Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. august 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18Cpr/3/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814214678
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814214678.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci navrhovateľky: W. M.,
narodená X.X.XXXX, trvale bytom M., Na H. XXX/X, zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom v Bratislave, Grösslingová 4, 811 09 Bratislava proti odporcovi: SAD Prievidza,
a.s., IČO: 36 324 043, so sídlom v Prievidzi, Ciglianska cesta 1, Prievidza, zastúpený ADVOKÁTI s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Vajanského nábrežie 5, o zaplatenie 212.850,- eur z titulu
mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia takto

r o z h o d o l :

I.Súd návrh z a m i e t a .

II.Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania a to trovy právneho zastúpenia v
sume 3 352,79 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Prievidza dňa 06.08.2014 sa navrhovateľka domáhala proti
odporcovi zaplatenia sumy 212.850,- eur titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia (ďalej v texte ako SSU ). Svoj žalobný návrh odôvodnila tým, že bola
zamestnaná ako vodička nákladného motorového vozidla a dňa 23.09.1988 pri plnení pracovných
úloh utrpela pracovný úraz. Bola zamestnaná u zamestnávateľa Československej autobusovej dopravy
n.p. Banská Bystrica, závod Prievidza pričom nástupcom zamestnávateľa bol podnik Slovenská
autobusová doprava, štátny podnik, IČO: 31 631 860 so sídlom Ciglianska cesta 1, Prievidza, ktorý
bol dňom 1.6.2002 vymazaný z obchodného registra a na odporcu t.j. spoločnosť SAD Prievidza,
a.s. podľa výpisu z Obchodného registra prešli ako na právneho nástupcu zaniknutého štátneho
podniku dňom 01.06.2002 všetky práva a záväzky. Z dôvodu, že odporca po pracovnom úraze neuznal
zodpovednosť za následky úrazu, navrhovateľka si uplatnila svoj nárok v konaní na Okresnom súde
Prievidza sp. zn. 8C 107/89, konanie bolo zastavené pre späťvzatie návrhu a mimosúdnu dohodu
účastníkov konania. Odporca uznal zodpovednosť za pracovný úraz. Navrhovateľka sa následne
domáhala vyplatenia odškodnenia za bolesť a SSU na základe znaleckého posudku, ktorý vystavil
MUDr. Marián Kováčik dňa 31.01.1999, rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 5C 90/99 -32 zo dňa
21.10.1999 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co 41/00-56 zo dňa 21.02.2001 bolo
zvýšené základné bodové hodnotenie SSU navrhovateľky podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. na
14-násť násobok. Dané odškodnenie súviselo so škodou na zdraví, ktorá bola navrhovateľke spôsobená
ku dňu podania žaloby. Po tomto rozhodnutí došlo u navrhovateľky k zhoršeniu zdravotného stavu.
Posudzujúci lekár MUDr. Július Zeman vypracoval znalecký posudok ( doplnenie č. 1/2013 ) na základe
posudku č. 1/99 vypracovaného MUDr. Mariánom Kováčikom, zo dňa 30.08.2013, v ktorom ohodnotil
SSU navrhovateľky podľa zákona č. 437/2004 Z.z. a následne v zmysle vyhlášky č. 32/1965 Zb.
hodnotenie v znaleckom posudku opravil lekárskym posudkom zo dňa 10.03.2013 a nové poškodenie
zdravia navrhovateľky ohodnotil v počte 1975 bodov. Sociálna poisťovňa z titulu poistného plnenia

navrhovateľke vyplatila základný nárok v sume 2.150,- eur za 1075 bodov (60,- Sk za bod x 1075
bodov ). Navrhovateľke vznikol dňom 10.02.1997 nárok na invalidný dôchodok, pričom jej pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Navrhovateľka je od roku 2001 občanom s ťažkým zdravotný postihnutím, pričom miera funkčnej poruchy
bola 50%. Z dôvodu zhoršovania zdravotného stavu bola miera funkčnej poruchy u navrhovateľky
zvýšená. Podľa komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 25.03.2014
je miera funkčnej poruchy navrhovateľky 60 % , je odkázaná na sprievodcu a osobnú asistenciu.
Navrhovateľka má dvoch osobných asistentov, je osobou v produktívnom veku 57 rokov, v dôsledku
pracovného úrazu je vo všetkých sférach života obmedzená už viac ako 25 rokov. Z vyjadrení súdnych
znalcov vyplýva, že prognóza ochorenia navrhovateľky nie je priaznivá, pravdepodobné je jeho neustále
zhoršovanie. Tento stav je dlhodobý a akékoľvek zlepšenie je len zdanlivé. U navrhovateľky sa postupne
napĺňajú všetky zlé prognózy - zhoršenie mobility, zhoršenie psychického stavu, zhoršenie bolestí,
sebastarostlivosti a zhoršenie aj ochorenia kardiovaskulárneho aparátu s počínajúcimi degeneračnými
zmenami na mozgových bunkách. Navrhovateľka pred poškodením zdravia pracovným úrazom viedla
riadny rodinný život, chodievala do prírody, na dovolenky, voľný čas trávila na chate, chodila do kina,
do divadla, bola nadšenou vodičkou motorového vozidla, vedela sama spravovať domácnosť, sama
cestovala, nakupovala, neužívala lieky, nemala problémy so spánkom. V súčasnosti predstavuje
skôr príťaž pre svoju rodinu, trpí pocitom menejcennosti, nemôže pomôcť so starostlivosťou o vnuka,
nemôže ho popestovať, chodiť s ním na prechádzky, nechodí do kina, divadla, na výlety, dovolenky,
do prírody, všetok čas trávi doma, nedokáže vykonať žiadne domáce práce, nedokáže viesť motorové
vozidlo, je odkázaná na pomoc iných osôb, trpí poruchou mobility, je vylúčená so sociálnej interakcie,
denne berie veľké množstvo liekov, trpí obrovskými bolesťami, celkovou slabosťou, zle toleruje fyzickú
záťaž, musí nosiť korzet na spevnenie chrbtice, nemôže cestovať na väčšie vzdialenosti, trpí pocitom
podráždenosti, úzkosti a depresívnym syndrómom. Z uvedeného je zrejmé, že poškodenie na zdraví má
preukázateľne nepriaznivé následky na život navrhovateľky a jedná sa u nej o prípad hodný osobitného
zreteľa. Vzhľadom k tomu a k faktu, že od prvotného rozhodnutia Okresného súdu Prievidza zo dňa
21.10.1999 a Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21.02.2001 došlo u navrhovateľky k vzniku ďalšej
škody na zdraví, ktorá doposiaľ nebola zohľadnená z dôvodu procesných princípov a relevancie plynutia
času, je namieste požadovať zvýšenie základného bodového hodnotenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl.č.
32/1965 Zb. Suma požadovaná navrhovateľkou, teda zvýšenie novo priznaného bodového hodnotenia
na stonásobok po odrátaní sumy základného nároku predstavuje sumu 212.850,- eur.

Odporca sa k žalobnému návrhu písomne vyjadril podaním z 26.08.2014, doplneným poštou dňa
27.08.2014, v ktorom uviedol, že so skutkovými a právnymi závermi tvrdenými navrhovateľkou v
žalobnom návrhu nesúhlasí a žiada návrh zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu chýbajúcej pasívnej
vecnej legitimácie odporcu, premlčania navrhovateľkou uplatneného nároku a neprimeranosti výšky
uplatnenej náhrady za SSU, nakoľko sa nejedná o prípad hodný osobitného zreteľa. K absencii pasívnej
vecnej legitimácie odporca uviedol, že navrhovateľka si nárok uplatnila ako bývala zamestnankyňa voči
bývalému zamestnávateľovi v dôsledku pracovného úrazu, podľa § 2 ods. 3 písm. c/ zák.č. 437/2004
Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení
zákona NRSR č. 273/1994 Z.z. poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia poskytovateľom náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je osoba
povinná poskytnúť náhradu podľa osobitných predpisov. Nie odporca, ale Sociálna poisťovňa je tým
subjektom, ktorý v prípade priznania dávky, poškodenej osobe túto uhrádza, preto len tento subjekt je v
danej veci nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide, t.j. vecne legitimovaným subjektom
na žalovanej strane. Z uvedeného vyplýva, že nie je naplnená jedna zo základných podmienok súdneho
konania - vecná legitimácia žalovaného účastníka konania. Ide o neodstrániteľný nedostatok konania,
preto odporca žiadal návrh zamietnuť. Z dôvodu procesnej opatrnosti vzniesol odporca tiež námietku
premlčania, keď odporca má vedomosť, že miera funkčnej poruchy bola navrhovateľke zvýšená z 50
% na 60 % v roku 2009 a odvtedy nebola menená. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľkin zdravotný
stav resp. miera funkčnej poruchy sa zhoršili v roku 2009 kedy navrhovateľka mala možnosť domáhať
sa navýšenia náhrady za SSU na súde, to znamená, že už jej plynula dvojročná premlčacia lehota.
Navrhovateľka si nárok teda uplatnila na súde po uplynutí premlčacej lehoty a preto odporca vznáša
námietku premlčania. Odporca tiež namietol neprimeranosť výšky uplatnenej náhrady za SSU.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na 23.07.2015, vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky,
oboznámením s listinnými dôkazmi a to: uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. 8C 107/89-205 z
22.3.1996, rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 5C 90/99-32 z 21.10.1999, rozsudok Krajského

súdu v Trenčíne 5Co 41/00-56 z 21.2.2001, Znalecký posudok doplnenie č.1/2013 MUDr. Júliusa
Zemana, posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia z 10.03.2014, Posudok Okresného
úradu v Prievidzi, odbor sociálnych vecí z 08.06.2001, Komplexný posudok Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Prievidza, dobor sociálnych vecí a rodiny z 25.03.2014, Zmluvy o výkone osobnej
asistencie z 01.04.2014, Znalecký posudok č. 9/2003, správa neurochirurgickej kliniky Bratislava z
15.11.2005, Lekársky posudok MUDr. Júliusa Zemana z 18.10.2010, výpisy zo zdravotnej dokumentácie
navrhovateľky, potvrdenie PhDr. Dobrovodovej z 16.04.2015, Potvrdenie MUDr. Danice Hudecovej,
psychiatra z 15.11.2014, výpis z dokumentácie - správa z ortopedickej ambulancie MUDr. Tomáš
Priehoda z 30.03.2015, spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 8C/107/89 a sp. zn. 5C/90/99.

Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka sa domáha zvýšenia náhrady
za SSU, ktoré jej vzniklo následkom pracovného úrazu zo dňa 23.9.1988 u zamestnávateľa ČSAD
n.p. Banská Bystrica, závod Prievidza, preto pasívne legitimovaný je súčasný odporca ako právny
nástupca SAD š.p. so sídlom Prievidza. U navrhovateľky v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom
došlo k zhoršeniu zdravotného stavu a s tým súvisiacim zásahom do jej spoločenského uplatnenia.
V podrobnostiach je to konštatované v znaleckom posudku MUDr. J. Zemana zo dňa 30.8.2013 v
spojení s opravou znaleckého posudku zo dňa 10.3.2014. Navrhovateľka žiada zvýšiť náhradu za
SSU, o ktorej bolo rozhodnuté Sociálnou poisťovňou, a.s., pobočka Prievidza v spojení s rozhodnutím
Sociálnej poisťovne na základe podaného odvolania, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie pobočky.
Navrhovateľka žiada navýšiť toto základné bodové ohodnotenie, ktoré správy orgán po posúdení
posudkovým lekárom ustálil na správnu hodnotu v počte bodov 1075 o 100-násobok, čo po odrátaní
sumy základného nároku vo výške 2.120,- eur predstavuje žalovanú sumu 212.850,- eur. K námietke
odporcu o nedostatku vecnej legitimácie s poukazom na navrhovaný vstup Sociálnej poisťovne do
konania v pozícií vedľajšieho účastníka právny zástupca uviedol, že pracovný úraz, teda škodová
udalosť sa stala v r. 1988 za účinnosti vyhl. č. 32/1965 Zb. a zodpovedným za vznik pracovného
úrazu bol právny predchodca odporcu, čo bolo predmetom aj súdnych konaní vedených pred Okresným
súdom Prievidza a Krajským súdom v Trenčíne. K vznesenej námietke premlčania navrhovateľkou
uplatneného nároku, z dôvodu, že v minulosti jej bolo poskytnuté mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU
podľa v tom čase vydaných posudkov o základnom nároku zástupca navrhovateľa uviedol, že došlo
po uplynutí času viac ako 10 rokov k progresii ťažkostí v súvislosti zo zdravotným stavom na základe
ktorých došlo k vyhotoveniu lekárskeho posudku MUDr. J. Zemanom dňa 20.1.2014. To, že sa jedná
o novú škodu, ktorá zakladá nové nároky na náhradu za SSU, správny orgán po vykonaní kontroly
uznal a rozhodol právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza o vzniku nároku
na náhradu za sťaženie SSU v sume 1075 bodov. Z uvedeného vyplýva, že sa nejedná o následky
škody, ktoré boli odškodňované v predchádzajúcich súdnych konaniach. Nakoľko sa konštatuje ako v
znaleckom posudku tak aj v lekárskom posudku MUDr. J. Zemana a existenciou rozhodnutia Sociálnej
poisťovne o náhrade za SSU, tieto nároky nie sú premlčané, nakoľko ustálenie zdravotného stavu,
ktorého progresia je konštatovaná všetkými lekárskymi správami, je ku dňu vyhotovenia lekárskeho
posudku. K námietke odporcu, že v osobe navrhovateľky sa nejedná o prípad hodný osobitného zreteľa
právny zástupca poukázal na rozhodnutia súdov o predchádzajúcom navýšení základného nároku
za SSU, v ktorých rozhodnutiach sa konštatuje, že jednoznačne sa v osobe navrhovateľky jedná o
prípad hodný osobitného zreteľa. Nebolo by podľa zástupcu navrhovateľky spravodlivé s poukazom na
ústavne konformný výklad a účel zák.č. 437/2004 Z.z., ktorý odkazuje na režim vyhlášky č. 32/65 Zb.,
aby pri vzniku ďalšej škody nebolo takejto osobe priznané navýšenie nároku na SSU, ktorý v dôsledku
režimu vyhlášky starej 50 rokov za uvedené poškodenie v počte bodov 1075 priznáva náhradu v sume
2.150,- eur. Pokiaľ odporca uvádza, že v tomto konaní navrhovateľka môže žiadať maximálne o 50
% základného nároku a t.j.1075 bodov, zástupca navrhovateľky poukázal na to, že jedná sa o osobu
v produktívnom veku, ktorá v dôsledku následkov pracovného úrazu stratila možnosť plnohodnotne
vykonávať každodenné činnosti a v dôsledku progresie jej subjektívnych i objektívnych ťažkostí došlo
k jej rozsiahlemu obmedzeniu na spoločenskom, rodinnom, pracovnom, kultúrnom, športovom živote,
preto zvýšenie na 100-násobok základného nároku podľa posudku vyhotoveného MUDr. Zemanom
navrhovateľka považuje za spravodlivé.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní zotrval na svojom písomnom vyjadrení z 25.8.2014 a žiadal
súd, aby žalobu zamietol z dôvodu absencie pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcu. Zvýšenie
náhrady za SSU je úrazovou dávkou z úrazového poistenia, ktorú podľa zákon o sociálnom poistení
vypláca Sociálna poisťovňa. Zástupca odporcu poukázal na prechodné ustanovenie zákona o sociálnom

poistení konkrétne § 251 a § 272 ods.1 cit. zákona. Z týchto ustanovení vyplýva, že sociálne poistenie a
teda aj dávky vypláca Sociálna poisťovňa. Vyhláška, na ktorú poukázal zástupca navrhovateľky upravuje
len určenie výšky náhrady za SSU. Zástupca odporcu žiadal žalobu zamietnuť tiež z dôvodu, že sa
v tomto prípade nejedná o prípad hodný osobitného zreteľa. Navrhovateľka sama v žalobe uvádza,
že už raz jej bol nárok za SSU ako aj mimoriadne zvýšenie tejto náhrady priznaný Okresným súdom
Prievidza v spojení s Krajským súdom v Trenčíne, od tohto okamihu podľa tvrdení navrhovateľky došlo
k zhoršeniu zdravotného stavu, avšak toto samotné zhoršenie nepredstavuje také okolnosti, aby jej
bol uplatnený nárok priznaný, najmä nie vo výške, ktorú požaduje. Ďalej zástupca odporcu zotrval na
námietke premlčania. Navrhovateľka si mohla po prvý krát uplatniť ďalšie navýšenie náhrady za SSU,
potom ako sa jej zdravotný stav zhoršil a nie kedy v znaleckom posudku bodovo ohodnotil znalec
jej zdravotný stav. Zo znaleckého posudku možno zistiť len prípadnú výšku náhrady za SSU a nie
kedy došlo k ustáleniu jej zhoršeného zdravotného stavu. Za týmto účelom žiadal zástupca odporcu
v prípade, že súd žalobu nezamietne pre nedostatok pasívnej legitimácie odporcu, aby navrhovateľka
doložila do konania posudky úradu práce aj z predchádzajúcich rokov, aby bolo možné zistiť, ako sa
jej zdravotný stav vyvíjal a kedy došlo k predmetnému zhoršeniu. Pokiaľ zástupca navrhovateľky ďalej
poukázal na rozhodnutia okresného a krajského súdu, v ktorých bolo konštatované, že už zdravotný
stav navrhovateľky po pracovnom úraze predstavuje prípad hodný osobitného zreteľa, toto tvrdenie
odporca nenamietol, avšak poukázal na to, že o tejto skutočnosti už raz bolo rozhodnuté a nakoľko
náhrada za SSU je jednorázová dávka, nemožno ju opakovane priznať. K pasívnej legitimácii odporca
doplnil (čo tvrdí aj navrhovateľka v návrhu ), že v r. 2014 si uplatnila náhradu za SSU s odvolaním
sa na lekársky posudok z r. 2014 a to v základnej výške, tento nárok jej bol zo strany sociálnej
poisťovne aj vyplatený. Odporca na základe uvedeného nevidí dôvod, prečo si zvýšenie náhrady za SSU
uplatňuje navrhovateľka od bývalého zamestnávateľa, keď sama má vedomosť, že povinným subjektom
je Sociálna poisťovňa. Odporca žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu absencie pasívnej vecnej legitimácie
a ak by sa v konaní pokračovalo zamietnuť pre premlčanie a tiež z toho dôvodu, že neexistujú žiadne
okolnosti, ktoré by oprávňovali navrhovateľke tento nárok priznať.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že má dvoch osobných asistentov, užíva veľké množstvo liekov
a stále musí nosiť plastový korzet, ktorý jej fixuje chrbticu a ktorý je pre ňu urobený na mieru. Tým, že ho
má celý deň na sebe, nemôže sa zohnúť, obuť si ponožky , umyť sa sama a navyše v týchto horúčavách
je to vzhľadom na materiál z ktorého je korzet vyhotovený, veľmi nepohodlné. Necestuje na dlhšie cesty
nikam, nemôže v aute dlhšie sedieť. Má 3-ročného vnuka, ktorého nemôže vziať na ruky, popestovať
ho, tiež nemôže vziať do rúk nič ťažké. Začala jej tŕpnuť pravá ruka a pravá noha. Niekedy sa nedokáže
ani pohnúť, ani vyjsť z domu, dokonca musí na ošetrenie prísť lekár k nej domov a ten jej pichá doma
morfium alebo si privolá z tohto dôvodu pohotovosť. Stáva sa, že máva veľké bolesti, vtedy upadne do
bezvedomia, z tohto dôvodu bola aj hospitalizovaná na áre v Bojniciach, o čom svedčia aj predložené
lekárske správy. Z dôvodu veľkých bolestí je už závislá na morfium, z dôvodu čoho sa jej ťažko rozpráva.
Už 5 rokov má 2 osobných asistentov, pričom jedným je manžel, ktorý dostal výnimku, druhý osobný
asistent chodí na hodinu denne, pomáha s nákupmi, v domácnosti, prípadne robí doprovod. K veľkému
zhoršeniu zdravotného stavu podľa nej došlo v posledných 2 rokoch, kedy tým, že nosí korzet, vplýva
to na platničky a ochrňuje jej pravá ruka a pravá noha, čo je uvedené aj v lekárskych správach. Po tom
čo MUDr. Zeman vyhotovil znalecký posudok, lekár zo Sociálnej poisťovne uviedol, že zdravotný stav
je taký, že sa má zmieriť s tým, že sa stav bude len zhoršovať. Absolvovala dve operácie, s tým, že
predpoklad ďalšej operácie už nie je. Má alergiu na lieky. Morfium užíva v tabletách trikrát denne MST
100, ak sú bolesti veľké tak Sevredol a ak sú neznesiteľné morfium vo forme injekcií, ktoré má vždy
u seba, aby mi ich v prípade potreby bolo možné aplikovať, lebo ak nie, zvýši sa jej prudko krvný tlak
a potom odpadne. Stupnica je od 1-10, momentálne má stupeň 9 závislosti na morfium. Momentálne
užíva za posledné 2 roky dávku tak formou tabliet aj injekcií. Navrhovateľka ďalej uviedla, že by jej stačilo
aj toľko, aby si mohla kúpiť iné auto, také, do ktorého by si mohla pohodlne sadnúť a vycestovať na
dlhšiu cestu. Momentálne majú auto 10-ročné Suzuki Ignis, ktoré jej toto neumožňuje. Tiež by si rada
kúpila polohovateľnú posteľ, ktorá by jej uľahčila život a hlavne by sa cítila viac sebestačná a nemuseli
by jej všetci okolo pomáhať.

Podľa § 11 Zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia:
(1) Na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví,
ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej
choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

(2) Na nároky poškodených uplatnených na súde podľa doterajších predpisov sa nevzťahuje § 6 ods. 3.

Podľa § 2 ods. 3 písm. c/ Zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia na účely tohto zákona poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia (ďalej len „poskytovateľ náhrady“) je osoba, ktorá je povinná poskytnúť
náhradu podľa osobitných predpisov.1

Poznámka k § 2 ods. 3 písm. c/ Zákona č. 437/2004 Z. z. odkazuje na príkladmo na zákon č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov, zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení
neskorších predpisov, zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v
znení neskorších predpisov, zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 13 ods. 3 písm. h/ Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení z úrazového poistenia sa za
podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to náhrada za bolesť a náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva podľa ktorého účastník je subjektom
práva alebo povinnosti, ktoré je predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto,
kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, alebo o ktorom navrhovateľ tvrdí, že
je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom hmotného oprávnenia alebo hmotnoprávnej
povinnosti, o ktoré v konaní ide, pričom nedostatok vecnej legitimácie vyplýva až zo samotného konania.
Ak návrh podá osoba, ktorá tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, ale nie je jej nositeľom, ide o
nedostatok aktívnej legitimácie. Ak je návrh podaný proti osobe, ktorá nemôže byť povinnou z právneho
pomeru, ktorý je predmetom konania, ide o nedostatok pasívnej legitimácie. V týchto prípadoch ide
potom o otázku vecnej či už aktívnej alebo pasívnej legitimácie.

Súd vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a zhodnotiac vykonané dôkazy, opierajúc sa
o citované ustanovenia zákona v konaní, ďalšie účastníkmi navrhované dôkazy nevykonal, vyhlásil
dokazovanie za skončené, keď dospel k záveru, že žalobný návrh trpí nedostatkom vecnej legitimácie.

Záver súdu vychádza z výkladu prechodných ustanovení § 11 Zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za
bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré vyložil tak, že predchádzajúcou právnou
úpravou sa v prejednávanej veci má spravovať len samotné sťaženie spoločenského uplatnenia (t.j.
podľa pravidiel zakotvených v predchádzajúcej právnej úprave sa má len vyhodnotiť rozsah sťaženia
spoločenského uplatnenia navrhovateľky, jeho bodové ohodnotenie podľa sadzieb, stanovených v
doterajších predpisoch), avšak ostatné otázky, medzi ktoré patrí aj otázka pasívnej legitimácie, je
potrebné riešiť podľa aktuálne platnej právnej úpravy.

Uvedený výklad prechodných ustanovení korešponduje s výkladom, ktorý v obdobnej situácii podal
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku 4 Sžso 23/2008 zo dňa 28.04.2009, kde okrem iného
uviedol nasledovné: „z hľadiska systematického usporiadania treba rozlišovať pojmy bolesť, sťaženie
spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia. S prihliadnutím na to, ak by sa podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona mala podľa doterajších
predpisov posudzovať náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, muselo by to
byť v tomto ustanovení výslovne uvedené. Znenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. však predpokladá,
že podľa doterajších predpisov sa bude posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako
aj ich hodnotenie podľa sadzieb, stanovených v doterajších predpisoch, nie však výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia.“

Opačný názor, ktorý zastáva navrhovateľ, t.j. že § 11 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z. z. sa má vykladať tak,
že pôvodnou právnou úpravou sa majú spravovať všetky právne otázky spojené s pracovným úrazom
navrhovateľky a jeho následkami, je podľa názoru súdu neobhájiteľný. Takýto výklad predpokladá

vnútornú rozpornosť právnej úpravy, keď by sa stalo nezmyselným ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č.
437/2004 Z. z., ktoré vylučuje pre nároky uplatnené podľa doterajších predpisov použitie konkrétneho
ustanovenia novej právnej úpravy, čo by bolo zbytočné, ak by už ods. 1 vylúčil použitie novej právnej
úpravy ako celku. Jedným z interpretačných pravidiel výkladu zákonov je však predpoklad racionálneho
zákonodarcu, ktorého prejavom je okrem iného aj požiadavka vykladať jednotlivé ustanovenia zákona
prioritne takým spôsobom, aby nedochádzalo k ich vzájomnému rozporu.

Podľa § 2 ods. 3 písm. c/ Zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia v spojení s § 13 ods. 3 písm. h/ Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení je teda na vyplatenie prípadného mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia navrhovateľke pasívne vecne legitimovaná Sociálna poisťovňa a nie odporca - právny
nástupca zamestnávateľa poškodenej osoby v čase pracovného úrazu. Z uvedeného dôvodu súd návrh
proti odporcovi pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.
Podľa § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí
osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Podľa § 1 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda
zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka
(ďalej len "výpočtový základ").
Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 33 193,92 eura 486,29 eura + 6,64 eura za
každých aj začatých 3 319,39 eura prevyšujúcich sumu 33 193,92 eura.
Podľa § 15 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu
hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb,
najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké
posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času.
Podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na
miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (ďalej len „režijný paušál“) sumu vo výške jednej
stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy,
ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Podľa § 17 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré
nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu
času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.
Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 212 820,00 EUR je 851,49 EUR (486,29
+ 55*6,64 EUR). Náhrada hotových výdavkov v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (ďalej len
„režijný paušál) je 8,04 EUR za úkony právnej služby za rok 2014 a 8,39 EUR za úkony právnej služby
za rok 2015. Náhrada za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. je za rok 2015 vo
výške 13,98 EUR (839,00 EUR delené 60).
Odporcovi v konaní vznikli trovy právneho zastúpenia, ktoré uplatnil (a vyčíslil na 3 352,79 EUR) v
podaní zo dňa 11.08.2015, doručenom tunajšiemu súdu dňa 13.08.2015, t.j. v lehote podľa § 151 ods.
3 Občianskeho súdneho poriadku.
Za jednotlivé úkony právnej služby patrí vzhľadom na vyššie uvedené advokátovi odporcu odmena a
náhrady nasledovne:
(i) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004
Z.z.) odmena vo výške 851,49 EUR a režijný paušál 8,04 EUR,
(ii) písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie k návrhu zo dňa 25.08.2014 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl.
č. 655/2004 Z.z.) odmena vo výške 851,49 EUR a režijný paušál 8,04 EUR,
(iii) účasť na pojednávaní dňa 23.07.2015 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.) odmena vo výške
851,49 EUR, režijný paušál 8,39 EUR, náhrada cestovných výdavkov 103,21 EUR (Cesta Bratislava -
Prievidza a späť predstavuje 316 km. Bola vykonaná vozidlom SAAB 9-3 s priemernou spotrebou 10,4
l benzínu na 100 km. Pri základnej náhrade za 1 km - 0,183 €/km a cene pohonných hmôt 1,381 €/l

náklady cestovného predstavujú 316 km*(0,183 €/km + 0,104 l/km*1,381 €/l) = 103,21 €) a náhrada za
stratu času 111,84 EUR (8*13,98 EUR).
Advokátovi odporcu teda vznikol nárok na odmenu za zastupovanie vo výške 2 554,47 EUR a náhrady
vo výške 239,52 EUR. Advokát navrhovateľa je platcom DPH o ktorú sa v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. zvyšuje jeho odmena a náhrady, a to o 558,80 EUR. Trovy právneho zastúpenia teda
v konaní vznikli odporcovi celkom vo výške 3 352,79 EUR.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku priznal v konaní
v plnom rozsahu úspešnému odporcovi voči navrhovateľovi, právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v troch rovnopisoch. Ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom má byť schválený zmier;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.