Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. február 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/144/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116208911
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116208911.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: JUSTRINON

MANAGEMENT s.r.o. , U vlečky 1749/4, Modrany, 143 00 Praha 4, Česká republika, identifikačné číslo:
292 16 842 Registrovaný pod: C 229273 vedená u Městského soudu v Prahe v zastúpení: advokátska
kancelária VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, Slovenská republika,
IČO: 35 918 225, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vl. Č. 34691/
B proti žalovanému: M. L., nar. XX.XX.XXXX, O. XXX, XXX XX A., Slovenská republika, štátny občan
SR, o zaplatenie 7.941,31 CZK, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaný je povinný zaplatiťžalobcovi7.941,31CZKspolusúrokomzomeškaniavovýške8,05%

ročne zo sumy 6.700,78 CZK od 2.10.2014 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 52
% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.4.2016 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia

7.941,41 CZK istiny, 8,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 6.700,78 CZK od 2.10.2014 do zaplatenia,
18,90 % ročný úrok z poskytnutého úveru zo sumy 6.700,78 CZK od 2.10.2014 do zaplatenia a náhrady
trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi obchodnou spoločnosťou Česká spořitelna. a.s., so sídlom
Praha 4, Olbrachtova 1929/62, PSČ 140 00, Česka republika, IČ: 452 44 782 a žalovaným bola
dňa 04.01.2013 uzatvorená Smlouva o Osobním účtu České spořitelny (ďalej len „Zmluva“), na základe

ktorej bol pre žalovaného otvorený a vedený sporožírový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Dňa 13.05.2013
bola medzi Českou spořitelnou a žalovaným uzatvorená zmluva o kontokorentnom úvere, na základe
ktorej bol žalovanému poskytnutý úver do výšky 5.000 CZK. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere
sú Všeobecné obchodné podmienky. Právny vzťah založený zmluvou sa spravuje právnym poriadkom
Českej republiky. Na základe zmluvy o úvere (bod 3.1) bola dohodnutá medzi Českou spořitelnou
a žalovaným úroková sadzba vo výške 18,90 % ročne, úrok sa počítal denne zo skutočnej výšky
vyčerpanej a nesplatenej istiny úveru v čase vzniku nedovoleného debetného zostatku bol zákonný

úrok z omeškania vo výške 8, 05 %. Na osobnom účte žalovaného vznikol v mesiaci august roku 2013
nepovolený debetný zostatok. Nepovolený debetný zostatok postupne vzrastal vzhľadom k tomu, že
žalovanýajnapriekvýzvamnepovolenýdebetnýzostatoknevyrovnal,apretopreviedlaČeskáspořitelna
pohľadávku dňa 1.11.2013 na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov. Ktomuto dňu predstavoval nepovolený/debetný zostatok sumu 6.547,56 CZK a úrok z nepovoleného
debetného zostatku vo výške 16,06 CZK. Žalovaný bol o prevedení pohľadávky na evidenčný účet
pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov informovaný výzvou/výpoveďou zo dňa 4.11.2013,

v ktorej bol zároveň upozornený, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy dôjde v dôsledku výpovede
zo strany Českej spořitelny ukončeniu zmluvy a všetkých súvisiacich dohôd k poslednému dňu
druhého kalendárneho mesiaca nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bola doručená táto výzva/výpoveď.
Nepovolený debetný zostatok bol odo dňa nasledujúceho po prevedení na evidenčný účet pohľadávok
z nepovolených debetných zostatkov úročený zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne

a úrokom z poskytnutého kontokorentu vo výške 18,90 %.

3. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuhradil dlžnú čiastku celú, Česká spořitelna ako postupca postúpila
pohľadávku ku dňu 1.10.2014 na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok na žalobcu. Postúpenie
pohľadávky bolo žalovanému písomne oznámené listom zo dňa 11.11.2014.

4. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala celková dlžná čiastka vo výške 7.941,31 CZK, čo
predstavuje istinu (nepovolený debetný zostatok) vo výške 6.700,78 CZK, úrok z omeškania vo výške
50,93 CZK a úrok z poskytnutého úveru vo výške 789,60 CZK, ktorý k pohľadávke prirástol do dňa
postúpenia. K tomuto dňu žalobca úrok kapitalizoval. Odo dňa nasledujúceho po dni postúpenia, t.j.
od 2.10.2014, úročí žalobca nepovolený debetný zostatok aj naďalej zákonným úrokom z omeškania a

úrokom z poskytnutého kontokorentu vo výške 18,90 % p.a. V období od 2.11.2012 je REPO sadzba
ČNB vo výške 0,05 %. Žalovaný bol žalobcom písomne predžalobnou upomienkou zo dňa 05.12.2014
vyzvaný k úhrade dlžnej čiastky, ani na túto výzvu však žalovaný nijako nezareagoval.

5.Vzhľadomkskutočnosti,žežalovanýžalobcoviododňapostúpeniapohľadávkyničneuhradil,domáha

sa žalobca voči žalovanému zaplatenia nasledovných súm:
sumy vo výške 7.941,31 CZK pozostávajúcej z istiny vo výške 6.700,78 CZK a úroku 1.240,53 CZK,
ktorý k dlžnej sume prirástol do dňa postúpenia pohľadávky, teda do dňa 01.10.2014, 8,05% ročných
úrokov z omeškania zo sumy 6.700,78 CZK odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky, teda od
2.10.2014 do zaplatenia, 18,90 % ročných úrokov z poskytnutého úveru zo sumy 6.700,78 CZK odo dňa

nasledujúceho po postúpení pohľadávky, teda od 2.10.2014 do zaplatenia.

6. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
a súd ďalej procesne postupoval podľa tohto zákona, nakoľko podľa jeho prechodných ustanovení,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti (§470 ods. 1 CSP). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany(§ 470 ods. 2 CSP).

7. Súdu sa nepodarilo žalobu doručiť žalovanému na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej
republiky, jeho pobyt sa šetrením súdu nepodarilo zistiť. Žalovaný, ktorý podľa adresy evidovanej v
REGOP má trvalý pobyt Sabinov, súd mu doručil predvolanie a poučenie v zmysle ustanovenia § 106
ods. 3 CSP, oznámenia o doručovaní predvolania bolo vyvesené na úradnej tabuli a na webovej stránke

súdu odo dňa 9.9.2016.

8. Súd vo veci rozhodol bez pojednávania verejným vyhlásením rozsudku dňa 10.11.2016 (§ 297 písm.
b/ CSP) - Súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide
iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota

sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

9. Podľa § 708 ods. 1,2 Obch. Zákoníků ČR, „Smlouvou o běžném účtu se zavazuje banka zřídit od
určité doby v určité měně účet pro jeho majitele, přijímat na zřízený účet vklady a platby a uskutečňovat
z něho výplaty a platby. Smlouva o běžném účtu vyžaduje písemnou formu“.

10. Podľa § 711 Obch. Zákoníků ČR, „Smlouva o běžném účtu může stanovit, že banka provede do
určité částky příkazy k platbám, i když k tomu není dostatek peněžních prostředků na účtu. Nejsou-li práva a povinnosti stran při poskytnutí těchto peněžních prostředků sjednány ve smlouvě o běžném
účtu, řídi se úpravou smlouvy o úvěru (§ 497 a násl.)“.

11. Podľa § 497 Obch. Zákoníků ČR, „Smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádáni dlužníka
poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní
prostředky vrátit a zaplatit úroky“.

12. Podľa § 1 nar. vl. ČR č. 142/1994 Sb. v zněni nar. vl. ČR č. 180/2013 Sb. „Výše úroku z prodlení

odpovídá ročné výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední den kalendářního
pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v nimž došlo k prodlení, zvýšené o osm procentních
bodu“.

13. Z predložených listinných dôkazov mal súd zistené, že právny predchodca žalobcu uzavrel so
žalovaným zmluvu o účte podľa § 708 Obch. zákonníka ČR a v súvislosti s ňou 13.5.2013 aj zmluvu

o úvere podľa § 497 Obch. zák. ČR, keďže poskytol žalovanému možnosť čerpať finančné prostriedky
do výšky 5.000 CZK. V prejednávanom spore súd považoval za zistené, že právny predchodca žalobcu
svoje záväzky z uzavretých zmlúv voči žalovanému splnil a žalovaný čerpal finančné prostriedky
uvedeným spôsobom mu právnym predchodcom žalobcu poskytnuté. Svoje povinnosti z uzavretej
zmluvy o úvere však žalovaný porušil, keďže čerpal finančné prostriedky nad povolený limit a dostal sa

so zostatkom do nepovoleného debetu.

14. V súlade s dohodnutými podmienkami právny predchodca žalobcu zmluvy vypovedal a vyzval
žalovaného na zaplatenie ku dňu 28.11.2013 vo výške 8.431,05 CZK prevedeného na svoj účet
nepovolených zostatkov. Žalovaný svoj dlh nevyrovnal, resp. súd v prejednávanom spore nezistil, že

by tak bol urobil.

15. Právny predchodca žalobcu v súlade s dohodnutými podmienkami úročil dlh s úrokmi v dohodnutej
výške 18,9 % ročne a úrokmi z omeškania v zákonnej výške.

16. Ku dňu 1.11.2013 činil celkový dlh žalovaného 6.563,62 CZK a pozostával z nepovoleného
debetného zostatku vo výške 6.547,56 CZK, úrokov z neho vo výške 16,06 CZK. Žalovaný však z
dôvodu platieb kartou k sporožírovému účtu k 28.11.2013 navýšil dlh o sumu 1.757,10 CZK a dlžná suma
k 28.11.2013 bola na nepovolenom debetnom zostatku vo výške 8.304,66 CZK, úrokov z neho vo
výške 126,39 CZK, pričom dňa 4.12.2013 žalovaný uhradil sumu 1.757,10 CZK, ktorá bola započítaná

na splátku istiny a nová suma predstavuje sumu 6.700,78 CZK.

17. Aktívnu legitimáciu žalobcu v spore súd považoval za preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávok.

18. Súd nezistil, resp. žalovaný nepreukázal, že by bol dlh v uvedenej výške žalobcovi ako novému

veriteľovi uhradil, a to ani po výzve žalobcu zo dňa 5.12.2014, resp. žalovaný nepreukázal, že by tak
bol urobil.

19. Nezaplatením postúpenej pohľadávky spolu vo výške 7.941,31 CZK sa žalovaný odo dňa 2.11.2013
dostal voči žalobcovi do omeškania so splnením peňažného záväzku, a tak mu vznikla povinnosť zaplatiť

žalobcovi aj úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania dohodnutá nebola, žalobca ich uplatnil vo
výške podľa § 1 nar. vl. 142/1994 Sb. ČR v aktuálnom znení, a to vo výške 8,05 % ročne (REPO sadzba
ČNB 0,05 % + 8 %). Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žaloba o zaplatenie 7.941,31 CZK
s úrokmi z omeškania 8,05 % ročne uplatnenými od 2.10.2014 zo sumy 6.700,78 CZK bola podaná
dôvodne, preto jej súd v tejto časti vyhovel a rozhodol tak, ako je vo výroku č. I rozsudku uvedené.

20. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému aj zaplatenia úrokov 18,9 % ročne zo sumy 6.700,78
CZK od 2.10.2014 do zaplatenia. Súd nepovažoval tento nárok žalobcu za dôvodný a žalobu v tejto
časti za oprávnenú. Úroky z poskytnutého úveru sú odmenou za poskytnuté finančné prostriedky. Tu
súd poukazuje na vyjadrený právny záver rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn.

6Co/190/2014ktorý vo svojej právnej veci uviedol:

21. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa
iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok.Úrokpretopredstavujejednoduchopovedanécenupeňazívzmyslecenyobetovanejpríležitostiveriteľa,
ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk
pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento

stavtzv.výhodysplátokjeobvyklýaodnepamätijustifikujenárokdodávateľanaúrokyakocenudočasne
obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe
kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný
stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na
jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.

V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť
celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie
jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník
nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická
podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky
tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu

peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré
právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy
spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na
to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,

kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto
by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a
veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli
garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd

takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa
voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového
vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania
svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto
zmenujustifikoval,podporilbynielenhrubúnadvláduveriteľa,alezároveňbypodporovalajstavvktorom

veriteľniejenútenývymáhaťsvojupohľadávkuaodplatnéúrokymumajúnahradiťstavjehopotenciálnej
nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie
veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu
na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí
k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením

vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované
úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený
sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene
spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s
protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis,

a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy.
Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky
patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná
od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods.
1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom

stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných
plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom
mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka a nar. vl. Alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4

písm. k) Občianskeho zákonníka.

22. V tejto prevyšujúcej časti z tohto dôvodu súd žalobu zamietol.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie konči.25. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, o nároku náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. V danej právnej veci žalobca uplatňoval zaplatenie sumy 7.941,31 CZK + na úroku z omeškania
1.263,56 CZK (8,05 % zo sumy 6778 CZK od 2.10.2014 do 2.2.2017 ) + úroku 18,90 % (18,90 % zo
sumy 6.700,78 CZK od 2.10.2014 do 2.2.2017) 2.966,61 CZK, spolu to predstavuje sumu 12.171,38

CZK a úspešný bol v časti 7.941,31 + 1.263,56, spolu 9.204,78 CZK, čo predstavuje 76 % úspechu a
24 % neúspechu, pomer úspechu a neúspechu potom predstavuje 52 %. Súd z toho dôvodu priznal
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 52 %, pričom o trovách konania sa rozhodne samostatným
uznesením, ktoré vydal vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.