Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 31, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/107/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515202555
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3515202555.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Oľgy
Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci žalobkyne B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. C. nad
E., E. XX, proti žalovanému G. zastúpenému JUDr. X. o návrhu na určenie výživného na manželku, o
odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, zo dňa 18. septembra
2015, č. k. 12C/168/2015-97 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o nepriznaní náhrady trov konania
žalovanému p o t v r d z u j e .

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. konanie zastavil s poukazom na § 96 ods.

1, 2 O.s.p. Vo výroku II. rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému určenia výživného na manželku vo
výške 300,- Eur mesačne. Dňa 25.08.2015 vzala žalobkyňa svoj návrh v celom rozsahu späť, žiadala
konanie zastaviť a zaviazať žalovaného na úhradu súdneho poplatku za návrh, nakoľko ten bol podaný
dôvodne. Zároveň žiadala, aby súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania. Žalovaný so späťvzatím návrhu súhlasil a zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia

spolu vo výške 1.939,17 Eur. Späťvzatie návrhu po tom, ako sa začalo pojednávanie je účinné iba
za predpokladu, že žalovaný s týmto návrhom súhlasí. Keďže žalobkyňa zobrala svoj návrh o určenie
výživného na manželku v celom rozsahu späť po začatí pojednávania a žalovaný s jej návrhom súhlasil,
súd prvej inštancie konanie vo veci podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p. zastavil. O náhrade trov konania rozhodol
podľa § 146 ods. 2 v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal,
hoci by mal na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. nárok, keďže platí,

že žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Súd žalovanému nepriznal náhradu trov konania z
dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré videl v predmete tohto konania, ako aj v skutočnosti, že pri
podaní návrhu na určenie výživného existovali odlišné podmienky, ktoré sa v priebehu konania zmenili
a tak mali za následok doručenie späťvzatia návrhu v celom rozsahu. Žalobkyňa bol vedená na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, pričom predložila súdu rozhodnutie Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom č. L zo dňa 12.01.2015, na základe ktorého

bolo rozhodnuté, že žalobkyni sa zastavuje výplata rodičovského príspevku od 01.12.2014 v sume
203,20 Eur, a to z dôvodu, že žalovaný bol v období od 08.09.2014 do 16.12.2014 a od 22.12.2014
do rozhodnutia zárobkovo činná osoba v Spolkovej republike Nemecko. Na základe predloženého
oznámenia žalovaného od jeho zamestnávateľa vyplýva, že jeho pracovný pomer bol ukončený ku dňu
03.06.2015. Okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v tomto konaní týkajú najmä žalobkyne. Hlavným
dôvodom je jej sociálno - majetková situácia, kedy sa stará o dve maloleté deti, pričom v čase podania

návrhu, prišla o rodičovský príspevok z dôvodu vzniku pracovného pomeru žalovaného v Spolkovej
republike Nemecko. Súd teda na základe zistených skutočností dospel k záveru, že ak by súd priznalžalovanému náhradu trov právneho zastúpenia, bolo by to v rozpore s účelom konania, kedy žalobkyňa
chcela zabezpečiť finančné prostriedky na zabezpečenie svojich základných potrieb, ktoré si nemohla
zabezpečiť sama, pretože zabezpečovala dennú starostlivosť o maloleté deti.

2. Proti tomuto uzneseniu, a to výroku II. o nepriznaní náhrady trov konania, podal v zákonnej lehote
odvolanie žalovaný, z dôvodu, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávne zisteného
skutkového stavu veci. Uviedol, že žalobkyňa podala návrh na určenie manželského výživného dňa
28.03.2015, t.j. až po čase, keď mladší syn G. nar. XX.XX.XXXX dovŕšil vek 3 roky, na ktorý je

viazaný rodičovský príspevok. Dôvodom nepoberania rodičovského príspevku žalobkyňou bol teda vek
maloletého a nie skutočnosť, že žalovaný pracoval v Nemecku. Žalovaný po nástupe do zamestnania v
zahraničí vybavoval všetky potrebné dokumenty, aby boli maloletým deťom vyplácané rodinné prídavky
z Nemecka, ktoré sú vyššie než na Slovensku. Bol názoru, že maloletý mal byť po dovŕšení 3 rokov
žalobkyňouumiestnenýdomaterskejškolyresp. inéhozariadeniaaniejemožnéžalobkyňuposudzovať
ako osobu osobne sa starajúcu o maloleté deti. Podľa názoru žalovaného bolo v konaní jednoznačne

preukázané, že on po odchode zo spoločnej domácnosti prispieval na výživné maloletým deťom až
do výšky 300 Eur mesačne, čo je suma, ktorá by mala postačovať na krytie základných potrieb rodiny
a domácnosti. Žalobkyňa tiež disponovala všetkými ich úsporami, preto nemohla byť odkázaná na
manželské výživné. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávne zisteného
skutkového stavu a o trovách konania malo byť správne rozhodnuté podľa § 146 ods. 2 O.s.p., nakoľko

žalobkyňa späťvzatím žaloby zavinila zastavenie konania a preto by mala byť zaviazaná na náhradu
trov konania. Odvolaciemu súdu navrhol zmenu napadnutého uznesenia vo výroku II. o náhrade trov
konania tak, že žalobkyňu zaviaže na náhradu prvoinštančných trov konania vo výške 1.939,17 Eur, ako
aj trov odvolacích.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že žalobu na určenie výživného na
manželku podala dňa 26.03.2015, keď bola nezamestnaná a osobne sa celodenne starala o maloletého
syna G., ktorý síce dovŕšil 3 roky dňa 29.02.2015, ale do škôlky nastúpil až 01.09.2015. Žalobu vzala
späťakonáhlesinašlaprácu,pričompracovnúzmluvupodpísaladňa08.09.2015.Uviedla,ževyplácanie
rodičovského príspevku jej bolo zastavené za mesiac december 2014, január 2015, február 2015

z dôvodu, že žalovaný pracoval v Spolkovej republike Nemecko. Zastavené jej bolo vyplácanie aj
rodinných prídavkov. Až na základe rozhodnutia ÚPSVaR Nové Mesto nad Váhom zo dňa 27.04.2015
jej boli spätne vyplatené dávky za obdobie od 01.12.2014 do 28.02.2015 vo výške 609,60 Eur. Z
uvedeného je zrejmé, že žalobu podala v dobe, keď sama bola evidovaná ako nezamestnaná na Úrade
práce, a zároveň jej bolo pozastavené vyplácanie rodičovského príspevku na maloletého G. O.. Z

toho dôvodu považovala argumentáciu žalovaného za nepravdivú. Ďalej uviedla, že žalovaný opustil
spoločnú domácnosť v októbri 2014. Po prvý raz prispel na výživu maloletých až v decembri 2014, a
to sumou 300 Eur, následne tiež v januári a februári 2015 sumou 300 Eur, v marci 2015 a v apríli 2015
už len sumou 80 Eur a v máji 2015 zaplatil 220 Eur. Od 03.06.2015 bol nezamestnaný tak výživné
neplatil a opätovne začal prispievať až 28.10.2015, kedy deťom poslal po 50 Eur a rovnakou sumou

prispel aj v novembri a decembri 2015. Tvrdenie žalovaného, že maloletý G. mal byť žalobkyňou hneď
po dovŕšení troch rokov umiestnený do materskej školy považovala za účelové. Maloletý bol prijatý do
škôlky až od septembra roku 2015, preto s ním musela zostať doma a nemohla si nájsť prácu hneď.
Poukázala na absurdnosť a čiastočnú pravdivosť argumentácie žalovaného, že platil deťom výživné vo
výške 300 Eur. V marci 2015, kedy podala žalobu o určenie výživného na manželku poslal žalovaný

výživné na deti vo výške 80 Eur, žalobkyňa bola nezamestnaná, celodenne sa starala o maloletého G.,
pričom jej ešte bolo pozastavené vyplácanie rodičovského príspevku, čím sa aj s deťmi ocitla v neľahkej
finančnej situácii. Poukázala na celkovo nekorektný prístup žalovaného k zabezpečovaniu potrieb ich
maloletých detí, ako aj na tú skutočnosť, že zaplatenie žalovaným uplatnených trov vo výške 1.936,17
Eur, by bolo predovšetkým na ujmu ich spoločným deťom a možnosti uspokojovať ich potreby zo strany

matky. Uviedla, že dôvodom podania žaloby bola výlučne jej zúfalá situácia a ťaživé sociálne pomery,
do ktorých ju aj deti dostal žalovaný svojim prístupom. Mala za to, že súd prvej inštancie posúdil otázku
náhrady trov konania správne a správne prihliadol na ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. Navrhla, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti - vo výroku II. o nepriznaní náhrady trov
konania žalovanému potvrdil ako vecne správne.

4.KrajskýsúdvTrenčíneakoodvolacísúdpreskúmalvecvnapadnutomrozsahu/vovýrokuII.onáhrade
trov konania/ podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z.), ďalej len CSP,bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z. z. civilný
sporový poriadok účinný od 01.07.2016/ aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Po podaní odvolania žalovaným v danej veci došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho
konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /
ďalej len "CSP"/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa
ktorého súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania a preto aj odvolací súd posudzoval dôvody
odvolania podľa O.s.p..

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uznesenia súdu prvej inštancie v
napadnutej časti v zmysle § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam
žalovaného uvádza nasledovné:
9. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

10. Ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú

možnosť aplikácie ( v zmysle svojvôle ), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú okolnosti osobitného zreteľa, na ktoré treba pri stanovení povinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Výnimočnosť musí spočívať tak v okolnostiach danej veci,
ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri skúmaní, či sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa by mal súd prihliadnuť na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov

konania t. j. zhodnotiť pomery nielen toho, kto by mal náhradu trov konania hradiť, ale i toho, komu by
mali byť nahradené. Nepriznanie náhrady trov konania musí teda zodpovedať zvláštnym okolnostiam
konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako
neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom.

11. Z obsahu spisu je zrejmé, že podanie žaloby na určenie výživného na manželku bolo zo strany
žalobkyne v čase jej podania objektívne dôvodné. Žalobkyňa preukázala, že od 01.12.2014 jej bolo
pozastavené vyplácanie rodičovského príspevku vo výške 203,20 Eur na maloletého G. O., a to z
dôvodu zamestnania sa žalovaného v Spolkovej republike Nemecko, s čím bol spojený aj prechod
kompetencií na vyplácanie rodičovského príspevku na tento štát (rozhodnutie ÚPSVaR Nové Mesto nad

Váhom č. L zo dňa 12.01.2015). Žalobkyňa bola dňom 01.03.2015 zaradená do evidencie uchádzačov
o zamestnanie, pričom však maloletý G. O. mohol nastúpiť do materskej školy až od 01.09.2015, ako
to vyplýva z rozhodnutia riaditeľky Materskej školy G. ul. č. XXXX/XX, L. C. nad E. zo dňa 19.03.2015.
Žalovaná bola teda objektívne limitovaná v možnosti zamestnať sa, nakoľko bolo potrebné v prvom rade
zabezpečovať maloletému G. celodennú starostlivosť.

12. Na strane druhej, žalovaný v mesiacoch december 2014 až február 2015 finančne prispieval na
chod rodiny (výživu manželky a dvoch maloletých detí) sumou 300 Eur mesačne. V mesiaci marec 2015
žalobkyni zaslal už iba 80 Eur, čo za žiadnych okolností nemožno považovať za postačujúce, pričom
žalovaný si tejto skutočnosti musel byť vedomý.

13. V situácii, keď žalobkyňa sama zabezpečovala starostlivosť o dve maloleté deti vo veku 3 a necelých
5 rokov a príspevok zo strany otca rodiny klesol na 80 Eur mesačne, bolo namieste domáhať sa
voči manželovi výživného cestou súdu. Odvolací súd prihliadol aj k dôvodom späťvzatia žaloby okrem
iných spočívajúcich v spätnom vyplatení rodičovského príspevku za obdobie december 2014 až február

2015. V prospech žalobkyne však jednoznačne svedčí tá skutočnosť, že sa bezprostredne po nástupe
maloletéhoG.domaterskejškolyriadnezamestnalaa svojimaktívnymprístupomsamadokázalazlepšiť
ekonomickú situáciu seba a svojich detí.14. Z uvedených dôvodov je potrebné považovať za odôvodnený záver súdu prvej inštancie, že sú
v danom prípade naplnené predpoklady pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p.. Žalovaný predovšetkým
riadnym neplnením vyživovacej povinnosti voči svojej rodine zapríčinil iniciovanie tohto súdneho

konania, preto je potrebné s prihliadnutím na všetky okolnosti konštatovať, že v danom prípade existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobkyne, odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov tohto
konania procesne úspešnému žalovanému v súlade s § 150 ods. 1 O.s.p.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II.

o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnej žalobkyni ich náhradu nepriznal,
nakoľko jej žiadne trovy nevznikli /§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP/.

17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).