Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/215/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716206752
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716206752.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci navrhovateľky: Z. C., O..

XX.XX.XXXX, V. O. XX/X, XXX XX X., proti osobe, ktorá je povinná platiť výživné (otec navrhovateľky)
W. C., O.. XX.XX.XXXX, V. U.. L. XXXX/XX, XXX XX U., o zvýšenie výživného

r o z h o d o l :

I. Osoba, ktorá je povinná platiť výživné (otec navrhovateľky) je povinný platiť navrhovateľke zvýšené
výživné vo výške 160 eur mesačne, od 01.09.2015, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred na účet
navrhovateľky.

II. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky zamieta.

III. Nedoplatok na výživnom od 01.09.2015 do 25.01.2017 vo výške 150 eur súd povoľuje osobe, ktorá
je povinná platiť výživné (otec navrhovateľky) splácať v splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným,
počnúc mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.

IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 20P/48/2011-35 zo dňa 14.09.2011 v časti
týkajúcej sa výživného pre navrhovateľku.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu 15.06.2016 sa navrhovateľka domáhala zvýšenia výživného, a to v sume 200
eur od 01.09.2015. Ako dôvod uviedla začatia študovania na vysokej škole Slovenskej zdravotníckej
univerzite v Bratislave, so sídlom v Banskej Bystrici, odbor ošetrovateľstvo. Poukázala na to, že jej otec,
teda osoba, ktorá je povinná platiť výživné, jej prispieva od 01.09.2015 iba sumou 50 eur s tým, že jej
prispievasumou130eurpodľarozhodnutiakonaniač.k.20P/48/2011-35.Alekeďžeprestalpracovaťako
vojak, tak mu kasárne z účtu prestali strhávať plnú časť sumy a prispieva iba minimálne, čo jej náklady

na život nedokáže pokryť. S otcom sa od rozvodu rodičov nestretáva, nekontaktuje ju, nedáva jej ani
darčeky na narodeniny, ani meniny, ani iné sviatky. Jednoducho nejaví o ňu ani jej brata žiadny záujem.
Ďalej poukázala na to, že z dôvodu, že začala študovať od 01.09.2015 na vysokej škole, jej náklady na
štúdium sa výrazne zvýšili. Býva s matkou a bratom Michalom v 1-izbovom byte v podnájme. Na brata
má otec stanovené výživné v sume 100 eur mesačne. Matka pracuje v zahraničí na slovenskú živnosť,
jej príjem je stanovený na 2 mesiace, keďže pracuje 35 dní a 35 dní je doma. Jej príjem činí 1.800 eur v
hrubom, z čoho si musí sama hradiť cestu naspäť do práce, čo činí 200 eur obojsmerne. Platí si sama

aj odvody, čo mesačne činí zhruba 200 eur, taktiež platí nájom vo výške 200 eur, energie, internet, čo je
mesačne 25 eur. Jej a bratove výdavky či už na školu, lieky, ošatenie a iné veci, sú podstatne vyššie, ako
keď boli menší. Jej matka často ostane v zahraničí aj dlhšie a príde domov iba na týždeň. Jej mesačné
náklady na štúdium, ako je fotenie a vytláčanie materiálov, kúpa skrípt, činia mesačne sumu 30 eur.Ubytovanie predstavuje sumu 82 eur mesačne, strava 60 eur mesačne a cestovné mesačne činí sumy
od 20 do 30 eur, cesta MHD, nakoľko nie vždy cestuje vlakmi ktoré má zadarmo. Zároveň navrhovateľka
poukázala na ďalšie výdavky, ktoré mala v súvislosti s tým, že má zlý zrak. V posledných dvoch rokov

ju stáli okuliare so sklami a novým rámom 250 eur. Ďalej poukázala na to, že trpí silnou alergiou a aj
prieduškovou astmou bronchiale, lieky ju mesačne stoja cca 15 eur. Nosí fixný zubný aparát tretí rok a
táto liečba jej bola odporučená obvodnou zubárkou, a to po neskorších vyšetreniach aj maxilofaciálnym
chirurgom. Tieto vyšetrenia neprepláca zdravotná poisťovňa, a dokopy ju v priebehu troch rokov táto
liečba stála 1.000 eur s tým, že aparát jej teraz v máji idú dávať dolu, čim však liečba nekončí a bude

pokračovať tzv. nočným strojčekom. Jeho cena bude 85 eur a mesačné kontroly, ktoré činia sumu do 25
eur, vždy záleží od výkonu. Táto liečba bude pokračovať približne 2 - 3 roky. Mesačne si platí aj paušál
vo výške 10 eur na telefón. Keďže jej štúdium je časovo dosť náročné, je pre ňu brigáda neprípustná.
Väčšinu svojho času trávi v škole na prednáškach, na ktorých účasť je povinná. Otec, teda osoba, ktorá
je povinná platiť jej výživné, jej prispieva iba sumou 50 eur mesačne.

2.Súdvovecivykonalpojednávaniedňa30.11.2016zaprítomnostiosoby,ktorájepovinnáplatiťvýživné,
čiže otca navrhovateľky, ako aj navrhovateľky. Otec navrhovateľky uviedol, že jeho mesačný príjem
predstavuje čiastku 414,12 eur s tým, že súdu predložil k nahliadnutiu rozhodnutie Vojenského úradu
sociálneho zabezpečenia, že poberá výsluhový dôchodok vo výške 414,12 eur. Uviedol, že nesúhlasí
so zvýšením výživného, príjmy dokladoval a iné príjmy okrem výsluhového dôchodku nemá. Na otázku

súdu pre osobu, ktorá je povinná platiť výživné, či v súčasnej dobe pracuje, táto osoba uviedla, že
nerobí nič. Na otázku súdu, či má nejaké zdravotné problémy, táto osoba uviedla, že žiadne zdravotné
problémy nemá. Čo sa týka jeho výdavkov, ide o byt, inkaso, školu, výživné pre syna, ktorý pochádza zo
spolužitia s družkou s tým, že tento chodí do špeciálnej základnej školy pre deti s vývinovými poruchami,
on ho má zvereného do opatery. Ohľadne príspevku na jeho opateru uviedol, že v čase, keď bol vojak,

na tento príspevok nemal nárok, teraz si žiadosť nepodal. Zároveň sa zaviazal v rámci uznesenia na
pojednávaní, že súdu doručí listinné dôkazy preukazujúce jeho príjmy a výdavky. Touto povinnosťou
sa zaviazala aj navrhovateľka. Táto súdu podaním doručeným dňa 30.11.2016 dokladovala jej príjmy a
výdavky, ako aj príjmy jej matky. Čo sa týka osoby, ktorá je povinná platiť výživné, ten si nesplnil svoju
povinnosť. Rovnako sa ďalšieho pojednávania, ktoré bolo vytýčené na deň 25.01.2017 nezúčastnil bez

ospravedlnenia a žiadne doklady preukazujúce jeho výdavky, súdu nedoložil. Z tohto dôvodu súd na
predmetnompojednávanívkonaníbezprítomnostiosoby,ktorájepovinnáplatiťvýživnéazaprítomnosti
navrhovateľky rozhodol.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s potvrdeniami o výške

príjmu matky, ako aj osoby, ktorá je povinná platiť výživné ( otca navrhovateľky), oboznámením sa s
výškou nákladov navrhovateľky, oboznámil sa aj s pripojeným spisom Okresného súdu Martin sp. zn.
20P/48/2011.

4. Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav veci: Z pripojeného spisu 20P/48/2011

súd zistil, že naposledy bolo rozhodované o výživnom pre navrhovateľku v tomto konaní, kde súd
rozsudkom č. k. 20P/48/2011-35 zo dňa 14.09.2011 rozhodol, že otec navrhovateľky je povinný platiť
zvýšené výživné na v tom čase maloletú navrhovateľku vo výške 130 eur mesačne od 01.03.2011.
V súčasnosti navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a s bratom Michalom v
1-izbovom byte, v podnájme. Uvedené vyplynulo zo skutkových tvrdení navrhovateľky. Čo sa týka

prispievania, tak poukázala na to, že jej otec, teda osoba, ktorá je povinná platiť výživné, jej prispieva
od 01.09.2015 iba sumou 50 eur, to znamená, že si neplní vyživovaciu povinnosť tak, ako bola uložená
rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 20P/48/2011-35 vo výške 130eur mesačne. Od posledného
zvýšenia výživného u navrhovateľky nastali zmeny a to v tom smere, že od 01.09.2015 študuje na
vysokej kole, konkrétne na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave s tým, že študuje na fakulte

v Banskej Bystrici odbor ošetrovateľstvo. Jej matka pracuje v zahraničí, má slovenskú živnosť, jej
príjem je stanovený na dva mesiace, kde pracuje 35 dní a 35 dní je doma. Jej čistý príjem po odrátaní
všetkých zrážok činí 1200 eur, ale na dva mesiace, čiže cca 600 eur na mesiac. Matka navrhovateľky
si prispieva na cestu do práce, čo je 200 eur obojsmerne, platí si odvody, čo mesačne predstavuje
zhruba čiastku 200 eur, platí nájom vo výške 200 eur, energie, internet, čo predstavuje mesačne 25

eur. Zároveň navrhovateľka uviedla, že čo sa týka jej nákladov na štúdium, tu patrí prefocovanie a
vytláčanie materiálov, kúpa skrípt, čo predstavuje mesačne sumu 30 eur. Ubytovanie predstavuje sumu
82 eur mesačne, strava 60 eur mesačne, cestovné mesačne činí sumy od 20 do 30 eur. Navrhovateľka
má aj ďalšie výdavky, v priebehu posledných dvoch rokov platila 250 eur na nové okuliare, čo satýka liekov, na tie vynaloží mesačne 15 eur, nakoľko trpí silnou alergiou, prieduškovou astmou. Aj v
súvislosti s tým, že nosí fixný zubný aparát, jej vznikli v priebehu troch rokov náklady na liečbu vo výške
1.000 eur s tým, že jej teraz idú dávať nový, tzv. nočný strojček, kde jeho cena bude 85 eur a ďalšie

výdavky, ktoré predstavujú mesačné kontroly u zubára, ktoré činia sumu zhruba mesačne do 25 eur.
Čo sa týka otca navrhovateľky, teda osoby, ktorá je povinná platiť výživné, ten aj napriek tomu, že bol
zaviazaný uznesením súdu a bol vyzývaný, aby doložil súdu listinné dôkazy preukazujúce jeho príjmy a
výdavky, túto povinnosť si nesplnil. Len na pojednávaní uviedol, že poberá výsluhový dôchodok, ktorý
predstavuje 414,12eur mesačne. Uviedol, že v súčasnej dobe nepracuje, nemá zdravotné problémy a

ani nepoberá príspevok na opatrovanie jeho syna, ktorý má zdravotné problémy, a ktorý mu bol zverený
do opatery. Zároveň je zrejmé, že okrem tejto vyživovacej povinnosti vo vzťahu k navrhovateľke, má
otec navrhovateľky, čiže osoba, ktorá je povinná platiť výživné, ešte povinnosť platiť výživné na jej
brata, a to vo výške 100 eur mesačne od 01.03.2011, čo vyplynulo z pripojeného súdneho spisu sp.
zn. 20P/48/2011.

5. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZoR), plnenie vyživovacej povinnosti k deťom, je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí, podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prihliadne na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará, ak rodičia žijú spoločne, prihliadne súd aj na starostlivosť o
domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 75 ods., prvá veta ZoR, pri určení výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby, ako aj na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania, výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne, odo dňa
začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa, je zmena alebo zrušenie výživného možno len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZoR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

6. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, má súd
za to, že došlo ku zmene pomerov účastníkov konania. Zmena pomerov nastala jednak na strane
navrhovateľky, ktorá pri predchádzajúcom rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti bola žiačkou 1.
ročníka strednej školy, v súčasnej dobe navštevuje vysokú školu, konkrétne Slovenskú zdravotnícku

univerzitu v Bratislave od 01.09.2015, čo dokladovala potvrdením o štúdiu (č.l. 3 súdneho spisu), ako
aj potvrdením o tom, že štúdium naďalej pokračuje v akademickom roku 2016/2017 (č.l. 57 súdneho
spisu). Je pravdou, že došlo aj k zmene pomerov na strane matky, u ktorej navrhovateľka býva, nakoľko
v čase, keď sa rozhodovalo o poslednom výživnom pre navrhovateľku, pracovala ako sanitárka v
Martine s tým, že v roku 2010 mala priemernú čistú mesačnú mzdu 475,09 eur a 454,03 eur za 7

mesiacov roka 2011, čo vyplynulo z rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 20P/48/2011-35. V súčasnej
dobe, aj podľa listinných dokladov, ktoré boli doložené do konania, pracuje v zahraničí ( Rakúsko)
na slovenskú živnosť. Podľa skutkových tvrdení, ktoré prezentovala navrhovateľka, jej čistý príjem, po
odrátaní všetkých zrážok predstavuje zhruba 1.200 eur na dva mesiace, čiže cca 600 eur na mesiac.
Uvedené preukazovala navrhovateľka aj listinnými dôkazmi ( č. l. 46, 47,48), z ktorých je zrejmý príjem

za obdobie dvoch mesiacov cca 1200 eur. Čiže z uvedeného vyplývajú tie skutkové tvrdenia, na ktoré
poukázala navrhovateľka na pojednávaní, a to že čistý mesačný príjem matky predstavuje 600 eur na
mesiac, to znamená že v porovnaní s rokom 2011 došlo len k nepatrnému zvýšeniu jej mzdy. Zároveň
matka navrhovateľky platí nájom, tento predstavuje čiastku 250 eur mesačne, od 01.01.2016. Uvedenébolo dokladované nájomnou zmluvou zo strany navrhovateľky č.l. 38 súdneho spisu, odovzdávajúcim a
preberajúcim protokolom č.l. 43 súdneho spisu, ako aj s prílohou č. 1 preukazujúcou, akým spôsobom
sa platilo nájomné za obdobie roka 2016, kde teda platila matka navrhovateľky 250 eur mesačne

(č.l. 45 súdneho spisu). Ďalej matka navrhovateľky platí plyn a elektrinu, zálohou vo výške 38,50
eur mesačne, elektrina záloha 25,50 eur, rozhlas a televízia 4,64 eur mesačne. Ďalej v súvislosti s
tým, že navrhovateľka začala študovať vysokú školu, má náklady súvisiace s ubytovaním vo výške
82 eur mesačne, cestovné od 20 - 30 eur mesačne, strava 60 eur mesačne, mesačné náklady na
štúdium - prefocovanie a vytláčanie materiálov predstavuje v sume cca 30 eur. Uvedené preukazovala

aj listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa na č.l. 20,22 súdneho spisu. Zároveň jej náklady v súvislosti s
jej zdravotným stavom predstavujú čiastku zhruba 15 eur mesačne. Uvedené dokladovala tým, že trpí
alergiami, čo preukazovala aj zdravotnou dokumentáciou (č.l. 17,18 súdneho spisu). Rovnako ďalšie
náklady súvisiace s tým, že nosí strojček na zuby, tam preukazovala náklady, ktoré jej vznikli. Suma
za ošetrenie 279 eur, 13,54 eur (č.l. 19 súdneho spisu), 87,40 eur (č.l. 20 súdneho spisu) a teda
ďalšie čiastky, ktoré platila v súvislosti so zubným ošetrením (č.l. 20 súdneho spisu). Čo sa týka otca

navrhovateľky, teda osoby, ktorá je povinná platiť výživné, tento bol vyzývaný jednak prípisom súdu,
aby dokladoval svoje príjmy a výdavky a jednak sa na to zaviazal aj v rámci uznesenia na pojednávaní,
avšak svoje povinnosti si nesplnil, len súdu uviedol, že jediný príjem, ktorý má, je výsluhový dôchodok,
ktorý predstavuje čiastku 414 eur. Čo sa týka jeho výdavkov, tak tieto súdu nedokladoval. Pojednávania
vo veci, hoci termín zobral na vedomie, sa nezúčastnil bez ospravedlnenia. Len na jednom pojednávaní

sa vyjadril, že teda nie je ochotný platiť zvýšenie výživné, nakoľko je len poberateľom výsluhového
dôchodku s tým, že má vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k jeho synovi.

7. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného
je čiastočne dôvodný, a preto zvýšil výživné zo sumy 130 eur na sumu 150 eur mesačne, vo zvyšku

návrh navrhovateľky zamietol. Zvýšené výživné v takejto výške považoval za primerané a optimálne
vzhľadom k potrebám navrhovateľky, ako aj k možnostiam a schopnostiam povinného otca, teda osoby,
ktorá je povinná platiť výživné a zároveň ho teda aj zaviazal splácaním nedoplatku za obdobie od
podania návrhu na zvýšenie výživného do rozhodnutia súdu, t. j. do 25.01.2017. Je zrejmé, že od určenia
posledného zvýšeného výživného na navrhovateľku, došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľky.

Tá zmena pomerov predstavuje štúdium na vysokej škole, kde sa nepochybne zvýšili náklady na
štúdium, predstavujúce ubytovanie, platenie stravy, cestovné a rovnako sa zvýšili náklady v súvislosti
s jej zdravotným stavom, v súvislosti s jej návštevami u zubného lekára. Čo sa týka príjmu matky
navrhovateľky, tak tento sa zvýšil zhruba o 150 eur mesačne, nakoľko ten čistý príjem predstavoval okolo
475 eur za obdobie, kedy sa naposledy upravovala výška výživného pre matku navrhovateľky. Rovnako

pri určení zvýšeného výživného, súd prihliadol aj na zmenu pomerov na strane otca navrhovateľky, teda
osoby, ktorá je povinná platiť výživné. Tento v súčasnej dobe nepracuje, poberá len výsluhový dôchodok,
teda došlo k zníženiu jeho príjmu v porovnaní s obdobím roku 2011, kde čistý príjem zhruba predstavoval
čistý príjem zhruba 658,24 eur, teraz čistý príjem predstavuje výsluhový dôchodok 414 eur. Ale zároveň
súd poukazuje aj na to, že otec navrhovateľky je povinný platiť ešte výživné vo vzťahu k bratovi

navrhovateľky, ako aj vo vzťahu k ďalšiemu synovi Martinovi, avšak výdavky súvisiace s uvedeným,
súdu nepreukázal. Zároveň súd poukazuje na tú skutočnosť, že je v možnostiach a schopnostiach otca
navrhovateľky, keďže nemá zdravotné problémy a zároveň povinnosť si nájsť prácu, aby si teda mohol
plniť vyživovacie povinnosti k jeho deťom. Uvedené vyplynulo aj z pojednávania, kde na otázku súdu, či
v súčasnej dobe pracuje a či má zdravotné problémy, uviedol, že nepracuje a zdravotné problémy nemá.

Čiže súd nevidí dôvod, pre ktorý by si nemohol nájsť otec navrhovateľky prácu a teda si tým plniť riadne
svoje vyživovacie povinnosti. Čo sa týka zameškaného zvýšeného výživného, tak súd zvýšil výživné vo
vzťahu navrhovateľky k osobe, ktorá je povinná platiť výživné od 01.09.2015, tak ako to navrhovateľka
navrhla.. Zameškané výživné teda za obdobie od 01.09.2015 do rozhodnutia súdu dňa 25.01.2017
vo výške 150 eur, povolil splácať osobe, ktorá je povinná platiť výživné, čiže otcovi navrhovateľky,

v splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
rozsudku pod následkom straty výhody splátok.

8. O trovách konania súd rozhodla podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku a rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.