Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 12, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/577/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614219445
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6614219445.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jany Krnáčovej, v právnej veci žalobkyne: H. S., rod.
N., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XX, XXX XX L., zastúpená advokátkou JUDr. Elenou Matulovou,
Advokátska kancelária Poltár, ul. Železničná č. 7, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r.
o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47 233 516, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, za ktorú koná advokátka
a konateľka JUDr. Andrea Cviková, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalobkyne a
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 25. 02. 2015, č. k. 8C/171/2014 - 41, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zrušil rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho
súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s. r. o., IČO: 44 130 481 so sídlom Bratislava,
Krížna 56, sp. zn. 331/10/14 zo dňa 01. 12. 2014 a odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. 3311/10/2014 zo dňa 01. 12. 2014 do právoplatnosti rozsudku
vo veci samej, p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť Slovenskej

republike Okresnému súdu Lučenec súdny poplatok vo výške 331,50 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, p o t v r d z u j e .

III. Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec vracia na ďalšie
konanie.

IV. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu

zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s. r. o., IČO: 44 134 181, so sídlom Bratislava,
Krížna 56, sp. zn. 331/10/14 zo dňa 01. 12. 2014. Odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. 331/10/2014 zo dňa 01. 12. 2014 do právoplatnosti rozsudku vo
veci samej. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť Slovenskej republike Okresnému súdu Lučenec súdny
poplatok vo výške 331,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak,
že o náhrade trov konania rozhodne v konečnom rozhodnutí.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žaloba bola podaná dôvodne.
Rozhodcovská zmluva bola podpísaná na samostatnej listine a tvorila neoddeliteľnú súčasť zmluvy
o revolvingovom úvere. Vzhľadom na to, že bola súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere, súd ju
posudzoval podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a pri posúdení nárokov vychádzalz úpravy zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa dohodnutej rozhodcovskej zmluvy sa
všetky spory zo zmluvy mohli riešiť buď pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom,
pričom možnosť voľby spočívala na žalovanom. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ

podanímžalobynarozhodcovskomsúde,spotrebiteľsataktozačatémurozhodcovskémukonaniumusel
podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná
na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde,
čo vyplýva aj z ust. § 19 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie
v súvislosti s rozhodcovskou zmluvou dodal, že jej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu

rozhodcom,akosúkromnouosobou,naktoréhosazmluvnéstrany obrátiliadelegovalitakútoprávomoc.
V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej zmluvy osobitný, pretože pri
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmov s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese,
požiadavkanarešpektovaniaprincípovsúkromnéhoprávarozhodcom,vrátaneprincípudobrýchmravov
je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva

zo štandardnej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud
v závažnej veci, akou je prípadný rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú na mieste.
S poukazom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie vyhodnotil rozhodcovskú
zmluvu ako zmluvu, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán,
v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, vždy spája sankciu
neplatnosti, ktorá je absolútna, pôsobiaca bez ďalšieho zo zákona, a na ktorú súd musí prihliadať z
úradnej povinnosti.

3.Rozhodcovskúzmluvuuzavretúmedzistranamisporuvyhodnotilsúdakotypicky formulárovú,navyše

spísanú drobným písmom. Aj napriek tomu, že v nej bol uvedený alternatívny spôsob riešenia sporov
s možnosťou obrátiť sa na rozhodcovský súd alebo všeobecný súd, išlo podľa názoru súdu o čisto
formálne upravený mechanizmus riešenia sporov, v ktorom sa môže žalobkyňa len formálne obrátiť
na všeobecný súd a to z toho dôvodu, že pokiaľ veriteľ v pozícii žalovaného uplatní svoje právo na
rozhodcovskom súde je dlžník (žalobkyňa) povinná podriadiť sa rozhodcovskému súdu bez možnosti

požiadať o ochranu všeobecný súd, čo v konečnom dôsledku sťažuje prístup dlžníka, ako spotrebiteľa k
spravodlivostiaspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávaapovinnostiachzmluvnýchstránspotrebiteľskej
zmluvy. Výkon práv a povinností v takejto rozhodcovskej zmluve vyhodnotil súd prvej inštancie v
rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Navyše poukázal na neprimeranú vzdialenosť rozhodcovského
súdu, oproti miestne príslušnému súdu spotrebiteľa. Aj toto vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku.

Konštatoval, že rozhodcovská zmluva nedávala žalobkyni možnosť výberu medzi všeobecným a
rozhodcovskýmsúdom,nebolaosobitne vyjednaná,ajkeďnaosobitnejlistine, apretobolaneprijateľná.
Z uvedeného dôvodu boli splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 40 ods. 1 psím. c) a j) zák. č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní.

4. Súd dokazovaním zistil, že žaloba je dôvodná aj s poukazom na ust. § 40 ods. 1 písm. j) zák.
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne
záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, teda žalobkyne. Rozhodcovský súd ignoroval
predpisy určené na ochranu práv spotrebiteľa napriek tomu, že v odôvodnení svojho rozsudku uvádza,

že skúmal úverovú zmluvu, či je v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. a považoval ju za platnú.
Dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že úverová zmluva neobsahuje potrebné zákonom požadované
náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f), k) , a preto je s poukazom na ust. § 11 ods. 1 citovaného
zákona, úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie zrušil
rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu Bratislava zo dňa 01. 12. 2014. Podľa ust. § 40

ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodol o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.
Súčasne rozhodol o povinnosti zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok s poukazom na ust.
§ 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch a pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 43 ods.
1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a o trovách konania rozhodne až v rozsudku, ktorým
sa konanie skončí v konečnom rozhodnutí.

5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala žalobkyňa odvolanie v zákonom stanovenej lehote,
ktorýmnapádalavýrokotrováchkonania. Vostatnompovažovalarozsudokokresnéhosúduzasprávny.
Keďžesúdvrozsudkunerozhodol otrováchprávnehozastúpeniastým,žeonichrozhodnevkonečnomrozhodnutí, proti tejto časti rozsudku podala odvolanie s tým, že sa konanie o zrušenie rozhodcovského
rozsudku skončilo, a teda malo byť rozhodnuté aj o trovách právneho zastúpenia úspešnej strany. V
tejto časti považovala rozsudok za nesprávny. Žiadala, aby odvolací súd rozhodol o trovách právneho

zastúpenia.

6. V zákonom stanovenej lehote podal aj žalovaný odvolanie proti rozsudku okresného súdu, ktorý
žiadal v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na rozhodnutie súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie považoval za nesprávne a nedôvodné. Žalobkyňu považoval za „priemerného“ spotrebiteľa,

ktorý sa definuje ako osoba, ktorá je v primeranom rozsahu rozhľadená, informovaná a obozretná.
Vytkol súdu prvej inštancie, že výklad individuálne dohodnutého pri rozhodcovskej zmluve, nemá
povahu určenú všeobecným zmluvným právom, ale má špecifiká plynúce z charakteru spotrebiteľských
vzťahov. Pojem individuálny v pomeroch spotrebiteľského práva znamená nielen reálnu možnosť
spotrebiteľa určitú podmienku formulačne ovplyvniť, ale predovšetkým možnosť spotrebiteľa dosiahnuť,
že takáto podmienka sa nestane súčasťou jeho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby to zmenilo

jeho postavenie oproti stavu, ak by podmienku prijal. Žalobkyňa mala možnosť túto rozhodcovskú
zmluvu odmietnuť, neprijať bez toho, aby to malo za následok zhoršenie jej postavenia v zmysle
zániku hlavnej zmluvy, resp. jej neuzavretia. Rozhodcovská zmluva nevznikla za stavu, kedy by
žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala informáciu, že ju prijať nemusí. Táto informácia sa uvádzala hneď v
popredí textu rozhodcovskej zmluvy, teda aj z hľadiska transparentnosti danej informácie nie je možné

konštatovať deficit informovanosti na strane spotrebiteľa. Navyše v danom čase bola informovaná
o tom, čo uzavretie zmluvy znamená. V súvislosti s rozhodcovskou zmluvou žalovaná na základe
vyššie uvedeného tvrdí, že ide o individuálny právny úkon. K uzavretiu došlo v súvislosti so zmluvným
vzťahom zo zmluvy o revolvingovom úvere. Nešlo ale o predpoklad alebo podmienky vzniku úverového
vzťahu, čo jednoznačne vyplýva nielen z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z právnych dôsledkov

a účinkov jej bodu 7. Rozhodcovská zmluva nemusela vôbec vzniknúť alebo trvať, a to bez vplyvu
na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax
odvolacích súdov v rámci exekučných konaní. Pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil ustanovenie o
možnosti výberu rozhodcovského súdu je neprijateľnou podmienkou, rozhodol v rozpore so zákonom
aj na základe nesprávne zisteného skutkového stavu veci. Rozpor zákonných ustanovení napadnutého

rozhodnutia v časti vykladajúcej neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, je v určení okolností, od ktorých
súd odvodzoval neprijateľnosť. Súd tvrdil, že neprijateľnosť spočíva v tom, že pri začatí rozhodcovského
konania dodávateľom, sa spotrebiteľ musí podrobiť rozhodcovskému konaniu a nemá už možnosť
dosiahnuť prejednanie veci všeobecným súdom. Toto tvrdenie však odporuje zákonu. Okolnosťou,
ktorá má spôsobovať neplatnosť zmluvy titulom neprijateľnosti, je totiž začatie rozhodcovského konania

dodávateľom a táto okolnosť neexistovala v čase vzniku rozhodcovskej zmluvy. Je nesporné, že
ustanovenia, ktoré nevyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie sú neprijateľné. Cieľom právnej
úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení
rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní,

navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenia za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie
platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v
zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní a spotrebiteľ môže svoje práva voči
dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa rozhodne aj v
občiansko-právnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného

ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Navyše odvolateľ zdôraznil, že žiaden iný zákon neupravuje
možnosť začať rozhodcovské konanie len na návrh spotrebiteľa. Právna úprava vychádza vždy z toho,
že rozhodcovské konanie voči spotrebiteľovi môže začať aj dodávateľ. Rovnako odvolateľ nesúhlasil
so záverom súdu prvej inštancie o chýbajúcich náležitostiach zmluvy o úvere. Poukázal pritom na
ustanovenie čl. 9 a 4 zmluvných dojednaní, z ktorých vyplývajú skutočnosti, ktoré považoval súd prvej

inštancie za absentujúce. Zmluva obsahovala počet, výšku a termíny splátok, a údaje boli uvedené na
jej lícnej strane. Z týchto dôvodov považoval žalovaný rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne
a nezákonné.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril

8. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila s tým, že navrhla rozsudok okresného súdu v
napadnutej časti potvrdiť. Súčasne žiadala rozhodnúť o trovách odvolacieho konania, ako aj o trovách
konania prvej inštancie. Zdôraznila, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu, o revolvingovom úvere,je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a
žalobkyňa nie v rámci svojej obchodnej činnosti. Jedná sa o formulárovú zmluvu, ktorej obsah žalobkyňa
ako spotrebiteľka ovplyvniť nemohla. Z rozhodcovskej zmluvy, ktorú uzatvorili dňa 14. 05. 2012 vyplýva,

že ide o typicky formulárovú zmluvu, ktorá obsahuje predtlačené údaje a sú dopísané len údaje o
účastníkovi konania, nie je tam priestor na vyjednávanie. V čl. 5 rozhodcovskej zmluvy by sa podľa
vyjadrenia žalobkyne mohlo zdať, že rozhodcovská zmluva, ktorá je uvedená na samostatnej listine,
tvoriacejneoddeliteľnúsúčasťzmluvyoúvere,dávamožnosťvýberumedzipríslušnýmsúdomvsúdnom
konaní alebo rozhodcovskom konaní, avšak výber bude na strane podávajúcej žalobný návrh. Je

zrejmé, že takouto formuláciou chcel žalovaný, ako dodávateľ zamedziť tomu, aby rozhodcovská zmluva
bola považovaná za neprijateľnú podmienku, avšak pri faktickom naplnení tejto neprijateľnej podmienky,
rozhodcovskýsúdvsporevyberádodávateľ.Jednásalenoformálnezakotveniealternatívnehospôsobu
riešenia sporov všeobecnými súdmi, pričom v skutočnosti riešenie sporu zo zmluvy iniciuje v 99%
práve dodávateľ. Rozhodcovská zmluva tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Nakoľkorozhodcovskejzmluvenerozumela,aninerozumela

tomu, k čomu ju zmluva zaväzuje, od tejto neodstúpila. Rozhodcovskú zmluvu aj naďalej žalobkyňa
považovala za neprijateľnú, uzavretú v rozpore s ustanoveniami § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka,
ako aj v rozpore s ust. § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka a vyhodnotila ju ako neplatnú. Opätovne
poukázala na nie individuálne dojednanú zmluvu, kde je aj neprijateľnosť s poukazom na geografickú
vzdialenosť miesta konania. Zdôraznila, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje všetky zákonom

požadované náležitosti tak, ako to konštatoval už súd prvej inštancie.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP vo výrokoch, ktorými zrušil rozhodcovský

rozsudok, odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na
účet súdu súdny poplatok, ako vecne správny potvrdil. Vo výroku o trovách konania s poukazom na ust.
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Rozhodnutie okresného súdu bolo vyhlásené dňa 25. 02. 2015 za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb.

Občianskeho súdneho poriadku. Odvolanie bolo podané tak žalobkyňou, ako aj žalovaným, rovnako za
účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený Občiansky
súdny poriadok. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 veta prvá

vyššie citovaného zákonného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovanej, spolu s napadnutým

rozsudkom okresného súdu, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi
okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu, a v zmysle ust. § 387 ods.
2 CSP na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc
na odvolacie dôvody žalovanej, odvolací súd dodáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov,
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov

a súčasne vec správne skutkovo a právne posúdil.

13. Skutkové a právne závery okresného súdu uvedené v odôvodnení rozsudku, týkajúce sa posúdenia
absencie náležitostí zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500011886 zo dňa 14. 05. 2012 sú správne.
Takýtozávernespochybnilanižalovanývodvolanístým,žeajodvolacísúd konštatuje,žerozhodcovský

súd neposudzoval zmluvu v zmysle predpisov určených na ochranu práv spotrebiteľa, a to aj napriek
tomu, že v odôvodnení svojho rozsudku uvádza, že skúmal úverovú zmluvu, či je uzavretá v súlade
s ustanoveniami zák. č. 129/2010 Z. z. Pre absenciu zákonných náležitostí, správne vyhodnotil
zmluvu o revolvingovom úvere za úver, poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Rozhodcovský rozsudoktak, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, bol zrušený nielen z dôvodu, že
jeden z účastníkov rozhodcovského konania popieral platnosť rozhodcovskej doložky, ale rozhodcovský
rozsudok bol zrušený aj z dôvodu, že pri rozhodovaní rozhodcovským súdom boli porušené všeobecne

záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa (§ 40 písm. j/), keď rozhodca v rozhodcovskom
konaní v konečnom dôsledku priznal žalovanej spoločnosti nároky na plnenie, ktoré treba považovať
za plnenie nemožné a právom nedovolené z dôvodu neplatnosti právneho úkonu. Argumenty odvolateľa
preto nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

14. Právny vzťah strán v konaní mal byť založený na základe dokumentu žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere, ktorú žalovaná podpísala dňa 11. 05. 2012 a
žalovaný ako veriteľ 14. 05. 2012. Pri posúdení údajov o požadovanom revolvingovom úvere (bod
5 žiadosti/zmluvy) a údajoch o schválenom revolvingovom úvere (bod 6 žiadosti/zmluvy) odvolací
súd konštatuje, že sa nejedná o totožné údaje, keď odsúhlasené žalovaným boli iné údaje než
tie, ktoré uviedla žalobkyňa. Z týchto dôvodov takúto zmluvu o revolvingovom úvere nemožno

mať za riadne uzatvorenú. Nedostatok písomného prejavu vôle žalobkyne byť účastníčkou takéhoto
záväzkového vzťahu za určitých konkrétnych podmienok úveru, zákon sankcionizuje bezúročnosťou
a bezpoplatnosťou. Je zrejmé, že v rozhodcovskom konaní sa rozhodca nezaoberal posúdením
otázky platnosti alebo neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere a pokiaľ jeden z dôvodov zrušenia
rozhodcovského rozsudku je aj ustanovenie § 40 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní, správne

súd prvej inštancie rozhodcovský rozsudok zrušil

15. Odvolanie žalovaného napáda neplatnosť zrušenia rozhodcovského rozsudku aj s tým, že nesúhlasí
so záverom súdu o nemožnosti ovplyvnenia, zmeny alebo zrušenia rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd
sa s týmto názorom odvolateľa nestotožňuje a má za to, že dojednania rozhodcovskej zmluvy nemožno

bez pochybností označiť za osobitne vyjednané a dané na výber, pričom v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Žalovaný napadol odvolaním
aj výrok o odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, avšak bližšie nezdôvodnil v čom vidí
nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Keďže odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania, bližšie neskúmal nezákonnosť tohto rozhodnutia. Rovnako sa nezaoberal ani posúdením

dôvodnosti výroku, ktorým zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť súdny poplatok na účet okresného
súdu, nakoľko ani tento napriek podanému odvolaniu nezdôvodnil a nenamietal.

16. Nakoľko mal odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, rozhodnutie
vo výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku, odložení vykonateľnosti a povinnosti zaplatiť na účet

súdu prvej inštancie súdny poplatok, ako vecne správne potvrdil.

17. Proti výroku o trovách konania podala v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa odvolanie, v ktorom
namietala nesprávne rozhodnutie s tým, že v konaní sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku,
a keďže súd rozhodol vo veci a ide o konečné rozhodnutie, opomenul rozhodnúť o trovách konania. Z

týchto dôvodov považovala napadnutý rozsudok za nesprávny.

18. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol tak, že o nich rozhodne v konečnom rozhodnutí.
V odôvodnení rozhodnutia, pri odôvodnení výroku o trovách konania, poukázal na ust. § 43 ods. 1
zákona o rozhodcovskom konaní. Doslova uviedol, že povinnosťou súdu bude pokračovať v konaní

o žalobe rozhodcovského konania, preto aj o trovách konania bude možné rozhodnúť až v rozsudku,
ktorým sa konanie skončí, t. j. v konečnom rozhodnutí. Z tohto dôvodu o uplatnených trovách konania
v súčasnosti nerozhodol. Ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ako procesnej normy platnej
a účinnej v čase rozhodovania o trovách konania, neaplikoval. V čase vyhlásenia rozhodnutia bol v
platnosti a účinnosti Občiansky súdny poriadok, ktorý upravoval povinnosť súdu rozhodnúť o trovách

konania v ust. § 151 ods. 1 v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 3 tohto zákonného
ustanovenia umožnil zákonodarca v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, rozhodnúť súdu o trovách konania
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel
o ust. § 43 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré upravuje postup po zrušení rozhodcovského

rozsudku. Neupravuje postup súdu pri rozhodovaní o trovách konania, ktoré rozhodovanie je procesným
rozhodnutím.19. Vzhľadom na to, že v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie absentuje odôvodnenie týkajúce
sa postupu súdu pri rozhodovaní o trovách konania, je toto rozhodnutie nepreskúmateľné. Navyše z
formulácie výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania nie je zrejmé a v akom konečnom

rozhodnutí bude rozhodované o trovách konania. Výrok tak, ako je vyhlásený nekorešponduje s
ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku § 151 ods. 1 veta prvá alebo ods. 3 O. s. p. platného
a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Navyše z ust. § 43 ods. 1 vyplýva, že ak
súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v
rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Zo žaloby žalobkyne

nevyplýva, v akom rozsahu by mal súd prvej inštancie ďalej vo veci konať. Nebola podaná žaloba a ani
vzájomná žaloba. Z týchto dôvodov je rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania
nepreskúmateľné, preto s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu
v tejto časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť
o trovách prvoinštančného konania s poukazom na úpravu obsiahnutú v Civilnom sporovom poriadku
§ 255 a nasl. podľa pomeru úspechu, resp. neúspechu strán v konaní.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bol v konaní pred odvolacím súdom v celom rozsahu
úspešná, preto jej prináleží právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému, a to v rozsahu
100%. O výške trov odvolacieho konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, súdom prvej inštancie, a to samostatným uznesením s poukazom na ust. § 262 ods.
2 CSP.

21. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).