Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. február 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/206/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508899718
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2508899718.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Kataríny

Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobcov: 1/ H. L., nar. XX. E. XXXX, trvalo bytom
K Y. XXX/XX, G. X. Y., 2/ C. L., nar. X. E. XXXX, trvalo bytom R. XX, G. X. Y. a 3/ K. H., nar. X. X. XXXX,
trvalo bytom J. P. XXX/XX, G. X. Y., všetci zast. splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Ondrej
Polák, s.r.o., IČO 47 248 432, Železničná 90/12, Považská Bystrica, proti žalovaným: 1/ TEREX, spol.
s r.o., IČO 30 997 097, so sídlom Valova 83, Piešťany, zast. JUDr. Mariánom Haršánym, advokátom,
Hlavná 31, Trnava a 2/ Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO 360 622 35, so sídlom Trnavská cesta
82, Bratislava, zast. splnomocnenkyňou: Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., IČO 00 151 700, so sídlom

Dostojevského rad 4, Bratislava, o náhradu škody na zdraví a iné, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ a 3/ proti
rozsudku Okresného súdu Piešťany z 20. apríla 2016 č. k. 4C/90/2008-434 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/, 2/ a 3/ domáhali
voči žalovaným 1/ a 2/ uloženia im povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1/ sumu
8.564,03 eur titulom odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, sumu 4.061,44 eur, titulom
odškodnenia za bolesť, sumu 165,96 eur titulom náhrady vecnej škody, sumu 219,07 eur titulom náhrady
za opravu chrupu a sumu 11,61 eur ako náhradu za vypracované lekárske posudky, celkom teda sumu

13.022,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12% ročne zo sumy 13.022,11 eur od 1. januára
2004 do zaplatenia; žalobcovi 2/ sumu 3.362,37 eur titulom náhrady vecnej škody, sumu 82,98 eur
titulom náhrady za znalecký posudok, sumu 458,07 eur titulom náhrady cestovných nákladov z Dubnice
nad Váhom do Nitry a späť a sumu 254,90 eur titulom nákladov za odťah auta, celkom teda sumu
4.157,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12% ročne zo sumy 4.157,90 eur od 1. januára
2004 do zaplatenia a žalovanej 3/ sumu 109,53 eur titulom náhrady vecnej škody spolu s úrokom z
omeškania vo výške 12% ročne zo sumy 109,53 eur od 1. januára 2004 do zaplatenia. Rozhodnutie

právne odôvodnil použitím ust. § 420 ods. 1 a 2, § 427 až § 431 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964
Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne tým, že žalované 1/ a 2/ nemajú pasívnu vecnú legitimáciu.
Uviedol, že Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením č. k. 11Co/50/2013-368 zo dňa 23.
júla 2014 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom v
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovia (ako poškodení) sa mohli domáhať náhrady škody tak
a/ voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku v zmysle § 427 ods. 1 O.z. na základe objektívneho
princípu (zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie), ako aj b/ voči vodičovi dopravného prostriedku v

zmysle § 420 ods. 1 O.z. na základe subjektívnej zodpovednosti založenej na prezumovanom zavinení.
Pokiaľ si žalobcovia uplatnili žalobný nárok voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku v zmysle
§ 427 ods. 1 O.z. bolo potrebné ustáliť otázku, kto bol prevádzkovateľom dopravného prostriedku
(predmetného vozidla), t. j. či a/ žalovaná 1/ ako vlastník vozidla alebo b/ spoločnosť ROBO Piešťany,a. s., IČO 36 223 204, ktorá mala v čase predmetnej dopravnej nehody sídlo v Piešťanoch na ul. Valova
83 (teraz na Royovej 2) a ktorá mala v uvedenom období na základe zmluvy o nájme dopravného
prostriedku, uzavretej medzi ňou a žalovanou 1/ dňa 3. januára 2000 predmetné motorové vozidlo v

nájme na dobu určitú, do 31. decembra 2001, pretože súd prvej inštancie na otázku prevádzkovateľa
nedal doposiaľ odpoveď, t. j. kto je zodpovedný ako prevádzkovateľ v zmysle § 427 O.z. za škodu
spôsobenú pri prevádzke dopravného prostriedku a to či a/ žalovaná 1/ ako vlastník a prenajímateľ v
zmysle uvedenej zmluvy o nájme dopravného prostriedku alebo b/ spoločnosť ROBO Piešťany, a. s.,
IČO: 36 223 204, ktorá mala dopravný prostriedok v čase dopravnej nehody v nájme a ktorú nehodu

spôsobil jej zamestnanec p. H. R. (ako vodič predmetného motorového vozidla), ktorý bol
rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 1T/52/02-260 odsúdený za trestný čin ublíženia na zdraví podľa
§ 224 ods.1 a 2 Tr. zákona. Podaním zo dňa 26. februára 2015 žalobcovia požiadali o pripustenie zmeny
žaloby tak, že okruh žalovaných rozšírili o žalovanú 2/ - Slovenskú kanceláriu poisťovateľov (ktorá mala
pôvodne procesné postavenie vedľajšieho účastníka na strane žalovanej); na výzvu súdu, vzhľadom na
zmenu okruhu účastníkov na strane žalovanej, právny zástupca žalobcov podaním zo dňa 31. augusta

2015 zmenil žalobný návrh. Uznesením č. k. 4C/90/2008-405 zo dňa 10. decembra 2015 o návrhoch
žalobcov rozhodol prvoinštančný súd tak, že vstup Slovenskej kancelárie poisťovateľov do konania
ako žalovanej 2/ pripustil a zároveň pripustil aj zmenu žalobného nároku reprezentovaného žalobným
petitom v smere uvedenom v úvodnej časti odôvodnenia tohto rozsudku. Súd prvej inštancie po
opätovnom prejednaní veci mal nepochybne preukázané, že zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku

uzatvorenejdňa3.januára2000medzispoločnosťamiTEREXs.r.o.(žalovaná1/),akoprenajímateľoma
spoločnosťou ROBO a.s., ako nájomcom, že prenajímateľ prenechal nájomcovi do užívania predmetné
vozidlo na dobu určitú - do 31. decembra 2001 s možnosťou jej predĺženia, t.j. žalovaná 1/ teda
prenechala nájomcovi predmetné vozidlo na dlhší čas, nie jednorazovo alebo krátkodobo. Nájomca
tak získal možnosť predmetné vozidlo po dlhšiu dobu organizovane (podľa vlastného uváženia a

rozhodnutia) a cieľavedome užívať, stal sa tak jeho prevádzateľom; zároveň žalovaná 1/ ako vlastník
vozidla uvedenú možnosť stratila, teda prestala byť prevádzateľom predmetného vozidla a to počnúc
dňom 3. januára 2000 a tento stav trval aj v čase, kedy došlo k dopravnej nehode, t. j. 11. septembra
2001. K pasívnej legitimácii žalovanej 2/ (odhliadnuc od záveru, že pokiaľ by pasívne legitimovaná bola,
boli by nároky voči nej v čase jej vstupu do konania s poukazom na ust. § 106 ods. 1 a 2 O.z.

premlčané vzhľadom na ňou vznesenú námietku premlčania) prvoinštančný súd uviedol, že vo vzťahu k
predmetnému vozidlu bolo uzatvorené poistenie zodpovednosti v zmysle vyhlášky MF SR č. 423/1991
Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla; podľa § 7 ods. 1 cit. vyhlášky poškodený nemá právo na plnenie proti
poisťovni(svýnimkamiuvedenýmivovyhláške,ktorésaalenasúdenúvecnevzťahujú),pričommožnosť

uplatniť nároky proti žalovanej 2/ bola zavedená až ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
ktorý nadobudol účinnosť až 1. februára 2002. Na základe vyššie uvedeného dospel prvoinštančný súd
k záveru, že ani žalovaní 1/ a 2/ nie sú vo veci pasívne legitimovaní. Rozhodnutiu o trovách konania za
použitiaust.§151ods.3O.s.p.vymienilprvoinštančnýsúdsamostatnémurozhodnutiupoprávoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

2. Proti tomuto rozsudku podali prostredníctvom splnomocnenkyne včas odvolanie žalovaní 1/, 2/ a 3/
navrhujúc zmenu napadnutého rozsudku a vyhoveniu ich žalobe v celom rozsahu, eventuálne zrušeniu
napadnutého rozsudku a vráteniu veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedli, že žalobu vo veci

náhrady škody z dopravnej nehody zo dňa 11. septembra 2001 podali na Okresný súd Piešťany 15.
júna 2004 a tomuto súdu bola doručená dňa 29. júna 2004. Ako žalovaná bola označená obchodná
spoločnosť TEREX spol. s.r.o. so sídlom v Piešťanoch, ul. Valová č. 83 (žalovaná 1/). Už v žalobe uviedli,
že túto spoločnosť považujú za prevádzkovateľa vozidla Škoda Felícia, PN 668 AM. Taktiež uviedli, že
toto vozidlo bolo v čase dopravnej nehody v nájme, pričom nájomcom bola obchodná spoločnosť ROBO

a.s. Piešťany. Právny stav vyhodnotili tak, že prevádzkovateľom dopravného prostriedku podľa § 427 a
nasl. O.z. a teda subjektom zodpovedným za spôsobenú škodu a subjektom pasívne legitimovaným pre
konanie je žalovaná 1/ - obchodná spoločnosť TEREX spol. s.r.o.. Na tomto názore trvajú, pretože je
správny, skutkovo i právne odôvodnený. Vychádzali zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku, ktorá
bola uzavretá medzi žalovanou 1/ a obchodnou spoločnosťou ROBO Piešťany a.s. dňa 3. januára 2000,

ktorá bola dočasná, nájom mal skončiť dňom 31. decembra 2001, išlo o tzv. „obyčajnú“ nájomnú zmluvu.
Nájomca sa zaviazal zaplatiť prenajímateľovi dohodnuté nájomné, zaviazal sa zabezpečovať na vlastné
náklady potrebné prevádzkové hmoty a bežnú starostlivosť o vozidlo. Všetky ostatné povinnosti týkajúce
sa motorového vozidla (predpísané servisné úkony, prehliadky, opravy) mal zabezpečiť prenajímateľ,ktorý mal vozidlo poistené, platil poistné a zaviazal nájomcu povinnosťou informovať ho o prípadnej
poistnej udalosti. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je založená
na princípe objektívnej zodpovednosti (zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie). Zákon vychádza

z osobitnej povahy prevádzky dopravných prostriedkov, ktorá je zdrojom zvýšeného nebezpečenstva
vzniku škody na zdraví a na veciach a má poškodeným umožniť účinnú a rýchlu náhradu škody. Teda
základnýmzmyslomtzv.objektívnejzodpovednostijezvýšenieprávnejochranypoškodených,uľahčenie
postupu pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody. Zisťovanie otázky, kto je tzv. prevádzkovateľom
motorového vozidla je niekedy zložité a právne problematické a presahuje často možnosti poškodeného.

Poškodený často nemá a ani nemôže mať objektívnu možnosť tieto skutočnosti správne definovať,
nemá možnosť skúmať, aké sú právne vzťahy medzi vlastníkom motorového vozidla a subjektom,
ktorému vozidlo zveril, teda kto je vlastne prevádzkovateľom v zmysle zákona. Právne vzťahy medzi
vlastníkom a užívateľom motorového vozidla môžu byť rôzne, môžu byť upravené rôznymi typmi zmlúv.
Napokon takéto zmluvy nemusia byť uzavreté platne a v súlade so zákonom a preto je podľa ich názoru
nevyhnutné zdôrazniť úlohu vlastníka ako prevádzkovateľa motorového vozidla. Prevádzkovateľom

môže byť za istých okolností i nájomca. Súdna prax v tomto smere uvádza najmä prípad tzv. leasingu
s právom kúpy dopravného prostriedku. V tomto prípade možno oprávnene hovoriť o tom, že prijímateľ
leasingu, nájomca, je zároveň prevádzateľom motorového vozidla, pretože vozidlo má vo faktickej držbe
na niekoľko rokov, hradí všetky náklady spojené s užívaním vozidla vrátane poistného, údržby, všetkých
opráv. Vozidlo vo forme „nájomného“ fakticky spláca a po ukončení nájmu (leasingu) sa stáva i právne

vlastníkom. Rozhodnutím prvoinštančného súdu sa cítia poškodení, pretože je v rozpore so zásadami
elementárnej spravodlivosti a postup súdu považujeme za chybný. Žalobu podali pred 12 rokmi. Podľa
§ 100 ods. 1 O.s.p. súd môže účastníkom počas konania uviesť, ako sa na základe doteraz tvrdených a
preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci. Ak mal súd (resp. mal mať) názor, že žalovaná
1/ nie je prevádzkovateľom motorového vozidla Škoda Felícia evo Č. PN 668 AM mal im to oznámiť

hneď, ako to zistil, čiže po podaní žaloby, pretože v tom čase mohli žalobu upraviť. Otázku pasívnej
legitimácie žalovanej 1/ skúmali na začiatku a vyhodnotili ju tak, že pasívne legitimovanou je žalovaná
1/ - obchodná spoločnosť TEREX spol. s.r.o. Mohli „z opatrnosti“ žalovať aj spoločnosť ROBO Piešťany
a.s., ale vzniklo by riziko - istota, že voči jednej z nich bude žaloba zamietnutá a vzhľadom na výšku
uplatneného nároku a dĺžku súdneho konania budú zaviazaní na úhradu trov konania.

3. Žalovaná 1/ k odvolaniu žalobcov uviedla, že v priebehu konania vzniesla námietku premlčania
nárokov žalobcov 2/ a 3/ z dôvodu, že odo dňa dopravnej nehody márne uplynula dvojročná subjektívna
lehota na uplatnenie nároku, s čím sa stotožnil aj Krajský súd v Trnave, ktorý v uznesení č.k.
11Co/50/2013-368 zo dňa 23. júla 2014 rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie, pričom na str. 9 vyjadril právny názor, že ,, ...poškodení sa totiž dozvedeli o tom,
kto za škodu zodpovedá nie z právoplatného rozsudku v trestnom konaní, ale vtedy, keď preukázateľne
získali informáciu o tých skutkových okolnostiach, na základe ktorých si mohli urobiť dostatočný úsudok
o tom, ktorá určitá osoba za škodu zodpovedá ...“ Prvoinštančný súd sa s pasívnou vecnou legitimáciou
žalovanej 1/ vyporiadal v zmysle ustáleného právneho názoru a judikatúry. Navrhla, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

4. Žalovaná 2/ k odvolaniu žalobcov uviedla, že žalobcovia mali o existencii nájomnej zmluvy vedomosť
už počas trestného konania a je ich chybou, že žalobný nárok nesmerovali voči tejto spoločnosti, ktorá
malavtomčasevozidloprenajatéakoprevádzkovateľ,resp.žežalobunerozšíriliajotútoosobu.Navrhla

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 O. s. p. účinného v čase jeho podania, aktuálne § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenými subjektami -
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O. s. p., akt. § 359 C.s.p.), proti rozsudku

súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 O. s. p., akt. § 355 ods. 1
C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p., akt. § 127
a § 363 C.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. b/, d/ a
f/ O. s. p., akt. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné

vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba navzdory námietkam žalobcov považovať
za vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a
vec aj správne posúdil po právnej stránke.

6. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľov) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou

použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej
argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). Súd prvej inštancie predovšetkým
správne vyhodnotil odpoveď na otázku, kto je zodpovedný ako prevádzkovateľ v zmysle § 427 O.z.
za škodu spôsobenú pri prevádzke dopravného prostriedku a následne s tým súvisiacu pasívnu vecnú
legitimáciu vo vzťahu k žalovanej 1/, keď voči nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 2/
žalobcovia nevzniesli žiadne odvolacie námietky.

8. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku, keď prvoinštančný súd
vykonal dokazovanie v potrebnom a dostupnom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel i k správnym skutkovým záverom a pretože

odvolací súd zdieľa i právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a v celom rozsahu sa stotožňuje
s odôvodnením rozhodnutia v napadnutých častiach vo veci samej, s poukazom na ust. § 387
ods. 2 C.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne, presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie
argumenty žalobcov nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu

odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie sa v
odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkou relevantnou
argumentácioustránpredostretouvspore,včítaneargumentácieodvolateľa,ktoréhoodvolacienámietky
v podstatnej časti argumentačne odôvodňuje napadnutá časť rozhodnutia, odvolací súd už preto nemá
čo podstatné k odôvodneniu prvoinštančného rozsudku uviesť.

9. Odvolací súd však nerozhodol o trovách odvolacieho konania, pretože o trovách konania ako takých
je potrebné rozhodnúť komplexne a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie tu platila právna úprava
ust. § 151 ods. 3 O.s.p. (pozn.: táto nemá ekvivalent v novej právnej úprave C.s.p., ale je možné na daný
prípad použiť analógiu - ust. § 396 ods. 1 písm. c/ C.s.p.), ktorá umožňovala súdu o trovách konania

rozhodnúť tak, že o týchto rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Keďže súd
prvej inštancie aplikoval na trovy konania v čase jeho rozhodovania predmetné ustanovenie a v zmysle
§ 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona zostávajú zachované, nemohol odvolací súd rozhodovať o trovách odvolacieho konania,
keď o trovách konania ako takých nerozhodol súd prvej inštancie, preto bude povinnosťou súdu prvej

inštancie rozhodnúť v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a priznať stranám náhradu trov konania podľa pomeru
úspechu vo veci.

10. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.