Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 4, 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/184/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913218316
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6913218316.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu PROFI

CREDIT Slovakia, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35 792 752, zast. Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25 proti žalovanému S. B.,
rodné č. XXXXXX/XXXX, bytom v R., X. XXX za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie 7, IČO 42 362 962,
zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom v Bratislave, Dobrovičova 13 o zaplatenie 3.214,80 eur
s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi, a to na účet alebo do rúk jeho právneho zástupcu
259,12 eur trov právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súd 15. 11. 2013 domáhal na žalovanom zaplatenia 3.214,80 eur s 9 %
úrokmi z omeškania ročne od 23. 11. 2010 do zaplatenia na tom základe, že dňa 14. 05. 2010 uzatvorili
zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške

1.500,- eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokmi v 42 mesačných splátkach vo
výške 80,37 eur v termínoch splatnosti podľa dohodnutého splátkového kalendára. Žalovaný sa dostal
do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 3 a napokon do okamžitej splatnosti úveru
zaplatil len sumu 160,74 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č.
3 o viac ako tri mesiace, uplatnil si právo veriteľa podľa § 565 Obč. zák., t. j. okamžitú splatnosť
úveru. Žalovaný mal uhradiť sumu neuhradených splátok 3.214,80 eur dňa 23. 11. 2010, túto sumu však
neuhradil ani čiastočne. Keďže sa dostal do omeškania s plnením svojich povinností, žiadal ho zaviazať

aj na zaplatenie úrokov z omeškania.

Žalovaný sa na výzvu súdu k žalobe nevyjadril.

Dňa 02. 12. 2014 vstúpil do konania podľa § 93 ods. 2 O. s. p. vedľajší účastník na strane žalovaného.
Tento sa písomne vyjadril tak, že ide o spotrebiteľský vzťah, zmluva však neobsahuje povinné náležitosti
v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom úvere, teda úver je bezúročný a bez poplatkov. Tiež zmluva

obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Vo veci vzniesol námietku premlčania a žalobu navrhol
zamietnuť.Na pojednávanie sa zástupca žalobcu, žalovaný ani zástupca vedľajšieho účastníka nedostavili,
doručenie predvolania mali vykázané, pričom zástupca žalobcu svoju neúčasť aj ospravedlnil, a preto
súd pojednával v neprítomnosti účastníkov resp. ich zástupcov.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvy o
revolvingovom úvere, zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, oznámenia veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi, oznámenie o zosplatnení, karty klienta a vec posúdil takto:

Žalovaný dňa 12. 05. 2010 vyplnil (v časti 1 až 5) Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru. Žalobca
17. 04. 2010 doplnil dátum, pečiatku a podpis na predloženej žiadosti a dňa 14. 05. 2010 napísal
Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvigovom úvere číslo XXXXXXXXXX.
Žalobca má v predmete svojej činnosti okrem iných tiež poskytovanie úverov nebankovým spôsobom.
Z uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že bol dodávateľom a zároveň veriteľom v zmysle § 2 písm.
b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej

len "zákon o spotrebiteľských úveroch") a tiež § 52 ods. 3 Obč. zák., pretože túto činnosť vykonával
v rámci svojho podnikania. Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba - občan, ide
teda o spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Obč. zák. a § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch,
pretože nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, táto okolnosť z
predloženej zmluvy nevyplýva.

Listom zo dňa 02. 11. 2010 označeným ako oznámenie o zosplatnení žalobca oznámil žalovanému s
poukazom na jeho omeškanie s úhradou splátok č. 3, 4, 5 sumu omeškaných splátok 241,11 eur s
výzvou na jej úhradu do 15 dní od doručenia oznámenia pod hrozbou uplatnenia zmluvných sankcií a
straty výhody splátok úveru. Dôkaz o doručení oznámenia žalovanému predložený nebol.

Zmluva, z ktorej si žalobca uplatňuje nárok, je formulárové tlačivo s predtlačeným označením veriteľa
- žalobcu, s názvom "Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere",
do ktorého záujemca o poskytnutie úveru vypĺňa svoje osobné údaje a údaje o požadovanom
revolvingovom úvere. V danom prípade žiadal žalovaný podľa bodu 5 zmluvného formulára úver vo

výške 1.500,- eur s tým, že úver bude splácať v 42 mesačných splátkach splatných vždy k 20.-temu dňu
mesiacapo80,37eur,pričomposkytnutáčiastkapeňažnýchprostriedkov-revolvingumalapredstavovať
sumu 790,84 eur. Predpokladaná RPMN za úver mala byť vo výške 70,01 %, ročná úroková sadzba
úveru mala byť vo výške 70,01 %, priemerná RPMN za úver mala byť vo výške 48,66 %, predpokladaná
RPMN po poskytnutí revolvingu mala byť vo výške 63,32 % a ročná úroková sadzba revolvingu mala

byť vo výške 76,21 %. Formulár žalovaný podpísal dňa 12. 05. 2010. Na formulári sa v bode 6 zapisujú
údaje o schválenom revolvingovom úvere s výslovným označením "nevypĺňať. Tento bod vypĺňa veriteľ.
Obsahom tohto bodu je schválená výška úverového limitu vo výške 1.500,- eur s podmienkami splácania
po dobu 42 mesiacov, v splátkach vo výške po 80,37 eur, splatných v 20.-ty deň mesiaca s tým, že
poskytnutá čiastka peňažných prostriedkov z revolvingu predstavuje sumu 790,84 eur. Oproti bodu 5

sú iné údaje, a to pokiaľ ide o predpokladanú RPMN za úver, kde sa v bode 6 uvádza 68,66 % a
predpokladanej RPMN po poskytnutí revolvingu, kde sa v bode 6 uvádza 60,49 %. Žalobca formulár
podpísal dňa 17. 04. 2010. Čo sa týka dátumu podpisu zmluvy žalobcom, súd jednoznačne spochybňuje
tento dátum, a to z dôvodu, že z množstva obdobných sporov je známe (a aj logicky to vyplýva), že najprv
sa podáva žiadosť o poskytnutie úveru a nie naopak, že by najprv žalobca ako veriteľ schválil úver a

následnežalovanýakodlžníkpožiadaloúver(postupvpraxijerozvedenýajnižšie),tiežtonezodpovedá
zmluvným dojednaniam zmluvy o revolvingovom úvere a tak isto je súdu známe z množstva obdobných
vecí, že po podaní žiadosti o úver žalobca dopisuje údaje v bode 6 a spravidla v ten istý deň spisuje
aj oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. V danom prípade toto oznámenie bolo spísané 14.
05. 2010 a v ten deň aj bola vyplatená suma úveru. Vo formulári sú preukázateľne v bode 6. iné údaje

oproti bodu 5, týkajúce sa predpokladanej RPMN za úver a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí
revolvingu. Podľa predloženej "Karty klienta" k zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 10. 2013 bola
žalovanému na úvere vrátane revolvingu dňa 14. 05. 2010 vyplatená čiastka celkom 1.284,25 eur a
žalovaný splatil 160,74 eur.

Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 43a ods. 1 Obč. zák. prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo
viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho

vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43c ods. 2 veta prvá Obč. zák. včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď
vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde k navrhovateľovi.

Podľa § 44 ods. 2 Obč. zák. prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo

iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď,
ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu
navrhovanej zmluvy.

Podľa § 46 ods. 1 Obč. zák. písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné

zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Predmetný zmluvný vzťah je vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ide teda o vzťah
spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. a to bez ohľadu na jeho právnu
formu. Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

K tomuto záveru súd dospel vyhodnotením obsahu zmluvy a obsahu zmluvných (všeobecných)
dojednaní,zktorýchvyplýva,žežalobcaakoveriteľmalpožičaťžalovanému finančnéprostriedkyatento
sa mal zaviazať tieto vrátiť v splátkach. Malo ísť teda o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov.
Z uvedeného, spolu s okolnosťou, že ide o vzťah veriteľa - dodávateľa a občana - spotrebiteľa, je nutné

vyvodiť záver, že ide o vzťah podliehajúci režimu nielen zákonnej úpravy podľa Obč. zák., ale tiež
zákonnej úpravy zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. V danom prípade touto formou má byť podľa

tvrdenia žalobcu zmluva o revolvingovom úvere. Z tohto potom nutne vyplýva, že takáto zmluva musí
spĺňať zákonom dané podmienky uvedené nielen v zákonných ustanoveniach Obč. zák., ale aj zákona
o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch
musí mať písomnú formu.

Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu.

Podľa§9ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj náležitosti uvedené v tomto ustanovení.

Z predloženej listiny (zmluvného formulára) však možno bez pochýb ustáliť iba to, že žalovaný podľa

bodu 5. zmluvy požiadal dňa 12. 05. 2009 o úver vo výške 1.500,- eur a súčasne o poskytnutie
revolvingu vo výške 790,84 eur . Žalobca v bode 6. zmluvy uviedol iné údaje oproti bodu 5. zmluvy,
ako je to rozvedené vyššie, konkrétne ohľadom predpokladanej RPMN za úver a predpokladanej
RPMN za úver po poskytnutí revolvingu (inak čísla písané žalobcom v bode 6 sú značne nečitateľné).Je nepochybné, že v prípade doplňovania - zmenených údajov do znenia zmluvy sa jedná o zmenu
návrhu (§ 44 ods. 2 Obč. zák.), ktorý mala druhá strana následne prijať, keďže zákon vyžaduje pod
sankciou neplatnosti v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomnú formu zmluvy. V danom prípade

však tento postup pri uzavretí zmluvy nebol súdu preukázaný, zmluva tak nemá zákonom vyžadovanú
písomnúformuanavyšetým,ženeboldodržanýzákonompredpísanýpostup(návrhzmluvy-akceptácia
návrhu zmluvy bez výhrad, zmien či doplnkov) je takýto právny úkon aj podľa ust. § 39 Obč. zák. a
ust. § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch neplatný. Z tohto hľadiska irelevantné, kto najprv
podpísalzmluvu,keďdruhástranaevidentneuviedlainéúdajeanáslednenebolazmenadruhoustranou

schválená.Tiež súd konštatuje, že aj údaje v bode 6 zmluvy sú zjavne neprávne, keď sa uvádza ročná
úroková sadzba úveru 70,01 % a RPMN za úver 68,66 %, pričom však RPNV v sebe zahŕňa mimo
úrokov aj poplatky, teda nemôže byť nižšia ako samotné úroky. Keďže na základe tejto zmluvy bolo
žalovanému poskytnuté plnenie, môže si žalobca nárok voči žalovanému uplatňovať iba z titulu vydania
prípadného bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na to je aj oznámenie o zosplatnení bezpredmetné,
keď nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy.

Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

V zmluvných dojednaniach je popísaný postup uzatvárania zmluvy. V praxi podľa tohto je postup
taký (čo je súdu známe z prejednávania obdobných vecí), že 1.) dlžník vyplní žiadosť/zmluvu, bod
5. žiadosti/zmluvy a podpíše ju iba on, ale listina nie je vyplnená v bode 6, pri ktorom je uvedená
poznámka "nevypĺňajte", 2.) takto podpísaná a v bode 6. nevyplnená zmluva ide žalobcovi, aby posúdil,
či žiadosti dlžníka vyhovie alebo nie a v akej výške, 3.) žalobca ako dodávateľ a veriteľ v jednej

osobeposudzuježiadosť/zmluvudlžníka,4.)povyhodnotení,keďžalobcadožiadosti/zmluvyzapracoval
možnosť zníženia a vykonania aj iných zmien, bez toho, aby to bolo považované z jeho strany za
porušenie zmluvy, vyhotoví oznámenie pre dlžníka, podpíše žiadosť/zmluvu a následne 5.) tieto listiny
zasiela dlžníkovi. Z tohto postupu vyplýva, že spotrebiteľ a teda v danom prípade žalovaný vlastne
najprv podpíše žiadosť/zmluvu, kedy však nie je vôbec zrejmé a jednoznačné, jasné a určité, či sumu,

akúuviedolvžiadosti,ajfaktickydostane.Navyše,samotnýžalobcadozmluvnýchdojednanízapracoval
text o tom, že takto vyplnená a žalovanou podpísaná žiadosť/zmluva sa považuje za návrh (bod 2.1.
zmluvných dojednaní) na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobca ako veriteľ si vyhradil
právo žiadosť dlžníka posúdiť a prípadne ním požadovanú výšku znížiť alebo zmeniť iné parametre. V
tomto smere by takéto dojednanie samo o sebe nebolo v rozpore so zákonom, ani s dobrými mravmi,

žalobca však zapracoval do zmluvy dojednanie, že takéto zmeny môže urobiť jednostranne, nezávisle
od vôle spotrebiteľa, bez jeho súhlasu, bez toho, aby mal možnosť spotrebiteľ, teda žalovaný sa k tomu
vyjadriť a následne sa rozhodnúť, či podpíše alebo nie takýto návrh zmluvy, ktorý mu predložil veriteľ
ako dodávateľ. V zmluve (v zmluvných dojednaniach bod 2.3) sa uvádza, že veriteľ poskytne dlžníkovi
schválenúvýškuúverunaúčetdlžníkavdeňnadobudnutiaúčinnostizmluvyapodľabodu2.2zmluvných

dojednaní má zaslať oznámenie o schválení úveru. Takto fakticky bude dlžník oboznámený s obsahom
oznámenia až potom, čo by ho už zmluva mala zaväzovať. Ide o dojednanie jednoznačne koncipované
v prospech výlučne jednej zmluvnej strany - dodávateľa na úkor a v neprospech dlžníka - spotrebiteľa,
ktorého takýmto dojednaním dodávateľ zbavuje jeho práva slobodného rozhodnutia, či podmienky, ktoré
mu dodávateľ oznámi dodatočne prijme alebo nie a zaväzuje ho k prijatiu týchto podmienok nezávisle

od jeho rozhodnutia. Celý takýto postup je netransparentný, zavádzajúci a v rozpore nielen s dobrými
mravmi, ale aj v rozpore so zákonom, čo má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Na
dôvod absolútnej neplatnosti musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti, bez ohľadu na to, či sa jej niekto
dovolá alebo nie.

Dôvodom absolútnej neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere je tiež aj skutočnosť, že žalobcom
vypracované zmluvné dojednania, ktoré obsahujú aj postup veriteľa ohľadne uzavretia zmluvy a tiež
prehlásenia dlžníka a jeho súhlasy, sú písané drobným a ťažko čitateľným písmom a je prakticky
nemožné a vylúčené, že spotrebiteľ mal možnosť sa s nimi riadne oboznámiť a posúdiť ich obsah avýznam pred podpisom zmluvy. Ako súd už rozviedol vyššie, vzhľadom na postup pri uzatváraní zmluvy,
vychádzajúc z bodu 2 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT
Slovakia, s. r. o. je nepochybné, že tak ako vo všetkých iných obdobných veciach, aj v tejto žalobca

mohol podpísať zmluvu až potom, keď mu bola doručená žiadosť žalovaného o poskytnutie úveru a nie
najskôr schváliť úver, o ktorý by dlžník požiadal až skoro mesiac po "schválení úveru". Aj logicky dlžník
by po schválení úveru s nižším RPMN nežiadal vyššie RPMN, resp. po schválení úveru už by ani nemal
dôvod žiadať o poskytnutie úveru a dokonca za nevýhodnejších podmienok, než bol schválený.

V zmysle § 43 až 44 Obč. zák. zmluva je uzavretá ak návrh, ktorý bol predložený druhej strane, bol
bez výhrad prijatý. Ak prijatie obsahuje nejaké výhrady, zmeny a doplnky, teda obsahuje niečo, čo v
návrhu nebolo uvedené, nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy. Ide o odmietnutie návrhu a zmenený
návrh sa považuje za nový návrh od druhej zmluvnej strany. V danej veci sú zmenené údaje v zmluvnom
formulári uvedené v bode 6. oproti údajom uvedeným v bode 5., z toho potom vyplýva, že návrh na
uzavretie zmluvy bol odmietnutý. Mala preto nasledovať ďalšia fáza a to prijatie takto zmeneného, teda

nového návrhu druhou stranou. Následne by tak došlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a to v prípade akceptácie takéhoto návrhu. V danom prípade k uvedenému postupu nedošlo.
Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno o existencii platnej (písomnej) zmluvy o spotrebiteľskom
(revolvingovom) úvere, z ktorej by si potom mohol dôvodne odvodzovať právo na vrátenie poskytnutého
úveru a revolvingu s jeho príslušenstvom.

Podľa predložených dôkazov žalobca určité prostriedky žalovanému poskytol. Nebola to však na
úvere čiastka 1.500,- eur, ako to žalobca uvádza v žalobe, ale ako vyplýva z Karty klienta, poskytol
žalovanému na úvere vrátane revolvingu iba sumu 1.284,25 eur a to dňa 14. 05. 2010. Z hľadiska
bezdôvodného obohatenia je táto suma, ktorú žalobca reálne v podobe úveru vyplatil žalovanému,

dôležitá . Túto sumu by tak bol žalovaný povinná vrátiť žalobcovi z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia. O túto sumu sa zmenšil majetok žalobcu v prospech žalovaného. Žalovaný však žalobcovi
už vrátil na poskytnutých peňažných prostriedkoch spolu sumu 160,74 eur a tak dlhuje žalobcovi z titulu
bezdôvodného obohatenia ešte sumu 1.123,51 eur. Žaloba teda bola podaná dôvodne len pokiaľ ide o
nesplatenú sumu 1.123,51 eur.

Vedľajší účastník na strane žalovaného však vzniesol námietku premlčania.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Obč. zák. premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor

obohatil.

Podľa§107ods.2Obč.zák.najneskôrsaprávonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniapremlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou
premlčania. Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik jeho
súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.

Premlčaním právo samo osebe nezaniká, ak však povinný vznesie námietku, nárok zaniká a subjektívne
právo trvá naďalej vo forme naturálneho záväzku, teda jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné
splnenie zo strany povinného subjektu.Priprávenavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniajeustanovenádvojitákombinovanápremlčacia
doba, a to subjektívna, ktorá je dvojročná, a objektívna trojročná, resp. desaťročná. Ich začiatok je
stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé, čo do svojho plynutia začiatku

aj konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu
(ak je vznesená námietka premlčania). Pre určenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby je
rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie skutočne (fakticky) vzniklo; inak povedané, aby
bolo možné uvažovať o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť. Okamihom, od ktorého sa
začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby odvíja je teda okamih vzniku zodpovednostného vzťahu

z bezdôvodného obohatenia, a to bez ohľadu na to, či oprávnený subjekt o svojom práve na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia vedel, alebo nie. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri
vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu
a kto bezdôvodné obohatenie získal.

Premlčanie nároku žalobcu je preto potrebné posudzovať podľa § 107 ods. 1 a 2 Obč. zák. s tým,
že počiatok plynutia je potrebné stanoviť pre každú z čiastok bezdôvodného obohatenia, ktoré boli
žalovaným získané. Dátum začiatku plynutia premlčacej doby je daný nasledujúcim dňom po získaní
poskytnutej sumy žalovaným a posledný deň objektívnej lehoty je daný uplynutím troch rokov od
dátumu začiatku plynutia premlčacej doby, pretože žalobca plnil žalovanému v dôsledku neplatného

právneho úkonu. V danom prípade bol posledným dňom objektívnej trojročnej premlčacej doby na
vydaniebezdôvodnéhoobohateniadeň14.05.2010,keďžežalovanémubolaposkytnutásuma1.284,25
eur dňa 14. 05. 2010 a keď žalobca podal žalobu na súd 15. 11. 2013, urobil tak po uplynutí objektívnej
trojročnej lehoty (z toho dôvodu nebolo potrebné skúmať, či žalobu podal v subjektívnej dvojročnej
lehote). Preto súd žalobu vzhľadom na oprávnene vznesenú námietku premlčania zamietol v celom

rozsahu.

Žalovaný, ktorá mal v konaní úspech, náhradu trov konania podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil (v
konaní mu inak trovy ani nevznikli), preto mu súd náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
nepriznal.

O trovách konania vedľajšieho účastníka rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a § 93 ods. 4 O. s. p., keď
žalovaný,nastranektoréhodokonaniavstúpil,malvoveciplnýúspech,apretomusúdpriznaluplatnenú
náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia podľa vyčíslenia, vykonaného v súlade s ust. § 1
ods. 3, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/ a c/, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, pričom ide o
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 259,12 eur (dva hlavné úkony - prevzatie veci a podanie
vyjadrenia po 121,17 eur + dvakrát prináležiaci režijný paušál po 8,39 eur).

Zaplatenie trov právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka je odôvodnené ustanovením § 149 ods. 1

O. s. p.
V danom prípade bol posledným dňom objektívnej trojročnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného
obohatenia deň 14. 05. 2010, keďže žalovanému bola poskytnutá suma 1.284,25 eur dňa 14. 05. 2010 a
keď žalobca podal žalobu na súd 15. 11. 2013, urobil tak po uplynutí objektívnej trojročnej lehoty (z toho
dôvodu nebolo potrebné skúmať, či žalobu podal v subjektívnej dvojročnej lehote). Preto súd žalobu

vzhľadom na oprávnene vznesenú námietku premlčania zamietol v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak žalobca nesplní v stanovenej lehote uloženú mu povinnosť, možno podať návrh na výkon exekúcie
podľa Exekučného poriadku.