Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 3, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616209478
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6616209478.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
L. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny P., Odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: otec A. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom X. U. XXXX/XX, XXX XX P., štátny občan SR, zast. JUDr. Adrianou Krpčiarovou, advokátkou,

so sídlom advokátskej kancelárie Kováš / Krpčiarová & partners s.r.o., M. Bela 2, 984 03 Lučenec a
matka A. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. S. XX, XXXX G., X., štátna občianka SR, zast. JUDr.
Renátou Endrödyovou, advokátkou, so sídlom Dr. Herza 26, 984 01 Lučenec, v konaní o návrhu otca
na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti uzneseniu Okresného
súdu Lučenec č. k. 4P/50/2016-124, zo dňa 05. 01. 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať. Konanie
vedené pod sp. zn. 4P/50/2016 zastavil, o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právonanáhradutrovkonania.Okresnýsúdonávrhuotca,ktorýmsadomáhalnariadenianeodkladného
opatrenia tak, aby maloletý L. bol dočasne zverený do osobnej starostlivosti otca, matka bola zaviazaná
platením dočasného výživného vo výške 80,- Eur mesačne a aby matke súd zakázal opustiť Slovenskú

republiku spolu s maloletým dieťaťom a dočasne upravil styk matky s maloletým dieťaťom, rozhodol
odvolaním napadnutým uznesením po tom, čo odvolací súd uznesením č. k. 14CoP/71/2016-91 zo
dňa 26. 10. 2016 uznesenie okresného súdu č. k. 4P/50/2016-16 zo dňa 03. 08. 2016 zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal
na to, že sa zaoberal otázkou, či predmetná vec patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky pri
aplikácii nariadenia Rady Európskych spoločenstiev č. 2201/2003 Úradného vestníka Európskej únie o

súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských
práv a povinností. V danom prípade mal súd z návrhu otca a ním predložených listín za preukázané,
že o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nebolo súdom Slovenskej
republiky, ani súdom iného členského štátu Európskej únie právoplatne rozhodnuté, t. j. obaja rodičia
sú nositeľmi rodičovských a opatrovníckych práv k maloletému dieťaťu. Z uvedeného vyplýva, že matka
maloletého dieťaťa nemala výhradné určovacie právo obvyklého pobytu dieťaťa a otec v návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia nepredložil súdu svoj písomný súhlas s vycestovaním dieťaťa do
cudziny. Naopak, v návrhu výslovne uviedol, že matka s dieťaťom odcestovala do X. s jeho výslovným
nesúhlasom. Až v rámci odvolacieho konania (vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.
zn. 14CoP/71/2016) predložila súdu písomný súhlas otca s presťahovaním dieťaťa do X., ktorý otec
spochybňuje s odôvodnením, že predmetný súhlas nikdy vedome nepodpísal a ak sa na uvedenom
listinnom dôkaze jeho podpis nachádza, nevedel, čo podpisuje, nakoľko neovláda nemecký jazyk. Matka

preukázala vôľu otca presťahovať sa s celou rodinou do X. aj tým, že otec svoj byt na adrese X. U.
XXXXX/XX, P. v mesiaci apríl, t. j. pred odchodom do cudziny, prenajal a ako súd zistil zo šetrenia OO PZLučenec (odpoveď zo dňa 12. 12. 2016) aj v súčasnosti ho obývajú nájomcovia C. Y. spolu s priateľkou
A. F.. Z uvedeného bolo pre súd zrejmé, že otec nemal v úmysle vrátiť sa po zariadení bytu matky v X.
na územie Slovenskej republiky tak, ako to deklaroval vo vyjadrení zo dňa 23. 09. 2016, t. j. chcel zotrvať

spolu s matkou a maloletým dieťaťom v cudzine. Z týchto dôvodov okresný súd dospel k záveru, že otec
s presťahovaním dieťaťa do X. vyjadril súhlas, a teda premiestnenie dieťaťa matkou do cudziny bolo
oprávnené.Nazákladeuvedenéhopreurčenieprávomocivoveciachrodičovskýchprávapovinnostísúd
použil ustanovenia čl. 8 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, podľa ktorého majú súdy členského štátu
právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom

štáte v čase začatia konania. Súd pri zohľadnení miery začlenenia maloletého do sociálneho prostredia
na účely určenia jeho obvyklého pobytu postupoval v zmysle pokynov odvolacieho súd a na základe
zhodnotenia deviatich kritérií zisťovania obvyklého pobytu dieťaťa, a to: trvanie pobytu, pravidelnosť
pobytu, podmienky pobytu, dôvody pobytu, štátna príslušnosť maloletého, miesto a podmienky školskej
dochádzky, jazykové znalosti maloletého, rodinné väzby maloletého, sociálne väzby maloletého) dospel
k záveru, že maloletý L. A. má obvyklý pobyt v X.. Z preloženého potvrdenia o trvalom pobyte súd mal

preukázané, že maloletý L. A. bol prihlásený na trvalý pobyt v X. na adrese U. S. XX/X, XXXX G. dňa
15. 03. 2016 a od 01. 04. 2016 navštevuje zariadenie starostlivosti o deti D. v obci G., je prihlásený do
zdravotnej poisťovne, pričom jeho ošetrujúcim lekárom je B.. A.. B. G.. Matka spolu s deťmi býva v X
a pol izbovom byte o rozlohe XXX m2, pričom podľa nájomnej zmluvy nájom je dohodnutý od 01. 03.
2016, zmluva je uzatvorená na štyri roky. Matka v X. pracuje (podľa predložených výplatných pások)

s priemerným mesačným príjmom 1 250,- Eur, zároveň poberá príspevok na bývanie v sume 47,28
Eur a prídavky na deti v sume 389,- Eur mesačne. Z týchto listinných dôkazov súd mal jednoznačne
preukázané, že maloleté dieťa spolu s matkou na základe písomného súhlasu otca sa presťahovalo zo
Slovenskej republiky do X., kde bývajú v byte, ktorý majú na základe nájomnej zmluvy v nájme na dobu
štyroch rokov, matka má v X. stabilný príjem zo zamestnania, dieťa začalo v tomto štáte navštevovať

predškolské zariadenie, je prihlásené do zdravotnej poisťovne, má ošetrujúceho lekára - pediatra, t.
j. začlenilo sa do sociálneho a kultúrneho života v cudzine. Súd dospel k záveru, že maloleté dieťa
malo v čase začatia obvyklý pobyt v X., teda právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu majú príslušné súdy X., keď otec podal návrh na začatie konania na Okresnom súde
Lučenec dňa 22. 07. 2016. Okresný súd sa zaoberal aj možnosťou aplikácie kapitoly II čl. 20 oddielu 3

Nariadenia, teda, či sa nejedná o naliehavý prípad v zmysle čl. 20, aby nedošlo k násilnému odobratiu
detí a ich násilnému odlúčeniu od matky. S poukazom na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 02. 04.
2009 č. C-523/07, z ktorého vyplýva, že prijatie opatrení v oblasti rodičovských práv a povinností súdmi
členského štátu, ktoré nemajú právomoc rozhodnúť vo veci samej, v zmysle čl. 20 ods. 1 Nariadenia
podlieha splneniu troch kumulatívnych podmienok, a to, že: 1/ dané opatrenia musia byť naliehavé,

2/ musia byť prijaté vo vzťahu k osobám alebo k majetku nachádzajúcim sa v členskom štáte, kde
sídli súd, na ktorom sa začalo konanie a 3/ musia mať dočasný charakter. Tieto opatrenia sa môžu
použiť vo vzťahu k deťom, ktoré síce majú obvyklý pobyt v jednom členskom štáte, dočasne alebo
príležitostne sa však zdržiavajú v inom členskom štáte a sú v situácii, ktorá môže závažným spôsobom
poškodiť ich blaho, vrátane ich zdravia a vývoja, a ktorá preto odôvodňuje okamžité prijatie ochranných

opatrení. Potrebu alebo naliehavosť konečných opatrení treba posúdiť vzhľadom na situáciu dieťaťa,
na jej predpokladaný vývoj a na účinnosť prijatých predbežných alebo ochranných opatrení, pričom súd
dospel k záveru, že na zistený skutkový stav nebolo možné aplikovať ustanovenie kapitoly II oddielu 3
čl. 20 ods. 1 nariadenia, keďže neboli kumulatívne splnené podmienky na použitie tohto ustanovenia.
Otec maloletého dieťaťa neosvedčil skutočnosti, ktoré by mu bránili domáhať sa vydania predbežného

opatrenianasúde,ktorýmáprávomocrozhodnúťvovecisamej.Bolopreukázané,žemaloletédieťabolo
matkou oprávnene premiestnené na územie X. (so súhlasom otca), matka nevyvíja žiadne nezákonné
kroky smerujúce k násilnému odobratiu dieťaťa a jeho následnému odlúčeniu od otca. Súd dospel k
záveru, že v súdenej veci nie je naplnená podmienka naliehavosti na to, aby predbežné opatrenie
vydal súd, ktorý nemá právomoc rozhodnúť vo veci samej (súd Slovenskej republiky). Súd pri aplikácii

ustanovenia § 1, § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku a § 9 Civilného sporového poriadku,
keďže vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky konanie zastavil, pričom v závere poukázal
na to, že keďže v danej veci nebolo možné prijať ani predbežné opatrenie v zmysle čl. 20 oddielu 3
kapitoly II nariadenia, nakoľko bolo preukázané, že sa nejedná o naliehavý prípad v zmysle citovaného
ustanovenia, čo je jedinou výnimkou pre možnosť rozhodnutia súdov, ktoré nemajú právomoc aj pri

nedostatku právomoci, súd rozhodol tak, že vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať. O trovách
konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP.2. V zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletého
dieťaťa, keď namietal výrok súdu prvej inštancie o vyhlásení okresného súdu, že nemá právomoc vo veci
konať a výrok o zastavení konania. Nestotožňuje sa s konštatovaním a právnou argumentáciou súdu,

že nemá právomoc vo veci výkonu rozhodnutia konať s poukazom na nariadenie Rady č. 2201/2003.
Súd, kolízny opatrovník a ani žiadna iná inštitúcia nikdy hodnoverným spôsobom nepreveril skutočné
miesto pobytu maloletého dieťaťa a nie je možné jednoznačne tvrdiť, že maloletý je v X., prípadne
na Slovensku. Maloletý sa naposledy zdržiaval na Slovensku v P., kde býval spolu so svojím otcom,
matka dieťa zámerne odlúčila od otca, aby docielila súčasný stav, kedy sa tvári, že obvyklým miestom

pobytu maloletého dieťaťa je X. republika. Matka sa úmyselne vyhýba akejkoľvek komunikácii s otcom,
s políciou, ignoruje akékoľvek dotazy otca na to, kde sa maloletý syn L. nachádza, jeho snahu stretnúť
sa so synom ignoruje a rovnako ignoruje aj snahu polície vypočuť ju vo veci podaného trestného
oznámenia zo strany otca, keď podal trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu
marenia výkonu úradného rozhodnutia. Namietal, že pokiaľ súd rozhodnutie opiera o tvrdenie matky,
že otec údajne prenajal svoj byt v P., čo mala zistiť polícia od osôb C. Y. a A. F., ktorých označili za

nájomcov predmetného bytu, že žiadna nájomná zmluva k predmetnému bytu medzi otcom a uvedenými
osobami nikdy neexistovala a ani neexistuje. Uvedené tvrdenie je len domnienkou súdu a nesprávnym
vyhodnotením predmetnej okolnosti. Predmetný byt otec nikdy žiadnym osobám neprenajal, uvedené
osoby sa v jeho byte zdržiavali náhodne, predmetný byt neobývajú, nemajú tam prihlásený pobyt, čo
mohol súd preveriť dopytom na všetkých obyvateľov predmetného vchodu. Matkou predložené čestné

prehlásenia od osôb, ktoré podľa jej tvrdení v predmetnom vchode bývajú, sa nezakladajú na pravde,
nakoľko sa jedná o osoby, ktoré sa v predmetných bytoch nezdržiavajú, prípadne sa prisťahovali len
pár týždňov pred tým, ako údajne podpísali predmetné „čestné vyhlásenia“. Súd nevykonal žiadne
dokazovanie ohľadom matkou predloženého tzv. „súhlasu otca“ s vycestovaním maloletého syna do
X., dostatočným spôsobom sa nevysporiadal s otázkou predkladania dôkazov matkou v nemeckom

jazyku, keď súd je povinný pribrať prekladateľa na preklad listinných dôkazov predložených do súdneho
spisu. Ide o tzv. inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd
sa nevysporiadal ani s reálnou mierou začlenenia maloletého dieťaťa do sociálneho prostredia na účely
posúdenia jeho obvyklého pobytu v rámci tzv. 9 kritérií, keď vo svojom rozhodnutí neuvádza, ktoré
kritéria podľa predmetného Nariadenia rady ES považuje nespochybniteľne za preukázané zo

strany matky. V odvolaní otec ďalej uviedol, že má za to, že pri hodnotení spomínaných 9 kritérií mali
byť vzaté zo strany súdu nasledovné fakty: maloletý syn v čase protiprávneho zavlečenia do cudziny
matkou mal trvalé bydlisko v meste P., čím bol jeho pobyt v SR súvislý, teda pravidelný, býval spolu s
rodičmi na spoločnej adrese, v 3-izbovom byte, X. U. XXXX/XX, P., kde mal vytvorené skutočné rodinné
prostredie, svoju izbu - teda svoj životný priestor, navštevoval škôlku, mal svojho ošetrujúceho lekára,

zubára, je štátnym občanom SR od narodenia, v mieste svojho trvalého a obvyklého pobytu navštevoval
predškolskézariadenie,kdemalvytvorenésilnésociálnekontakty,ovládalenslovenskyjazyk,vosvojom
veku X rokov neovláda a v čase
zavlečenia do cudziny ani neovládal nemecký jazyk, v P. má starých rodičov či už zo strany otca, ako
aj matky, ku ktorým má vytvorený veľmi silný citový a emocionálny vzťah, má vytvorené priateľské

kontakty s deťmi zo škôlky, ako aj s deťmi z okolia blízkych priateľov otca. Spochybňuje právomoc
súdu, ktoréhokoľvek členského štátu EÚ, predovšetkým ktoréhokoľvek rakúskeho súdu, nakoľko zo
strany matky nebolo preukázané a súdom preskúmané splnenie ktoréhokoľvek z vyššie uvedených
kritérií čl. 8 ods. l nariadenia ES č. 2201/2003, na ktoré sa okresný súd vo svojom rozhodnutí
odvoláva. Otec opakovane uvádza, že súhlas matke s pobytom maloletého dieťaťa v X. nikdy neudelil,

nikdy by matke ani dobrovoľne a slobodne nedal, predložený preklad označený ako „vyhlásenie“
spochybňuje a v prípade, že podľa presvedčenia matky je tento súhlas jeho vyhlásením, takéto
vyhlásenie opakovane odvolal. Maloletý L. sa v X. nezdržiaval ani požadovaných obvyklých šesť
mesiacov, keď ho matka zámerne otcovi vzala a začala tak brániť styku otca s maloletým synom L..
Súd sa so spornými skutočnosťami v napadnutom uznesení nevysporiadal takým spôsobom, aby bolo

možné jeho rozhodnutie preskúmať a považovať za nespochybniteľné. Nie je zrejmé, koľko z vyššie
uvedených kritérií súd na strane matky skutočne preskúmal a na základe akých dôkazov posudzoval
plnenie predmetných kritérií z jej strany, na základe čoho by matka mala požívať väčšiu ochranu
svojej osoby, či už voči otcovi maloletého dieťaťa alebo voči maloletému dieťaťu, či vykonal kolízny
opatrovník šetrenie podmienok, v akých maloletý L. reálne v X. žije, či si okresný súd vyžiadal správu od

príslušných rakúskych orgánov o šetrení vykonanom v byte matky v X., kde by sa maloletý mal zdržiavať,
aké sú tam skutočné podmienky, či sa tam maloletý L. skutočne zdržiava. Súd sa nevysporiadal so
skutočnosťou, že samotná matka nenamietala príslušnosť okresného súdu a sama učinila minimálne
tri úkony na Okresnom súde Lučenec, ktorými založila príslušnosť Okresného súdu Lučenec, okreminého podala návrh na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a určenie výživného
zo dňa 15. 08. 2016. Argumentácia okresného súdu ohľadom jeho nepríslušnosti konať v predmetnej
veci neobstojí, účelom a zmyslom vydaného neodkladného opatrenia bolo zamedziť zo strany matky

necitlivémuzásahudoprávmaloletéhodieťaťa,akoajprávjehootca.Súdmalkonaťvnajlepšomzáujme
maloletého dieťaťa, mal postupovať v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci a
vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. Poukázal na to, že na konanie o
výkon neodkladného opatrenia, ako aj následné konanie o zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti
niektorého z rodičov je príslušný predovšetkým súd, ktorý neodkladné opatrenie nariadil, teda súd, v

obvode ktorého má maloletý L. A. bydlisko, čo je X. U.. XXXX/XX, P., teda Slovenská republika. Navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku I. a výroku II. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a
rozhodnutie Okresnému súdu Lučenec, alternatívne, aby sám rozhodol.

3. Matka maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na to, že predložila súdu
potvrdenie o trvalom pobyte dieťaťa v X., úradne preložené potvrdenie zariadenia starostlivosti o deti

D. v obci G. v X. o tom, že dieťa tam navštevuje toto zariadenie, ako aj úradne preložené vyhlásenie
otca dieťaťa o udelení súhlasu otca s pobytom dieťaťa v X. na adrese XXXX G. - U. S. XX. Následne
otec dieťaťa predložil súdu potvrdenie Mesta P. zo dňa 05. 09. 2016 o tom, že dieťa má evidovaný trvalý
pobyt na adrese P., X. U. XXXX/XX, ktorému vytýkala, že na ňom nie je uvedený dátum, od ktorého je
dieťa prihlásené k trvalému pobytu na uvedenej adrese, na ktorú námietku však otec žiadnym spôsobom

nereagoval. Keďže dieťa bolo z adresy trvalého pobytu na Slovensku odhlásené, predpokladá, že otec
dieťaťa účelovo opätovne prihlásil dieťa k trvalému pobytu na adresu P., X. U. XXXX/XX, ako vlastník
nehnuteľnosti. Táto skutočnosť však nič nemení na okolnosti, že dieťa sa fakticky zdržiava spolu aj
so svojou matkou a sestrou v X. na adrese, ktorá je súdu, kolíznemu opatrovníkovi a v neposlednom
rade aj otcovi známa, pričom v X. dieťa navštevuje aj predškolské zariadenie a má tam zabezpečenú aj

kvalitnúzdravotnústarostlivosť.Pokiaľotecdieťaťatvrdí,žepreúčelyposúdeniaprávomocisúduvoveci
konať nebolo v konaní hodnoverne preukázané, či sa dieťa v skutočnosti zdržiava v X., poukázala na
to, že otec dieťaťa nijakým spôsobom nepreukázal, že by sa dieťa malo zdržiavať na území Slovenskej
republiky. Za účelom preukázania tejto skutočnosti, ktorá je pre založenie právomoci súdov SR konať v
tejto veci podstatná, nenavrhol vykonať žiaden dôkaz a ani neoznačil miesto, kde by sa fakticky na území

SR malo dieťa zdržiavať. Hypotetickými úvahami sa otec dieťaťa snaží spochybniť tvrdenie matky, že
dieťa má obvyklý pobyt na území X., jeho tvrdenia možno považovať za účelové a ničím nepodložené.
Skutočnosť, že otec dieťaťa podal na matku trestné oznámenie, sama osebe neznamená, že matka
dieťaťa je stíhaná alebo obvinená zo spáchania nejakého trestného činu, a teda žeby s ňou malo byť
jednané ako „so stíhanou osobou“. Matka nemá nijakú vedomosť o tom, žeby voči nej bolo začaté

akékoľvek trestné konanie. Matka dieťaťa má na území SR svojho právneho zástupcu, ktorý je otcovi
známy a ktorý preberá všetku poštu doručovanú matke dieťaťa, otcovi dieťaťa je takisto známa adresa
trvalého pobytu matky ale tiež aj dieťaťa, ktorú adresu v tomto súdnom konaní niekoľkokrát deklarovali,
pričom otec dieťaťa žil s matkou v X. v byte, v ktorom sa matka spolu aj s dieťaťom do dnešného dňa
zdržiavajú,takžemiestoichpobytuveľmidobrepozná.Matkadieťaťaaanijejprávnazástupkyňanemajú

žiadnu vedomosť o tom, že by sa polícia pokúšala neúspešne kontaktovať matku dieťaťa, poukázala na
to, že doteraz aj v súdnom konaní matka vždy riadne reagovala na všetky výzvy súdu a nepochybne by
tak robila aj vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní. Otec dieťaťa tvrdí, že dieťa sa naposledy
zdržiavalo na území SR, pričom nekonkretizuje bližšie v akom období by to malo byť, a teda nie je možné
z tohto jeho tvrdenia automaticky vyvodiť právomoc súdov SR vo veci konať. Matka dieťaťa predložila

súdu dostatok dôkazov o tom, že dieťa sa zdržiava už od apríla 2016 na území X.. Vyjadrenie otca, že
matka ignoruje jeho dotazy na to, kde sa dieťa zdržiava, je lož. Otec dieťaťa býval v X. niekoľko mesiacov
spolu s matkou aj s dieťaťom. Keby mal skutočný záujem o kontakt s dieťaťom, kedykoľvek ich vie ísť
navštíviť, avšak za celé mesiace tak neurobil ani raz. Otcovi dieťaťa je takisto známe telefónne číslo
matky dieťaťa, takže aj telefonicky sa s ňou kedykoľvek môže spojiť, jeho komunikácia s ňou sa však

obmedzuje na občasné zaslanie sms správy. Tvrdenia otca, že C. Y. a A. F. sa v jeho byte zdržiavali
náhodne, považuje za účelové, skutočnosť že súdu nepredložil nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi
ním a nájomcami a ani skutočnosť, že nájomcovia nie sú v byte prihlásení k trvalému pobytu, nemusí
odrážať skutkový stav. Nie je žiaden dôvod neveriť čestným prehláseniam, ktoré súdu predložila matka
dieťaťa od obyvateľov vchodu, v ktorom sa byt otca dieťaťa nachádza, ktorí obyvatelia jednoznačne

potvrdili, že otec dieťaťa v predmetnom byte nebýva a obývajú ho nájomníci. Zo šetrenia príslušníkov
OO PZ SR P. vyplynulo, že byt obývajú nájomníci a nie otec dieťaťa. Otec dieťaťa nepredložil súdu
jediný dôkaz o tom, že byt skutočne obýva, ide výlučne len o jeho tvrdenie. K udeleniu súhlasu otca
dieťaťa s jeho pobytom v X. poukázala na predchádzajúce písomné vyjadrenia s poukazom na to, žematka doložila certifikát o tom, že otec dieťaťa absolvoval výučbu nemeckého jazyka metódou B. v
spoločnosti Education Agency, s.r.o. a túto úspešne ukončil formou písomnej skúšky. Opätovne tvrdí,
že otec dieťaťa klame, ak tvrdí, že nevie čo podpisoval v X. na cudzineckej polícii. Má za to, že súd

správne posúdil miesto obvyklého pobytu maloletého L. A., nakoľko tento sa už od apríla 2016 zdržiava
spolu aj so svojou matkou v X.. Matka vycestovala s maloletým do X. so súhlasom otca, o čom súdu
predložilidôkazy,ktorésanachádzajúvspise.Akotecdieťaťatvrdíniečoiné,ideojehoúčelovétvrdenia.
V predmetnom konaní si súd musel vyriešiť otázku právomoci, preto nevidí dôvod k tomu, aby pred
vyriešením tejto otázky robil súd dotaz na preverovanie pomerov v akých maloletý L. žije v X., ak by v

konečnom dôsledku nemal právomoc konať vo veci samej, t. j. rozhodovať vo veci zverenia maloletého
do starostlivosti jedného z rodičov. Nestotožňuje sa s tvrdením otca dieťaťa, že matka založila sama
svojimi úkonmi právomoc súdov SR, návrh na zverenie dieťaťa do svojej starostlivosti, podala matka
dieťaťa z dôvodu právnej istoty v čase, kedy slovenský súd vydal neodkladné nariadenie, a kedy matka
nemala ešte vedomosť o tom, že súd začal aj konanie vo veci samej. Toto konanie bolo následne
zastavené uznesením Okresného súdu Lučenec zo

dňa 12. 09. 2016 č. k. 5P/58/2016-47. Proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec sp. zn.
4P/50/2016 zo dňa 03. 08. 2016, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, matka podala
v zákonom stanovenej lehote odvolanie dňa 16. 08. 2016, ktoré podaním zo dňa 24. 08. 2016 doplnila
a namietala v ňom právomoc súdov SR. Zároveň však matka podala aj návrh na zverenie dieťaťa do
jej osobnej starostlivosti na rakúskom súde, kde prebieha konanie pred Okresným súdom v Bregenz

(Bezirksgericht Bregenz) pod sp. zn. 24Ps 44/16g-3. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil.

4. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca maloletého dieťaťa
uviedol, že sa stotožňuje s výrokom uznesenia Okresného súdu Lučenec č. k. 4P/50/2016-124, v ktorom

bolo vyhlásené, že súd nemá právomoc vo veci konať a navrhuje ho ako vecne správne potvrdiť.

5. Matka maloletého dieťaťa k vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadrila tak, že písomným
vyjadrením úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately súhlasí.

6. Matka do spisu doložila úradný preklad potvrdenia Obecného úradu v obci G. zo dňa 15. 02. 2017,
v ktorom obec potvrdzuje, že maloleté dieťa A. L. - č. poistenca XXXXXXXXXX, bytom XXXX G., U.
S. XX, č. dverí X, od apríla 2016 až doteraz navštevuje detskú škôlku s celodennou starostlivosťou v
D. v obci G..

7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 65 a § 66
Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného súdu podľa

ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP v súlade s ustanovením § 2 ods. 1 CMP ako vecne správne potvrdil.

8. Podľa § 1 CMP súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa kapitoly II oddielu 2 čl. 8 ods. 1 a 2 nariadenia Rady Európskych spoločenstiev č. 2201/2003
Úradného vestníka Európskej únie o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských
veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností majú súdy členského štátu právomoc vo veciach

rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia
konania. Ods. 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení čl. 9, 10 a 12.

11. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.13.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd uvádza, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí,
ako aj s jeho dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v plnom rozsahu poukazuje.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci návrhu otca,
ktorým sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia na základe dostatočne zisteného skutkového

stavu a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Námietky otca maloletého dieťaťa uvedené
v odvolaní odvolací súd nepovažuje za prijateľné práve z dôvodov, že okresný súd vec správne
právne posúdil, pričom otec maloletého dieťaťa v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré
by boli spôsobilé ovplyvniť alebo zvrátiť správnosť právnych záverov vyslovených okresným súdom
v napadnutom rozhodnutí. Otec maloletého dieťaťa vo svojom odvolaní neuviedol žiadnu podstatnú
skutočnosť, ktorá by mala za následok úvahu o prípadnej vade v procesnoprávnom postupe okresného

súdu alebo o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia, pričom odvolací súd takúto vadu ani nezistil. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu s prihliadnutím na predložené doklady, predovšetkým matkou maloletého
dieťaťa, odvolací súd dospel k názoru, že v čase začatia konania obvyklý pobyt maloletého dieťaťa nebol
v obvode Okresného súdu Lučenec, prípadne iného súdu Slovenskej republiky, správne preto súd prvej
inštancie vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať pri aplikácii čl. 8 nariadenia Rady č. 2201/2003.

Nemožnoprisvedčiťodvolacejnámietkeotcamaloletéhodieťaťa,žeodôvodneniesúduprvejinštancieje
nepreskúmateľné, odvolací súd uvádza, že už v uznesení odvolacieho súdu, Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 14CoP/71/2016, ktorým odvolací súd zrušil uznesenie okresného súdu, ktorým nariadil
neodkladné opatrenie (č. k. 4P/50/2016 - 16 zo dňa 03. 08. 2016), odvolací súd poukázal na to, že je
nepochybné, že sa okresný súd zaoberal aj otázkou právomoci súdu konať v predmetnej veci, pričom z

odôvodnenia rozhodnutia žiadnym spôsobom nevyplývalo na základe čoho a akých skutočností okresný
súd dospel k názoru, že má právomoc vo veci konať. Takouto vadou však rozhodnutie Okresného súdu
Lučenec č. k. 4P/50/2016 - 124 zo dňa 05. 01. 2017 netrpí, keď súd prvej inštancie mal za preukázané,
že otec maloletého dieťaťa súhlasil (pričom sa jednalo o písomný súhlas) s tým, aby maloleté dieťa sa
presťahovalo do X., okrem iného aj ďalšie konanie otca maloletého dieťaťa, a to, že matka preukázala

vôľu otca presťahovať sa s celou rodinou do X., t. j. aj s maloletým dieťaťom, tiež tým, že otec svoj
byt na adrese X. U. XXXX/XX, P. v mesiaci apríl 2016, t. j. pred odchodom do X., prenajal, pričom
zo šetrenia, ktoré vykonalo Obvodné oddelenie Policajného zboru P. dopytom u osôb obývajúcich
predmetný byt, a to C. Y. a A. F., mal nepochybne preukázané, že títo byt obývajú približne od mája
2016. Tvrdenia otca v odvolaní, že táto skutočnosť, resp. existencia nájomnej zmluvy hodnoverným

spôsobom preukázaná nebola, odvolací súd hodnotí iba ako účelové tvrdenia otca maloletého dieťaťa,
otec žiadnym spôsobom nepreukázal, že by v období od apríla, resp. mája 2016 on predmetný byt
obýval, keďže v konaní bolo správou policajného zboru preukázané, že tento byt približne od mája
2016 obývajú iné osoby. Záver okresného súdu, že je zrejmé, že otec nemal v úmysle vrátiť sa po
zariadení bytu matky v X. na územie Slovenskej republiky tak, ako to deklaroval vo vyjadrení zo dňa

23. 09. 2016, t. j. chcel zotrvať spolu s matkou a maloletým dieťaťom v cudzine, je správny, a preto súd
správne dospel k záveru, že otec s presťahovaním dieťaťa do X. vyjadril súhlas, a teda premiestnenie
dieťaťa matkou do cudziny bolo oprávnené. Takýto záver nie je spôsobilé vyvrátiť ani tvrdenie otca
maloletého dieťaťa v podanom odvolaní (vo vzťahu k písomnému súhlasu, pokiaľ ho podpísal v
nemeckom jazyku), nerozumel tomu čo podpisuje, ktorú skutočnosť matka maloletého dieťaťa vyvracala

preukazovaním toho, že otec maloletého dieťaťa absolvoval výučbu nemeckého jazyka; treba prisvedčiť
aj argumentu matky v priebehu konania, že pokiaľ nerozumel tomu, čo podpisuje, nemal žiadnu listinu
podpisovať. Skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa by predmetný písomný súhlas nepodpísal, otec
žiadnym spôsobom nepreukázal. S prihliadnutím k tomuto je potrebné jeho tvrdenie považovať len
za účelové. Súd správne dospel k záveru, že otec s presťahovaním dieťaťa do X. súhlasil, pričom

posudzoval konanie otca komplexne. Keďže súd prvej inštancie mal preukázané, a to z potvrdenia
o trvalom pobyte, že maloletý bol prihlásený na trvalý pobyt v X. dňa 15. 03. 2016, od 01. 04. 2016
navštevuje zariadenie starostlivosti o deti v obci, kde má dieťa trvalý pobyt, pričom túto skutočnosť matka
preukázalamatkaajaktuálnympotvrdenímobceG.doloženýmvpriebehuodvolaciehokonania;zároveň
mal súd preukázané, že maloleté dieťa je v X. prihlásené do zdravotnej poisťovne, má ošetrujúceho

lekára - pediatra, má stabilné bytové podmienky, keď maloleté dieťa spolu so svojou matkou a svojou
sestrou býva v 3 a pol izbovom byte o rozlohe XXX m2, pričom nájomná zmluva je uzavretá na pomerne
dlhé obdobie, a to 4 roky; matka dieťaťa je zamestnaná, dosahuje pravidelný príjem vo výške priemerne
1 250,- Eur, poberá prídavky na deti a rovnako príspevok na bývanie a za situácie, že sa maloleté dieťaspolu s matkou presťahovalo zo Slovenskej republiky do X. so súhlasom otca, je správny záver súdu
prvej inštancie, že sa začlenilo do sociálneho a kultúrneho života v cudzine a miestom obvyklého pobytu
dieťaťa v čase začatia konania je X. republika, obec G.. Tvrdenia otca v podanom odvolaní, že súd

nemal náležite preukázané, kde dieťa býva a v akých pomeroch, odvolací súd považuje rovnako len
za účelové, keď nepochybne z predložených dokladov je zrejmé, že maloleté dieťa býva v obci G. na
adrese U. S. XX/X, pričom miesto pobytu je známe aj otcovi maloletého dieťaťa, ktorý predmetný byt, v
ktorom maloleté dieťa spolu s matkou a svojou sestrou žije, zariaďoval a určité obdobie v predmetnom
byte otec s matkou maloletého dieťaťa, maloletým dieťaťom a jeho sestrou aj obýval, a to v období,

pokiaľ sa otec maloletého dieťaťa nevrátil na územie Slovenskej republiky. Z týchto dôvodov aj tvrdenie,
ktoré otec maloletého dieťaťa začal uvádzať v podanom odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie,
ktoré je predmetom tohto súdneho konania, že matka maloleté dieťa uniesla, považuje odvolací súd len
za účelové, keď z predložených dokladov je nepochybné, že otec maloletého dieťaťa mal vedomosť o
tom, že matka spolu s maloletým dieťaťom sa odsťahovala z P. z adresy X. U. XXXX/XX, pričom pri
presťahovaní a zariaďovaní bytu v X. bol spolu s matkou súčinný aj otec maloletého dieťaťa.

15. Keďže súd prvej inštancie dospel k správnemu názoru, že nemá právomoc vo veci rozhodnúť,
keďže bolo preukázané, že maloleté dieťa bolo matkou oprávnene premiestnené na územie X. (so
súhlasom otca) a maloleté dieťa sa začlenilo do sociálneho a kultúrneho života v X., súd prvej inštancie
správne rozhodol, že nemá právomoc vo veci konať. Odvolací súd dopĺňa, že maloleté dieťa v obci G.

je prihlásené k trvalému pobytu od 15. 03. 2016, pričom od 01. 04. 2016 navštevuje v X. škôlku až do
súčasnosti, býva v byte spolu s matkou a sestrou, ktorý okrem matky maloletého dieťaťa zariaďoval aj
samotný otec, teda podmienky trvania pobytu, pravidelnosti pobytu a podmienok pobytu sú splnené.
Dôvodom pobytu maloletého dieťaťa je pracovné začlenenie matky maloletého dieťaťa v X., dieťa
absolvuje predškolskú dochádzku v mieste trvalého pobytu, t. j. v obci G., pričom súd nemal dôvody

vyhodnocovať podmienky predškolskej dochádzky v horšej kvalite, než dieťa malo podmienky tejto
predškolskej dochádzky v P.. Podľa písomného vyjadrenia matky maloletého dieťaťa, uvedeného v
odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 4P/50/2016-16 zo dňa 15. 08. 2016,
maloletý sa spolu s matkou a svojou staršou sestrou v X. cíti spokojne, veľmi rýchlo a dobre si zvykol
na nové prostredie, začal sa učiť nemecký jazyk a celkovo veľmi dobre sa začal adaptovať na nové

prostredie. Je zrejmé, že v čase začatia pobytu v X. maloletý, a to už aj s prihliadnutím na svoj vek,
neovládal jazyk nemecký, avšak práve s prihliadnutím na nízky vek je predpoklad rýchleho zvládnutia
nemeckého jazyka, ktorá skutočnosť vyplýva aj z tvrdenia matky maloletého dieťaťa zo dňa 15. 08.
2016, v ktorom podaní uvádza, že sa učil nemecký jazyk a celkovo sa veľmi rýchlo začal adaptovať
na nové prostredie. Vo vzťahu k rodinným väzbám maloletého treba poukázať na to, že maloletý v X.

žije so svojou matkou a svojou sestrou, pričom je potrebné prihliadať aj na súrodenecké väzby, ktoré
je potrebné budovať u dieťaťa od útleho veku. S prihliadnutím na vyššie uvedené je nepochybné, že u
maloletého v čase začatia konania existovali aj sociálne väzby v X., keďže od 01. 04. 2016 navštevuje
v X. predškolské zariadenie. Vo vzťahu k otázke štátneho občianstva maloletého dieťaťa je potrebné
uviesť, že maloleté dieťa tak isto, ako aj jeho rodičia, je štátnym občanom Slovenskej republiky, avšak

táto skutočnosť sama osebe bez ďalšieho nezakladá miesto obvyklého pobytu maloletého dieťaťa.
Teda pri vyhodnotení všetkých kritérií odvolací súd dospel k zhodnému názoru so záverom súdu prvej
inštancie, že Okresný súd Lučenec nemá právomoc vo veci konať. Z týchto dôvodov potom okresný
súd pri aplikácii ustanovenia § 9 CSP po tom, čo vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať, konanie
zastavil; toto rozhodnutie súdu je vecne správne.

16. Vzhľadom už na vyššie uvedené odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie vec správne
právne posúdil pri náležitom zistení skutkového stavu, jeho rozhodnutie je vecne správne, a preto
odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

17. O povinnosti nahradiť trovy konania v zmysle § 57 CMP rozhoduje súd len na návrh, pričom takýto
návrh v rámci odvolacieho konania podaný nebol; odvolací súd zároveň poukazuje na ustanovenie
§ 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak. Z týchto dôvodov odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval.

18. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).