakteru, a tak

predurčuje ich následný postup aj v iných obdobných veciach“, pričom „ak bol k určitej právnej otázke
vyslovený právny názor v stanovisku najvyššieho súdu, sú všetky súdy všeobecných súdov, vrátane
samotného najvyššieho súdu, povinné pri svojom rozhodovaní z neho vychádzať, lebo stanovisko je
pre ne záväzné“.12. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez

návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí". Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
V predmetnom prípade bolo v odvolacom konaní plne úspešné občianske združenie OZ právna pomoc
spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, 040 13 Košice - Sídlisko Ťahanovce (do 30. 06. 2016 vystupujúce
v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej), ktorému podľa vyššie uvedených ustanovení síce

vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ale podľa obsahu spisu si v odvolacom konaní svoj
nárok v podobe prisúdenia náhrady trovy konania neuplatnil.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).