Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. január 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8Cpr/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114211430
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114211430.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: H. S., narodený

XX. X. XXXX, bytom D., C. XXX, zastúpený: Mgr. Ján Záhorský, advokát, Javornícka 49, Banská
Bystrica, proti žalovanému: DZL EXPRESS, s.r.o., Hliníky 6997/43, Hrnčiarovce nad Parnou IČO: 45
507 406, o zaplatenie 776,25 eur s príslušenstvom, takto,

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 0,28 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 46,50 eur a to do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 25. 4. 2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 776,25
eur a náhrady trov konania titulom stravného za čas strávený na zahraničnej služobnej ceste. . 12. 2012
domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 351,92 eur, úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 793,37
eur od 1. 3. 2012 do 23. 3. 2012, zo sumy 362,61 eur od 1. 4. 2012 do 12. 4. 2012, zo sumy 351,92 eur
od 13. 4. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že pracovný pomer vznikol dňa 14. 10. 2013 s dohodnutým druhom
práce žalobcu ako vodič medzinárodnej dopravy. Pracovný pomer skončil v skúšobnej dobe ku dňu
27. 11. 2013. Žalovaný dlhuje žalobcovi podľa evidencie, ktorou disponuje žalovaný, na diétach sumu
776,25 eur.

Dňa 11. 9. 2014 vydal súd platobný rozkaz č. k. 8Cpr/2/2014-22, ktorým návrhu vyhovel.

Dňa 7. 10. 2014 podal žalovaný vo veci odpor, čím sa zrušil platobný rozkaz. V odôvodnení uviedol, že
vyúčtovania žalobcu vykazujú zjavné chyby vo výpočte stravného, nakoľko žalobca si priznáva stravné v
rozpore so zákonom o cestovných náhradách a evidencia pracovných ciest nie je v súlade s evidenciou
žalovaného. Cestovné vo výške 75 % v zmysle pracovnej zmluvy zo dňa 14. 10. 2013 bolo žalovanému
vyplatené.

Uznesením č. k. 8Cpr/2/2014-45 v spojení s opravným uznesením zo dňa 21. 1. 2016 súd konanie v

časti sumy 432,85 eur zastavil.Po čiastočnom zastavení zostala predmetom konania požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 343,40
eur, ktorá pozostáva zo sumy 295,12 eur za mesiac október 2013 a zo sumy 48,28 eur za mesiac
november 2013, ktorou sa súd v konaní ďalej zaoberal.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa obsahom spisového
materiálu najmä návrhom zo dňa 27.3.2014, pracovnou zmluvou zo dňa 14.10.2013, vyúčtovaním
cestovných náhrad medzinárodnej nákladnej prepravy na č.l. 7-9, oznámením o skončení pracovného
pomeru na č.l. 15, odporom zo dňa 1.10.2014, podaním žalovaného zo dňa 23.4.2015, pokladničnými

blokmi zo dňa 15.10.2013, 16.10.2013, 17.10.2013, 18.10.2013, 21.10.2013, 22.10.2013, 23.10.2013,
1.11.2013, 6.11.2013, 7.11.2013, 8.11.2013, 27.11.2013, faktúrou z 28.10.2013, podaním žalovaného
zo dňa 13.10.2015, platbami Schell Slovakia 15.10.,29.10., 12.11.2013, s obsahom celého spisového
materiálu a zistil nasledovný skutkový stav.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že od 25.10.2013 do 31.10.2013 bol žalobca na zahraničnej služobnej

ceste o čom má žalobca vlastnú evidenciu. V podstate sporné zostali dni 25.10., 30.10. a 31.10.
2013. V pracovnej zmluve žalobcu so žalovaným je síce obsiahnutá dohoda o krátení 25% sumy ,k to
zamestnávateľ uzná za vhodné. Má za to, že nie je výslovne dohodnuté krátenie. Krátenie je v rozpore s
dobrými mravmi z toho dôvodu, že žalobca vopred nevedel ako dlho bude na pracovnej ceste a za akých
podmienok bude pracovná cesta vykonaná. Akýkoľvek právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred

vzdá svojich práv, je neplatný.

Žalobca uviedol, že pracovný pomer so žalovaným vznikol na základnej pracovnej zmluvy zo dňa
14.10.2013askončenýbol27.11.2013.Žalovanémuodovzdávaltlačivá,vyúčtovaniecestovnýchnáhrad
aj s CMR dokladmi. Údaj v tabuľke vyúčtovania cestovných náhrad, obsahuje údaj Trnava odjazd

14.10.2013 8.15 hod. na Slovensko-Rakúskych hraniciach bol o 9.25 hod., na Rakúsko-Talianskych
hraniciach 15.50 hod. V Rakúsku strávil 6 hodín 25 minút, keď od 6 do 12 hodín boli stanovené diéty
na rok 2013 za jeden deň 19,50 eur. Mzda za október a november mu bola vyplatená na účet. Neboli
mu zaplatené diéty za október, november 2013. Od 26.10.2013 na vozidle U. nejazdil, išlo do servisu.
V dňoch, 29., 30. 31. 10. 2013 po oprave jazdil na vozidle U.. V dňoch od 5.11. do 27.11 2013 jazdil na

vozidla U., od 8.11. do 26.11.2013 bol PN. Pracovnú zmluvu podpísal v deň nástupu do práce, o 5 minút
išiel na jazdu. Nebolo mu bránené si ju prečítať, ale bolo málo času. Keď bol na ústnom pohovore, bola
dohoda o plate, diétach podľa príslušnej krajiny + 7 centov na kilometer. Poprel tvrdenie žalovaného,
že v niektorých dňoch nevykonával prácu, že nebol v práci, nemá to ako dokázať, papiere odovzdal
žalovanému.

Žalovaný uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Žalobca si priznáva stravné v jeden deň aj vo viacerých
štátoch, keďže má nárok iba na stravné v tom štáte, v ktorom strávil väčšiu časť času v dni. Dňa
14.11.2013 uhradil žalobcovi na účet 456,54 eur, ktorá zahŕňa sumu 210,89 eur čistú mzdu za október +
vyčíslené cestovné náhrady 245,65 eur. Dňa 12.12.2013 poukázal žalobcovi na účet sumu 349,55 eur,

ako čistú mzdu 210,72 eur (mzda 148,49 eur + náhrada príjmu pri dočasnej PN 60,32 eur) a zo sumy
138,83 eur vyčíslené cestovné náhrady za november 2013. Potvrdil, že pracovný pomer vznikol v zmysle
pracovnej zmluvy zo 14.10.2013 a skončil 27.11.2013. Pri príprave vyúčtovania pracovnej cesty žalobcu
za október a november 2013 vychádzali z údajov snímania polohy vodiča a vozidla, časy uvedené
vo výpočte vo vyúčtovaní pracovnej cesty sú zhodné so skutočnosťou. Ako podklad neboli použité

vyúčtovania,oktorýchhovorilžalobca.Skráteniecestovnýchnáhradna75%vyplývazpracovnejzmluvy
a zo zákona. U žalovaného je to bežná prax. Faktúry od Schell obsahujú údaje o konkrétnej karte a štáte
a tankovaní paliva, prípadne cestné poplatky, ale z faktúry nie je zrejmý konkrétny deň tankovania a ŠPZ
vozidla. Faktúra neobsahuje ani číselné označenie konkrétnej karty, obsahuje iba označenie žalovaného
ako firmy, pod ktorou ich firma Schell označuje. Konkrétnu sumu na konkrétne vozidlo si skontrolujeme

podľa konkrétnych pokladničných bločkov, ktoré založil. Poprel uzavretie ústnej dohody o mzde.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou
zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je
zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so
zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec
prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inakurčené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej
zmluve.

Podľa ustanovenia § 15 Zákonníka práce prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti,
za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

Podľaustanovenia§16ods.1Zákonníkaprácenaprávneúkony,priktorýchsavyžadujepísomnáforma,
je potrebná u tých, ktorí nemôžu písať alebo čítať, notárska zápisnica alebo zápisnica potvrdená dvoma

súčasne prítomnými zamestnancami zamestnávateľa o tom, že právny úkon zodpovedá prejavenej
vôli, ods. 2 notárska zápisnica alebo zápisnica potvrdená dvoma súčasne prítomnými zamestnancami
zamestnávateľa sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa
s obsahom právneho úkonu pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok a je schopný zápisnicu
vlastnoručne podpísať.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 Zákonníka právny úkon, ktorým sa zamestnanec pred vzdáva svojich
práv, je neplatný.

Súd mal preukázané, že žalobca bol v pracovnom pomere u žalovaného na základe pracovnej zmluvy,
ktorú uzavrel so žalovaným dňa 14. 10. 2013 s dňom nástupu do práce 14. 10. 2013 na dobu

neurčitú, s 3-mesačnou skúšobnou dobou, ako vodič medzinárodnej dopravy, s miesto výkonu práce
Trnava 60, s dohodnutou mesačnou hrubou mzdou 400 eur + odmena podľa hospodárskych výsledkov
zamestnávateľa. V bode 11 sa účastníci dohodli, že diéty budú zamestnancovi vyplatené do 30 dní
po ukončení cesty a predložení potrebných dokladov (§ 36 zákona č. 283/2002 bod 3 a 4), ďalej sa
dohodli, že ak to uzná zamestnávateľ za vhodné, bude náhrada stravného vyplácaná podľa § 5 ods. 5

zákona č. 283/2002 znížená o 25 % z ustanovenej sumy stravného. V konaní nebolo medzi účastníkmi
sporné, že pracovný pomer žalobcu skončil dňa 27. 11. 2013. Žalobca ako vodič medzinárodnej
kamiónovej dopravy, vzhľadom na povahu tohto povolania často mení pracovisko (miesto, v ktorom
vykonáva prácu) s odkazom na § 13 ods. 6 zákona č. 283/2002 Z. z., vzťahujúce sa na náhrady pri
zahraničných pracovných cestách (uplatňovaných žalobcom v konaní), dohodou v pracovnej zmluve o

nižšom stravnom o 25 % sa žalobca dopredu nevzdal svojho práva v rozpore s § 17 ods. 1 Zákonníka
práce, pretože do budúcna sa nevzdal práva na stravné, ktoré mu v prípade vyslania na pracovnú cestu
zo zákona patrí. V pracovnej zmluve uzatvoril dohodu so žalovaným ako zamestnávateľom o možnom
krátení jeho výšky v zákonne dovolenom rozsahu (§ 13 ods. 6 zákona o cestovných náhradách). Súd
teda považoval predmetnú dohodu o krátení stravného za platne dojednanú, a nestotožnil sa s tvrdením

žalobu, že predmetná dohoda neplatná z dôvodu, že je v rozpore s dobrými mravmi. Naopak súd mal
za to, že žalovaný, ktorý pristúpil ku kráteniu o 25 % postupoval v súlade so zákonom, ktorý platil
v rozhodnom období vyčíslenia cestovných náhrad za mesiac október a november 2013. Krátenie a
vyčíslenie cestovných náhrad žalovaným súd v konaní ďalej aj pri rozhodovaní zohľadnil.

Sú sa ďalej v konaní musel vysporiadať s rozdielnymi tvrdeniami účastníkov konania ohľadom vyčíslenia
cestovných náhrad za obdobie 14. 10. 2013 - 27. 11. 2013. Žalobca si v zmysle písomného podania zo
dňa 28. 2. 2015 vyčíslil cestovné náhrady za október 2013 vo výške 540,77 eur, pričom zohľadnil sumu
245,65 eur, ktorú žalovaný vyplatil žalobcovi ako vyčíslené cestovné náhrady vo výške 75 % a v konaní
žiada za október 2013 sumu 295,12 eur. Za november 2013 žalobca žiada sumu 48,28 eur, ktorú vyčíslil

ako rozdiel sumy 187,11 eur a sumy 138,83 eur, ktorú žalobca vyplatil žalobcovi ako cestovné náhrady
za november 2013 znížené o 25 %. V konaní nebolo sporné, že žalovaný zaplatil žalobcovi za mesiac
október 2013 cestovné náhrady v sume 245,65 eur, čo žalovaný preukázal výpisom z účtu, keď dňa 14.
11. 2013 poukázal na účet žalobu sumu 456,54 eur, ktorá pozostávala z čistej mzdy vo výške 210,89
eur v zmysle výplatnej pásky za október 2013 a zo sumy 245,65 eur, že žalobca za mesiac november

2013 zaplatil žalobcovi cestovné náhrady v sume 138,83 eur, čo vyplýva taktiež z výpisu z účtu, keď
dňa 12. 12. 2013 poukázal na účet žalobcu sumu 349,55 eur, ktorá pozostáva z čistej mzdy 148,49 eur
+ dávky 62,23 eur v zmysle výplatnej pásky za november 2013 a zo sumy 138,83 eur. Žalobca vyčíslil
cestovné náhrady za október 2013 v sume 540,77 eur vyčíslená ako 9 x á 45 eur + 2 x á 39 eur + 23,28
eur (600 CZK) + 23,24 eur (23,24 CZK) + 11,25 eur, za november 2013 v sume 187,11 eur vyčíslená

ako 2 x á 45 eur, 3 x á 22,50 eur, + 6 eur + 300 CZK. Žalovaný vyčíslil cestovné náhrady za október
2013 v sume 245,65 eur, keď vyčíslenú sumu 327,53 eur (5x á 45 eur + 39 eur + 22,50 eur + 19,50 eur
+ 600 CZK/21,53 eur), ktorú krátil o 25 %, za november 2013 v sume 138,83 eur, keď vyčíslenú sumu
185,11 eur (4 x á 4 eur + 3 x á 22,50 eur + 2 x á 45 eur + 300 CZK/11,60 eur. Žalovaný nezohľadnilpri výpočte cestovných náhrad a nesúhlasil s požiadavkou žalobcu na zaplatenie cestovných náhrad za
deň 14. 10. 2013 v sume 45 eur, za deň 15. 10. 2013 v sume 22,50 eur (rozdiel sumy 45 eur a 22,50
eur), za deň 22. 10. 2013 v sume 19,50 eur (rozdiel 39 eur a 19,50 eur), za deň 23. 10. 2013 žalovaný

priznal žalobcovi sumu 600 CZK, avšak po prepočte na euro v sume 21,53 eur (žalobca si vyčíslil sumu
600 CZK po prepočte ako 23,24 eur), za deň 24. 10. 2013 v sume 600 CZK, za deň 29. 10. 2013, za
deň 30. 10. 2013, za deň 31. 10. 2013. Za mesiac november 2013 žalovaný nesúhlasil s vyčíslením za
deň 1. 11. 2013 v sume 2 eur (rozdiel 6 a 4 eurá).

Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie,
a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v
pracovnej zmluve nedohodlo inak, ods. 2 na žiadosť zamestnanca musí mu byť mzda splatná počas
dovolenky vyplatená pred nastúpením dovolenky, ods. 3 pri skončení pracovného pomeru vyplatí
zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru,
ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia

pracovného pomeru.

Podľaustanovenia§130ods.2Zákonníkaprácemzdasavyplácavovýplatnýchtermínochdohodnutých
v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu
možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce.

Podľa ustanovenia § 1 Opatrenia Ministerstva financií SR č. 401/2012 (účinné od 1. 1. 2013), základné
sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách sa na rok 2013
ustanovuje: Rakúsko: 45 eur, Nemecko 45 eur, Taliansko 45 eur, Maďarsko 39 eur, Česko 600 CZK.

Žalovaný vyčíslil cestovné náhrady žalobcu za obdobie 9. 1. 2012 do 31. 1. 2012 celkom vo výške
1041,86 eur, ktoré znížil o 25 % a k vyplateniu vyčíslil sumu 833,49 eur, ktorú prebral žalobca dňa 2.
2. 2012, čo potvrdil podpisom (žalovaný síce uviedol krátenie cestovných náhrad o 25 % ale vyčíslil
nesprávnu výšku 833,49 eur, matematicky správne mal byť výpočet nasledovný 1041,86 eur - 25 % t.
j. 260,47 eur = 781,39 eur, čo však nemožno zohľadniť v neprospech žalobcu, keďže vyčíslenie urobil

žalovaný). Súd z uvedeného má za to, že žalovaný znížil vyčíslené cestovné náhrady o menej ako 25
%. Žalovaný vyčíslil cestovné náhrady žalobcu za obdobie 1. 2. 2012 celkom vo výške 90 eur, ktoré
znížil o 25 % a k vyplateniu vyčíslil sumu 72 eur, ktorú prebral žalobca dňa 2. 2. 2012, čo potvrdil
podpisom (žalovaný síce uviedol krátenie cestovných náhrad o 25 % ale vyčíslil nesprávnu výšku 72
eur, matematicky správne mal byť výpočet nasledovný 90 eur - 25 % t. j. 22,50 eur = 67,50 eur, čo však

nemožno zohľadniť v neprospech žalobcu, keď vyčíslenie urobil žalovaný), súd má za to, že žalovaný
znížil cestovné náhrady o menej ako 25 %.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách zamestnancovi
vyslanému na pracovnú cestu patrí stravné.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny
deň pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom. Suma stravného je ustanovená v
závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je
rozdelený na časové pásma a) 5 až 12 hodín, b) nad 12 hodín až 18 hodín, c) nad 18 hodín.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z. z. so zamestnancom, ktorému častá zmena
pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci
vykonávanejmimopracovnéhopomerudohodnúťodchylneodtohtozákonapodmienkynaposkytovanie
stravného, ako aj nižšie sumy stravného, najviac však o 25% z ustanovenej sumy stravného; suma

stravného sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi
patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom

stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania
zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania
zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma a) do
6 hodín vrátane,b) nad 6 hodín až 12 hodín, c) nad 12 hodín.
Podľa ustanovenia § 13 ods. 2 zákona o cestovných náhradách základné sadzby stravného v eurách
alebo v cudzej mene ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií

Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo financií").

Podľa ustanovenia § 13 ods. 3 zákona o cestovných náhradách základné sadzby stravného v
eurách alebo v cudzej mene podľa odseku 2 pre jednotlivé krajiny alebo skupiny krajín ustanoví
ministerstvo financií po posúdení návrhu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len

"ministerstvo zahraničných vecí") vypracovaného podľa podkladov zastupiteľských úradov o cenách
jedál a nealkoholických nápojov vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách alebo s
využitím štatistických údajov Medzinárodného menového fondu, Organizácie Spojených národov alebo
iných medzinárodných finančných štatistických údajov.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 4 zákona o cestovných náhradách ak zahraničná pracovná cesta mimo

územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni a) do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné
vo výške 25% zo základnej sadzby stravného, b) nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné
vo výške 50% zo základnej sadzby stravného, c) nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume
základnej sadzby stravného.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 5 zákona o cestovných náhradách stravné v eurách alebo v cudzej mene
za kalendárny deň poskytne zamestnávateľ zamestnancovi v mene a vo výške stravného ustanoveného
pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v
kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v eurách
alebo v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie. V prípade leteckého spôsobu dopravy sa

za rozhodujúci čas pre posúdenie času stráveného v jednotlivých krajinách považuje čas odletu lietadla
podľa letového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak ( § 16).

Podľa ustanovenia § 13 ods. 6 zákona č. 283/2002 Z. z. so zamestnancom, ktorému častá zmena
pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v dohode

o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie
stravného v eurách alebo v cudzej mene, ako aj nižšie stravné, ako je ustanovené v odseku 4, najviac
však o 25%.

Podľaustanovenia§14zákonaocestovnýchnáhradáchzamestnancovimôžezamestnávateľposkytnúť

pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov [ § 4 ods.
1 písm. d)] vreckové v eurách alebo v cudzej mene vo výške do 40% stravného ustanoveného podľa §
13 ods. 4 a 5. Po dobu prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny ( § 12) alebo
po dobu dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca ( § 3
ods. 2) vreckové v eurách alebo v cudzej mene zamestnancovi nepatrí.

Podľa ustanovenia § 34 zákona o cestovných náhradách náhrady podľa tohto zákona možno
paušalizovať. Pri výpočte paušálnej sumy zamestnávateľ vychádza z priemerných podmienok
rozhodujúcich na poskytovanie náhrad zamestnancovi alebo skupine zamestnancov. Ak sa zmenia
podmienky, za ktorých sa paušálna suma určila, je zamestnávateľ povinný túto sumu preskúmať

a upraviť. Pri výpočte paušálnej sumy je zamestnávateľ povinný prihliadať na zákonné nároky
zamestnanca, ako aj na jeho oprávnené záujmy.

Podľa ustanovenia § 36 ods. 8 zákona o cestovných náhradách zamestnávateľ je povinný do desiatich
pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo

inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť nároky zamestnanca,
ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo
vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady.

Súd považoval za nesporné v konaní prepočet 300 CZK na 11,60 eur pri kurze 25,854 CZK na euro) za
deň 8. 11. 2013 a to v zmysle vyúčtovania pracovnej cesty za mesiac november 2013 žalovaným, keď
uvedenénespochybnilanižalobcavosvojompodanízodňa28.2.2015,ktorýmvyčíslilsvojupožiadavku
aj cestovných náhrad za november 2013.Po prepočítaní CZK na euro ku koncu novembra 2013 (kedy boli cestovné náhrady za október 2013
splatné) predstavuje 600 CZK 21,90 eura (kurz 27,39 CZK na euro). Súd sa nestotožnil s vyčíslením

žalovaného za cestovné náhrady za deň 23. 10. 2013, ktorý ich vyčíslil v sume 600 CZK/21,53 eur a ani
s vyčíslením žalobcu, ktorý žiadal za deň 23. 10. 2013 sumu 23,28 eur/600 CZK.

Postup žalovaného, ktorý využil možnosť krátenia cestovných náhrad vyplýva z vyčíslenia cestovných
náhradžalovanéhozamesiaceoktóber2013anovember2013. Takátodohodaokráteníboladohodnutá

v písomnej forme, keď podľa Zákonníka práce mzdové podmienky musia byť dohodnuté v písomnej
forme, inak je takáto dohoda neplatná, nevymožiteľná súdnou cestou. Pre rozhodovania súdu sú
záväznépodmienky,ktorébolidohodnutévpracovnejzmluveivčastitýkajúcejsamzdovýchpodmienok.
Z uvedeného súd vyvodil záver, že postup žalobcu, ktorý pri vlastnom vyčíslení cestovných náhrad
nezohľadnil krátenie cestovných náhrad žalovaným, nie je v súlade s dohodou účastníkov v zmysle
predmetnej pracovnej zmluvy.

Žalobca svoju požiadavku na zaplatenie cestovných náhrad za mesiac október 2013, konkrétne za deň
14. 10. 2013 v sume 45 eur, za deň 15. 10. 2013 v sume 22,50 eur (rozdiel sumy 45 eur a 22,50 eur),
za deň 22. 10. 2013 v sume 19,50 eur (rozdiel 39 eur a 19,50 eur), za deň 23. 10. 2013 žalovaný priznal
žalobcovi sumu 600 CZK, avšak po prepočte na euro v sume 21,53 eur (žalobca si vyčíslil sumu 600

CZK po prepočte ako 23,24 eur), za deň 24. 10. 2013 v sume 600 CZK, za deň 29. 10. 2013, za deň 30.
10. 2013, za deň 31. 10. 2013, za mesiac november 2013 za deň 1. 11. 2013 v sume 2 eur (rozdiel 6 a 4
eurá) nijakým spôsobom nepreukázal, keď aj po vykonanom dokazovaní sa vyjadril tak, že si je vedomý
toho, že ohľadom uvedeného je v dôkaznej núdzi. Súd vo veci vykonal návrhy na dokazovanie zo strany
žalobcu, avšak ich vykonaním žalobcu nepreukázal požiadavku na zaplatenie žalovanej sumy v celom

rozsahu. Žalovaný v konaní predložil pokladničné bločky o tankovaní pohonných hmôt motorového
vozidla U., s ktorým jazdil u žalovaného žalobca, za dni 15. 10. 2013, 16. 10. 2013, 17. 10. 2013, 18. 10.
2013,21.10.2013,22.10.2013,23.10.2013,1.11.2013azamotorovévozidloEČU.zadni6.11.2013,
7. 11. 2013, 8. 11. 2013, 27. 11. 2013. Žalobca teda nepreukázal, že v dňoch 24. 10. 2013, 29. 10. 2010,
30. 10. 2013, 31. 10. 2013 ma patria cestovné náhrady. Žalovaný založil faktúru zo dňa 28. 10. 2013,

ktorou preukazoval, že vozidlo EČ U. bolo v servise, avšak tento deň nie je ani predmetom vyčíslenia
cestovných náhrad. Nesporné v konaní bolo, že žalobca bol v dňom 15. 10. 2013 až 23. 10. 2015 a v
dňoch 1. 11. 2013 až 8. 11. 2013, 26. 11. 2013, 27. 11. 2013 na služobnej ceste. Súd mal k dispozícii
písomnosti žalobcu: vyúčtovanie cestovných náhrad medzinárodnej nákladnej prepravy na č.l. 7-9,
ktorý však následne žalobca zmenil podaním zo dňa 28. 2. 2015, písomnosti žalovaného vyúčtovanie

pracovnej cesty žalobcu zo dňa 10. 11. 2013 a zo dňa 12. 12. 2013. Pričom predmetné písomnosti
žalovaného obsahujú aj krajinu, v ktorej sa žalobca v mesiacoch október a november 2013 nachádzal.
Z predmetného vyčíslenia cestovných náhrad žalovaným za október 2013 vyplýva, že žalobcovi za deň
15. 10. 2013 patrí suma 22,50 eur (Rakúsko 9 hodín), za deň 16. 10. 2013 suma 39 eur (Maďarsko 39
eur), za dni 17. 10. - 21. 10. 2013 suma 5 x á 45 eur ( Rakúsko 5 x 24 hodín), za deň 22. 10. 2013

suma 19,50 eur (Rakúsko 11,5 hodiny), za deň 23. 10. 2013 600 CZK/21,53 eur (19,80 hodín). Celkovo
žalovaný vyčíslil cestovné náhrady za október 2013 v sume 327,53 eur, ktorej je zohľadnená suma 600
CZK po prepočte 21,53 eur, avšak v zmysle vyššie uvedeného mal žalovaný vychádzať zo sumy 327,90
eur, vrátane sumy 21,90 eur/600 CZK, ktorú mal krátiť o 25 %, t. j. 245,93 eur predstavujú cestovné
náhrady za mesiac október 2013. Žalovaný však zaplatil žalobcovi sumu 245,65 eur, čo nebolo v konaní

sporné, a preto mu súd uložil zaplatiť žalobcovi sumu 0,28 eur ako rozdiel vyplatenej sumy 245,65 eur a
sumy 245,93 eur vyčíslenej súdom cestovné náhrady za október 2013. S vyčíslením cestovných náhrad
žalovaným za november 2013 v sume 185,11 eur po krátení v sume 138,83 eur sa súd stotožnil, keď ani
žalobca predmetné nespochybnil pokiaľ ide o počet dní pracovnej cesty ani vyčíslených súm. Rozdiel
48,28 eur medzi vyčíslením žalobcu 187,11 eur a vyčíslením žalovaného 185,11 eur t. j. 2 eurá za deň 1.

11. 2013 a nemožnosť krátenia o 25 % žalobca nepreukázal, keď nepreukázal, že za deň 1. 11. 2013 mu
patrísuma6euratedatvrdenie,žejazdilnaSlovenskuviacako12hodín,podľavyúčtovaniažalovaného
jazdil od 00.57 hod. do 12.03 hod. teda 11,10 hodiny. Na základe zisteného skutkového stavu a v súlade
s citovanými zákonnými ustanovenia súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
0,28 eur a vo zvyšnej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Podľa ustanovenia § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení.

Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom
prisudzovanáhodnotazávažnosti(dôležitosti)prerozhodnutie,hodnotazákonnosti,hodnotapravdivosti,
poprípade hodnota vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) súd
určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové

zistenia (či sú uplatniteľné pre zistenie skutkového stavu a v akom rozsahu, prípadne v akom smere).
Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých
dôkazy (pre rozhodnutie významné a zákonné) podávajú správu, možno považovať za pravdivé
(dokázané) a ktoré nie. Vyhodnotenie dôkazov z hľadiska pravdivosti predpokladá tiež posúdenie
vierohodnosti dôkazom poskytovanej správy podľa druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa
podľa zákona vykonáva.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím
účastníkov konania, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového
materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Žalobca vo svojom návrhoch bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1
Os.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť

k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením
dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení
uvádzanými žalobcom, ktorým odôvodňoval svoj návrh. Keďže vykonaným dokazovaním považoval
skutkový stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci samej a zároveň existencia ďalších
dôkazov v konaní nevyplynula najavo, a to ani z priebehu konania ani zo samotného návrhu žalobcu.

Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie
rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať
výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.),
keď prihliadol na zásadu rovnosti účastníkov konania a s prihliadnutím na ústavu garantovanú právom
účastníkov na spravodlivé a nestranné prejednanie veci. Vykonávaním nenavrhnutých dôkazov by súd

jedného z účastníkov favorizoval a druhého znevýhodnil a to podľa toho, ktorému z účastníkov by bol
vykonávaný dôkaz na prospech a komu na ujmu. Takýmto postupom by sa súd mohol javiť ako nie
nestranný.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, aj keď mal účastník vo

veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne
nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy
súdu;vtakomprípadesazákladnásadzbatarifnejodmenyadvokátavypočítazvýškysúdompriznaného
plnenia.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak niektorý z účastníkov zavinil, že
konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť
návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak účastník v lehote podľa odseku

1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho
zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd
nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o náhrade trov konania súd
vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v

spojení s § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, (žalobca zavinil zastavenie konania v
časti sumy 432,85 eur a v tejto časti bol neúspešný), keď neúspech žalovaného v konaní bol v pomerne
nepatrnej časti, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania v sume 46,50 eur za súdny poplatok.Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.