Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Vorobelová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/87/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113219336
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113219336.8
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkýň: 1. M. K., P.. T.,
G.. XX.XX.XXXX, K. Ľ., B.. C. XXXX/XX a 2. Q. T., G.. XX.XX.XXXX, K. Ľ., C. XXXX/XX, obe právne
zastúpené B.. Y. C., Q. A. A. Z. O., I. XX, proti žalovanej: Q. C., P.. T.U., G.. XX.XX.XXXX, K. Ľ., V. XXXX/
XX, právne zastúpená B.. Q. E., Q. A. A. Z. C., M. X, v konaní o vyslovenie neplatnosti závetu, takto
r o z h o d o l :
žalobu zamieta,
žalobkyne v 1. a 2. rade sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo
výške X XXX,XX Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Pôvodne len žalobkyňa v 1. rade žiadala svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX,
aby súd určil, že listina - závet poručiteľa B. T., ním podpísaná a datovaná XX.XX.XXXX je absolútne
neplatná. Svoj návrh odôvodnila tým, že jej otec B. T., ktorý zomrel XX.XX.XXXX mal údajne spísať
závet zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý na dedičskom konaní po ňom predložila žalovaná. Žalobkyňa však
považovala tento závet za absolútne neplatný, z dôvodu, že poručiteľ vzhľadom na svoj zlý zdravotný
stavnemoholurobiťpriplnomvedomíurčitezrozumiteľne,slobodneavážnetentoprávnyúkon.Poručiteľ
trpel závažnými chorobami po dlhšiu dobu, nikdy neprejavil záujem o spísanie nejakého závetu, jeho
zdravotný stav mu neumožňoval čítať ani písať. K žalobe sa neskôr pripojila aj žalobkyňa v 2. rade -
manželka poručiteľa a súd rozšíril okruh účastníkov na strane žalobcov o ňu.
Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Považovala tvrdenia žalobkýň za účelové a nepravdivé a ničím
nepreukázané. Mala za to, že pri spísaní závetu boli dodržané všetky náležitosti, ktoré pre závet,
napísaný nie vlastnou rukou poručiteľa, určuje Občiansky zákonník. Žalovaná tiež namietala tú
skutočnosť, že pôvodne žalobkyňa v 1. rade nedodržala lehotu, ktorú jej uložil notár pre podanie žaloby
o určenie absolútnej neplatnosti závetu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením závetom zo dňa XX.XX.XXXX,
dedičským spisom tunajšieho súdu č. k. XXD XXX/XXXX, výsluchom svedkov V. C.C., M.. Q. V., W.
K., B. C., Y. C., Q. A.C., oboznámením s vyjadrením obce Ľ., kópiu osvedčovacej knihy obce Ľ.,
originálmi kvitančných listov sociálnej poisťovne, kópiu splnomocnenia zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj
ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
Dňa XX.XX.XXXX zomrel poručiteľ B. T.. Dedičmi po ňom boli jeho manželka, žalobkyňa v 2. rade
a jeho dcéry, žalobkyňa v 1. rade a žalovaná. V dedičskom konaní vedenom na tunajšom súde pod
spisovou značkou XXD XXX/XXXX u notára B.. C. O. predložila žalovaná dňa XX.XX.XXXX závetspísaný poručiteľom. Žalovaná na pojednávaní predložila originál tejto listiny a súd skonštatoval, že je
zhodná s kópiu, ktorá sa nachádza v spise.
V závete je za dedičku ustanovená dcéra Q. C., žalovaná, kedy jej poručiteľ zanechal celý svoj
nehnuteľný majetok a finančné prostriedky na vkladnej knižke v banke. Finančné prostriedky v hotovosti,
ktoré toho času činia X XXX Eur zanechal poručiteľ svojej manželke Q. T.. Závet bol spísaný pred dvoma
súčasne prítomnými svedkami, B. C. Q. V. C..
Dňa XX.XX.XXXX notárka skonštatovala, že po formálnej aj obsahovej stránke vykazuje predložený
závet všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 476a Občianskeho zákonníka. Žalobkyne na tomto
pojednávaní vyhlásili, že si žiadajú lehotu na podanie žaloby o absolútnu neplatnosť vyššie uvedeného
závetu. Na to notárka vydala uznesenie a uložila zákonným dedičom - žalobkyniam, aby v lehote do
XX.XX.XXXX predložili žalobu.
Na pojednávaní, konanom u notára dňa XX.XX.XXXX sa v zápisnici uvádza, že žalovaná v 2. rade
vyhlasuje, že nepodala žalobu o určenie absolútnej neplatnosti vyššie uvedeného závetu a týmto svojim
nekonaním fakticky závet poručiteľa v plnom rozsahu uznala. V závere však žalovaná v 2. rade odmietla
podpísať zápisnicu. Žalobkyňa v 1. rade vyhlásila, že si žiada svoj zákonný podiel z dedičstva a
nedovoláva sa absolútnej neplatnosti závetu, ale dovoláva sa relatívnej neplatnosti.
Následne dňa XX.XX.XXXX oznámila žalobkyňa v 1. rade notárke, že neuznáva závet a jej právny
zástupca oznámil, že podá žalobu o určenie neplatnosti závetu. Dňa XX.XX.XXXX bola žaloba podaná.
Žalobkyne vo svojej žalobe uviedli, že spísanie závetu nebola vôľa poručiteľa, ale vôľa žalovanej.
Žalobkyňa v 2. rade nevidela dôvod, prečo by ona ako manželka, ktorá sa starala o poručiteľa, nemala
dediť riadne zo zákona. Podľa vyjadrenia žalobkyne v 2. rade, manžel nevedel čítať ani písať a keď
chodila poštárka s dôchodkom, ani sa nepodpísal. Uviedla, že mal M. O. pred XX rokmi, pričom mal
jednu ruku nevládnu a mal len jesť s ľavou rukou. Žalobkyňa v 2. rade neskôr pripustila, že poručiteľ
vedel čítať, avšak už sa mu čítať nechcelo. Taktiež vedel aj písať, ale podľa jej vyjadrenia nepísal. Vedel
sa sám aj obliecť a prejsť po dome, prípadne po dvore. Niekedy potreboval pri jedení pomoc, vedel sa
však najesť aj sám. Posledné týždne pred smrťou bol jeho stav už vážnejší. Podľa žalobkyne v 2. rade,
manžel nikdy nespomínal, že by chcel deliť majetok za života. Podľa jej vyjadrenia tvrdil, že chce, aby sa
majetok rozdelil podľa zákona. Žalobkyňa v 2. rade tvrdila, že v jeseni mal J. O. a že jeho lekárka bola
uňho. O spísanom závete nemala informácie. Podľa vyjadrenia žalobkyne, s manželom boli u lekára E.
M. pred jeho smrťou, kedy mu boli predpísané lieky. Lekárka ho nevidela.
Podľa žalobkyne v 1. rade, poručiteľ nemohol písať pravou rukou, mal M. O.. Posledný rok jedol už len
ľavou rukou. Taktiež mal úraz pravej ruky. Podľa žalobkyne v 1. rade, zdravotný stav poručiteľa v roku
XXXX bol zlý, posledný polrok veľmi zlý. Žalobkyňa v 2. rade mu kupovala lieky na I.. Ostatné lieky bral
na predpis. Posledný polrok podľa žalobkyne asi 3x odpadol. So žalovanou nemá žalobkyňa v 1. rade
veľmi dobrý vzťah. Žalobkyňa tiež uvádzala, že lekárka bola u poručiteľa osobne. Podľa žalobkyne v 1.
rade mal poručiteľ problém najesť sa s pravou rukou a podľa nej by mal problém aj sa podpísať. Chodiť
vedel. Väčšinou sa prechádzal vonku po dvore.
Žalovaná uviedla, že v deň spísania závetu mala rodinnú oslavu, na ktorú boli pozvaní aj rodičia, jej
svokor a prišla aj jej priateľka. Keďže jej rodičia nechodili, išla po nich osobne domov, s tým, že manžel
išiel doviezť svojho otca. Keď prišla do domu rodičov, neboli pripravení. Otec sa však obliekol a matka,
žalobkyňa v 2. rade, na oslavu odmietla ísť. Otec šiel sám so žalovanou, pričom mu pomohol vnuk,
syn žalobkyne v 1. rade. Keď prišli do domu žalovanej, boli tam už svokor žalovanej, jej manžel a
deti. Synovec žalovanej sa nezdržal a odišiel ku kamarátovi. Svedok C. s poručiteľom sedeli na gauči
a neskôr prišla aj kolegyňa žalovanej. Sedeli na gauči, alebo pri kuchynskom stole, rozprávali sa, pili
čaj, prípadne jedli zákusky. Neskôr poručiteľ vyzval kolegyňu žalovanej, aby mu niečo napísala. Ona s
tým súhlasila. Sadli si k stolu a začal jej diktovať závet. Keďže sa viackrát pomýlil, závet niekoľkokrát
odznova prepisovala. Pri spísaní závetu bol aj B. C., svokor žalovanej. Žalovaná bola v miestnosti
taktiež prítomná, nosila na stôl, prípadne pripravovala jedlo v kuchyni. Po spísaní bol závet poručiteľovi
prečítanýanáslednesihoprečítalonapodpísal.Podtentopodpispripojilivyhláseniasvedkoviaataktiež
závet podpísali. Závet potom poručiteľ kázal odložiť žalovanej. Po ukončení oslavy manžel žalovanejopätovne odviezol svojho otca domov. Odviezol aj kolegyňu žalovanej a poručiteľ odišiel opätovne so
svojim synovcom, ktorý poňho prišiel domov.
Svedkovia B. C., ako aj V. C., kolegyňa žalovanej, ktorá spisovala závet, potvrdili, že nikto poručiteľa do
spisovania závetu nenútil. Bolo to jeho slobodné rozhodnutie, sám sa rozhodol, sám závet nadiktoval
a potrebné údaje, generálie dedičov, alebo svedkov mu poskytli a ostatné mal pripravené sám na
papieriku. Po tom, ako sa oboznámil s nadiktovaným textom závetu, ho sám slobodne pravou rukou
podpísal. Túto skutočnosť potvrdili tak obaja svedkovia, ako aj žalovaná. Skutočnosť, že poručiteľ bol
na oslavách u žalovanej, potvrdil aj syn žalobkyne v 1. rade, W. K. a manžel žalovanej.
Svedkyňa M.. Q. V., ošetrujúca lekárka poručiteľa, uviedla, že naposledy sa s nim stretla v roku XXXX.
Mal problémy s Z. E.. Od roku XXXX do roku XXXX, kedy zomrel, pacienta nevidela. Po lieky chodila
manželka. V roku XXXX podľa zdravotnej karty bola 4x a niekoľko krát bola v roku XXXX. Lekárka
uviedla, že doma pacienta nikdy navštíviť nebola. Naposledy bol pacient podľa lekárskych záznamov
hospitalizovaný v roku XXXX. V roku XXXX žiadna návšteva pacienta u lekárky nebola, ani jej stretnutie
s ním v ambulancii sa neuskutočnilo. Taktiež lekárka nemala žiadny záznam o tom, že by pacient
bol u nej v ambulancii v čase, keď ona nebola prítomná. Lekárka konštatovala, že u poručiteľa bol
diagnostikovaný Z. C. E., V., U. R. M. O. O. Q. Ľ. Q. E. I. Č., A. O. U.. Posledný predpis liekov
podľa zdravotnej dokumentácie bol XX.XX.XXXX. Recept prevzala manželka. Lekárka iné záznamy,
resp. lekárske vyšetrenia v zdravotnej dokumentácii nemala. Ak nejaké uskutočnené boli, rodina ich
nepredložila.
Žalobkyne na preukázanie svojich tvrdení, že poručiteľ nevedel písať, uviedli, že nepodpisoval ani
prevzatie dôchodku, o čom mali svedčiť kvitančné listy, ktoré boli vyžiadané zo Sociálnej poisťovne.
Z nich je zrejmý podpis poručiteľa v U. XXXX, Z. A. XXXX Q. XXXX. Hoci je podpis poručiteľa v U.
XXXX, G. je podpísaná manželka, v V. opätovne poručiteľ. Rok XXXX je podpísaná manželka, v B. XXXX
poručiteľ.VrokuXXXXjepoznamenané:prenemocnepíšeasvedkomprevzatiabolamanželka,ktorása
podpisovala. Podobne je to aj za roky XXXX, XXXX, XXXX, XXXX Q. XXXX, ako aj B. P. XXXX. Žalovaná
uvádzala, že aj keď pravá ruka poručiteľa nebola plne funkčná, mohol v nej držať tak lyžicu, pero a tiež
paličku, s ktorou si pomáhal pri chôdzi, o čom svedčí aj fotodokumentácia, ktorú žalobkyňa predložila
z roku XXXX. Taktiež poukázala na to, že v roku XXXX poručiteľ spísal darovaciu zmluvu, ktorou jej
daroval nehnuteľnosť v katastrálnom území Ľ., zapísanú na LV XXXX. Podpis poručiteľa bol overený
na Obecnom úrade Ľ. a išlo o podpis na splnomocnenie k uzavretiu tejto zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.
Obec Ľ. potvrdila skutočnosť, že poručiteľ bol na obecnom úrade, uskutočnil podpis, ktorý bol následne
overený,očombolajuskutočnenýzáznamvoverovacejknihe.Tútoskutočnosťpotvrdilaajpracovníčka,
ktorá v tom čase daný podpis overovala.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ) právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 37 ods. 3 OZ, právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam
nepochybný.
Podľa § 476b OZ, závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a
pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.
Svedkovia sa musia na závet podpísať.
Podľa § 476c ods. 1 OZ, poručiteľ, ktorý nemôže čítať alebo písať, prejaví svoju poslednú vôľu pred tromi
súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými svedkami podpísaná.
Pritom musí pred nimi potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Pisateľom a predčitateľom môže
byť aj svedok; pisateľ však nesmie byť zároveň predčitateľom.
Podľa § 175k ods. 1 O.s.p. ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a
popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského
práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom.
Podľa § 175k ods. 2 O.s.p. ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných
skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právosa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak
žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.
V predmetnom konaní sa žalobkyne snažili preukázať, že závet nespĺňa náležitosti, ktoré pre platnosť
závetu ustanovuje Občiansky zákonník a taktiež, že závet je absolútne neplatný z dôvodu, že nebol
urobený slobodne, vážne a poručiteľ v čase spísania nemohol čítať a písať. Na strane žalobkýň bola
nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkazná povinnosť. Žalobkyne však túto dôkaznú povinnosť neuniesli.
Žalovaná namietala aj to, že žalobkyne zmeškali lehotu na podanie žaloby. Súd však zistil, že v zápisnici
z dedičského konania je lehota na podanie žaloby, ktorú určil notár, do XX.XX.XXXX. Hoci žalovaná
namietala, že ide o chybu v písaní, notár aj v ďalšej zápisnici uviedol rovnaký dátum a nepoznamenal, že
tento dátum je chybný a neopravil ho. Súd teda, aj keď sa javí lehota, ktorú určil notár ako neprimerane
dlhá, mal za to, že žalobkyne podali žalobu v notárom stanovenej lehote.
Ksamotnémupredmetukonania,súdvzhľadomnavykonanédokazovanie,atonajmävýsluchysvedkov,
porovnanie podpisu poručiteľa na závete s podpisom na kvitančných listoch a splnomocnení z U. XXXX
a mal za to, že podpis poručiteľa na závete je jeho podpisom.
Súd neistil, že by závet nespĺňal náležitosti v súlade s § 476b Občianskeho zákonníka. Ide o alografný
závet, ktorý spísala iná osoba ako poručiteľ, pričom v závete je jasne uvedené, že obsahuje poslednú
vôľu poručiteľa o tom, ako má byť naložené s jeho majetkom. Poručiteľ konštatuje, že závet obsahuje
jeho poslednú vôľu, je robený pred dvoma súčasne prítomnými svedkami, pred nimi bol aj prečítaný,
svedkovia dané skutočnosti potvrdili podpisom.
Vyhlásenie svedkov, ktoré sa nachádza pod podpisom poručiteľa, nerobí závet neplatným. Samotné
konštatovanie, že závet bol robený pred dvoma svedkami, je uvedené priamo v závete. Text pod
podpisom poručiteľa je už len zopakovaním samotných svedkov, že závet bol robený pred nimi. Táto
skutočnosť však pri takomto závete ani nebola potrebná, pretože ani samotné vyhlásenie poručiteľa,
že závet sa robí pred dvoma svedkami, nie je potrebné, ak je to skutočne fakticky vyjadrené. Keďže
viacerí svedkovia potvrdili, že zdravotný stav poručiteľa mu umožňoval tak chodiť, čítať, ako aj písať,
a to, že poručiteľ naozaj čítal aj podpísal závet tiež potvrdili svedkovia, nebolo potrebné na platnosť
závetu podpisy troch svedkov podľa § 476c Občianskeho zákonníka. Žalobkyne nijako nepreukázali
skutočnosť, že by žalobca nebol spôsobilý v čase spísania závetu jasne vyjadriť svoju vôľu, alebo že by
bol tak vážne chorý, aby mu to bránilo vo vyjadrení vôle, prípadne v rozprávaní, čítaní a písaní. Samotné
žalobkyne uviedli, že žalobca bol schopný chôdze, vedel rozprávať, vedel vyjadriť svoju vôľu a nečítal
len z dôvodu, že sa mu nechcelo. Hoci tvrdili, že neovládal pravú ruku a jedol len ľavou, svedok C., ďalej
manžel žalobkyne, ako aj svedkyňa C. potvrdili, že poručiteľ sám podpísal závet pravou rukou a pravou
rukou bol schopný sa aj najesť.
Taktiež z fotodokumentácie z roku XXXX je zrejmé, aj keď nejde o priamy dôkaz, že pravú ruku mal
poručiteľ funkčnú. Je možné, že v čase mozgovej príhody, ktorú poručiteľ utrpel, tak ako uviedla lekárka,
keďžeišloopravostrannépostihnutie,moholmaťpravúrukupostihnutú,prípadnemierneznefunkčnenú.
Nebránilo mu to však úplne v tom, aby s touto rukou mohol vykonávať činnosti. Súd poukazuje na to,
že mozgovú príhodu mal poručiteľ pred XX rokmi.
Samé žalobkyne potvrdili, že postupne sa stav poručiteľa zlepšoval. Taktiež je zrejmé z podpisu
vykonaného pred Obecným úradom Ľ., že aj v tom čase bol poručiteľ schopný podpísať sa a vyjadriť
jasne svoju vôľu, keďže sa rozhodol, že daruje svoju nehnuteľnosť žalovanej, pričom sám splnomocnil
svoju manželku, žalobkyňu v 2. rade na uzavretie darovacej zmluvy. V tom čase za neho prevzatie
dôchodku do kvitančného listu podpisovala manželka.
Neobstojí teda tvrdenie žalobkýň, že kvitančný list má preukazovať neschopnosť poručiteľa podpísať
sa. Išlo zrejme len o pohodlnosť poručiteľa pri preberaní dôchodku a jeho súhlas s tým, aby tento
dôchodok preberala manželka aj naďalej, hoci by to mohol robiť aj sám. Poštárka, ktorá dôchodok
doručovala, neskúmala či poručiteľ je schopný sa podpisovať, zisťovala len či je prítomný a či reaguje
na jej prítomnosť.Súd poukazuje na to, že svedkovia, ktorí podpísali závet, neboli nijako spochybnení. Súd nemal žiadnu
pochybnosť o ich výpovediach. Ide o osoby, ktoré nemajú žiadny prospech z toho, že žalovaná dedí
zo závetu.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti teda súd považoval závet za platný, spĺňajúci všetky zákonné
náležitosti a taktiež vôľu poručiteľa z tohto závetu plynúcu, súd považoval za jasne vyjadrenú samotným
poručiteľom bez toho, aby bola nejako ovplyvňovaná. Taktiež súd považoval podpis na závete za podpis
poručiteľa.
Žalobkyne tvrdili, že zdravotný stav poručiteľa bol veľmi vážny a bránil mu v čítaní, písaní a pod. Nijako
však nepreukázali závažnosť jeho zdravotného stavu. Ošetrujúca lekárka poručiteľa viac ako 3 roky
nevidela, a žalovaná v 2. rade nebola v roku XXXX poručiteľovi ani po lieky. Hoci žalobkyne tvrdili, že
vzhľadom na zdravotný stav poručiteľa, lekárka bola za ním, ona túto skutočnosť poprela a nebol o tom
ani žiadny záznam v lekárskych záznamoch poručiteľa. Žalobkyne nepredložili iné lekárske záznamy
než tie, ktoré mala jeho ošetrujúca lekárka.
Hoci žalobkyne žiadali znalecké dokazovanie znalcom z odboru grafológie, súd považoval tento dôkaz
za neúčelný, vzhľadom na zásadu hospodárnosti, keďže aj laickým porovnaním je zrejmé, že podpis
na závete je zhodný s podpisom, ako sa podpisoval poručiteľ. Taktiež grafologické dokazovanie
vzhľadom na smrť poručiteľa by bolo značné obtiažne a celé konanie by sa značne aj vzhľadom na
náklady znaleckého dokazovania predražilo. Vzhľadom na tieto skutočnosti, teda súd návrh na znalecké
dokazovanie ako nedôvodný zamietol. Vzhľadom na vyššie vykonané dokazovanie a skutočnosť, že
žalobkyne vo svojich tvrdeniach nepredložili náležité dôkazy, teda neuniesli dôkazné bremeno, súd
žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Úspešnej žalovanej súd priznal aj náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške X
XXX,XX Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z 2 úkonov právnej pomoci á XX,XX Eur (prevzatie
a príprava zastúpenia, vyjadrenie), zo 6 úkonov právnej pomoci á XX,XX Eur (účasť na pojednávaní dňa
XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX) podľa § 11 ods.
1 a § 13a ods.1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a z režijného paušálu 2 × X,XX Eur a 6 ×
X,XX Eur postupom podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Tarifná odmena a režijný paušál sú tak spolu
vo výške XXX,XX Eur.
Súd priznal právnej zástupkyni žalovanej aj cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o
cestovných náhradách v znení neskorších predpisov pri použití osobného motorového vozidla I. R. s
priemernou spotrebou 10,2 l: cesta C. - O. a späť na pojednávania v dňoch 0X.XX.XXXX, XX.XX.XXXX,
XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX Q. XX.XX.XXXX (6 × XX km) spolu vo výške XXX,XX Eur.
Náhrada za stratu času cestou C. - O. a späť (4 polhodiny) predstavuje za X ciest sumu vo výške XXX,XX
Eur (XX polhodín × XX,XX Eur).
Z vyššie uvedeného vyplýva, že celkové trovy konania, ktoré vznikli žalovanej, sú vo výške X XXX,XX
Eur, na ktorých náhradu súd zaviazal spoločne a nerozdielne žalobkyne v 1. a 2. rade, pričom podľa §
149 ods. 1 O.s.p. sú tieto povinné zaplatiť ich na účet jej právneho zástupcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.