Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/38/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315227256
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2315227256.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.

Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. A., nar.
XX. J. XXXX, zastúpený opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, pracovisko
Šaľa, ul. P. Pázmáňa č. 52/21, 927 01 Šaľa, matky: Mgr. L. A., nar. X. S. XXXX, bytom L. č. XXX,
zastúpená advokátkou: Mgr. Nicolette Poláková, so sídlom Šaľa, Fraňa Kráľa 1866/3 a otca: M. A., nar.
X. Z. XXXX, bytom J. L., J. XXXX/XX, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní matky proti
rozsudku Okresného súdu Galanta z 30. júna 2016 č. k. 12P/391/2015-132, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že zvyšuje výživné otca na

maloletého P. s účinnosťou od 1. septembra 2016 zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 150,- eur
mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Zročné výživné za obdobie od 1. septembra 2016 do 28. februára 2017 v sume 300,- eur sa p o v o
ľ u j e otcovi zaplatiť v splátkach po 10,- eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. Týmto sa mení v časti výživného rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 24P/298/2014-78 z 26.
januára 2015.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie I. návrh matky na zvýšenie výživného na
maloleté dieťa zamietol a II. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje
rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust. 163 ods. 1 O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení jeho neskorších zmien a doplnení), § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, §
76 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 a ods. 3 ZoR (zákon č. 36/2005 Z.z. zákon o rodine v znení
neskorších zmien a doplnení) a vecne majúc z vykonaného dokazovania za preukázané a nesporné,

že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu nedošlo k podstatnej zmene
pomerov či už na strane rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa odôvodňujúcich zmenu rozsudku
upravujúceho vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému P.. Za takúto zmenu nepovažoval súd prvej
inštancieaniskutočnosť,žeodúpravyrozsahuvyživovacejpovinnostiotcavočimaloletému (rozsudkom
Okresného súdu Galanta z 26. januára 2015, č.k. 24P/298/2014-78 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trnave z 3. júna 2015 č.k. 11CoP 25/2015-163) je maloletý o 1 rok a 5 mesiacov starší z dôvodu,
že tento naďalej navštevuje materskú školu, má zvýšené výdavky na lieky, tak ako tomu bolo aj v čase

posledného rozhodovania súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletému. Na strane matky
maloletého nepovažoval za podstatnú zmenu v pomeroch skutočnosť, že jej príjem zo závislej činnosti
sa zvýšil od roku 2015 o 39,77 eur (v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom matka dosahovala
priemernýčistýmesačnýpríjemvovýške465,-euratohočasudosahujepriemernýčistýmesačnýpríjem504,77 eur), nakoľko šlo len o mierny nárast príjmov, že od decembra 2015 jej bola pozastavená výplata
peňažného príspevku na kompenzáciu výdavkov na diétne stravovanie maloletého vo výške 18,39 eur
mesačne a rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur z dôvodu, že pozastavenie výplaty rodičovského

príspevku bolo už zohľadnené aj pri predchádzajúcom rozhodovaní súdu o úprave rozsahu vyživovacej
povinnosti otca voči maloletému P. pod spisovou značkou 24P/298/2014, z ktorého vyplývalo, že pri
svojom rozhodovaní súd vychádzal zo záveru, že matke maloletého bol rodičovský príspevok vyplatený
naposledy v novembri 2014 (hoci v skutočnosti jej bolo vyplácanie rodičovského príspevku pozastavené
až počnúc mesiacom december 2015). Na strane otca nepovažoval za podstatnú zmenu v pomeroch

zvýšenie jeho príjmu zo závislej činnosti v rozsahu 50,56 eur (v čase posledného rozhodovania súdu
o výživnom otec dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 620,- eur a toho času dosahuje
priemerný čistý mesačný príjem 670,56 eur) , nakoľko šlo len o mierny nárast príjmu, skutočnosť, že od
posledného rozhodovania sa otec maloletého stal už výlučným vlastníkom bytu v J. L., na kúpu ktorého
čerpal hypotekárny a spotrebný úver, kde splátky na tieto úvery predstavovali spolu sumu 292,86 eur
mesačne a to z dôvodu, že predmetný byt otca síce predstavuje majetkovú hodnotu aktív, avšak sú

s ním spojené nezanedbateľné výdavky na splácanie úverov, z ktorého dôvodu potom bolo potrebné
dospieť k záveru, že na strane otca maloletého nadobudnutím takejto majetkovej hodnoty nedošlo k
výraznému zvýšeniu životnej úrovne a okrem toho, otec maloletého týmto spôsobom riešil svoju bytovú
situáciu a tak nebolo dôvodné neprihliadnuť na výdavky otca spojené so splácaním úverov na kúpu
takejto nehnuteľnosti. Za podstatnú zmenu v pomeroch na strane otca nebolo možné považovať ani

skutočnosť, že otec nadobudol od poslednej úpravy jeho rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletému
P. aj ojazdené staršie osobné motorové vozidlo za kúpnu cenu cca 1.500,- eur z dôvodu, že takýmto
spôsobom nahradil svoje predchádzajúce osobné motorové vozidlo, ktoré sa pokazilo a okrem toho, toto
auto využíva predovšetkým na styk s maloletým dieťaťom . Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil
právne poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a vecne poukazom na to, že v tomto

prípade ide o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu, v ktorom prípade žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku.

2. Rozsudok napadla včasným odvolaním matka maloletého s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne s návrhom na jeho zmenu zvýšením výživného

zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne, vytýkajúc súdu prvej inštancie, že na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.) a že
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.) a to z dôvodu, že nesprávne
vyhodnotil osobné a majetkové pomery na strane matky v čase posledného rozhodovania súdu o
výživnom, nakoľko z matkou predložených listinných dôkazov, ako aj pripojeného spisu Okresného

súdu Galanta spis. zn. 24P/298/2014 je zrejmé, že súd prvej inštancie v predchádzajúcom konaní pri
určení výživného zo strany otca zohľadnil rodičovský príspevok ako súčasť príjmu matky a popritom
zvýšil výživné zo strany otca na maloletého a teda pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca
nedošlo k zohľadneniu pozastavenia výplaty takéhoto príspevku, ako to mylne vysvetľuje súd prvej
inštancie v prebiehajúcom konaní. V dôsledku takéhoto mylného posúdenia potom došlo k prehliadnutiu

skutočností, že celkový príjem matky sa od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca znížil o
sumu 221,59 eur mesačne (odňatím kompenzačného a rodičovského príspevku) - dôvodila ďalej matka.
Za nesprávny považovala aj názor súdu prvej inštancie o nezohľadnením zvýšenia životnej úrovne
otca maloletého nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu, so súčasným zohľadnením jeho výdavkov
na splácanie úverov (v rozsahu 292,86 eur mesačne) čerpaných za účelom získania finančných

prostriedkov na zaplatenie kúpnej ceny takejto nehnuteľnosti z dôvodu, že takéto výdavky otca na
splácanie úverov bolo potrebné považovať za výdavky ktoré nebolo potrebné vynaložiť (a tak nemali
mať vplyv na posudzovanie životnej úrovne otca), keďže otec maloletého mal uspokojovanie svojich
bytových potrieb zabezpečené nájmom bytu s nájomným vo výške 300,- eur mesačne, pričom toho času
popri splátkach úverov znáša aj ďalšie výdavky spojené s bývaním vo výške 121,66 eur mesačne z titulu

platenia zálohových úrad za užívanie bytu, 32,57 eur mesačne za elektrinu, 5 eur mesačne za plyn a
pod.. Obdobne za výdavky ktoré nebolo potrebné vynaložiť mali byť považované aj výdavky otca na
splácanie spotrebného úveru (v rozsahu 21,04 eur mesačne) čerpaného na kúpu osobného motorového
vozidla používaného otcom výlučne na styk so synom a na výlety, keďže otec má ako zamestnanec
železničnej spoločnosti Slovensko a.s. zvýhodnené cestovanie vlakom. Súd prvej inštancie sa vôbec

nevysporiadal so skutočnosťou, že otec maloletého má finančné prostriedky na to, aby si pravidelne
sporil sumu vo výške 30,- eur mesačne, že s maloletým absolvuje rôzne dovolenky a výlety, ako aj
s príjmami otca za jeho brigádnickú činnosť (otec totiž na pojednávaní konanom dňa 30. júna 2016
prehlásil, že si brigádnicky privyrába 2 - 3 a niekedy až 5 krát do mesiaca, pričom z takejto činnostimá mať príjem 12,- eur za 5 hodín + jedlo). V závere odvolania matka namietala, že súd prvej inštancie
jej nesprávnym procesným postupom (porušením povinností uložených mu ust. § 118 ods. 4 O.s.p.)
odňal procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivým proces poukazujúc na

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011 spis. zn. 1Cdo 158/2010). Vo
svojom vyjadrení sa k vyjadreniu sa otca k odvolaniu poukázala na to, že otec maloletého nepredložil
žiaden doklad preukazujúci jeho náklady na mobilný telefón v rozsahu 40,- eur mesačne, ako ani
doklady preukazujúce jeho náklady na televíziu a internet UPC, poukázala na dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav maloletého P. vyžadujúci si jeho časté hospitalizácie z dôvodu jeho opakovaných infektov,

zápalov a pod.. Ďalej poukázala na skutočnosť, že od 5. septembra 2016 maloletý P. navštevuje 1. ročník
základnej školy v L., v dôsledku čoho vzrástli jeho odôvodnené potreby ako aj výdavky matky spojené
s ich uspokojovaním. V súvislosti s nástupom maloletého do 1. ročníka vynaložila matka výdavky v
rozsahu cca 100,- eur (obrúsky, obedáre, fľaška, obaly na zošity, farebné papiere, výkresy, perá, štetce,
tvrdé dosky a podobne) školské zošity, pracovné listy, knihy v hodnote okolo 100,- eur, školskú tašku
v hodnote 95,- eur, oblečenie v hodnote 200,- eur, poplatok za školskú družinu pri základnej škole v

hodnote 5,- eur mesačne a stravného v školskej jedálni vo výške 20,- eur.

3. Otec maloletého a procesný opatrovník odvolacie návrhy nepodali.

4. Otec maloletého vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny potvrdiť. Poukaz matky na jeho pravidelné sporenie považoval za nekorektné, nakoľko
pravidelnésporenievovýške30,-eurmesačnebolopodmienkoubankykposkytnutiumuhypotekárneho
úveru. Svoje výdavky na mobilný telefón v sume 40,- eur mesačne, televízne a internetové služby v
sume 21,70 eur mesačne považoval za štandardné v domácnosti a porovnateľné s výdavkami matky
za obdobné služby. Poprel tvrdenia matky o výrazne nepriaznivom zdravotnom stave maloletého P.,

poukazujúc na ňou preukazované náklady na nákup liekov v mesiaci február vo výške 2,00 eur a apríl
vo výške 38,27 eur, hoci v návrhu na zvýšenie výživného uvádzala náklady za lieky vo výške 50,- eur
mesačne a za lekársku starostlivosť vo výške 30,- eur mesačne. Za nekorektnú považoval aj požiadavku
matky kompenzovať stratu príspevkov (materského a kompenzačného) na maloleté dieťa výživným zo
strany otca a to najmä z dôvodu, že matka maloletej neprejavila a nepreukázala žiadnu snahu o zníženie

si svojich ostatných nákladov. Vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu sa matky k jeho vyjadreniu sa k
odvolaniu ďalej poukázal na to, že osobné motorové vozidlo potrebuje práve na realizáciu jeho styku s
maloletým, keďže vzhľadom na úpravu styku tento nie je možné realizovať za použitia verejnej dopravy.
Zároveň spochybnil matkou prezentované výdavky súvisiace s nástupom maloletého P. do 1. ročníka
základnej školy, keďže podľa jeho vedomostí tieto výdavky vynaložili starí rodičia maloletého a bločky o

ich zakúpení predkladané matkou považoval za účelové a nepravdivé. Pokiaľ ide o osobné a majetkové
pomery matky maloletého poukázal na to, že matka maloletého si v septembri roku 2016 kúpila na úver
osobné motorové vozidlo značky Peugeot 3008 v hodnote 7.000,- eur.

5. Procesný opatrovník maloletého navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť,

poukazujúc na správnosť záverov súdu prvej inštancie o nepreukázaní podstatnej zmeny v pomeroch
či už na strane rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa odôvodňujúcich zmenu rozhodnutia ktorým
boli naposledy upravované práva a povinnosti rodičov k maloletému P..

6. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. (zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok), ak § 396

neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti;
podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak; podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia na účely tohto zákona

sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len
„účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
Ustanovením § 473 C.s.p. (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok) bol (s účinnosťou od
1.7.2016) zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p., účinného od 1.7.2016), postupujúc podľa § 395

ods. 1 C.m.p., po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p., akt. § 362 ods. 1 C.s.p.),
oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p., akt.
§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a
§ 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p. aj§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm.
a/, b/, c/, d/, f/, akt. § 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, bez viazanosti rozsahom
(§ 65 C.m.p.) a dôvodmi odvolania (§ 66 C.m.p.), na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 385 ods.

1 C.s.p.) v neprítomnosti zástupcu opatrovníka mal. detí (ktorý sa na pojednávanie napriek riadne
doručenému predvolaniu nedostavil, svoju neúčasť však riadne ospravedlnil, súhlasil s prejednaním
veci v jeho neprítomnosti) a s prihliadnutím k tomu, čo bude uvedené ďalej, dospel k záveru, že rozsudok
je vzhľadom na zmenu v pomeroch na strane maloletého, ku ktorej došlo po rozhodnutí súdu prvej
inštancie, nevyhnutné zmeniť.

7. Na pojednávaní odvolacieho súdu otec zotrval na svojom odvolaní a matka na návrhu na začatie
konania, odvolací súd doplnil dokazovanie ich výsluchmi, spismi Okresného súdu Galanta sp. zn.
24P/298/2014, a sp. zn. 24P/12/2014, potvrdeniami o príjmoch otca a matky od ich zamestnávateľov,
prepúšťacími správami Univerzitnej nemocnice Bratislava, Pažítková 4, Bratislava z 23. júla 2016 a z 26.
augusta 2016, potvrdením Základnej školy L. z 13. septembra 2016 a potvrdením Školskej jedálne L. X.

Matkanapojednávaníodvolaciehosúduohľadnezmenyvpomerochnajejstraneuviedla,žepoodobratí
rodičovského príspevku a kompenzačného príspevku došlo k poklesu jej príjmu a od tejto doby jej
musia pomáhať finančne jej rodičia, keďže otec maloletého neprispieva okrem bežného výživného na
výživu maloletého žiadnym spôsobom. Otec maloletého finančne nepomohol matke ani v súvislosti s
nástupom maloletého P. do základnej školy, pričom všetky školské pomôcky a potreby, ktoré maloletý v

súvislosti s nástupom do 1. ročníka základnej školy potreboval finančne zabezpečila matka a jej rodičia.
Pokiaľ ide o výšku výživného uviedla, že je ochotná sa s otcom maloletého dohodnúť na výživnom
v rozsahu 160,- eur mesačne, ktoré by bol otec maloletého povinný platiť na jeho výživu od podania
návrhu na zvýšenie výživného. Zároveň poukázala na to, že od posledného rozhodovania o rozsahu
vyživovacej povinnosti otca voči maloletému došlo k zmene pomerov na jej strane aj v súvislosti s

výdavkami potrebnými na splácanie úveru na kúpu motorového vozidla, ktoré využíva predovšetkým
na dochádzku na pravidelné lekárske vyšetrenia maloletého, pričom jej pôvodné auto bolo už veľmi
staré (malo 17 rokov) a nespoľahlivé. Pokiaľ ide o jej príjmy potvrdila, že naďalej pracuje u toho istého
zamestnávateľa, kde dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 505,- eur a okrem tohto príjmu iné príjmy
nemá. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému P. nemá inú vyživovaciu povinnosť. Poberá rodinné

prídavky na jedno dieťa v sume 23,50 eur mesačne. Spolu s maloletým P. žije v prenajatom byte, kde
z titulu nájomného platí 105,- eur mesačne, za televíziu a plyn 42,- eur mesačne, za odber elektrickej
energie 25,- eur mesačne, UPC 10,- eur mesačne, mobilný telefón a internet 55,- eur mesačne a spláca
pôžičku na kúpu osobného motorového vozidla, kde splátky predstavujú sumu 158,- eur mesačne. Zo
svojich príjmov sporí po 20,- eur mesačne, čo bola podmienka banky pri čerpaní pôžičky. Maloletému P.

platí poistenie vo výške 25,80 eur mesačne, v čom je zároveň zahrnuté aj sporenie. S uspokojovaním
svojich osobných potrieb má spojené bežné výdavky. Maloletý P. navštevuje 1. ročník základnej školy v
L.. S uspokojovaním jeho osobných potrieb má spojené zvýšené výdavky najmä s nákupom liekov pre
maloletého v rozsahu 30,- až 50,- eur mesačne, návštevami lekára v rozsahu 30,- až 50,- eur každé 2
mesiace a jeho hospitalizáciami v zdravotníckom zariadení v rozsahu 20,- eur za deň. V mesiaci júl 2016

bol maloletý P. spolu s matkou hospitalizovaný 4 dni a v mesiaci august 5 dní. V tejto súvislosti ďalej
zdôraznila, že otec maloletého na takéto výdavky so synom žiadnym spôsobom neprispieva. Pokiaľ
ho aj požiadala aby prišiel na takúto hospitalizáciu a vystriedal ju v nemocnici, tak na jej naliehanie
síce prišiel, ale všetky náklady s tým spojené bola nútená uhradiť ona sama. Za školskú družinu pre
maloletého platí 10,- eur mesačne a za stravu v škole 20,- eur mesačne. So stravovaním maloletého

má spojené bežné výdavky (hoci vzhľadom na jeho zdravotný stav musí prijímať predovšetkým stravu,
ktorá neobsahuje vlákninu).

Otec maloletého vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom v podstate zotrval na svojich vyjadreniach
uvedených vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky, opätovne vo všeobecnosti spochybnil matkou

prezentované náklady na maloletého vo výške 150,- eur mesačne a to najmä z dôvodu, že maloletý
má zabezpečenú stravu v školskej jedálni. Taktiež spochybnil výdavky matky spojené s lekárskymi
prehliadkami maloletého, ako aj jeho hygienou, keďže podľa jeho názoru tieto výdavky sú nadsadené.
Ďalej poukázal na to, že kompenzačný príspevok na diétne stravovanie maloletého bol odobratý z
dôvodu zlepšenia zdravotného stavu maloletého (v dôsledku zníženia miery postihnutia maloletého z

50% na 20%). Otec ďalej na pojednávaní prehlásil, že naďalej pracuje u toho istého zamestnávateľa
ako tomu bolo aj v roku 2015, kde dosahuje podobný príjem ako dosahovala v roku 2015. Naďalej má
vyživovaciu povinnosť len k maloletému P.. Z brigádnickej činnosti si zvykne privyrobiť okolo 30,- eur
mesačne. Evidenciu o týchto príjmoch si nevedie, nakoľko mu ich vyplácajú väčšinou jeho kamaráti,ktorýmpomáha.Pokiaľideojehovýdavkyspojenésuspokojovanímjehoosobnýchpotriebskonštatoval,
že tieto sa v podstate nezmenili až na to, že si znížil sporenie na 16,- eur mesačne. On sám eviduje
svoje výdavky v rozsahu 620,- eur mesačne. Splátky úveru čerpaného na kúpu bytu predstavujú

sumu 300,- eur mesačne a na kúpu auta 21,- eur mesačne, za odber elektrickej energie a plynu
platí 33,- eur mesačne, bytovému družstvu za služby spojené s bývaním platí 120,- eur mesačne, na
výživu maloletého 100,- eur mesačne, UPC 12,- eur mesačne, spoločnosti O2 20,- eur mesačne, a
koncesionárske poplatky 5,- eur mesačne. S uspokojovaním svojich osobných potrieb má inak spojené
bežné výdavky. Pokiaľ ide o výdavky matky vynaložené v súvislosti s nástupom maloletého do 1. ročníka

základnej školy uviedol, že podľa jeho názoru tieto výdavky boli nadsadené, nakoľko napríklad školskú
tašku bolo možné kúpiť aj lacnejšie a kúpu zošitov matka zahrnula do výdavkov opakovane. Kúpu
motorového vozidla matkou považoval za neuvážený krok matky, svedčiaci len o zvýšení jej životnej
úrovne.

Ako uviedol už aj súd prvej inštancie, manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené rozsudkom

Okresného súdu Galanta z 28. apríla 2014 č.k. 24P/12/2014-95 v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Galanta z 10. júla 2014 č.k. 24P/12/2014-66, ktorým súd schválil vo veci úpravy práv a
povinností rodičov k maloletému dieťaťu rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý P. zverený
do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 50,- eur
mesačne. Následne rozsudkom Okresného súdu Galanta z 26. januára 2015 č.k. 24P/298/2014-78 v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave za 3. júna 2016 č.k. 11Co P/25/2015-163 bolo zvýšené
výživné otca na maloleté dieťa od 20. novembra 2014 zo sumy 50,- eur na sumu 100,- eur mesačne.
Odvolacísúddoplnildokazovanie,pričomzosprávyŽelezničnejspoločnostiSlovensko,a.s.,Regionálne
pracovisko Bratislava, Rožňavská 1, Bratislava z 27. februára 2017 odvolací súd zistil, že otec
maloletého mal v kalendárnom roku 2016 u tohto zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem vo

výške 674,81 eur.
Zo mzdového listu obce L. za rok 2016 odvolací súd zistil, že matka maloletého mala v roku 2016
priemerný čistý mesačný príjem vo výške 548,46 eur.

7. Podľa § 36 ods. 1 vety prvej a druhej ZoR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa

kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
Odvolací súd poukazuje na závery svojej ustálenej rozhodovacej praxe vo veciach výživného (od
ktorých ani v tejto konkrétnej veci nebolo potrebné ustupovať), vychádzajúce z toho, že pokiaľ je tu stav

výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča o dieťa a naopak povinnosť druhého rodiča kompenzovať
nedostatok vlastnej osobnej starostlivosti o dieťa platením súm určeného výživného, na výživné dieťaťa
od takto výživou povinného rodiča možno zásadne uvažovať (samozrejme s prípustnosťou rôznych
modifikáciípravidlanajmävzávislostinapočtevyživovacíchpovinnostíčipotrebáchjednotlivýchvýživouoprávnených, ale aj povinných osôb) so sumami reprezentujúcimi 20-30% čistého mesačného príjmu
zamestnaného rodiča.
V predmetnej veci šlo o vyživovaciu povinnosť otca a okolnosť že od poslednej úpravy jeho rozsahu

vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene v pomeroch najmä na strane maloletého, ktorý od 1.
septembra 2016 začal navštevovať 1. ročník základnej školy, v dôsledku čoho výrazne vzrástli jeho
odôvodnené potreby, ako aj výdavky matky vynakladané na ich uspokojovanie. Ako už bolo uvedené,
pri rozhodovaní odvolacieho súdu o výške výživného bolo potrebné vychádzať z priemerného čistého
mesačného zárobku otca za ucelený rok 2016, teda zo sumy 704,81 eur (pozostávajúcej zo sumy 674,81

eur ako príjmu zo zamestnania a sumy 30,- eur ako príjmu z brigádnickej činnosti) a rozpätie súm 140,96
-211,44 eur (20 - 30% priemerného čistého mesačného príjmu) tak bolo spektrom, v ktorom sa bolo treba
pohybovať pri určení výšky výživného na maloletého P.. Zároveň bolo potrebné zohľadniť aj zdravotné
problémy maloletého a s tým súvisiace zvýšené výdavky vynakladané matkou na uspokojovanie jeho
osobných potrieb. Posúdiac možnosti a schopnosti rodičov maloletého ako aj jeho odôvodnené potreby
odvolací súd dospel k záveru, že ak otec maloletého prispeje na výživu maloletého P. sumou 150,-

eur mesačne a matka maloletého minimálne sumou 80,- eur mesačne a zostávajúcu časť výživného
zo strany otca vykompenzuje svojou osobnou starostlivosťou o maloletého, pripočítajúc k tomu aj
sumu rodinných prídavkov vo výške 23,50 eur mesačne vytvorí sa dostatok finančných prostriedkov
potrebných na krytie odôvodnených potrieb maloletého P.. Zároveň takto určené výživné bude úmerné
možnostiam a schopnosťami jeho rodičov, zohľadniac ich osobné a majetkové pomery, vyživovacie

povinnosti k maloletým deťom, príjmy ako aj výdavky spojené s uspokojovaním ich osobných potrieb a
zároveň bude napĺňať aj právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni jeho rodičov.
Nebolo možné zohľadniť výdavky na strane rodičov, ktoré súvisia s bežným spôsobom života a s
uspokojovaním ostatných potrieb (napr. na bývanie, pôžičky, úvery), pretože všetky takéto výdavky sú
síce štandardné a zväčša aj nevyhnutné, v zmysle úpravy v ust. § 62 ods. 5 ZoR ale nemajú prednosť

pred výživným, ktoré má vždy prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov.
Na základe už uvedeného preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti bežného
výživného podľa § 388 C.s.p. zmenil spôsobom vyplývajúcim z výroku tohto jeho rozsudku (odvolacieho
súdu).
V závislosti na takomto rozhodnutí vznikla potom aj potreba rozhodnúť o zročnom výživnom, ktorá

potreba je tu inak všeobecne pri stave nezhody medzi výškou určeného (súdom) a reálne plateného
výživného.
Vprejednávanejveciišloorozdielmedzivýškouurčenéhoareálneplatenéhovýživnéhood1.septembra
2016 do 28. februára 2017.
Otec mal zaplatiť výživné na mal. P. za mesiace 9/2016-2/2017 6 x 150,- eur = 900,- eur, zaplatených

však podľa zhodných tvrdení rodičov bolo iba 700,- eur a nedoplatok na výživnom teda predstavuje
sumu 300,- eur.
Povinnosť na zaplatenie takejto sumy bolo možné a aj účelné rozložiť na splátky (keď odvolací súd mal
za to, že je tu dôvod na povolenie splátok zročného výživného, pretože príjem otca nie je až taký vysoký,
aby odôvodňoval uloženie celej takejto povinnosti jednorazovo) a to v súlade s ust. § 232 ods. 3 a 4

C.s.p. a tými závermi ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu vo veciach výživného, podľa ktorých
je maloletému dieťaťu na prospech, ak sa mu bude dostávať (na zročnom výživnom) síce menších súm,
zato však opakovane a po dlhší čas. Ak sa potom zročné výživné má (podľa záverov ustálenej judikatúry,
na ktorej nebol dôvod nič meniť) zaplatiť tak, aby podľa možnosti celý dlh bol vyrovnaný maximálne
do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ukladajúceho povinnosť, všetkými práve

opísanými úvahami a úmerne okolnostiam prípadu v tejto konkrétnej veci odvolací súd dospel k záveru
o výške splátky 10,- eur mesačne, pri ktorej dôjde k zaplateniu celej sumy do 30 mesiacov a preto
rozhodol o zročnom výživnom spôsobom uvedeným vo výroku tohto svojho rozsudku. Splátky sú splatné
spolu s bežným výživným určeným pre čas po rozvode rozhodnutím súdu.

8. O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí
(§ 58 C.m.p.), o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len
na návrh (§ 57 C.m.p.) a ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacieho konanie (§ 396 ods. 1 Cs.p.).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, nakoľko žiaden z účastníkov konania nepodal

návrh na takéto rozhodnutie.

9. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení; § 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).