Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/1030/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715205532
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715205532.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy

Odalošovej a členov senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci
žalobcu: R. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX A., štátny občan SR, právne
zast. advokátom JUDr. Petrom Škrabákom, so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, proti
žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009
Paríž, Francúzsko, zapísaná v obchodnom registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúca
na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka
zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava (právny nástupca spoločnosti CETELEM

SLOVENSKO, a. s.) právne zast. Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s. r. o., so sídlom Ružinovská
42, 821 01 Bratislava, IČO: 36 862 169, o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná
a bez poplatkov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/155/2015-45 zo
dňa 01. 10. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/155/2015-45 zo dňa 01. 10. 2015 potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že návrh zamietol. Navrhovateľovi

(žalobcovi) uložil povinnosť nahradiť odporcovi (žalovanému) na účet jeho právneho zástupcu trovy
konania vo výške 455,64 € - trovy právneho zastúpenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd určil,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 261365114197035 zo dňa 11. 11. 2003 je bezúročná a bez
poplatkov. Žalobca uviedol, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe

ktorej mu žalovaný poskytol spotrebiteľský úver s úverovým rámcom vo výške 6 561,17 €. Dňa 22.
01. 2015 žalovaný zaslal žalobcovi výpoveď zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a
vydaní kreditnej karty č. XXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej sa zmluvný vzťah medzi žalobcom
a žalovaným skončil. Žalovaný vyzval žalobcu na úhradu dlžnej sumy vo výške 1 596,99 €. Žalobca
poukázal na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 11 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z.,
poukázal na ustanovenie zmluvy upravujúce RPMN, ktoré sú uvedené nezrozumiteľným, nejasným a
mätúcim spôsobom, nekorešpondujú so zákonnou povinnosťou uviesť RPMN nepochybne, jasným a

zrozumiteľným spôsobom, a preto zmluvu je možné považovať za zmluvu, kde RPMN nie je uvedená,
a teda sa jedná o úver bez poplatkov a bezúročný. Žalobca naliehavý právny záujem na podaní návrhu
a na výsledku sporu videl v tom, že v prípade úspechu v konaní bude môcť svoje platby zaplatenéžalovanému započítať' na istinu pohľadávky a nie na sankcie, úroky a poplatky, ako ich počíta žalovaný
a tým pádom môže byť úspešný v konaní o zaplatenie sumy l 596,99 €, ktoré bude iniciovať žalovaný.

3. Na základe vykonané dokazovania súd prvej inštancie mal za to, že na daný spotrebiteľský úver má
byť aplikovaný zákon č. 258/2001 Z. z.. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere účastníci uzatvorili dňa 11. 11.
2003. Predmetom zmluvy je úver vo výške 12 998,- Sk, počet mesačných splátok 20, výška mesačných
splátok v Sk 649,-, súčet mesačných splátok v Sk 12 980,-. V časti C1) Úverová karta bola uvedená
mesačná úroková sadzba 2,39 %. Žalovaný dňa 22. 01.2015 vypovedal zmluvu o spotrebiteľskom úvere

a vyzval žalobcu na úhradu dlžnej sumy vo výške 1 596,99 € zloženej z úverovej istiny vo výške 1 401,95
€, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 195,04 €.

4. Pokiaľ ide o preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobca uviedol, že žalovaný už vyzval
žalobcu na zaplatenie dlžných súm z predmetnej zmluvy a má za to, že keby súd jeho návrhu vyhovel,
tak v tom prípade by sa značne znížila jeho povinnosť zaplatiť sumy žalovanému. Z týchto dôvodov trval

na predmetnom návrhu.

5. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že skutočnosť, ktorú žiada určiť žalobca, je možné
určiť aj v konaní o plnenie a preto považuje takéto konanie za nehospodárne, žalobca tak nepreukázal
naliehavý právny záujem.

6. Súd prvej inštancie posúdil nárok v súlade s § 80 písm. c) zák. č. 99/1963 Zb. (ďalej len OSP). Súd sa v
zmysle citovaného zákonného ustanovenia zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu
na ním požadovanom určení, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11. 11. 2003 je bezúročná a
bez poplatkov a dospel k záveru, že na takomto určení nie je u žalobcu daný naliehavý právny záujem

podľa § 80 písm. c) OSP, keďže žalobcovi nič nebráni v tom, aby svoje práva vykonal takým spôsobom,
že žalovanému zaplatí len to, o čom je presvedčený, čo mu je povinný zaplatiť a rovnako žalobcovi nič
nebráni ani v tom, aby svoje právo voči žalovanému vykonal tak, že žalovanému nezaplatí to, o čom si
je vedomý, že mu nie je povinný zaplatiť. Pre prípad toho, že by žalovaný nebol rovnakého právneho
presvedčenia ako žalobca a uplatnil by si svoje práva na zaplatenie dohodnutej peňažnej čiastky proti

žalobcovi na súde, žalobcovi nič nebráni v tom, aby sa svojho právneho presvedčenia o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti predmetnej zmluvy domáhal v takomto súdnom konaní.

7. Naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo určenia, že zmluva je bezúročná, bez
poplatkov, je len vtedy, ak takého určenie nemožno dosiahnuť v inom súdnom konaní, v ktorom

si účastníci môžu uplatniť svoje práva alebo sa brániť voči uplatneným právam druhého účastníka
právneho vzťahu. O takýto prípad vo veci návrhu žalobcu nejde (žalovaný doposiaľ neuplatnil voči
žalobcovi nárok zo zmluvy na súde), a preto na ňom nie je naliehavý právny záujem. Na tomto
závere nič nemení ani to, že v prípade žalobcu ide vo vzťahu k žalovanému o spotrebiteľa podľa
predpisov hmotného práva, keďže naliehavý právny záujme je inštitút procesného práva, ktorý je celkom

indiferentný vo vzťahu k uplatňovanému hmotnému právu. To, že naliehavý právny záujem nerozlišuje
medzi žalobcom spotrebiteľom a iným žalobcom vyplýva z toho, že i spotrebiteľ si môže uplatniť svoje
práva ako každý iný účastník v tom prípade, ak sa voči nemu bude druhá strana domáhať plnenia,
na ktoré nemá právny nárok. Pripustenie naliehavého právneho záujmu v takomto prípade by viedlo k
absolútnemuzáveruotom,žesúdybymuselivecnepreskúmavaťplatnosťakýchkoľvek,atedavšetkých

spotrebiteľských právnych vzťahov bez ohľadu na to, či by si dodávatelia vôbec chceli uplatňovať svoje
práva,resp.čibydojednanietakýchtopodmienokbolovýznamnéprepovinnostizmluvnýchstrán.Keďže
je zrejmé, že na návrhu žalobcu nie je daný naliehavý právny záujem, súd tento návrh zamietol a
meritórne sa nezaoberal žalobcom uplatnenými dôvodmi, že predmetná zmluva je bezúročná a bez
poplatkov a ani žalovaným uvádzanými dôvodmi ohľadne platnosti zmluvy.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 OSP a priznal žalovanému
náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva z dôvodu, že mal vo veci plný
úspech.

9. V súlade s § 204 zák. č. 99/1963 Zb., účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len OSP) proti rozsudku
podal odvolanie žalobca. Uviedol, že súd zamietol návrh z dôvodu nedostatku naliehavého právneho
záujmu podľa § 80 písm. c) OSP. Súd sa v rozsudku vôbec nezaoberal jeho argumentmi, najmä tou
skutočnosťou, že v prípade úspechu o určenie bezúročnosti úveru by bola jeho prípadná dlžná sumavoči žalovanému vopred daná a k ďalšiemu súdnemu sporu by vôbec nemuselo dôjsť. Taktiež nesúhlasil
s výrokom o povinnosti náhrady trov právneho zastúpenia. Podľa jeho názoru zamietnutie žaloby z
dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu by mohlo mať vplyv na aplikovanie ust. § 150 ods. 1

OSP.Uviedol,ževsnahevyhnúťsaneoprávnenýmnárokomzostranyžalovanéhosaobrátilnaCentrum
právnej pomoci, ktorá mu ustanovila advokáta s tým, aby tento podal žalobu.

10.Žalovanývovyjadreníkodvolaniužalobcunavrholrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdiť.Uviedol,
že podľa ust. § 80 písm. c) OSP existenciu naliehavého právneho záujmu súd je povinný skúmať

ešte pred rozhodnutím vo veci samej, uvedené platí bez ohľadu na to či ide o spotrebiteľa alebo nie.
Pri skúmaní podmienok uvedených v § 80 písm. c) OSP umožňujúcich riešenie práva resp. právneho
vzťahu súdnym rozhodnutím, treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca - spotrebiteľ, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho
skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy,
týkajúcich sa odplaty (úroky, poplatky), (rozhodnutie NS SR 1 MCdo/1/2009). V danom prípade však

naliehavý právny záujem na strane žalobcu nie je možné vyvodiť ani z tohto rozhodnutia. Základnou
funkciou určovacej žaloby je prevencia voči budúcim súdnym sporom, čo však v predmetnej právnej
veci nie je splnené. Určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov, nijakým
spôsobom neodstráni prípadnú neistotu žalobcu a ani nebude pôsobiť preventívne voči budúcim sporom
medzi účastníkmi konania. Neobstojí argumentácia žalobcu v odvolaní, že v prípade úspechu v tomto

spore a určenia bezúročnosti úveru by bola jeho prípadná dlžná suma voči žalovanému vopred daná a k
ďalšiemu súdnemu sporu už vôbec nemusí dôjsť. Toto tvrdenie vôbec neobstojí už len z toho dôvodu, že
žalobca je voči žalovanému v omeškaní a aj v prípade určenia bezúročnosti úveru takýto rozsudok ešte
nezaväzuje žalobcu na úhradu zostatku dlžnej sumy žalovanému, môže sa tak stať jedine na základe
rozsudku na plnenie, pričom v konaní o plnenie súd môže ako prejudiciálnu otázku posúdiť všetky

námietky žalobcu, prezentované v tomto súdnom konaní.

11. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu voči výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovaný
uviedol, že práve žalobca inicioval konanie. Obranu žalobca opiera na jeho postavení ako spotrebiteľa,
avšak samotná skutočnosť, že je spotrebiteľom, nemôže automaticky mať za následok, že v prípade

neúspechu v súdom konaní, ktoré inicioval, nebude mať povinnosť na náhradu trov konania. V danom
prípade nie sú splnené podmienky na aplikáciu ust. § 150 OSP.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že zotrváva na odvolaní. Rozhodnutie súdu
by s konečnou platnosťou vyriešilo sporné otázky medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko na strane

žalovaného by vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške reálne požičanej sumy.
Tvrdenie žalovaného, že by aj v prípade úspechu žalobcu v spore bolo potrebné ďalšie konanie
neobstojí, nakoľko aj v prípade neúspechu žalobcu v tomto spore by nasledovalo ďalšie konanie, v
ktorom by sa žalobca ako dlžník bránil pred neoprávnenými nárokmi zo strany žalovaného ako veriteľa.
Má za to, že žalobca ako spotrebiteľ má právo poznať reálnu výšku svojho záväzku a nemusí len pasívne

čakať či a kedy sa voči nemu veriteľ bude domáhať v súdnom konaní zaplatenia neprimerane vysokej
dlžnej čiastky.

13. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP),
ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. V súlade s § 61 CSP stranami v konaní sú žalobca a žalovaný, preto odvolací súd namiesto
pôvodného označenia účastníkov navrhovateľ a odporca, ich označuje žalobca a žalovaný.

15. Žalovaný oznámil, že s účinnosťou ku dňu 30. 06. 2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti
CETELEM SLOVENSKO, a. s., so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, a teda
spoločnosť zanikla bez likvidácie.

16. V súlade s § 107 OSP účinného v čase zlúčenia, ak po začatí konania zanikne právnická osoba,
súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom.17. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s
§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

18. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

19. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

20. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej

časti. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností,
dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody,
pre ktoré tak urobil správne rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu
stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.

22. Odvolanie žalobcu nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.

23. Odvolateľ v odvolaní namietal nesprávnosť rozhodnutia, v tom že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu právnemu záveru, že neexistuje naliehavý právny záujem

na určení, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov.

24. Odvolací súd udáva, že podľa § 80 písm. c) OSP (účinného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie, obdobne § 137 pís. c CSP), bolo možné žalobou (návrhom na začatie konania) uplatniť, aby sa
rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak bol na tom naliehavý právny záujem.

Predpokladom úspešnosti žaloby na určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie (určovacie
žaloby) podľa § 80 písm. c) OSP je naliehavý právny záujem žalobcu na takomto určení. Ten je daný
najmä vtedy, keď bez tohto určenia by bolo ohrozené právo žalobcu alebo keby sa bez tohto určenia
stalo jeho právne postavenie neistým. Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) OSP je preventívneho
charakteru a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty

v právnom vzťahu a zodpovedajúcu nápravu nemožno dosiahnúť inak, a jednak v prípadoch, keď
určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho
vzťahu a jej prostredníctvom sa dá dosiahnuť úprava, tvoriaca určitý právny rámec, ktorý je zárukou
odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Ak zostáva nárok sporným, nemá žalobca naliehavý právny
záujem (Najvyšší súd ČR z 27. 3. 1997 sp. zn. 3 Cdo 1338/96). Súd prvej inštancie správne posúdil,

že naliehavý záujem na určení, že zmluva je bezúročná, bez poplatkov, nie je daný, jej prostredníctvom
sa nedosiahne úprava, ktorá by bola zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov, neodstráni sa
spornosť nároku. Naliehavý právny záujem je tiež len vtedy, ak určenie nemožno dosiahnuť v inom
súdnom konaní, v ktorom si účastníci môžu uplatniť svoje práva alebo sa brániť voči uplatneným právam
druhého účastníka právneho vzťahu. Tvrdenie žalobcu, že určením bezúročnosti úveru by bola jeho

prípadná dlžná suma voči žalovanému vopred daná a k ďalšiemu súdnemu sporu už vôbec nemusí
dôjsť, neobstojí aj z toho dôvodu, že určením bezúročnosti úveru nie je zrejmé v akej konkrétnej výške
je dlh žalobcu voči žalovanému, rozsudok tiež nezaväzuje žalobcu na úhradu zostatku dlžnej sumy
žalovanému, prípadne nezaväzuje žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, ak dlžník plnil
viac než mal. K vyriešeniu otázky výšky dlhu, príp. bezdôvodného obohatenia môže dôjsť jedine na

základe rozsudku na plnenie, pričom v konaní o plnenie súd ako prejudiciálnu otázku posúdi všetky
tvrdenia žalobcu.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie vo výroku, ktorým súd návrh zamietol
potvrdil.

26. Odvolací súd potvrdil aj výrok o trovách konania. Súd prvej inštancie správne posúdil nárok
na náhradu trov konania v súlade s § 142 ods.1 OSP a priznal úspešnému žalovanému náhradu
trov potrebných na účelné bránenie práva žalobca, z dôvodu, že mal vo veci plný úspech. Výškatrov priznaných žalovanému sa nestala predmetom odvolacieho konania, z dôvodu že odvolací súd
je rozsahom odvolania viazaný a žalobca nenamietal výšku priznanej náhrady. Žalobca v odvolaní
uviedol, že je dôvod na aplikovanie ust. § 150 ods. 1 OSP, keď došlo k zamietnutiu žaloby z dôvodu

nedostatku naliehavého právneho záujmu a vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v snahe vyhnúť
sa neoprávneným nárokom zo strany žalovaného sa obrátil na Centrum právnej pomoci, ktorá mu
ustanovila advokáta s tým, aby tento podal žalobu. Odvolací súd udáva, že v sporovom konaní
sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Aplikácia
ustanovenia § 150 ods. 1 OSP (teraz § 257 CSP) pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do

úvahy v prípadoch, keď súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať tak
v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností
hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých
účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj
v konaní. Žalobcom tvrdené skutočnosti pre aplikáciu tohto ustanovenia nespĺňajú takú výnimočnosť,

na základe ktorej by náhrada trov nemala byť priznaná. V každom konaní žalobca uplatňuje nárok, z
dôvodu, že má za to že mu bude zabezpečená ochrana jeho práv, návrh podáva na základe vlastnej
vôle, nejde teda o výnimočné okolnosti vo vzťahu k predmetu konania ani k účastníkom. Súd tiež nezistil
ani iné skutočnosti pre aplikáciu tohto ustanovenia.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1, 262 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a preto žalovanému, ktorý vzhľadom na výsledok
odvolacieho konania bol v odvolacom konaní úspešný, vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. V súlade s § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).