Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 16, 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/288/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313227332
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2313227332.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so

sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Bratislava,
Pajštúnska č. 5, proti odporkyni: E. Q., R.. X.XX.XXXX, R. D. Z., Č. XXXX/XX, t.č. na neznámom mieste,
za účasti vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane odporkyne: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, IČO: 42 362 962, so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. č. 7, zast. advokátom JUDr.
Bohdanom Jakubisom, so sídlom Bratislava, Dobrovičova č. 13, o zaplatenie 610,32 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Súd vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.10.2013 žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu
k zaplateniu sumy 610,32 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 610,32 Eur od
28.6.2013 do zaplatenia a k náhrade trov predmetného konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho
právny predchodca navrhovateľa ( spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom
Bratislava, Tomášikova č. 48, s ktorou dňa 27.6.2013 uzavrel Zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej

predmetom bola aj pohľadávka žalovaná k zaplateniu v predmetnom súdnom konaní ) uzatvoril dňa
XX.XX.XXXX s odporkyňou Zmluvu č. XXXXXXXXX (ďalej len ,,zmluva“), ktorej nedeliteľnou súčasťou
boli aj Osobitné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., pre balíky produktov a služieb pre
fyzické osoby. Na základe vyššie uvedenej zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni
peňažné prostriedky, pričom podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky ich splácania,
ako aj podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v Zmluve a vo
Všeobecných obchodných podmienkach. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa si svoju povinnosť splácať

poskytnuté peňažné prostriedky riadne a včas neplnila, dostala sa s plnením si svojej povinnosti do
omeškania. Na základe vyššie uvedenej Zmluvy o postúpení došlo k postúpeniu vzniknutej dlžnej
pohľadávky, pričom výška pohľadávky navrhovateľa ku dňu postúpenia predstavovala sumu 684,83
Eur, ktorá pozostávala z istiny 610,32 Eur, riadneho úroku 0,00 Eur, úroku z omeškania 74,51 Eur a
ostatného príslušenstva 0,00 Eur. Odporkyňa odo dňa postúpenia pohľadávky ku dňu podania návrhu
dlžnú sumu neuhradil a to ani čiastočne. Preto sa navrhovateľ so svojím nárokom obrátil na tunajší súd
a podal návrh na začatie konania. Navrhovateľ si v predmetnom konaní uplatnil dlžnú pohľadávku vo

výške 610,32 Eur ( čo je neuhradená istina úveru, t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých
mesačných platieb započítaných na istinu). Okrem uvedeného si navrhovateľ v konaní uplatnil aj úrok
z omeškania v zákonnej výške a to odo dňa 28.6.2013, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnostipostúpenia pohľadávky, resp. od dňa splatnosti úveru pokiaľ táto nastala až po postúpení. Sumu vo
výške 74,51 Eur predstavujúcu vyčíslený úrok z omeškania si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje.

Súd v danej veci vydal platobný rozkaz č.k. 32Ro/1274/2013-17 zo dňa 28.10.2013 ktorý sa však
nepodarilodoručiťdovlastnýchrúkodporkyne,nakoľkotátosatohočasuzdržiavananeznámommieste,
pričom adresu pobytu na ktorej sa zdržiava a preberá si písomnosti sa súdu aj napriek vykonanému
šetreniu zistiť nepodarilo. Súd preto vydaný platobný rozkaz uznesením č.k. 15C/288/2014-49 zo dňa

20.11.2014 zrušil v celom rozsahu, uznesením č.k. 15C/288/2014-50 zo dňa 20.11.2014 rozhodol, že
písomnosti určené odporkyni sa jej budú doručovať uložením v súdnom spise. Následne bolo vo veci
nariadené pojednávanie, a to na deň 16.4.2015.

V priebehu konania podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.10.2014 bol súdu oznámený vstup
Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV do predmetného konania

ako vedľajšieho účastníka na podporu a ochranu odporkyne ako spotrebiteľa. Podanie bolo súdu
doručené cestou právneho zástupcu tohto združenia, pričom v predmetnom podaní bol vyjadrený aj
súhlas združenia vo veci konať a pojednávať aj bez ich účasti.

Na pojednávanie vytýčené na deň 16.4.2015 sa osobne nedostavil ani jeden z účastníkov konania.

Právny zástupca navrhovateľa svoju ako aj navrhovateľovu neúčasť vopred písomne ospravedlnil, a
to podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.4.2015 prostredníctvom emailu (poštou bolo podanie
súdu doručené dňa 13.4.2015. Obsahom predmetného podania bol aj súhlas navrhovateľa, aby súd
vo veci konal a rozhodoval aj bez jeho osobnej účasti. Odporkyňa mala doručenie predvolania na
pojednávanie riadne vykázané uložením v súdnom spise, na pojednávanie sa nedostavila, pričom

svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred žiadnym spôsobom neospravedlnila. Na pojednávanie sa
nedostavil ani právny zástupca vedľajšieho účastníka a rovnako tak ani sám vedľajší účastník. Súd teda
pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom návrhu ako aj s obsahom

predložených listinných dôkazov a to: Zmluva o poskytnutí balíka produktov a služieb pre Fyzické osoby
zo dňa XX.XX.XXXX, Osobitné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., pre balíky produktov
a služieb pre fyzické osoby, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa X.X.XXXX, Zmluva o postúpení
pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa XX.X.XXXX spolu s Prílohou č. 1, ktorá mala preukázať, že
predmetom postúpenia bola aj uplatnená pohľadávka, aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým

materiálom a zistil tento skutkový a právny stav veci:

Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril dňa XX.XX.XXXX s odporkyňou Zmluvu o poskytnutí
balíka produktov a služieb pre Fyzické osoby Č.. XXXXXXXXX, na základe ktorej bola odporkyni
poskytnutá služba Balík EXTRA spolu so službou Povolené prečerpanie na bežnom účte s periodicitou

vyhotovovania výpisov: mesačne. Odporkyni bola vydaná platobná karta VISA Electron s limitmi pre
transakcie, vo výške presne stanovenej v obchodných podmienkach. Odporkyňa sa svojím konaním
dostala do nepovoleného prečerpania a tak jej voči právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikol dlh.
Dňa XX.X.XXXX došlo medzi právnym predchodcom navrhovateľa a navrhovateľom k uzatvoreniu
Zmluvy o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola aj pohľadávka uplatnená v predmetnom konaní,

pričom Oznámením zo dňa X.X.XXXX bolo postúpenie dlžnej pohľadávky oznámené odporkyni. Výška
pohľadávky navrhovateľa ku dňu postúpenia predstavovala sumu 684,83 Eur, ktorá pozostávala
z istiny 610,32 Eur a úroku z omeškania 74,51 Eur. Navrhovateľ si však v predmetnom konaní uplatnil
len dlžnú pohľadávku vo výške 610,32 Eur ( čo je neuhradená istina úveru, t.j. rozdiel
medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu), bez vyčísleného

úroku z omeškania. Navrhovateľ si v konaní uplatnil len úrok z omeškania v zákonnej výške, a to odo
dňa 28.6.2013, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej

právnej forme,Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje
najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporkyňou vznikol záväzkový vzťah, nakoľko došlo medzi nimi k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, na základe ktorej boli odporkyni poskytnuté peňažné prostriedky - povolené prečerpanie, ktoré
táto bola povinná pravidelne prostredníctvom mesačných splátok splácať. Súd však v konaní nemal
preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky uplatnenej v predmetnom konaní, ku ktorému
malo dôjsť na základe Zmluvy o postúpení uzatvorenej dňa XX.X.XXXX medzi navrhovateľom a jeho
právnym predchodcom. Súd tu postupoval v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona

č. 483/2001 Z.z., ktoré ustanovenie ukladá Slovenskej sporiteľni, a.s., t.j. banke, pred tým ako postúpi
svoju pohľadávku, povinnosť splnenia určitých podmienok. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky
v zmysle toho ustanovenia je, aby bol klient s jej plnením v omeškaní aspoň 90 dní a aby banka na
jej splnenie klienta písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je
postupiteľná, a teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané a je v priamom rozpore so

zákonom. Ako také je teda neplatné, a to nie len medzi stranami, ale aj navonok, voči dlžníkovi ( na
uvedené poukázal aj právny zástupca vedľajšieho účastníka zo dňa 15.4.2015, ktoré však súdu bolo
doručené až dňa 17.4.2015, t.j. po pojednávaní ).

Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého

fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ
ide o dvojstranné právne pomery, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe, môžeme
hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na
strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávneoprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto
oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

Navrhovateľ svoje nároky voči odporkyni odvodzuje zo zmluvy, ktorú odporkyňa uzavrela so Slovenskou
sporiteľňou, a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť
všeobecne známa (§ 121 O.s.p.). Tieto nároky mal navrhovateľ získať postúpením. Preto je potrebné sa
v prvom rade zaoberať otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je (aspoň
voči dlžníkovi) platné a účinné.

Podľa§525ods.1zákonač.40/1964Zb.,postúpiťnemožnopohľadávku,ktorázanikánajneskôrsmrťou
veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ
nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

Vyššie uvedené ustanovenie zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa

zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať
za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené
špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č.
483/2001 Z. z., ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a
povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky

z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah
právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-
postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1
Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ
povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka.

Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. dovoľuje
banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenie určitých vyššie uvedených podmienok, ktorých
splnenie však súd v danom konaní preukázané nemal. Postúpenie pohľadávky v danom prípade tak
bolo v priamom rozpore s ustanovením § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Účelom uvedeného

ustanovenia je totiž okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v
cit. ustanovení prešiel na inú osobu než toho veriteľa, voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných
prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky
tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie
podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch

uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka, ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526
Občianskeho zákonníka, nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi
bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

Z už uvedeného teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia, pričom postupca v súdnom

konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný v zmysle § 120 ods. 1
O.s.p. tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok
platnéhopostúpenia.Postupca,ktorémubolapohľadávkapostúpenábankou,jetakvzmysleuvedeného
povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala
(za takúto výzvu nemožno považovať oznámenie o zosplatnení pohľadávky ani oznámenie o tom, že

pohľadávka banky bola postúpená, pričom absenciu výzvy nie je možné nahradiť ani jednostranným
vyhlásením v zmluve o postúpení pohľadávok) na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v
omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok
nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

Preto súd podaný návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, nakoľko v konaní nemal preukázané,

že by právny predchodca navrhovateľa splnil podmienky mu stanovené vyššie uvedeným ustanovením,
a že by odporkyňu pred postúpením písomne vyzval na splnenie jej dlhu. Ani sám navrhovateľ splnenie
tejto podmienky súdu nepreukázal, a to malo za následok nedokázanie jeho aktívnej legitimácie v danom
konaní.Súd vo veci rozhodol na základe vykonaného dokazovania, sám vo veci ďalšie dokazovanie neinicioval a
to sprihliadnutímnazásadurovnostistránúčastníkovkonaniaakoajsprihliadnutímnaprávoúčastníkov

na spravodlivé a nestranné prejednanie veci, pričom podstatou samotnej uplatnenej pohľadávky, sa súd
vzhľadom na vyššie uvedené a dôvod, pre ktorý bol návrh zamietnutý nezaoberal.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého
nárok na náhradu trov vznikol odporkyni, ktorá bola v danej veci stopercentne úspešná. Nakoľko však
odporkyni v konaní žiadne trovy nevznikli a žiadne jej ani nevyplývali zo súdneho spisu, súd jej ich
náhradu nepriznal.

Vedľajší účastník na strane odporcu si v konaní uplatnil náhradu trov konania. Je nepochybné, že čl.
47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky priznáva každému právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi.
Pod pojem „každý" spadá aj vedľajší účastník konania. Vedľajší účastník nie je vylúčený z voľby, akým
spôsobom si toto základné právo (na právnu pomoc v konaní pred súdmi) uplatní, ale musí počítať s

tým, že aj vo vzťahu k nemu bude súd skúmať, či trovy konania boli účelne vynaložené a či je dôvod
na priznanie náhrady trov proti neúspešnému účastníkovi. Paušálny vstup vedľajšieho účastníka do
konaní, v ktorých vystupujú ako navrhovatelia týmto združením označené subjekty bez ohľadu na stav
konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka, nepovažuje súd za dôkaz o vôli
združenia naplniť cieľ stanovený v stanovách. Paušálny vstup tohto združenia do konaní, v ktorých pre

vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania, najmä keď sa združenie dalo zastúpiť
advokátom a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale
získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Podľa názoru súdu
ide v prejednávanej veci o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom administratívy
vedľajšieho účastníka a na ktorú nebola potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta. Trovy konania

vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení
len o aktualizáciu tej ktorej veci a jej individualizáciou, na súdoch v Slovenskej republike nemožno
považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. Súdu je z jeho činnosti
známe, že v prípade vyjadrení vedľajšieho účastníka ide o formulárové vyjadrenie, ktoré je všeobecné
a nezohľadňuje konkrétne okolnosti tej ktorej prejednávanej veci. Vedľajší účastník sa preto mohol

dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno
považovať za trovy účelné. Odporkyňa ako spotrebiteľka nepožiadala vedľajšieho účastníka o pomoc pri
riešení svojho problému. Preto súd s poukazom na vyššie uvedené ako aj s poukazom na skutočnosť,
že do termínu konania pojednávania, t.j. do dňa 16.4.2015 právny zástupca vedľajšieho účastníka urobil
len jeden úkon - vstúpenie do konania, nakoľko jeho vyjadrenie k veci samej spolu s vyčíslenými trovami

bolo súdu doručené až po pojednávaní, t.j. dňa 17.4.2015, náhradu trov konania nepriznal.
Súd zamietol návrh na začatie konania v celom rozsahu, nakoľko navrhovateľ neuniesol dôkazné
bremeno - nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného
odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje,
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre

ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.