Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 6, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 9C/221/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215220978
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Banghová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4215220978.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKomárnosudkyňouJUDr.IvetouBanghovouvprávnejvecižalobcu:IntrumJustitiaSlovakia

s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát
so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: Z. C., T.. XX.X.XXXX, H. M. X, C., o zaplatenie
1 028,57 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti sumy vo výške 120,- eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, Mlynské
Nivy 1, Bratislava, sa žalobou doručenou súdu dňa 17.12.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu sumu 1 088,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 1 088,57
eur od 16.11.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania. Právny predchodca žalobcu odôvodnil žalobu
na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 24.5.2004 uzatvorili zmluvu
o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa právny predchodca
žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 01084891. Žalovanému

bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 23,76%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového
účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 697,07 eur a bol povinný právnemu predchodcovi
žalobcu platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 23,24 eur. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti
uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom
ku dňu 31.10.2015, t.j. v lehote splatnosti do dňa 15.11.2015 vo výške 1 088,57 eur.

2. Vo vyjadrení právneho predchodcu žalobcu k výzve súdu doručeného súdu dňa 26.5.2016 právny

predchodca žalobcu uviedol, že žalovaný dňa 17.5.2004 vyplnil Žiadosť o vydanie Kreditnej platobnej
karty QUATRO. Podľa Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet
došlo zo strany žalobcu k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.
Uvedená žiadosť bola právnym predchodcom žalobcu schválená dňa 24.5.2004. Ku dňu vystavenia
výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 697,07 eur so zmluvným
úrokom 23,76% ročne so štandardnou splátkou vo výške 23,24 eur mesačne. Žalovaný začal čerpať
úverový rámec od 6.7.2004. Žalovaná suma vo výške 1 088,57 eur pozostáva z istiny 655,02 eur, z

poplatkov 355,26 eur, štandardného úroku 13,35 eur a sankčného úroku 64,94 eur. Právny predchodca
žalobcu na záver oznámil, že žalovaný počas konania zaplatil časť svojho dlhu vo výške 30,- eur
dňa 23.2.2016 a vo výške 30,- eur dňa 22.3.2016. Z uvedeného dôvodu právny predchodca žalobcučiastočne zobral späť žalobu o zaplatenie istiny vo výške 60,- eur s príslušenstvom, žiadal preto zaviazať
žalovaného na zaplatenie istiny 1 028,57 eur s príslušenstvom.

3. Podľa § 145 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je
žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania
o zastavení konania v tejto časti.

4. Na základe uvedeného súd nerozhodol o čiastočnom zastavení konania podľa čiastočného späťvzatia

žaloby doručeného súdu dňa 26.5.2016. Súd tak ďalej konal o zvyšku nároku (1 028,57 eur s
príslušenstvom) bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. Uvedené ustanovenia zákona
sleduje cieľ zhospodárniť a zrýchliť konanie.

5. Žalovaný sa listom doručeným súdu dňa 4.10.2016 vyjadril k žalobe. Uznal, že podpísal žiadosť o
vydanie kreditnej platobnej karty Quatro, avšak súčasťou uvedenej žiadosti neboli žiadne obchodné

podmienky, ktoré by žalovaný bol podpísal. Uviedol, že aj keď by mu boli obchodné podmienky
predložené, určite by ich nevedel prečítať, keďže sú písané nečitateľnými malými písmenami. Hoci
žalovaný požiadal banku o pôžičku, žalovaný nemohol určiť výšku pôžičky, keďže v žiadosti bolo
uvedené „nevypĺňa klient“. Žalovaný ďalej uviedol, že poskytnutú pôžičku splácal najprv sumou 500,- Sk,
následne sumou 700,- Sk, avšak dôvod, pre ktorý došlo k navýšeniu splátok, nevedel uviesť. Žalovaný

dostal aj bankomatovú kartu, ktorá po nejakom čase už nebola funkčná, v roku 2011 už novú kartu
nedostal. Podľa výpisu z pôžičkovej karty Quatro žalovaný realizoval posledný výber dňa 20.10.2011, od
uvedenej doby nemohol používať kartu, ani čerpať pôžičku. Vzhľadom na uvedené žalovaný namietal
premlčanie nároku žalobcu, keď premlčacia doba mala začať plynúť najneskôr v novembri 2012, t.j. keď
došlo k zániku kartového účtu. Okrem toho žalovaný poukázal na ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č.

258/2001 a § 4 ods. 2 písm. k) uvedeného zákona ohľadom bezúročnosti a bezodplatnosti zmluvy.

6. V priebehu konania súd uznesením č. k. 9C/221/2015-54 zo dňa 20.12.2016 pripustil zmenu subjektu
na strane žalobcu a na miesto žalobcu vstúpila do konania spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so
sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154.

7. Žalobca dňa 3.3.2017 doručil súdu čiastočné späťvzatie žaloby vo výške 120,- eur z dôvodu, že
žalovaný v priebehu konania čiastočne splácal svoj dlh, a to dňa 20.5.2016 sumu 30,- eur, dňa 21.6.2016
sumu 30,-, dňa 18.8.2016 sumu 30,- eur a dňa 16.9.2016 sumu 30,- eur. Okrem toho žalobca predložil
aj vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 2.1.2013 adresované žalovanému, ktorým

právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu sumy 902,53 eur do 10 dní odo dňa doručenia
vyhlásenia.

8. Na pojednávanie dňa 6.3.2017 sa dostavil žalovaný, nedostavil sa žalobca, predvolanie mal riadne
vykázané, svoju neúčasť písomne ospravedlnil s tým, že z dôvodu hospodárnosti konania navrhol

rozhodnúť o žalobe bez jeho prítomnosti. Z uvedených dôvodov súd podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro
zo dňa 17.5.2004, obchodných podmienok, výpisu z pôžičkovej karty a ostatných k spisu pripojených

listín a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci.

10. V zmluve o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro č. 1084891 zo dňa 24.5.2004 boli vyplnené
osobné údaje žalovaného, údaje o jeho zamestnaní, o jeho finančnej situácii a výška žiadaného a
schváleného úverového rámca (15 000,- Sk) so schválenou štandardnou mesačnou splátkou 500,- Sk.

Podľa návratky podpísanej žalovaným dňa 14.4.2005 a prijatej právnym predchodcom žalobcu dňa
18.4.2005 bol schválený nový aktuálny úverový rámec na sumu 21 000,- Sk, t.j. zvýšený o 6 000,- Sk
a bola určená nová minimálna splátka vo výške 700,- Sk.

11. Z výpisu z pôžičkovej karty Quatro k číslu zmluvy 0001084981 súd zistil, že žalovaný realizoval

pôžičkovou kartou od 1.1.2009 do 31.10.2015 výber z bankomatu a platbu kartou vo výške 212,44 eur
a uhradil sumu spolu vo výške 1 743,94 eur.12. Zo špecifikácie žalovanej pohľadávky - vyjadrenia k výzve súdu žalobcu zo dňa 25.5.2016 súd zistil,
že ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 697,07
eur so zmluvným úrokom 23,76% ročne so štandardnou splátkou vo výške 23,24 eur mesačne. Žalovaný

začal čerpať úverový rámec od 6.7.2004. Žalovaná suma vo výške 1 088,57 eur pozostávala z istiny
655,02 eur, z poplatkov 355,26 eur, štandardného úroku 13,35 eur a sankčného úroku 64,94 eur. Podľa
uvedenej špecifikácie žalovaný od 4.7.2004 do 22.10.2011 vyčerpal sumu vo výške 1 494,62 eur a v
období od 15.9.2004 do 16.10.2015 uhradil žalobcovi sumu 2 914,03 eur.

13. Žalovaný na pojednávaní dňa 6.3.2017 žiadal, aby súd žalobu zamietol, keďže žalobcovi vrátil už
vyššiu sumu, akú čerpal.

14. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení zákona č. 128/2002 Z.
z. tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od
formyposkytovanéhospotrebiteľskéhoúverumôžebyťveriteľomajpredávajúci.Spotrebiteľomjefyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom doručeného súdu dňa 3.3.2017 súd konanie v
časti sumy vo výške 120,- eur s príslušenstvom zastavil.

16. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žalobe nie je
možné vyhovieť. V konaní mal súd preukázané, že medzi predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol

záväzkový vzťah uzatvorením zmluvy o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro č. 1084891 zo dňa
24.5.2004, na základe ktorej mal byť žalovanému poskytnutý úverový rámec. Súd mal zo zisteného
skutkového stavu preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému kartu s úverovými
prostriedkami a žalovaný z nej čerpal financie prostredníctvom platobných operácií, keď v období od
4.7.2004 do 22.10.2011 vyčerpal sumu vo výške 1 494,62 eur a v období od 15.9.2004 do 16.10.2015
uhradil žalobcovi sumu 2 914,03 eur. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať aspoň minimálne mesačné splátky

vo výške 23,24 eur, pričom túto povinnosť si neplnil pravidelne, celkovo v období od 15.9.2004 do
16.10.2015 uhradil žalobcovi sumu 2 914,03 eur. Uvedené mal súd preukázané výpisom z pôžičkovej
karty Quatro a žalobcom predloženej špecifikácie pohľadávky. Na kartovom účte žalovaného však okrem
debetných operácií vykonaných žalovaným (výbery z bankomatu) boli zaznamenané aj ďalšie, keďže
zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a

spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a formulárový obsah zmluvy nemohol ovplyvniť. Právny
vzťah vzniknutý z dotknutej zmluvy nie je vyňatý z režimu spotrebiteľského práva, preto na predmetnú
vec dopadá právna ochrana vyplývajúca z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ostatných predpisov
na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v

zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu k
Obchodnémuzákonníku,akoajpríslušnýchustanoveníObčianskehozákonníkaapredpisovnaochranu
spotrebiteľa.

17. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený Smernicou Rady č. 93/13/EHS o nekalých

zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň
informovanosti. Takáto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom
bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Smernica 93/13/EHS vyvažuje nerovnováhu medzi dodávateľom
a spotrebiteľom zásahom zo strany štátu. Preto súd aj bez návrhu námietky zo strany spotrebiteľa

je povinný prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky. Preto podľa čl. 6 Smernice treba zvážiť, či
spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje nekalé podmienky, obstojí ako celok.

18. Súd dospel k záveru, že v prípade uvedenej zmluvy ide o predtlačenú formulárovú zmluvu, pri
ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Zmluvnými stranami bol žalobca (jeho právny

predchodca) ako veriteľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a
žalovaný ako fyzická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda bol spotrebiteľom. Na jej základe boli žalovanému
poukazované finančné prostriedky, ktoré čerpal, avšak aj uhrádzal. Z vykonaného dokazovania mal súd
preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Podľa výpisu žalovaný už vyčerpanú sumu zaplatil,

žalobcovi preto nevznikol nárok na žalovanú sumu a teda ani na rôzne poplatky či úrok, ktoré neboli
predmetom dojednania v zmluve uzavretej so žalovaným, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzoval. Zo
zmluvy, ktorú uzavreli strany sporu, nevyplýva výška dohodnutých úrokov a poplatkov, ktorá musí byť
uvedená priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ táto náležitosť v zmluve chýba, nemôže
žalobca od žalovaného ako spotrebiteľa požadovať zaplatenie predmetných poplatkov. Z uvedených

dôvodov súd žalobu zamietol.

19. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 4.10.2016 vzniesol námietku premlčania, keďže podľa
jeho uvedenia premlčacia doba mala začať plynúť najneskôr od novembra 2012, keď došlo k zániku
samotného kartového účtu, ktorý bol zriadený k vydanej platobnej karte a ktorý žalovaný nemohol

používať minimálne od októbra 2011. Súd vzhľadom na uvedené preskúmal námietku premlčania a
dospel k záveru, že nárok žalobcu nebol premlčaný. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Žalobca vyhlásil okamžitú
splatnosť dlžného zostatku zo zmluvy č. 1084891 až listom zo dňa 2.1.2013, t.j. trojročná premlčaciadoba v čase podania žaloby na súd (17.12.2015) neuplynula. Napriek uvedenému však súd rozhodol o
zamietnutí žaloby z dôvodov uvedených v bode 16 až 18 tohto rozsudku.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu konania
protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď celkový
úspech žalovaného bol 100%. Podľa pomeru úspechu v spore vznikol nárok na náhradu trov
konania žalovanému. Žalovaný však náhradu žiadnych trov konania neuplatnil, zo spisu ani žiadne

preukázateľné trovy konania žalovaného nevyplývajú, preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP rozhodol
tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno písomne podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Komárno.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.