Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 26, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/71/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616209478
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6616209478.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: L. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny P., Odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: A. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
X. U. XXXX/XX, XXX XX P., štátny občan SR, zast. JUDr. Adrianou Krpčiarovou, advokátkou, so sídlom

advokátskej kancelárie Kováš / Krpčiarová & partners s.r.o., M. Bela 2, 984 03 Lučenec, A. K., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom X. U. XXXX/XX, XXX XX P., t. č. bytom U. S. XX, XXXX G., X., štátna
občianka SR, zast. JUDr. Renátou Endrödyovou, advokátkou, so sídlom Dr. Herza 26, 984 01 Lučenec,
v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky maloletého dieťaťa
proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 4P/50/2016 - 16 zo dňa 03. 08. 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne do
právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu
zveril maloletého L. A., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti otca A. A., nar. XX. XX. XXXX.
Matke maloletého dieťaťa uložil povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletého L. A., nar. XX. XX.
XXXX výživným vo výške 80,- Eur mesačne počnúc dňom 30. 07. 2016 s tým, že splatnosť určeného

výživného určil vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred. Matke maloletého dieťaťa uložil povinnosť
zdržať sa vycestovania do zahraničia spolu s maloletým dieťaťom, a to až do právoplatného skončenia
konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vedenom na Okresnom
súde Lučenec pod sp. zn. 4P/50/2016. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že právomoc
Okresného súdu Lučenec na konanie v tejto veci vyplýva z nariadenia Rady (ES) č. 2001/2003 z čl.
1 bod 1 písm. b/, čl. 8 bod 1. Záver okresného súdu o právomoci na konanie žiadnym spôsobom

okresný súd nezdôvodnil. Okresný súd mal za to, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
ako aj z prešetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom je preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa
nežijú v spoločnej domácnosti a výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nebol
dosiaľ upravený, preto dospel k záveru, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania
a dočasne upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému L., nakoľko je to v záujme
maloletého dieťaťa, preto návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti vyhovel. Z

návrhu otca, ako aj zo správy kolízneho opatrovníka bolo súdu zrejmé, že matka spolu s maloletým hodlá
v najbližšej budúcnosti opäť vycestovať do X., pričom otec s vycestovaním maloletého L. do zahraničia
vyslovene nesúhlasí. Na základe uvedeného mal súd za to, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby
okamžite vydal rozhodnutie, ktorým dočasne zakáže matke vycestovať do zahraničia spolu s maloletým
L., nakoľko vycestovaním matky do zahraničia bez súhlasu otca by otec stratil možnosť kontaktovať
sa s dieťaťom a keďže po nariadení neodkladného opatrenia súd začne bez návrhu konanie o úprave

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému L., je tu obava, ak matka s maloletým dieťaťom
vycestuje do zahraničia, súd nebude vedieť zabezpečiť jej účasť na pojednávaní. Vo vzťahu k návrhuotca, aby dočasne upravil styk matky s maloletým dieťaťom, súd uviedol, že nie je viazaný návrhmi
účastníkov, za danej situácie má za to, že neodkladným opatrením je dôvodné dočasne zveriť dieťa do
starostlivosti otca a matku zaviazať platením výživného, nakoľko doteraz o úprave výkonu rodičovských

práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu nebolo rozhodnuté a rodičia sa na tejto úprave nevedia
dohodnúť. Poukázal na to, že matka maloletého L. dobrovoľne odovzdala do starostlivosti otca, a preto
vzhľadom na výrok rozhodnutia, ktorým súd zakázal matke vycestovať do cudziny spolu s maloletým,
nie je dôvod, aby jej otec v styku s dieťaťom akýmkoľvek spôsobom bránil. Súd dospel k záveru, že nie je
v danom prípade nevyhnutné, aby úprava styku matky s maloletým dieťaťom bola riešená neodkladným

opatrením,keďžesúdsasúpravoustykuvysporiadavkonečnomrozhodnutívovecisamej.Kstanovenej
výške výživného v odôvodnení rozhodnutia okresný súd neuviedol nič.

2. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu okresného súdu v celom rozsahu podala odvolanie
matkamaloletéhodieťaťaspoukazomnato,žeotecdieťaťavosvojomnávrhuzámerne,akoajnásledne
v konaní pred pracovníkmi ÚPSVaR P. uvádzal nepravdivé údaje a zavádzal v snahe účelovo ovplyvniť

rozhodnutie vo svoj prospech. Poukázala na to, že s otcom dieťaťa dlhodobo, od apríla 2006 začali
bývať v spoločnej domácnosti v byte na X. U. XX, P.. Ešte pred narodením maloletého L. pracovala
matka dieťaťa ako F. v X.. Po narodení maloletého L. zostala tri roky na materskej dovolenke, starala
sa o maloletého L., ako aj o maloletú Z. D., ktoré dieťa pochádza z predchádzajúceho vzťahu matky.
Na obidve deti poberala prídavky a rodičovský príspevok na maloletého L. z X.. Po skončení materskej

dovolenky, a teda aj po ukončení doby poberania vyššie uvedených dávok zostala od januára 2015
nezamestnaná, v P. si prácu nájsť nevedela, pričom otec dieťaťa bol v tom čase takisto nezamestnaný
a keďže situácia sa stala časom finančne neúnosná, opäť nastúpila v máji 2015 do zamestnania v
X. z dôvodu, že otec dieťaťa nebol schopný rodinu finančne zabezpečiť, nájsť si riadnu a stálu prácu.
Pracovala na 3-týždňové turnusy tak, že 3 týždne bola v X. a 3 týždne bola doma. V čase, keď nebola

doma, so starostlivosťou o deti otcovi dieťaťa pomáhala najmä matka odporkyne. Maloletý L. v tom čase
už navštevoval škôlku. Koncom roka 2015 sa odporkyni naskytla príležitosť stáleho zamestnania v X. s
pracovnou dobou 40 hodín týždenne, pričom otec dieťaťa chcel, aby spolu obidvaja vycestovali do X.
na trvalo s tým, že v P. sa začal cítiť frustrovaný z nedostatku finančných prostriedkov, neschopnosti
získať trvalú a slušne platenú prácu. Dohodli sa, že matka dieťaťa pracovnú príležitosť príjme, nájde im

v X. byt a spolu sa tam presťahujú. Z tohto dôvodu prenajala v X. byt, zapísala staršiu dcéru do školy, L.
do škôlky, prihlásila ich tam k trvalému pobytu, na cudzineckej polícii a k zdravotnému poisteniu. Otec
dieťaťa za ňou pricestoval v apríli 2016, napokon však po dvoch mesiacoch v júni 2016 z X. odišiel
naspäť na Slovensko, lebo odmietol v X. ísť čo i len na pracovný pohovor. Po návrate domov do P. otec
dieťaťa začal žiť u svojej matky v 2-izbovom byte, kde táto žije spolu aj so svojím druhom a mladším

bratom navrhovateľa. Poukázala na to, že byt, v ktorom spolu bývali v P. na X. U. XX, otec dieťaťa
prenajal iným osobám. V júli 2016 otec dieťaťa pod zámienkou, že chce tráviť s maloletým L. prázdniny,
maloletého L. vylákal od odporkyne a vzápätí podal na súde návrh na vydanie neodkladného opatrenia,
ktorým súd požiadal o dočasné zverenie syna do jeho osobnej starostlivosti a nariadenie zákazu matky
vycestovať s maloletým do zahraničia. Namietala, že nie je pravdou, že by s dieťaťom vycestovala do

zahraničia napriek nesúhlasu otca dieťaťa, o čom priložila úradný preklad jeho vyhlásenia, predloženého
cudzineckej polícii v X.. Tvrdila, že do X. sa presťahovali po ich vzájomnej dohode, odsťahovali sa tam
aj so všetkými vecami, ktoré im do X. pomohol presťahovať otec matky maloletého dieťaťa, a to spolu
s otcom dieťaťa. Z bytu na X. U. vypratali všetky veci a nábytok, plánovali zostať v X., doložila čestné
vyhlásenia osôb bývajúcich v tom istom vchode, kde sa byt otca dieťaťa nachádza, ktorými preukazuje,

ževbytevsúčasnostibývajúnájomcovia.Niejepravdou,žebybránilaotcovidieťaťavstykusmaloletým
dieťaťom a že by tento nemal vedomosť o tom, kde sa dieťa zdržiava. Dva mesiace, a to od apríla 2016
dojúna2016,navrhovateľžilsodporkyňouajdeťmivX.,súhlasilstým,žesatampresťahujújednakkvôli
lepším životným podmienkam, ale aj pre lepšie možnosti zamestnať sa a finančne rodinu zabezpečiť. Na
Slovensko sa vrátil na základe svojho vlastného uváženia, s matkou dieťaťa to nekonzultoval, len jej to

oznámil.NechaljusamúsobidvomideťmivX.,napriektomuzvládamatkadieťaťapostaraťsaodeti,deti
s adaptáciou nemajú problém, nakoľko sú na matku silne citovo naviazané, v X. sa im mimoriadne páči.
L. navštevuje škôlku, kde sa o 20 detí stará 6 učiteliek, ktoré majú dostatočný priestor deťom pomáhať s
adaptáciou a výučbou jazyka. Pracovná doba matky nie je prekážkou v riadnej starostlivosti o deti, keď
pracuje 40 hodín týždenne a nemá nijaký nadštandardný pracovný čas. Má za to, že správanie a postoje

otca dieťaťa sú vo vzťahu k ďalšiemu vývoju dieťaťa vyložené škodlivé. Matka dieťaťa považuje otca
dieťaťa za nezodpovedného, nespoľahlivého, neschopného nájsť si riadnu a trvalú prácu. Poukázala
na to, že najskôr deti pripravovali na odchod do X., presťahovali sa tam, ona vybavila všetky formality
potrebné k ich pobytu a keď sa tam presťahovali a deti tam začali navštevovať školu a škôlku, otecdieťaťa svojvoľne zmenil svoje rozhodnutie, odišiel zo spoločnej domácnosti, následne si k sebe vzal aj
syna neberúc ohľad na jeho súrodenecké väzby, ani na naviazanosť na matku. Nie sú pravdivé tvrdenia,
že by s maloletým nechodila na lekárske prehliadky, o čom doložila potvrdenie o vyšetrení zo dňa 08. 07.

2016, doložila výplatné listiny za mesiace február až jún 2016, z ktorých vyplýva jej priemerný mesačný
príjem 1.501,15 Eur, zároveň uviedla, že k tomuto poberá príspevok na bývanie v sume 47,28 Eur,
prídavky na deti v sume 389,- Eur a na maloletú Z. platí jej otec výživné v sume 70,- Eur. Matke nič
nebráni v tom, aby sa aj naďalej riadne starala o maloletého L., ktorého jej veľmi necitlivým a nevhodným
spôsobom otec dieťaťa odobral. Maloletý L. je v X. na adrese matky riadne prihlásený k trvalému pobytu,

zdravotnému poisteniu, navštevuje v mieste svojho bydliska škôlku, cíti sa s matkou a staršou sestrou
v X. spokojne, veľmi rýchlo a dobre si zvykol na nové prostredie, začal sa učiť E. jazyk a celkovo sa
veľmi dobre adaptoval na nové prostredie. Uviedla, že otcovi dieťaťa nemieni nijakým spôsobom brániť v
styku so synom, avšak nepovažuje za vhodné, aby bol maloletý L. zverený do jeho osobnej starostlivosti
práve kvôli tomu, že po jej dlhoročných skúsenostiach so spolužitím s otcom dieťaťa neverí tomu, že
by tento bol schopný finančne či inak zabezpečiť starostlivosť o syna. Namietala, že neboli splnené

podmienky v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 CMP na neodkladné zverenie maloletého L. do dočasnej
starostlivosti otca. Maloleté dieťa nezostalo bez akejkoľvek starostlivosti, lebo matka sa o neho príkladne
a riadne starala; síce v zahraničí, ale s riadnym súhlasom otca dieťaťa. Život, zdravie, ani priaznivý
vývojdieťaťanebolinijakohrozenéaninarušené.Navrhla,abyodvolacísúdneodkladnéopatreniezrušil.
Svoje odvolanie matka maloletého dieťaťa v zákonom stanovenej lehote doplnila podaním zo dňa 22.

08. 2016, v ktorom namietala, že súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť skúmaniu svojej
príslušnosti a konal vo veci v rozpore s ustanoveniami nariadenia Rady Európskej únie č. 2201/2003
ES s poukazom na čl. 1 bod 1b, čl. 2, čl. 8 bod 1, čl. 17. Matka dieťa neodviedla do X. bez súhlasu
otca, ale naopak s jeho súhlasom, teda na základe ich vzájomnej dohody. Maloletý L. je od 15. 03.
2016 prihlásený k trvalému pobytu na adrese U. S. XX, XXXX G., X., a od 01. 04. 2016 navštevoval

v X. aj škôlku. Z predložených potvrdení o prihlásení k trvalému pobytu a potvrdení o návšteve škôlky
jednoznačne vyplýva, že maloleté dieťa sa v X. zdržiavalo na základe dohody rodičov, jeho prítomnosť
na uvedenom mieste nebola príležitostná ani náhodná, naopak, dieťa nielenže bolo prihlásené v X.
k trvalému pobytu a navštevovalo tam školské zariadenie, ale započalo aj s integráciou do nového
sociálneho a spoločenského prostredia. Na základe uvedených skutočností má za to, že na konanie v

tejto veci nie sú príslušné súdy Slovenskej republiky, a preto je potrebné uznesenie okresného súdu
zrušiť a konanie zastaviť.

3. Otec maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že matka spolu s
odvolaním predložila súdu prílohy v E. jazyku nepreložené (až na jednu výnimku), pričom otec dieťaťa

neovláda E. jazyk, preto k predloženým prílohám sa nemôže vyjadriť. Žiada, aby zo strany matky
súd zabezpečil úradne preložené doklady do slovenského jazyka tak, aby sa otec maloletého dieťaťa
vedel k predloženým dôkazom vyjadriť, nakoľko v opačnom prípade by sa jednalo o porušenie
základných procesných práv otca. Matka v písomnom vyjadrení, resp. odvolaní uvádza okolnosti vysoko
zavádzajúce, nepravdivé, prípadne vykonštruované. Namietal, že by bol dal matke súhlas k tomu, aby

maloletý L. žil v X. spolu s matkou. Ak matka disponuje nejakým podobným dôkazom, tento považuje za
vykonštruovaný, prípadne falošný, keďže takýto súhlas podľa tvrdenia matky existuje, ale v E. jazyku,
ktorý otec dieťaťa neovláda, a teda ani nemôže vedieť, čo je obsahom takéhoto dokladu. Vo vzťahu k
bytu v X. uviedol, že ako partner matky samozrejme pomohol predmetný byt zariadiť a pár týždňov v X.
spolu ako rodina aj zostali. Počas tohto obdobia sa snažil matke pomôcť adaptovať sa na prostredie v X.

v prenajatom byte. Pokiaľ ona bola v práci, staral sa o obidve deti, ako aj o domácnosť, nakoľko pracovná
doba matky začínala skoro ráno a z práce chodievala najčastejšie až večer po 17.30 hodine. Snažil
sa matke dieťaťa dohovoriť, že takéto prostredie pre syna nie je vhodné, keďže maloletý L. nevedel
po E. a de facto sa dostal do úplne cudzieho prostredia, čo na maloletého začalo veľmi negatívne
vplývať. Maloletý L. navštevoval v P. predškolské zariadenie (škôlku), kde sa mal následne aj maloletý

L. vrátiť. Matka bez vedomia otca odhlásila maloletého od detského lekára, vyhlásila maloletého zo
zdravotnej poisťovne a po doručení uznesenia o neodkladnom opatrení zrušila maloletému trvalý pobyt
v P., rovnako ho odhlásila zo škôlky, pričom všetky tieto podstatné okolnosti, týkajúce sa maloletého
dieťaťa, urobila bez vedomia otca, a to pravdepodobne jedine s cieľom vytvoriť ilúziu o tom, kde je
obvyklé miesto pobytu maloletého dieťaťa. S tvrdením matky nesúhlasí, má za to, že trvalým pobytom

dieťaťa je adresa X. U. XXXX/XX, P. v byte, vlastníkom ktorého je otec dieťaťa a kde celá rodina
aj žila niekoľko rokov. Matka dňa 16.08.2016 podala na Okresný súd Lučenec návrh na zverenie
dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a o určenie výživného, kde žiadnym spôsobom miestnu príslušnosť
Okresného súdu Lučenec nenapadla. Následne podala odvolanie voči napadnutému uzneseniu, vktorom taktiež žiadnym spôsobom nenapadla príslušnosť Okresného súdu Lučenec, až svojim v poradí
tretím úkonom sa snažila matka napadnúť príslušnosť okresného súdu. Otec bol nútený pristúpiť k
inštitútu neodkladného opatrenia potom, ako sa mu matka A. K. začala vyhrážať, že maloletého syna

unesie do X. a že ho už nikdy neuvidí. Jej správanie voči otcovi dieťaťa sa začalo negatívne stupňovať,
niekoľko týždňov zamedzovala otcovi stretnúť sa so synom a bránila akémukoľvek kontaktu otca so
synom. Z týchto dôvodov otec podal návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Otec matke nebránil
po vydaní neodkladného opatrenia stretávať sa v P. s maloletým L., no matka aj napriek tomu, že
mala vedomosť o predmetnom neodkladnom opatrení, bez súhlasu otca a povinnosti uloženej súdom

napadnutým uznesením zdržať sa vycestovania s maloletým L. A. do zahraničia, uniesla maloletého
L. opäť do X., ktorého vzala s tým, že sa so synom stretne v P. na pár hodín a následne otcovi dieťa
vráti. Potajme vycestovala s maloletým L. do X., od tej doby odmietla otcovi umožniť akýkoľvek kontakt
s maloletým L.. S poukazom na uvedené má za to, že uznesenie okresného súdu je dôvodné vo
všetkých jeho výrokoch, preto navrhol, aby odvolací súd predmetné uznesenie potvrdil ako vecne a
právne správne a odvolanie matky, ako aj jeho doplnenie zamietol v celom rozsahu.

4. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že z
dostupných dokumentov vedených v spisovom materiály vyplýva, že maloletý L. je od 15.03.2016
prihlásený k trvalému pobytu v X., kde od začiatku apríla tohto roku navštevuje aj materskú školu. Taktiež
mávX.zabezpečenúajzdravotnústarostlivosť.SvysťahovanímmaloletéhodoX.otecsúhlasil,dokonca

sa tam plánoval aj zamestnať. S matkou maloletého L. sa predtým o všetkom rozprávali a dohodli, že
z dôvodu lepších pomerov budú žiť v X.. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol uznesenie okresného
súdu zrušiť.

5. Matka maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca maloletého dieťaťa uviedla,

že doteraz v konaní vedenom pod sp. zn. 4P/50/2016 urobila len jeden úkon, a to odvolanie proti
uzneseniu okresného súdu dvomi písomnými podaniami, obidvomi v lehote na podanie odvolania -
prvým označeným ako odvolanie podaným na súde dňa 16.08.2016 a druhým označeným ako doplnenie
odvolania podaným na súde dňa 24.08.2016. Poukázala na to, že konanie o návrhu matky, ktorým sa
domáhala zverenia dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, v konaní vedenom u Okresného súdu Lučenec

pod sp. zn. 5P/58/2016 bolo zastavené. Doklady v E. jazyku, ktoré považovala za zásadné, t. j. písomné
prehlásenie otca o udelení súhlasu s pobytom maloletého L. v X. a potvrdenie o návšteve dieťaťa
v predškolskom zariadení v X. doložila s úradným prekladom; ostatné doklady v súlade so zásadou
hospodárnosti konania nedávala prekladať. Čo sa týka vyjadrenia otca ohľadom udelenia súhlasu s
prihlásením maloletého k trvalému pobytu v X., má za to, že otec nehovorí pravdu, predložila súdu

úradne overený doklad, ktorý otec maloletého podpisoval pred cudzineckou políciou v X., ktorý doklad
jasne hovorí o tom, že s jeho prihlásením k trvalému pobytu v X. otec súhlasil a tento súhlas vlastnoručne
podpísal. Pokiaľ otec poukazuje na to, že nerozumie E. a ak niečo podpísal, nevedel čo je obsahom
dokumentu, ktorý podpisuje, toto jeho tvrdenie neobstojí, nesie plnú zodpovednosť za listiny, ktoré
podpisuje. Ak dokladu, ktorý podpisoval, nerozumel, mal jeho podpis odmietnuť. Prioritne však tvrdí, že

otec dieťaťa veľmi dobre vedel, aké doklady podpisuje a pokiaľ dnes tvrdí niečo iné, je toto jeho tvrdenie
účelové. Otec maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky sa vôbec nevyjadruje k
čestným prehláseniam takmer všetkých susedov vo vchode, v ktorom vlastní byt na X. U. XXXX/XX,
ktorí potvrdili, že v čase, kedy mal deklarovať, že so synom obýva tento byt, ho obývali úplne iní ľudia
- nájomníci. Pokiaľ zavádzal súd pri deklarovaní svojich bytových pomerov, nemá problém klamať ani

ohľadne iných skutočností, a preto jeho tvrdenia o tom, že v X. nevedel, čo podpisuje, považuje za
nedôveryhodné. Poukázala na písomné vyjadrenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny P. zo dňa
16.09.2016, ktorý navrhuje napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť. Napadnuté uznesenie bolo
vydané v rozpore so závermi šetrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože už zo správy, ktorú
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vypracoval v konaní ešte dňa 02.08.2016, vyplýva, že tvrdenia otca

sú v rozpore s tvrdeniami matky minimálne v tom, že otec tvrdil, že dieťa vycestovalo bez jeho vedomia
a súhlasu, pričom stará matka pred úradom uviedla, že jej dcéra odišla do X. s dieťaťom aj so súhlasom
otca, že majú v X. trvalý pobyt, že dieťa tam chodí aj do škôlky, že otec tam s nimi istú dobu aj žil. Otec
dieťaťa tvrdil, že matka mu bráni v styku s dieťaťom, pričom na jeho požiadanie mu stará matka dieťa
od dcéry doniesla na Slovensko, aby tu mohol s ním stráviť prázdniny. Napriek tomu sa súd dôsledne

vyhodnotením a skúmaním týchto rozporných tvrdení nezaoberal a nariadil neodkladné opatrenie, hoci
na to vôbec neboli splnené zákonné predpoklady.6. Otec maloletého dieťaťa k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že kolízny opatrovník žiadnym
spôsobom neprešetril pomery u matky, v akých podmienkach maloletý L. žije, nezaoberal sa otázkou
hroziacej psychickej ujmy maloletého L. v dôsledku násilného odlúčenia od otca, starých rodičov,

kamarátov v P., taktiež sa nezaoberal otázkou vplyvu cudzojazyčného prostredia na maloletého L., ktorý
neovláda E. jazyk, a teda nerozumie okoliu, nevie vyjadriť svoje potreby jedine v slovenskom jazyku.
Otec má vytvorené všetky podmienky k tomu, aby sa o maloletého L. riadne postaral. Má za to, že
uznesenie okresného súdu je dôvodné vo všetkých jeho výrokoch, navrhol, aby odvolací súd predmetné
uznesenie potvrdil.

7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 65 a § 66 zákona č.
161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a bez nariadenia pojednávania v súlade
s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného súdu podľa ust. § 389 ods. 1, písm. a) a b)
CSP, v súlade s ust. § 2 ods. 1 CMP zrušil a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Podľa ust. § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto
zákone.

9. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákona neustanovuje inak.

10. Podľa ust. § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu konania, ktoré je
možné začať aj bez návrhu.

11. Podľa § 389 ods. 1, písm. a) a b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
neboli splnené
a) procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

12. Okresný súd Lučenec uznesením č. k. 4P/50/2016-16 zo dňa 03.08.2016 nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým dočasne zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti otca, a to do právoplatného

skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, matke dieťaťa
uložil dočasne povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 80,- Eur a zároveň matke dieťaťa uložil
povinnosť zdržať sa vycestovania do zahraničia spolu s maloletým dieťaťom, a to až do právoplatného
skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vedenom na
Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 4P/50/2016. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v predmetnej

veci potom čo súd hore uvedeným uznesením nariadil neodkladné opatrenie, uznesením sp. zn.
4P/50/2016-20 zo dňa 08.08.2016 začal konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu v zmysle § 23 ods. 2 CMP.

13. Okresný súd nariadil neodkladné opatrenie podľa § 367 CMP, podľa ktorého neodkladným opatrením

môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho
označí súd alebo do striedavej starostlivosti; podľa § 366 CMP, podľa ktorého neodkladným opatrením
môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere a podľa § 325 ods. 2, písm. d), podľa ktorého
neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že súd posudzoval návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorý podal otec, pričom z tohto návrhu, ako aj z prešetrenia pomerov kolíznym
opatrovníkom mal okresný súd preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti
a výkon ich rodičových práv a povinností k maloletému dieťaťu nebol dosiaľ upravený a z týchto
dôvodov dospel k záveru, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania a dočasne
upraviť výkon rodičovských práv a povinností, keďže je to v záujme maloletého dieťaťa a z týchto

dôvodov návrhu otca v tejto časti vyhovel. Stanovenie výšky vyživovacej povinnosti v odôvodnení svojho
rozhodnutia žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Vo vzťahu k vycestovaniu matky spolu s dieťaťom do X.
za situácie, že otec s vycestovaním maloletého do zahraničia výslovne nesúhlasí, návrhu otca vyhovel,
pričom poukázal na to, že takýmto vycestovaním matky do zahraničia bez súhlasu otca by otec stratilmožnosť kontaktovať sa s dieťaťom a keďže súd ďalej koná aj o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností, mal súd obavu, že ak matka s maloletým dieťaťom vycestuje do zahraničia, súd nebude
vedieť zabezpečiť jej účasť na pojednávaní. Vo vzťahu k právomoci okresného súdu konať vo veci,

poukázal len na článok 1 bod 1, písm. b), článok 8 bod 1 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003, keď
uviedol,žeprávomocOkresnéhosúduLučenecnakonanievyplývaztýchtočlánkov.Svojnázoržiadnym
spôsobom bližšie nezdôvodnil.

14. Preskúmaním veci s prihliadnutím aj na rodičmi predložené listinné dôkazy po rozhodnutí súdu prvej

inštancie a s prihliadnutím na zdôvodnenie rozhodnutia vykonané súdom prvej inštancie dospel odvolací
súd k názoru, že uznesenie okresného súdu je potrebné zrušiť z dôvodov v zmysle § 389 ods. 1, písm.
a) a b) CSP.

15. Odvolací súd uvádza, že je nepochybné, že okresný súd sa zaoberal aj otázkou právomoci súdu
konať v predmetnej veci, pričom z odôvodnenia rozhodnutia žiadnym spôsobom nevyplýva, na základe

čoho, akých skutočností okresný súd dospel k názoru, že má právomoc vo veci konať. V tejto časti
odôvodnenie rozhodnutia súdu je nesprekúmateľné pre nedostatok dôvodov a trpí vadou arbitrárnosti.
Odvolací súd poukazuje na to, že Slovenská republika a Rakúsko sú členmi Európskej únie, a preto sa
na ne vzťahuje Nariadenie rady č. 2201/2003.

16. V zmysle článku 8 Nariadenie rady č. 2201/2003 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach
rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia
konania. Nariadenie č. 2201/2003 nedefinuje, čo sa rozumie pod „obvyklým pobytom.“ Súd musí tento
pojem vykladať vždy v súlade s cieľmi a účelom uvedeného nariadenia a otázku obvyklého pobytu
musí posudzovať v každom jednotlivom prípade na základe individuálnych skutkových okolností toho

ktorého prípadu. Treba zdôrazniť, že pre právomoc je určujúci čas začatia konania na súde. Po začatí
konania zostáva súdu v zásade zachovaná právomoc, aj keby dieťa počas konania nadobudlo nový
obvyklý pobyt v inom členskom štáte (zásada perpetuatio fori). Zmena obvyklého pobytu dieťaťa počas
konania preto sama o sebe ešte neznamená zmenu alebo zánik právomoci. Odvolací súd poukazuje
na výklad obvyklého pobytu maloletého v rodinnom spore, podaný Súdnym dvorom Európskej únie

(ďalej „Súdny dvor“) vo veciach sp. zn. C-523/07 zo dňa 02.04.2009 a sp. zn. C-497/10PPU zo dňa
22.12.2010. Vo veci sp. zn. C-523/07 Súdny dvor uviedol, že pojem „obvyklý pobyt“ v zmysle článku 8
ods. 1 Nariadenia rady č. 2201/2003 treba vykladať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje
istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia; na tento účel treba vziať do úvahy
najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie

rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové
znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte; je na vnútroštátnom súde,
aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého
jednotlivého prípadu. Vo veci sp. zn. C-497/10PPU Súdny dvor zopakoval závery z predchádzajúceho
rozsudku vo veci sp. zn. C-523/07 a pre účely stanovenia obvyklého pobytu v osobitnom prípade

dojčaťa uviedol, že nariadenie neobsahuje žiadnu definíciu pojmu „obvyklý pobyt“; použitie prídavného
mena „obvyklý“ umožňuje jednoducho dospieť k záveru, že pobyt musí vykazovať určitú stabilitu alebo
pravidelnosť; na účely odlíšenia obvyklého pobytu od jednoduchej dočasnej prítomnosti treba zdôrazniť,
že táto prítomnosť musí mať v zásade určité trvanie, aby odzrkadľovala dostatočnú stabilitu; nariadenie
č. 2201/2003 však neupravuje minimálnu dĺžku; na zmenu obvyklého pobytu u hostiteľského štátu sa

totiž ráta najmä vôľa dotknutej osoby vytvoriť v ňom stále a obvyklé centrum svojich záujmov s úmyslom
dať mu stabilnú povahu; trvanie pobytu tak môže slúžiť iba ako indícia v rámci posúdenia stability pobytu,
pričom toto posúdenie sa musí uskutočniť vo svetle všetkých osobitných skutkových okolností každého
jednotlivého prípadu; vo veci samej môže mať navyše vek dieťaťa osobitný význam; sociálne a rodinné
prostredie dieťaťa, ktoré sa významne podieľa na určení miesta jeho obvyklého pobytu, sa totiž skladá

z viacerých faktorov závislých od veku dieťaťa; faktory, na ktoré sa má prihliadnuť v prípade dieťaťa v
školskom veku, sa tak líšia od tých, ktoré treba prihliadnuť, ak ide o neplnoletého, ktorý ukončil svoje
štúdiá alebo od tých, ktoré sú relevantné pokiaľ ide o dojča; vo všeobecnosti je prostredím dieťaťa v
nízkom veku v prvom rade rodinné prostredie určené príslušnou osobou alebo osobami, s ktorými dieťa
žije, ktoré ho skutočne opatrujú a starajú sa oň. Na základe uvedeného, Súdny dvor uzavrel, že pojem

„obvyklý pobyt“ sa má vykladať v tom zmysle, že tento pobyt zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú
mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia; na tento účel a v prípade, keď ide o
situáciu dojčaťa, ktoré býva so svojou matkou iba niekoľko dní v inom členskom štáte, ako je štát jeho
obvyklého pobytu, do ktorého bolo premiestnené, treba vziať do úvahy najmä na jednej strane trvanie,pravidelnosť,podmienkyadôvodypobytunaúzemítohtočlenskéhoštátuadôvodypresťahovaniamatky
do tohto štátu a na druhej strane najmä z dôvodu veku dieťaťa, geografický a rodinný pôvod matky, ako aj
rodinné a sociálne väzby, ktoré matka a dieťa udržiavajú v tom istom členskom štáte; je na vnútroštátnom

súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt a zohľadnil pritom všetky osobitné skutkového okolnosti
každého jednotlivého prípadu.

17. Z uvedeného prehľadu vyplýva, že Súdny dvor zveruje stanovenie obvyklého pobytu maloletého pre
účely určenia právomoci podľa článku 8 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003 do pôsobnosti vnútroštátneho

súdu, ktorý je povinný predovšetkým zohľadniť všetky skutkové osobitosti každého jednotlivého prípadu;
pri zohľadnení miery začlenenia maloletého do sociálneho prostredia na účely určenia jeho obvyklého
pobytu ponúkol Súdny dvor 9 kritérií, ku ktorým by mal súd prihliadať:
1. trvanie pobytu,
2. pravidelnosť pobytu,
3. podmienky pobytu,

4. dôvody pobytu,
5. štátna príslušnosť maloletého,
6. miesto a podmienky školskej dochádzky,
7. jazykové znalosti maloletého,
8. rodinné väzby maloletého,

9. sociálne väzby maloletého.
Súdny dvor nestanovil žiadnu hierarchiu týchto kritérií, preto každé z nich má rovnakú relevanciu. V
prípade maloletého nízkeho veku je potrebné navyše prihliadať aj na vôľu osoby (rodiča), v ktorého
faktickej starostlivosti sa maloletý nachádza, ako aj na dôvody jeho presťahovania sa a mieru jeho
začlenenia do rodinného a sociálneho prostredia; súčasne pre prípad, že by ani na základe uvedených

kritérií nebol súd schopný stanoviť miesto obvyklého pobytu maloletého, má súd skúmať či svoju
právomoc nemôže založiť na článku 12 nariadenia č. 2201/2003 a iba v prípade, že to nie je možné
určiť právomoc s ohľadom na prítomnosť maloletého (článok 13 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003).
Súd prvej inštancie pri konštatovaní svojej právomoci však takýmto spôsobom nepostupoval, keď
rozhodnutie o založení právomoci o tom, že vec patrí do právomoci slovenských súdov, žiadnym

spôsobom nezdôvodnil. Odvolací súd uvádza, že jednou z procesných podmienok je právomoc a
príslušnosť súdu vo veci konať. Keďže právomoc súdov Slovenskej republiky konať v predmetnej veci
bola spochybnená matkou maloletého dieťaťa, bude povinnosťou súdu prvej inštancie predovšetkým v
prvom rade vyriešiť otázku právomoci súdov Slovenskej republiky vo veci konať. Z doteraz predložených
dokladov zo strany matky (a to tých, ktoré boli predložené matkou spolu s úradným prekladom do jazyka

slovenského), sa námietka zo strany matky, ktorá namieta, že vec nepatrí do právomoci slovenských
súdov, javí ako pravdepodobná. Keďže však otec maloletého dieťaťa namieta predloženie dokladov zo
strany matky v nemeckom jazyku, bez preloženia do úradného jazyka, t. j. do jazyka slovenského, súd
prvej inštancie posúdi, či pre posúdenie otázky právomoci súdov Slovenskej republiky je dôležité, aby
matka doložila preklady aj ostatných ňou predkladaných písomných dokladov, ktoré sú vyhotovené v

jazyku inom, ako v jazyku slovenskom.

18. Odvolací súd uvádza, že okrem dôvodu zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle § 389
ods. 1, písm. a) CSP, v súdenej veci existuje dôvod pre zrušenie rozhodnutia aj v zmysle § 389 ods.
1, písm. b) CSP, a to z dôvodu nedostatočného zdôvodnenia rozhodnutia súdom prvej inštancie, keď z

odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť, na základe akých skutočností okresný súd rozhodol o návrhu
otca maloletého dieťaťa, ktorý sa domáhal vydania neodkladného opatrenia. Odvolací súd poukazuje,
že odôvodnenie súdneho rozhodnutia, a to vrátane uznesenia, ktorým súd rozhoduje o návrhu na
nariadenieneodkladnéhoopatrenia,musíspĺňaťnáležitostivzmysle§220ods.2CSPamusíobsahovať
tie skutočnosti, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie súdu a tiež základnú myšlienkovú líniu, ktorou sa

súd riadil, keď dospel k právnym záverom uvedeným v rozhodnutí. Formulačne má byť odôvodnenie
rozhodnutia dostatočne pochopiteľné pre účastníkov konania a musí byť natoľko presvedčivé, aby
odôvodňovalo záver uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia. Keďže uznesenie okresného súdu buď
vôbec alebo nie v dostatočnej miere uviedol na základe akých skutočností rozhodol o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia spôsobom, ako je to uvedené vyššie, nešpecifikoval, ani nevysvetlil,

čo ho k uvedenému záveru viedlo, rozhodnutie súdu prvej inštancie tak trpí vadou nepreskúmateľnosti
nielen vo vzťahu k účastníkom konania, ale ani odvolací súd nemôže posúdiť, ktoré skutočnosti okresný
súd považoval za relevantné a z ktorých dôvodov rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia tak, že
maloleté dieťa dočasne zveril do starostlivosti otca, matke určil vyživovaciu povinnosť 80,- Eur a zároveňmatke zakázal spolu s dieťaťom vycestovať do zahraničia. Odvolací súd tak nemôže ani posúdiť, či
okresný súd postupoval správne, pretože nevie, z akých skutočností okresný súd vychádzal a akými
právnymi úvahami sa riadil.

19. V ďalšom konaní súd prvej inštancie predovšetkým bude skúmať, či predmetná vec patrí do
právomoci súdov Slovenskej republiky, a to s prihliadnutím už na vyššie uvedené. Svoje rozhodnutie
náležite zdôvodní, a to aj v prípade, keď dospeje k názoru, že vec patrí do právomoci súdov Slovenskej
republiky, ako aj v prípade, ak dôjde k záveru, že vec nepatrí do právomoci súdov Slovenskej republiky,

a to s prihliadnutím predovšetkým na vyriešenie otázky miesta obvyklého pobytu maloletého dieťaťa v
čase začatia konania. V prípade, že súd prvej inštancie dospeje k záveru, že vec patrí do právomoci
súdov Slovenskej republiky a bude rozhodovať aj o merite veci, svoje rozhodnutie v súlade s ust. §
220 ods. 2 CSP tiež náležite odôvodní tak, aby netrpelo vadou nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti a aby
účastníkom konania bolo zachované právo na súdnu ochranu.

20. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).