Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 1T/83/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114010864

Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114010864.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu a prísediacich
Verony Bebkovej a Pavla Železníka, na hlavnom pojednávaní dňa 10. februára 2015 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

I. Š., nar. XX.X.XXXX E. N., P. J. E. Č.. XXX, M.. D.,

j e v i n n ý, ž e

dňa 1.7.2011 uzatvoril ako dlžník zmluvu o pôžičke s C. L. ako veriteľom, na základe ktorej mu
tento požičal sumu 30.000,- eur s dobou vrátenia do 20.6.2012, pričom už v čase uzatvorenia zmluvy

obžalovaný vedel o tom, že veriteľovi pôžičku v termíne splatnosti do 20.6.2012 nevráti, čím takto po
odpočítaní zaplatených súm spôsobil poškodenému C. L. škodu vo výške najmenej 29.100,- eur,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom

majetku značnú škodu,

č í m s p á c h a l

zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3, 8
Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň
ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom
v trvaní 4 (štyri) roky.Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Trestného zákona povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 10.7.2014 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov na Okresný súd Prešov obžalobu na
obvineného I. Š. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm.
a/ Trestného zákona na skutkovom základe v predmetnej obžalobe uvedenom.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného I. Š., výsluchom svedka
poškodeného C. L., výsluchom svedkov T. P., V. X., I. C., S. D., konfrontáciou medzi obžalovaným I.

Š. a svedkom poškodeným C. L., čítaním zápisnice o konfrontácii medzi obvineným I. Š. a svedkom
I. C. z prípravného konania, čítaním listinných dôkazov a to zmluvy o pôžičke, platobného rozkazu
Okresného súdu Skalica, sp. zn. XRo/XXX/XXXX zo dňa 22.1.2013, odporu proti platobnému rozkazu,
výpisov z obchodného registra, výdavkového dokladu, zmluvy o postúpení pohľadávok, zmluvy o dielo
č. XXXX/XT s dodatkami, potvrdenia overenia pravosti podpisu na listine, odpisu z registra trestov

obžalovaného, správ Prima Banky Slovensko a.s., správ o povesti obžalovaného, správy OÚ Skalica,
Katastrálneho odboru, listu vlastníctva č. XXX, správ peňažných ústavov, správy Okresného súdu
Skalica, správy OR PZ, ODI Skalica, osvedčenia o pravosti podpisu, zmluvy o pôžičke, výdavkových a
príjmových pokladničných dokladov, uznania záväzku, návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľnosti, kúpnej zmluvy, rozhodnutia Správy katastra Skalica, listu vlastníctva č. XXX, rozhodnutia

Ministra spravodlivosti o zbavení povinnosti zachovávať mlčanlivosť, oznámenia Notárskeho úradu
JUDr. Ivety Andrášovej s prílohou a na základe takto vykonaného dokazovania, po vyhodnotení
jednotlivých dôkazov samostatne, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že skutok tak, ako
je uvedený vo výroku tohto rozsudku sa stal, tento je trestným činom a spáchal ho obžalovaný I. Š..

Obžalovaný I. Š. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1, 5 Trestného poriadku vyhlásil,
že je nevinný a uviedol, že s poškodeným C. L. uzatvoril zmluvu o pôžičke v júni 2010 a to medzi firmou
Tinastav plus s.r.o. a pánom L. a to na sumu 30.000,- eur, ale keďže pán L. chcel, aby zmluva bola
medzi nimi ako fyzickými osobami, prepísal zmluvu aby tak bola a to asi za mesiac, dva, v roku 2010,
sprostredkovali to pán P. s pánom X., pričom zmluva sa overila u notárky. Pán L. mu za prítomnosti pána

P.a vyplatil cca 30.000,- eur pri nejakých garážach v Prešove, čo bolo ešte v júni 2010. V tom čase firma,
ktorú mal s pánom C. - P. G., ktorá sa zaoberala stavebnou činnosťou, išla a preto si myslel, že peniaze
bude môcť vrátiť. Dlžnú sumu nevrátil, splácal iba po 300,- eur pánovi L. a to od júna 2010 približne do
septembra 2012 a to tak, že každý mesiac dával po 300,- eur pánovi X., ktorý ich dával pánovi P. a ten
pánovi L., celkovo splatil 8.000,- eur, celú sumu nevyplatil, lebo prestali zákazky, preto nemal z čoho

splatiť. Týmto spôsobom to robil preto, lebo do Prešova nechodil a peniaze asi pánovi L.É. odovzdané
boli, keď sa neozýval. Uvedená suma bola použitá na faktúry a nákup materiálu pre spoločnosť Tinastav
plus s.r.o. V roku 2011 prešiel do spoločnosti Tinastav s.r.o., kde je jediným konateľom a spoločníkom,
kedy skončil v pozícii konateľa a spoločníka spoločnosti Tinastav plus s.r.o., firma Tinastav s.r.o. je stále
živá, ale žiadnu činnosť nevykonáva. V uvedenom období bral pôžičku vo výške 50.000,- eur z Prima

Banky a to na fyzickú osobu, čo bolo cca v roku 2011, ktorá bola použitá pre spoločnosť Tinastav plus
s.r.o. na faktúry, materiál a výplaty, inú pôžičku v tom čase nemal, iba od pánov P. a X. vo výške 15.000,-
eur v roku 2010, ktorú im nevrátil, nakoľko nemal z čoho, preto mu zobrali autá Kia Opirus a Renault
Master. Obžalovaný ďalej uviedol, že pán C. si od neho nárokuje sumu 39.000,- eur, ktoré mu nevyplatil,
ale to nie je pravda. Pánovi C. dal 40.000,- eur a 30.000,- eur ako vklad do firmy, čo bolo v roku 2011,

pričom tých 40.000,- eur mu dal priamo do rúk, sumu 30.000,- eur vkladal postupne. V Prešove bol
dvakrát, prvýkrát, keď zobral pôžičku 30.000,- eur a druhýkrát keď sa zmluva predlžovala, čo bolo v roku
2011. Po roku 2011 došli za ním páni X., P. a L. a odviedli ho k I.. T. do Skalice, kde chceli, aby podpísal
notársku zápisnicu, čo odmietol. Celkovo od pána L. požičal jedenkrát sumu 30.000,- eur, čo bolo v
roku 2010, zmluva z 1.7.2011 je pokračovaním zmluvy o pôžičke z roku 2010, nakoľko poškodenému L.

nevyplatil sumu 30.000,- eur, preto sa dohodli na predĺžení zmluvy.

Svedok poškodený C. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 1.7.2011 požičal pánovi Š. sumu
30.000,- eur, pri čom bol prítomný aj pán P., prešiel rok a pán Š. sa vyhováral, že nemá peniaze, preto
v roku 2012 išli za ním do Skalice, odtiaľ k I.. T., kde vyhotovili novú zmluvu o pôžičke s exekučným

titulom, ale túto odmietol pán Š. podpísať. Párkrát ho oslovil syn pána Š., že peniaze vráti, ale nespraviltak a prestal s ním komunikovať. Podal žalobu na Okresný súd Skalica, kde sa vedie konanie a
doposiaľ nebolo rozhodnuté. Peniaze odovzdal obžalovanému dňa 1.7.2011, pri čom boli prítomní on,
obžalovaný a pán P., bolo to pri Cudzineckej polícii, v Prešove, na Jarkovej ulici. Dňa 8.6.2010 medzi

ním a obžalovaným k žiadnej pôžičke nedošlo. Okrem tých 30.000,- eur iné peniaze obžalovanému
neodovzdal, obžalovaný chcel od neho požičať peniaze už skôr, ale k tomu nedošlo, preto on nie je
na zmluve podpísaný. Okrem neho pán Š. dlží peniaze aj pánom P. a X. S. to vo výške 20.000,- eur.
S pánom Š. sa v Prešove stretli dvakrát, prvýkrát pri odovzdaní peňazí a následne v roku 2012, keď
končila zmluva, aby sa nejako dojednali. Z pôžičky mu obžalovaný splatil trikrát po 300,- eur cez pána

X. a pána P., ale kedy to presne bolo, to už nevie.

Svedok T. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s pánom Š. ho zoznámil pán X. a ich firma
obžalovanému požičala sumu 20.000,- eur poprosili aj pána L., aby pánovi Š. požičal 30.000,- eur, lebo
sa im zdal seriózny človek. Pán Š. zaplatil trikrát po 300,- eur, ale potom prestal komunikovať. V júni
2011 bol prítomný pri odovzdaní peňazí v jeho aute, kde pán L. vybral peniaze, ktoré sa prepočítali a

odovzdali, pričom pán Š. doniesol zmluvu o pôžičke podpísanú pred notárom. Kde to bolo si nepamätá
presne, ale pravdepodobne v Prešove, na Budovateľskej ulici. Obžalovaný poslal pánovi L. trikrát po
300,- eur, ktoré dal pánovi X., pán X. jemu a on pánovi L., pričom on L. G.ovedal, že peniaze sú od
pána Š., s tým, že obžalovaný dával peniaze jemu a to aj pre neho, aj pre pána L.. K požičaniu peňazí
obžalovanému ich firmou Cape došlo asi v tom istom roku, ale ich pôžička bola skôr, mohla byť aj v

roku 2010 a kópie príjmových pokladničných dokladov preukazujú odovzdanie peňazí ich spoločnosti
zo strany obžalovaného.

Svedok V. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s pánom P. majú firmu Q. D.. V roku 2010 ich
obžalovaný požiadal, či by mu nepožičali sumu 50.000,- eur, preto mu ich firma požičala 20.000,- eur

a pán P. skontaktoval pána L. s pánom Š. a tento mu požičal sumu 30.000,- eur, ale ako k tomu došlo,
nevie, nebol pri tom, len vie, že pán Š. vycestoval do Prešova niekedy v roku 2010, alebo 2011, kedy
došlo aj k požičaniu peňazí. Niekedy v polovici roka 2011, v mesiacoch jún, júl, august 2011, alebo júl,
august, september 2011, pán Š. doniesol pre pána L. trikrát po 300,- eur, pričom mohlo sa stať, že
pán Š. doniesol peniaze pre neho, aj pre pána L.É. naraz. Na výzvu súdu, aby odstránil rozpor medzi

tým, čo vypovedal v prípravnom konaní a tým, čo na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že ak v
prípravnom konaní uviedol, že splátky boli za august, september a október 2011, tak je to asi tak, dnes
si to už nepamätá, či v kópiách príjmových a výdavkových dokladov boli zahrnuté aj platby splátok pre
poškodeného L. si nie je istý.

Svedok I. C. na hlavnom pojednávaní uviedol., že s obžalovaným podnikal od roku 1991, kde mali
spoločnosti P. D..O..M.. a P. G. D..O..M.., v roku 2011 sa vyrovnali, on predal podiel pánovi Š. vo
firme P. D..O..M.. a pán Š. jemu vo firme P. G. s.r.o., navzájom si previedli stroje a automobily a došlo
aj k započítaniu pohľadávok, po obžalovanom mu ostali dlhy a faktúry vo výške cca 100.000,- eur.
Obžalovaný do spoločnosti P. G. s.r.o. vložil sumu 40.000,- eur, ale nevie v ktorom roku, okrem týchto

peňazí už ďalšie nevložil. S obžalovaným sa rozišli v dobrom, keďže po ňom sa mu hromadili faktúry,
ktoré nestíhal platiť, ale dlhy po obžalovanom mu ostali. Obžalovaný vlastnil rodinný dom, ale približne
od roku 2010 už na ňom bola ťarcha, mal autá na firmu, ktorej bol konateľ, mal pôžičku od banky Dexia
vo výške 50.000,- eur a na firmu 30.000,- eur od Slovenskej sporiteľne.

Svedkyňa S. D. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracovala u obžalovaného v spoločnosti P. G. D..r.o.
od roku 1996 do roku 2011, kde robila rozpočtárku a fakturantku. S obžalovaným v Prešove bola iba
jedenkrát v roku 2010, možno v roku 2009, čo bolo v lete, lebo mala bielu sukňu, preto si to pamätá,
určite nie v roku 2011, lebo vtedy odchádzala z firmy. Obžalovaný sa na benzínke pred Prešovom stretol
s nejakým pánom, presadli do jeho auta, ju vyhodili v OC Max a oni odišli preč, s tým, že idú pre peniaze

pre firmu, ale kam, ani o akú sumu malo ísť, to nevie. Asi o dve až tri hodiny sa obaja vrátili s tým, že
všetko je vybavené. V júli jej dal pán Š. nejaký papier, čo bola zmluva, ktorú vtedy videla prvýkrát, s
tým, že ju má prepísať, že sa predlžuje o rok, táto zmluva bola medzi pánom Š., pričom tam bolo jeho
meno, ale kto bol druhou zmluvnou stranou, uviesť nevedela. Ona ju prepísala tesne predtým, ako z
firmy odišla, možno v júni, júli, alebo auguste, prepísala ju tak, že ju prepísala celú, nebol to vzor, menil

sa na nej len dátum, ale z akého na aký už nevie, pán Š. jej povedal, že časť tých peňazí nevrátil,
preto sa to predlžuje o rok. Svedkyňa ďalej uviedla, že zmluva zo dňa 1.7.2011 je tou zmluvou, ktorú
prepisovala, ale nevie, či táto jej bola predložená pánom Š., alebo je to zmluva, ktorú už prepísala ona.Či zameriavali v ten deň v Prešove nejakú zákazku na okná si nepamätá, to že si pamätá, že mala bielu
sukňu odôvodňuje tým, že niektoré veci si pamätá a niektoré nie.

Z konfrontácie medzi obžalovaným I. Š. a svedkom poškodeným C. L. vyplýva, že obžalovaný, aj svedok
poškodený zotrvali na svojich predchádzajúcich výpovediach, pričom obžalovaný oproti svojej výpovedi
na hlavnom pojednávaní, kde uviedol, že v Prešove bol druhýkrát v roku 2011, kedy sa jednalo o
predĺženie zmluvy, počas konfrontácie uviedol, že k podpísaniu zmluvy v roku 2011 došlo tak, že zmluvu
podpísal on u notárky I.. C. a poslal pánovi L., ktorý mu ju už naspäť neposlal.

Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 1.7.2011 vyplýva, že veriteľ C. L. sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi I. Š.
sumu 30.000,- eur na dobu od 20.6.2011 do 20.6.2012, s tým, že dlžník sa zaväzuje mesačne vyplácať
veriteľovi úrok za požičanie peňazí.

Z platobného rozkazu Okresného súdu Skalica č.k. XRo/XXX/XXXX-X vyplýva, že Okresný súd Skalica

zaviazal žalovaného I. Š. zaplatiť žalobcovi C. L. sumu 30.000,- eur s 9 % úrokom z omeškania od
21.6.2012 do zaplatenia, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 954,74 eur a ostatných trov
konania vo výške 1.800,- eur. Proti uvedenému trestnému rozkazu podal obžalovaný I. Š. na Okresný
súd Skalica dňa 6.2.2013 odpor.

Z výpisu z obchodného registra spoločnosti P. D.. D..O..M.. zo dňa 6.8.2013 vyplýva, že jediným
spoločníkom i konateľom tejto spoločnosti je I. Š..

Z výpisu z obchodného registra spoločnosti P. G. s.r.o. zo dňa 3.9.2013 vyplýva, že jediným spoločníkom
i konateľom tejto spoločnosti je I. C..

Z výdavkového dokladu č. XXXXXX zo dňa 9.2.2011 vyplýva, že spoločnosť TINASTAV plus s.r.o. vydala
Slovenskej sporiteľni, a.s. Skalica sumu 40.000,- eur.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.7.2007 vyplýva, že postupca TINASTAV, spol. s.r.o.

postúpil na postupníka SPRÁVA MESTSKÉHO MAJETKU GBELY, s.r.o. pohľadávky voči dlžníkovi
Ministerstvo školstva SR vo výške 690.754,30 Sk, 449.963,60 Sk a 768.423,70 Sk z neuhradených
faktúr, resp. zostatku faktúry, ako aj pohľadávky z titulu neuhradených úrokov z omeškania.

Zo zmluvy o dielo č. XXXX/T zo dňa 8.8.1996 vyplýva, že objednávateľ Okresný úrad Senica a zhotoviteľ

P. D.. D..O..M.. sa dohodli, že zhotoviteľ zhotoví dielo: úpravu havarijného stavu strechy - ZŠ Gbely v
lehote od augusta 1996 do decembra 1996 za cenu 10.932.406,- Sk vrátane DPH.

Z potvrdenia overenia pravosti podpisu na listine vyplýva, že obžalovaný I. Š. overil podpis na notárskom
úrade notárky I.. I. C. pod poradovým číslom XXXXXX/XXXX a u notárky I.. W. S. pod poradovým číslom

XXXXXX/XXXX.

Zo správy Prima Banky, a.s. zo dňa 16.1.2014 vyplýva, že spoločnosti TINASTAV plus s.r.o., IČO 36 243
604 a TINASTAV spol. s.r.o., IČO 31 413 510 nemajú, ani nemali v Prima Banke Slovensko žiaden úver,
ani uvedená banka od týchto žiadnu žiadosť o úver neeviduje. I. Š. s manželskou R. Š. požiadali dňa

17.1.2011 o bezúčelový úver vo výške 20.000,- eur, ktorý im bol schválený a poskytnutý dňa 7.2.2011.
Na úvere bolo evidované omeškávanie od 5/2011 až do prevzatia dlhu R. Š. C..

Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento doposiaľ nebol súdne trestaný.

Zo správy o povesti obžalovaného vyplýva, že tento býva v obci Vrádište č. XXX, v rodinnom dome s
manželkou a vedie usporiadaný rodinný život, v obci nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Jeho správanie
doposiaľ nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku, ani mu neboli uložené žiadne oparenia.

Zo správy Okresného úradu Skalica, katastrálneho odboru vyplýva, že obžalovaný v súčasnej dobe nie

je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, v minulosti bol zapísaný ako vlastník nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXX, k.ú. Vrádište.Zo správ peňažných ústavov vyplýva, že obžalovaný mal v Prima Banke Slovensko, a.s. zriadený a
vedený účet od 7.2.2011 do 12.3.2013 so zostatkom ku dňu 28.2.2011 vo výške 82,20 eur, so zostatkom
ku dňu 31.3.2011 vo výške 86,62 eur, so zostatkom ku dňu 29.4.2011 vo výške 91,04 eur, so zostatkom

ku dňu 31.5.2011 vo výške 95,36 eur, so zostatkom ku dňu 30.6.2011 vo výške 89,68 eur, so zostatkom
kudňu29.7.2011vovýške93,92eur,sozostatkomkudňu31.8.2011vovýške-6,98eur,sozostatkomku
dňu 30.9.2011 vo výške -7,25 eur, so zostatkom ku dňu 31.10.2011 vo výške -7,29 eur, so zostatkom ku
dňu 30.11.2011 vo výške -14,03 eur a so zostatkom ku dňu 31.12.2011 vo výške -21,25 eur. Obžalovaný
mal v Slovenskej sporiteľni a.s. úver č. XXXXXXXXX/XXXX na základe zmluvy o úvere zo dňa 2.9.2009

vo výške 12.000,- eur, pričom úver nie je splácaný v zmysle zmluvy o úvere.

Zo správy OR PZ, ODI Skalica vyplýva, že obžalovaný nie je evidovaný ako vlastník motorového vozidla.

Z osvedčenia pravosti podpisu vyplýva, že poškodený C. L. dňa 26.11.2012 overil svoj podpis u notára
I.. I. T..

Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 26.11.2012 vyplýva, že veriteľ C. L. požičal dlžníkovi I. Š. finančnú hotovosť
vo výške 30.000,- eur, ktorú sa dlžník zaväzuje vrátiť do 26.11.2012. Na zmluve sa nachádza podpis
veriteľa, ale nenachádza sa na nej podpis dlžníka.

Zo zmluvy o pôžičke z neuvedeného dňa vyplýva, že veriteľ C. L. sa zaväzuje požičať dlžníkovi I.
Š. finančnú hotovosť vo výške 30.000,- eur, na dobu od 8.6.2010. Dlžník sa zaväzuje vrátiť svoj dlh
do 8.6.2011. Na zmluve sa nachádza podpis dlžníka overený dňa 3.8.2010 u notárky I.. I. C., ale
nenachádza sa na nej podpis veriteľa.

Z výdavkových a príjmových pokladničných dokladov vyplýva, že I. Š. vyplatil V. X. úroky vo výške 150,-
eur za august, vo výške 450,- eur za júl 2010, vo výške 300,- eur za jún 2010, vo výške 150,- eur za jún
2010, vo výške 450,- eur za september 2010 a vo výške 300,- eur za august 2010.

Z uznania záväzku č. EXE 1984/2011 vyplýva, že veriteľ CAPE SK spol. s.r.o. a dlžník I. Š. podpísali

dňa 3.6.2010 zmluvu o pôžičke na základe ktorej veriteľ prenechal dlžníkovi sumu 15.000,- eur, celková
výška záväzku je 15.000,- eur istina, 1.050,- eur odplata veriteľa, zákonný úrok z omeškania z istiny a
odplaty veriteľa od 1.1.2011 do zaplatenia.

Z návrhu na vklad zo dňa 5.2.2013, kúpnej zmluvy zo dňa 27.12.2012 a rozhodnutia Správy katastra

Skalica zo dňa 22.2.2013 vyplýva, že predávajúci I. Š. a R. Š. a kupujúci W.. O. J. sa dohodli na
prevode nehnuteľností na LV č. XXX, parc. č. XXX/XX o výmere 906 m2, zastavané plochy a nádvoria
a stavby, súp. č. XXX, na parc. č. XXX/XX, rodinný dom za kúpnu cenu 92.000,- eur. Vklad uvedených
nehnuteľností do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 22.2.2013.

Z rozhodnutia Ministra spravodlivosti SR vyplýva, že notárka I.. W. S. bola dňa 3.2.2015 zbavená
mlčanlivosti.

Zo správy notárky I.. W. S. zo dňa 9.2.2015 vyplýva, že I. Š. overoval dňa 8.6.2010 pod č. XXXXXX/
XXX podpis na zmluve o pôžičke zo dňa 8.6.2010 a nemajú vedomosť medzi kým bola uvedená listina

uzatvorená, z poznámky vyplýva, že ide o podpos dlžníka za spoločnosť Tinastav plus s.r.o.

Z takto vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne a bez najmenších pochybností preukázané, že
skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku sa stal, tento je trestným činom a spáchal ho obžalovaný I.
Š.. Obžalovaný je zo spáchania skutku usvedčovaný predovšetkým výpoveďou svedka poškodeného

C. L., ktorý uviedol, že dňa 1.7.2011 za prítomnosti pána P. požičal obžalovanému Š. sumu 30.000,- eur,
z ktorej mu tento vrátil iba trikrát po 300,- eur cez pána X. a P., viac nie, pričom 8.6.2010 medzi ním
a obžalovaným k žiadnej pôžičke nedošlo. Uvedená výpoveď je podporovaná výpoveďou svedka T. P.,
ktorý uviedol, že v júni 2011 bol prítomný pri odovzdaní peňazí v jeho aute, kde poškodený L. vybral
peniaze, tieto sa prepočítali a odovzdali obžalovanému Š., z ktorých tento zaplatil iba trikrát po 300,- eur,

ktoré dal pánu X., pán X. jemu a on poškodenému L.. Uvedené výpovede sú čiastočne podporované aj
výpoveďou svedka V. X., ktorý uviedol, že vie o tom, že pán P. skontaktoval obžalovaného Šedivého s
poškodeným L., ktorý obžalovanému požičal 30.000,- eur, čo bolo niekedy v roku 2010, alebo 2011 a
obžalovaný Š. doniesol pre pána L. trikrát po 300,- eur, čo boli splátky za august, september a október2011. Za rozhodujúci dôkaz však súd považoval zmluvu o pôžičke zo dňa 1.7.2011, z ktorej vyplýva, že
poškodený C. L. ako veriteľ sa zaväzuje poskytnúť obžalovanému I. Š. ako dlžníkovi sumu 30.000,- eur
na dobu od 20.6.2011 do 20.6.2012, ktorej obsah je v plnej zhode s výpoveďou svedka poškodeného

C. L. a svedkov T. P. a V. X..

Súd neuveril tvrdeniu obžalovaného I. Š., že predmetná zmluva z 1.7.2011 bola iba predĺžením zmluvy
z roku 2010, kedy jeho finančné možnosti odôvodňovali predpoklad, že uvedenú pôžičku vráti, nakoľko
obžalovaný tieto svoje tvrdenia ničím nepodložil, najmä v priebehu celého konania nepredložil zmluvu

o pôžičke medzi ním a poškodeným L. z roku 2010, na ktorú sa odvolával, pričom je minimálne
pozoruhodné, že obžalovaný disponoval zmluvou zo dňa 26.11.2012 medzi ním a poškodeným L., ktorá
bola podpísaná iba poškodeným, ako aj zmluvou bez uvedenia dátumu, na ktorej je notársky overený
podpis obžalovaného dňa 3.8.2010 u notárky I.. I. C., so sídlom v Šaštíne - Strážach, ale chýba podpis
poškodeného L., avšak obžalovaný nedisponuje zmluvou zo dňa 8.6.2010, medzi ním a poškodeným
L., na základe ktorej malo dôjsť, podľa jeho tvrdenia, k požičaniu peňazí a ktorá by bola podpísaná

oboma zmluvnými stranami. Uvedené tvrdenia obžalovaného nepreukazuje ani potvrdenie o overení
pravosti podpisu na listine vydané Notárskym úradom notárky I.. W. S., ani oznámenie ňou zaslané
súdu, nakoľko z oboch týchto listín vyplýva, že obžalovaný I. Š. na jej notárskom úrade iba overoval
dňa 8.6.2010 podpis na Zmluve o pôžičke, avšak nie je zrejmé, s kým bola uvedená zmluva uzatvorená
a z poznámky iba vyplýva, že ide o podpis dlžníka za spoločnosť P. G. D..O..M.. Rovnako tvrdenia

obžalovaného nepreukazuje ani výpoveď svedkyne S. D., ktorá uviedla, že síce bola niekedy v lete roku
2009, alebo 2010 v Prešove s obžalovaným, ktorý mal ísť po peniaze pre firmu, avšak tieto peniaze
nevidela, ani nevie, či obžalovaný tieto peniaze mal a ak áno, koľko, ani nevidela zmluvu, na základe
ktorej mali byť tieto peniaze požičané, aj keď jej obžalovaný dal prepísať nejakú zmluvu, ale nevie, či to je
tá zmluva, na základe ktorej boli uvedené peniaze požičané a tieto tvrdenia nepreukazujú ani výdavkové

a príjmové pokladničné doklady predložené obžalovaným, nakoľko na všetkých je ako príjemca uvedený
V. X., alebo firma CAPE SK, nie poškodený L..

Podľa § 221 ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí
tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku značnú

škodu, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne
odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný
dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu
na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia
právoplatnostirozsudku.Zároveňsúduložíobmedzeniaalebopovinnosti,ktorésúsúčasťouprobačného
dohľadu.

Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Trestného zákona, povinnosť spočíva najmä v príkaze nahradiť v skúšobnej
dobe spôsobenú škodu.

Po právnej stránke bolo skutok, ktorého sa obžalovaný dopustil, kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa

§ 221 ods. 3 písm. a/ Trestného zákona.

Objektívna stránka trestného činu bola naplnená konaním obžalovaného, a to tým, že na škodu cudzieho
majetku seba alebo iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu alebo využil niečí omyl a spôsobil
tak na cudzom majetku značnú škodu.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku trestného činu, obžalovaný konal minimálne vo forme nepriameho
úmyslu v zmysle § 15 písm. b/ Trestného zákona, pretože vedel, že svojim konaním môže porušiť,
alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, t.j. záujem štátu na ochrane majetku a pre prípad, že
ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Uvedený úmysel obžalovaného vyplýva zo skutočnosti, že už v

čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o pôžičke, musel vedieť o tom, že túto nebude spôsobilý vrátiť,
nakoľko v tom čase mal už viacero úverov a pôžičiek, čo vyplýva najmä zo správ peňažných ústavov a
to Slovenskej sporiteľne, z ktorej správy vyplýva, že obžalovaný dňa 2.9.2009 uzatvoril s ich peňažným
ústavom zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bola poskytnutá suma 12.000,- eur, pričom úver nie jesplácaný v zmysle zmluvy o úvere, ako aj zo správy Prima Banky Slovensko, a.s., z ktorej vyplýva, že
obžalovanému, spoločne a nerozdielne s R. Š.R. D.., bol dňa 7.2.2011 poskytnutý úver vo výške 20.000,-
eur, ktorý dňa 24.1.2013 prevzala R. Š. C.. z dôvodu, že na úvere bolo evidované omeškávanie od

05/2011. Zároveň z výpovedí svedkov T. P. a V.T. X. zhodne vyplýva, že ich spoločnosť Cape SK poskytla
obžalovanému 20.000,- eur ešte predtým, ako si obžalovaný požičal 30.000,- eur od poškodeného L.. Na
základe uvedeného mal súd za to, že obžalovaný v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke s poškodeným
L. musel vedieť v akej finančnej situácii sa nachádza a teda, že predmetnú pôžičku vo výške 30.000,-
eur nebude spôsobilý vrátiť, pričom obžalovaný sám vo svojej výpovedi uviedol, že cca v roku 2011 bral

z Prima Banky pôžičku vo výške 50.000,- eur na fyzickú osobu a od pánov P. a X. vo výške 15.000,- eur
v roku 2010, ktorú im nevrátil, nakoľko nemal z čoho, preto mu zobrali autá Kia Opirus a Renault Master.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej
spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí
morálne odsúdenie páchateľa. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na zabezpečenie

ochrany spoločnosti pred páchateľom v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona účinného, ako aj na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona.

Pri rozhodovaní o uložení trestu spojeného s odňatím slobody a pri určovaní výmery trestu odňatia
slobody súd aplikoval u obžalovaného ustanovenia § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, 3, 8 Trestného zákona.

U obžalovaného bral súd do úvahy ako poľahčujúcu okolnosť, že viedol pred spáchaním trestného činu
riadny život (§ 36 písm. j/ Trestného zákona).

Pri výmere trestu odňatia slobody za trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 221 ods. 3

Trestného zákona s trestnou sadzbou na 3 roky až 10 rokov vzal súd do úvahy všetky skutočnosti, ktoré
sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu, pričom prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného
činu, ale aj na osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného a prevahu poľahčujúcich okolností, a
preto upravil trestnú sadzbu za použitia § 38 ods. 2, 3, 8 Trestného zákona tak, že znížil hornú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Po vyhodnotení uvedených skutočností, dospel súd k záveru, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život
a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej
sadzby v trvaní 3 (tri) roky, ktorého výkon podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad

správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v
trvaní 4 (štyri) roky za uloženia povinnosti nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, nakoľko pre
nápravu obžalovaného nepovažoval výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody za nevyhnutný. V
tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia
slobody, vo vzťahu k podmienečnému odkladu výkonu tohto trestu určil dostatočne dlhú skúšobnú dobu

v trvaní 4 roky a zároveň uložil aj probačný dohľad nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe
a povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Uložený trest súd považoval pre spoločnosť
z hľadiska generálnej prevencie a pre obžalovaného z hľadiska individuálnej prevencie za dostatočný
a vhodný na jeho prevýchovu.

Vzhľadom na skutočnosť, že poškodený C. L. si nárok na náhradu škody uplatnil až po skončení
vyšetrovania, súd tento nepovažoval za nárok uplatnený riadne a včas, preto o tomto nároku na náhradu
škody nerozhodoval.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Prešov na Krajský súd v Prešove.