Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 21, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/935/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614209490
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6614209490.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore
žalobcu: O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G., U. č. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Adrianou Krpčiarovou,
advokátkou so sídlom v Lučenci, Mateja Bela č. 2, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
v G., P. č. XX, zastúpenému Mgr. Jozefom Mochnackým, advokátom so sídlom v Lučenci, Tomáša
Garrigue Masaryka č. 14/A, o zaplatenie 1.782,30 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec č.k. 17C/144/2014-60 zo dňa 30.06.2015, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
628,80 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu
zamietol (druhý výrok), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok v

sume 37,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok) a rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania (štvrtý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa
ktorého bol žalovaný rozsudkom č.k. 22T/249/2012-119 zo dňa 15.10.2013 uznaný za vinného za
spáchanie prečinu ublíženia na zdraví žalobcovi dňa 23.03.2012; žalobca bol práceneschopný od
23.03.2012 do 01.05.2012; dňa 16.05.2012 bol vypracovaný lekársky posudok o bolestnom (40 bodov)

a sťažení spoločenského uplatnenia (90 bodov) žalobcu; žalobca neuplatnil náhradu škody na zdraví
v trestnom konaní včas najneskôr do skončenia vyšetrovania a žalobu v prejednávanom spore podal
na súd až dňa 18.06.2014.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci súdu prvej inštancie bola žaloba žalobcu dôvodná v časti o
zaplatenie sumy 628,80 € z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia za 40 bodov po 15,72 €, pretože
tento nárok mal súd prvej inštancie za preukázaný a žalovaný ho v spore nespochybnil. Na druhej

strane dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu v časti o zaplatenie sumy 1.153,50 € z
titulu bolestného nie je dôvodná nakoľko žalovaný dôvodne vzniesol námietku premlčania tohto nároku;
súd prvej inštancie uviedol, že liečba žalobcu bola ukončená dňa 01.05.2012, dňa 16.05.2012 bolo
vypracované bodové hodnotenie bolestného a žalobca podal žalobu na súd až dňa 18.06.2014, t.j. pouplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby; súd prvej inštancie vychádzal z názoru, že žalobca
neuplatnil bolestné v rámci trestného konania a preto nedošlo k spočívaniu plynutia premlčacej doby;
preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 420 ods. 1, § 444, § 106 ods. 1 a §
112 Občianskeho zákonníka; ďalej s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 a 2, § 5 ods.
1 a 2, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1 a § 10 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov; ďalej s poukazom na ustanovenie §

46 ods. 3 Trestného poriadku; o prechode poplatkovej povinnosti na žalovaného rozhodol s poukazom
na ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov a nakoľko bol žalobca zo zákona osobne oslobodený od súdnych
poplatkov v rozsahu vyhovenia jeho žalobe prešla poplatková povinnosť žalobcu na žalovaného (6 % zo
základu poplatku 628,- € predstavuje 37,50 €); o trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie §
142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 a žiadnej zo strán nepriznal

právo na náhradu trov konania, pretože žalobca aj žalovaný boli v spore úspešní len čiastočne.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas
odvolanie zo dňa 05.08.2015 (č.l. 67-72 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu.
Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie o premlčaní uplatneného nároku z titulu bolestného,
pretože tento nárok riadne uplatnil predložením bodového hodnotenia v trestnom konaní vedenom pod
sp.zn.22T/249/2012apretoboloplynutiepremlčacejdobynauplatnenietohtonárokuprerušené;okrem

toho škoda spôsobená úmyselne, čo je aj prípad prejednávaného sporu, sa premlčuje za 10 rokov odo
dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; súd prvej inštancie mu mal teda voči žalovanému
správne priznať sumu 1.153,50 € za 75 bodov po 15,38 € z titulu bolestného a sumu 628,80 € za 40
bodov po 15,72 € z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobca nesúhlasil ani s rozhodnutím súdu
prvej inštancie o trovách konania a vyjadril názor, že o trovách konania mal súd prvej inštancie rozhodnúť

podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016, pretože jednak
rozhodnutie o výške plnenia záviselo na úvahe súdu a jednak mal súd prihliadať na postoj žalovaného
a jeho správanie v priebehu konania, kedy predložil nepravdivé lekárske potvrdenie ohľadne svojho
zdravotného stavu. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie zmenil v zmysle vyhovenia žalobe v plnom rozsahu.

2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 25.09.2015 (č.l. 89-90 spisu) k odvolaniu žalobcu prostredníctvom
svojho právneho zástupcu navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Súhlasil
s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie. Odvolanie žalobcu vo vzťahu k priznaniu

sumy 628,80 € z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia nepovažoval za dôvodné, pretože v tejto
časti súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel; odvolanie žalobcu vo vzťahu k zamietnutiu žaloby
v časti o zaplatenie sumy 1.153,50 € z titulu bolestného nepovažoval za dôvodné, pretože súd prvej
inštanciesprávneprihliadolnadôvodnevznesenúnámietkupremlčaniatohtonároku.Žalovanýpoukázal
na skutočnosť, že práceneschopnosť žalobcu bola skončená dňa 01.05.2012; dňa 16.05.2012 bolo

vypracované bodové ohodnotenie bolestného, preto v tento deň sa žalobca dozvedel o výške náhrady
za bolesť; podľa obsahu trestného spisu sa oboznámenie s výsledkami vyšetrovania konalo dňa
30.10.2012; žalobca si však nárok na náhradu škody z titulu bolestného uplatnil až dňa 11.04.2012
predložením uvedeného bodového ohodnotenia bolestného; riadne uplatnenie nároku na náhradu škody
v adhéznom konaní predpokladá okrem uvedenia dôvodu nároku a výšky nároku aj jeho včasné

uplatnenie v zákonnej lehote; momentom skočenia lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa
Trestného poriadku končí je skončenie vyšetrovania; žalobca si nárok na náhradu škody v zákonnej
lehote neuplatnil, pretože si ho uplatnil až po podaní obžaloby na súd; uplatnenie nároku na náhradu
škody v trestnom konaní tak nemalo za následok spočívanie premlčacej doby na uplatnenie nároku a
tátouplynuladňa16.05.2014;žalobcapodalžalobunasúdaždňa18.06.2014,t.j.pouplynutípremlčacej

doby; preto žalovaný nesúhlasil s odvolaním žalobcu a stotožnil sa s odôvodnením napadnutého
rozsudku. Žalovaný súhlasil aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie o trovách konania podľa § 142
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016; žalobca mal v spore úspech
len v nepatrnej časti; rozhodnutie o výške priznaného plnenia nezáviselo od znaleckého posudku (vspore nebola namietaná výška nároku, ale len vznesená námietka premlčania) ani od úvahy súdu (súd
musel vychádzať z bodového hodnotenia); preto v prejednávanom spore nebolo možné pri rozhodovaní
o náhrade trov konania aplikovať ustanovenie § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení

účinnom do 30.06.2016. Na základe uvedeného navrhol potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie a
uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

2.3 Vyjadrenie žalovaného doručil súd prvej inštancie právnej zástupkyni žalobcu do vlastných rúk dňa
20.11.2015 prostredníctvom pošty (č.l. 93 spisu).

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,

platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2
C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
žalobcu podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcu podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.4 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce

konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a v tejto súvislosti udáva, že sa v
plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti žaloby žalobcu v
časti uplatneného nároku z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a súčasne s právnym záverom
súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby žalobcu v časti uplatneného nároku z titulu bolestného, v
tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods.

1 a 2 C.s.p. na tieto v celom rozsahu poukazuje. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi
odvolania žalobcu viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami
žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu
napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods.
2 C.s.p.).

4.6 Pri viazanosti dôvodmi odvolania skúmal odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
z hľadiska posúdenia dôvodnosti žalovaným vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku z
titulu bolestného. Žalobca v odvolaní v podstate argumentoval tým, že svoj nárok na náhradu škody si
proti žalovanému riadne a včas uplatnil v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 22T/249/2012, preto

počas tohto konania premlčacia doba neplynula a žalobu v prejednávanom spore podal pred uplynutím
premlčacej doby na uplatnenie sporného nároku na náhradu škody z titulu bolestného. Medzi stranami
nebol sporný skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním, podľa ktorého bol žalovaný rozsudkom
č.k. 22T/249/2012-119 zo dňa 15.10.2013 uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia nazdraví žalobcovi dňa 23.03.2012; žalobca bol práceneschopný v období od 23.03.2012 do 01.05.2012;
dňa 16.05.2012 bol vypracovaný lekársky posudok o bolestnom (40 bodov) a sťažení spoločenského
uplatnenia (90 bodov) žalobcu; žalobca podal žalobu na súd dňa 18.06.2014. Predpokladom riadneho

uplatnenia nároku na náhradu škody v trestnom konaní je jeho uplatnenie najneskôr do skončenia
vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania (§ 46 ods. 3 Trestného poriadku); z obsahu trestného spisu
sp. zn. 22T/249/2012 vyplýva, že žalobca nárok na náhradu škody do skončenia vyšetrovania dňa
30.10.2012 riadne neuplatnil, pretože nárok na náhradu škody uplatnil až na hlavnom pojednávaní
dňa 11.04.2013 a to formou predloženia lekárskeho posudku o počte bodov bolestného a sťaženia

spoločenského uplatnenia do spisu (t.j. v rozpore s ustanovením § 46 ods. 3 Trestného poriadku
neuviedol konkrétnu výšku náhrady škody); súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru,
že žalobca neuplatnil nárok na náhradu škody v uvedenom trestnom konaní riadne do skončenia
vyšetrovania a neskoršie uplatnenie nároku na náhradu škody v priebehu hlavného pojednávania
nemalo za následok spočívanie premlčacej doby na uplatnenie práva podľa § 112 Občianskeho
zákonníka; vyžadovanie dodržania ustanovenia § 46 ods. 3 Trestného poriadku zo strany žalobcu ako

poškodeného nie je pritom samoúčelné, pretože len na základe riadne uplatneného nároku na náhradu
škody (v konkrétnej výške a z konkrétneho dôvodu) môže dôjsť k posúdeniu jeho dôvodnosti a súčasne
môže byť zrejmé, vo vzťahu k akej konkrétnej sume má dôjsť k zastaveniu plynutia premlčacej doby;
nakoľko posledný deň premlčacej doby na uplatnenie práva pripadol žalobcovi na deň 16.05.2014 a
žalobca podal žalobu na súd až dňa 18.06.2014, došlo k jej podaniu až po márnom uplynutí premlčacej

doby na uplatnenie práva na náhradu škody a súd prvej inštancie správne prihliadol na námietku
premlčania uplatneného nároku na náhradu škody z titulu bolestného v sume 1.153,50 € vznesenú
žalovaným. Na uvedenom závere nič nemení skutočnosť, že súd v uvedenom trestnom rozsudku zo dňa
15.10.2013 odkázal žalobcu s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie; v adhéznom ko-
naní môže súd rozhodovať o náhrade škody len vtedy, ak bol nárok na náhradu škody uplatnený riadne a

včas s tým, že ak bol tento nárok uplatnený po uplynutí lehoty nemožno naň v trestnom konaní prihliadať
(pozri Šamko, P.: Nárok na náhradu škody a premlčanie; publikované na stránke www.pravnelisty.sk
dňa 05.09.2011 a Čentéš, J.: Uplatnenie nároku na náhradu škody v adhéznom konaní; In: Justičná
revue, 2008, roč. 60, č. 12, s. 1692); postup súdu v uvedenom trestnom konaní preto nebol správny,
keď súčasne jeho rozhodnutím v tomto smere nebol súd prvej inštancie ani odvolací súd viazaný (§ 135

ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016; § 193 C.s.p.), pretože súd v
civilnom sporovom konaní je viazaný len rozhodnutím súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto
ho spáchal; výrokom o odkázaní poškodeného na civilný proces (do 30.06.2016 na občianske súdne
konanie) nie je súd v civilnom sporovom konaní viazaný a nesprávny postup trestného súdu nemôže
mať hmotnoprávne účinky vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby predpokladané v ustanovení § 112

Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že v prejednávanom spore je potrebné
aplikovať desaťročnú premlčaciu dobu, nakoľko škoda bola spôsobená úmyselne, je potrebné uviesť,
že v prípade náhrady škody na zdraví neprichádza do úvahy desaťročná objektívna premlčacia doba (§
106 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a na uplatnenie práva na náhradu škody na zdraví sa vzťahuje len
dvojročná subjektívna premlčacia doba (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Právne posúdenie veci

zo strany súdu prvej inštancie ohľadne premlčania uplatneného nároku žalobcu na náhradu škody na
zdraví z titulu bolestného bolo preto správne.

4.7 Odvolací súd dospel k záveru, že aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania podľa § 142
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 v závislosti od pomeru úspechu

žalobcu a žalovaného v spore je vecne správne. Aplikácia ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 neprichádzala do úvahy, pretože nebola splnená
žiadna z podmienok predpokladaných uvedeným ustanovením, t.j. neúspech žalobcu len v nepatrnej
časti (zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie sumy 1.153,50 € nemožno vzhľadom na predmet konania
považovať za neúspech žalobcu v nepatrnej časti), závislosť rozhodnutia o výške plnenia od znaleckého

posudku (v prejednávanom spore nebol podaný znalecký posudok) alebo závislosť rozhodnutia o výške
plnenia od úvahy súdu (v prejednávanom spore vychádzal súd pri rozhodovaní o výške priznanej
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z lekárskeho posudku stanovujúceho počet bodov a
príslušných ustanovení zákona č. 437/2004 Z. z. o výške náhrady za jeden bod).

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie odôvodnil ťažiskovo tým, že v prejednávanej veci rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Vzhľadom
na vyššie uvedené (body 4.6 a 4.7 odôvodnenia) je však právne posúdenie veci zo strany súdu prvej
inštancie správne.

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu

trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).