Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 2, 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 6C/210/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313211635
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hozáková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5313211635.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci sudkyňou JUDr. Annou Hozákovou v právnej veci navrhovateľky M. Č., nar.

XX.X.XXXX, bytom ul. M. G. Č.. XXXX/XX, Č., právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár,
s.r.o., Ľudova č. 14, Košice, adresa na doručovanie Kuzmányho č. 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti
odporkyni Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova č. 25, Bratislava, o vydanie bezdôvodného
obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke 1.486,25 Eur s 5,50 %-ným ročným úrokom z
omeškaniazosumy848,93Eurod26.10.2013dozaplatenia,s5,50%-nýmročnýmúrokomzomeškania
zo sumy 637,32 Eur od 2.11.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia v sume 237,77 € do 3
dní po právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľky Advokátska kancelária JUDr.
Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice na účet č. 520700-4202633015/8360, IBAN SK 55
8360 5207 0042 0263 3015 do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu v Čadci titulom súdneho poplatku sumu

89,20 € do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobníčka sa podaným návrhom zo dňa 06.11.2013 domáhala proti žalovanej vydania bezdôvodného
obohatenia z právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi žalobníčkou a žalovanou so spotrebiteľskej zmluvy.

Žalobníčka uvádzala, že uzatvorila so žalovanou spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. zmluvu o úvere
dňa 16.9.2004 pod č. 5250415 (ďalej len Zmluva o úvere) na základe ktorej bol zo strany žalovanej
poskytnutý žalobníčke úver vo výške 995,82 € (30.000,- Sk). Žalobníčka sa zaviazala vráti žalovanému
istinu úveru navýšenú o poplatok úveru spolu vo výške 1.991,64 € (60.000,- Sk). Žalobníčka poukázala

na zákon č. 258/2001 Zb. zák. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986
Zb. o slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisoch, platného v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí, má obsahovať najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), ak nie je uvedená
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Žalobníčka vychádzajúc z obsahu predmetnej zmluvy o úvere konštatovala, že zmluva o úvere

neobsahuje údaj o výške RPMN, čo v súlade s ust. § 4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských
úveroch spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na
uvedené podstatné náležitosti, ktorých absencia v zmluve o úvere je sankcionovaná bezúročnosťou abezpoplatkovosťou poskytnutého úveru, mala žalovaná právo len na vrátenie poskytnutej istiny vo výške
995,82 € bez úrokov a poplatkov.

Žalobníčka ďalej poukazovala na ďalšie ustanovenia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré
z jej hľadiska možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovenia, ktoré sú v rozpore
so zákonom a dobrými mravmi.

Najrozpornejšímiustanoveniami,ktorésúvzrejmomahrubomrozporesdobrýmimravmisúustanovenia

týkajúce sa odplaty za poskytnutý úver. Odplata za poskytnutý úver dosiahla úroveň takmer 100%, čo
niekoľkonásobne prevyšovalo odplatu, obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v danom období a v obdobných prípadoch, čo je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Na základe
ustálenej rozhodovacej praxe súdov, poukazovala na dohodu o výške ročnej odplaty v miere takmer
100% z poskytnutých finančných prostriedkov za dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a ktorá
je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v

neprospech nej, ako spotrebiteľky a aj napriek tomu, že nie sú stanovené limity na výšku úrokov pri
úveroch a finančných pôžičkách, a ich hodnota je ponechaná na dohodu zmluvných strán, pričom ich
konečná výška nie je neobmedzená. Uvedené potvrdzujú aj súdy vo svojej rozhodovacej činnosti, keď
žalobníčka poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 28.9.2011 pod sp. zn. 3Co/3/2011,
tiež rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 09.11.2010 pod sp. zn. 17Co/313/2010-99, rozhodnutie

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29.6.2010 č.k. 10C/20/2010-83 ako aj rozhodnutie
Krajského súdu v Ostrave z 23.8.2011 pod sp. zn. 16ICm/944/2010 v ktorom uvedený krajský súd
konštatoval, že úrok z úveru je jedným z definujúcich znakov zmluvy o úvere. Ak teda zákonu alebo
dobrým mravom odporuje zmluva v časti odplaty (úrokov) je potrebné tento dôvod neplatnosti vzťahovať
na celú zmluvu a neplatnou je v tomto prípade zmluva o úvere, ako celok.

Žalobníčka konštatovala, že na základe uvedeného pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, pre rozpor dohody o odplate zo zákonom a s dobrými mravmi mala žalovaná
nárok len na vrátenie poskytnutej istiny predmetného úveru vo výške 995,82 €. Žalobníčka zaplatila
na účet žalovanej, prostredníctvom dobrovoľných splátok sumu 1.633,14 € a prostredníctvom zrážok

z dôchodku vykonávaných v rámci nezákonne vedenej exekúcie (exekúcia vedená Okresným súdom
Čadca pod sp. zn. 11Er/1112/2005) ďalšiu sumu 848,93 €, teda súhrne sumu 2.482,07 €, to znamená
o 1.486,25 € viac, ako mala žalovaná nárok. V rozsahu sumy 1.486,25 € tak došlo k bezdôvodnému
obohateniu sa na strane žalovanej.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 02.6.2015 na ktorý termín boli žalobníčka, jej právny zástupca
a žalovaná riadne a včas predvolaní, keď žalobníčka prevzala predvolanie na pojednávanie 06.5.2015,
jej právny zástupca 07.5.2015 a splnomocnený zástupca žalovanej 07.5.2015. Písomným podaním zo
dňa 02.6.2015 svoju neúčasť ospravedlnil prokurista odporcu, ktorý žiadal neprítomnosť ospravedlniť a
súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Pridržiaval sa písomného vyjadrenia vo veci. Rovnako aj

právny zástupca žalobníčky žiadal ospravedlniť neúčasť na pojednávaní, rovnako aj neúčasť žalobníčky
s tým, že uviedol zotrvanie na podanom žalobnom návrhu v celom rozsahu a súhlasil s tým, aby súd
pojednával v neprítomnosti účastníkov.

Súd z predloženého vyjadrenia žalovanej mal zistené, že žalovaná žiadala návrh zamietnuť a

nestotožnila sa s právnym názorom žalobníčky uvedenom v žalobnom návrhu. Opísala a posúdila
zmluvný vzťah, vyplývajúci zo zmluvy o úvere č. 5250415 v zmysle § 497 a násl. Obchodného zákonníka
akcharakteruzmluvy,naktorúžalobníčkapoukazujeuvádzalasvojestanoviskokposúdeniupredmetnej
zmluvy, ktorú podľa jeho názoru nemožno považovať za spotrebiteľskú zmluvu, konkrétne zmluvu o
spotrebiteľskomúvere vzmyslezákonač.258/2001Zb.zák.ospotrebiteľskýchúverochvzneníplatnom

a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.

Žalovaná namietala, že spotrebiteľským úverom sa v zmysle § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských
úveroch účinnom k 16.9.2004 rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, vo forme odloženej platby pôžičky alebo v inej právnej forme. Žalovaná

poskytuje svojím klientom peňažné prostriedky, je pravdou že dočasne, avšak na základe zmluvy
o úvere v zmysle § 497 a násl. Obchodného zákonníka. Poukázala na § 261 ods. 6 písm. d)
Obchodného zákonníka, na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere sa vždy aplikujú podľa tvrdenia
žalovanej, ustanovenia Obchodného zákonníka a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Navyše,aj účastníci konania v tejto veci si v bode 19 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka
sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú riadiť Obchodným zákonníkom. Ďalej žalovaná poukázala

na Zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý v zmysle § 2 písm. b) účinnom k 16.9.2009 zmluvu
o spotrebiteľskom úvere považuje za zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom, pričom klienti oprávneného neuhrádzajú celkové náklady,
spojené so spotrebiteľským úverom, ale iba časť tých nákladov z ktorých 1/3 je dohodnutý úrok

a 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívnou
činnosťou spojenou s týmto zmluvným vzťahom. Žalovaná tiež vo svojom vyjadrení citovala ust.
§ 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného k 16.9.2004, podľa ktorého zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje náležitosti, ktoré sú vymenované pod
písmenami a) až i). Pod písmenom g) citovaného zákonného ustanovenia je uvedené, že RPMN ak
nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pod písmenom h)

citovaného ustanovenia, podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých s plnením môže
byť upravená RPMN a pod písmenom i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli
zahrnuté do výpočtu RPMN, pričom ide o určenie podmienok za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť
zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. Teda
na základe citácie § 4 ods. 2 Z8kona o spotrebiteľských úveroch konštatoval, že z gramatického a

logického výkladu daného ustanovenia zákona vyplýva, že okrem všeobecných náležitostí Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, musela predmetná zmluva obsahovať aj náležitosti vymenované za slovom
najmä, ku ktorým je možné pridať ešte ďalšie. Nakoľko predmetom úverov poskytovaných zo strany
žalovaného sú peňažné prostriedky klientom, teda nie tovar alebo služba, zmluvy o úvere zo strany
žalovaného nemôžu obsahovať náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch pre zmluvu

o spotrebiteľskom úvere (opis tovaru alebo služby, cenu tovaru alebo služby, adresu predávajúceho
na ktorej možno uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, identifikáciu vlastníka) ak vlastníctvo neprechádza
na spotrebiteľa okamihom odovzdania tovaru alebo služby. Teda žalobníčka nijako nepreukázala podľa
tvrdenia žalovanej skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o úvere jej patrilo postavenie spotrebiteľa.
Žalovaná citovala prostredníctvom svojho právneho zástupcu argumentáciu, ktorá podľa jej tvrdenia

je v plno súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa,
keď pri výklade pojmu spotrebiteľ, je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Teda, ak dodávateľ
koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala
postavenie spotrebiteľa. Cituje výklad niektorých autorov k Obč. zákonníku a zaujíma stanovisko, že
takúto obligáciu možno charakterizovať ako obchod a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné

chrániť dodávateľovu dobrú vieru, ktorá je všeobecným princípom zmluvného práva.

Okrem vyššie citovaného právneho názoru, ktorý vo svojom vyjadrení vyslovila žalovaná, vzniesla
aj námietku miestnej nepríslušnosti. Vzniesla námietku v zmysle § 105 ods. 1 OISP, keď vylúčila
záver, že predmetné konanie je konaním, v ktorom má žalobca postavenie spotrebiteľa a preto ani mu

nemožno priznať toto postavenie a je potrebné pri miestnej príslušnosti postupovať podľa ust. § 84
OSP, upravujúceho všeobecnú miestnu príslušnosť súdu tak, že na konanie je príslušný všeobecný súd
účastníka, proti ktorému návrh smeruje, ak nie je ustanovené inak a preto vzniesol námietku miestnej
nepríslušnosti.

Súd uznesením z 13.3.2015 vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti odporkyňou zamietol. V
uznesení citoval zákonné ustanovenia, ktoré na odôvodnení takéhoto postupu použil, uznesenie doručil
stranám konania a nadobudlo právoplatnosť dňa 17.4.2015.

Súd konal na základe žalobného návrhu podaného žalobníčkou a pokiaľ žalovaná namietala, že v

súdenom prípade nešlo pri zmluvnom vzťahu medzi žalobníčkou a žalovanou o zmluvný vzťah založený
na základe príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovení Občianskeho
zákonníka, ale ide o zmluvný vzťah založený Obchodným zákonníkom, súd primárne riešil posúdenie
zmluvy o úvere a charakter tohto konania tak, že v súlade s právnym názorom vysloveným Krajským
súdom v Prešove vo svojom rozhodnutí z 30.9.2009 pod sp. zn. 7Coe/34/2009 a uznesenia Najvyššieho

súduSRz15.12.2011podsp.zn.5Cdo/146/2011konštatoval,ževuvedenomrozhodnutíNSSRvyslovil
právny názor, ktorý je pre súd v tomto konaní záväzný a prijateľný, že pojem spotrebiteľská zmluva je
možno vymedziť v širšom a užšom zmysle. Za spotrebiteľské zmluvy v širšom zmysle možno považovať
akékoľvek zmluvy uzatvárané medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri ktorých spotrebiteľ má možnosťovplyvniť obsah zmlúv na ktoré treba aplikovať príslušnú osobitnú úpravu podľa toho o aký typ zmluvy
ide. Spotrebiteľské zmluvy v užšom zmysle predstavujú osobitný typ zmlúv pri ktorých spotrebiteľ nemá
možnosť ovplyvňovať ich obsah bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela a

na ktoré treba aplikovať predovšetkým úpravu o neprijateľných podmienkach, ako aj príslušnú osobitnú
úpravu podľa toho o aký typ zmluvy ide. Pri týchto zmluvách platí aj všeobecná zásada uvedená v §
53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka a to, že za neprijateľné podmienky treba považovať tie, s ktorými sa
spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Navrhovateľ ako spotrebiteľ, má právo
výberu medzi všeobecným súdom odporcu a súdom uvedeným v ust. § 87 písm. f) OSP, pokiaľ ide o

miestnu príslušnosť na prejednávanie uvedených sporov.

Zákon o ochrane spotrebiteľa za spotrebiteľa označuje primárne fyzickú osobu a to iba v prípadoch,
keď nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzickú osobu (FO), najmä
pre samotnú FO alebo pre príslušníkov svojej domácnosti. Zákonodarca nad rámec článku 2, písm.
b) Smernice rady 93/13 EHS zo dňa 05.4.1993 definuje za spotrebiteľa aj právnickú osobu, nakoľko

v citovanom článku 2 písm. b) smernice je za spotrebiteľa považovaná iba FO, ktorá v zmluvách
podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo
povolaniu. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná),alemožnojuoznačiťakodruhzmluvyprektorúnajmäObč.zák.aleajinéprávnepredpisy
ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej

nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.

Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch
a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva
kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o obstaraní zájazdu, leasingová zmluva, zmluva o úvere,

zmluva o dodávke plynu, elektriny, o pripojení a ďalší. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj
zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka, ako aj ďalších osobitných predpisov. Spotrebiteľská
zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľ
je ten, kto pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba (fyzická či právnická), ktorá pri uzatváraní

tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom nie je
rozhodujúce, či spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy (uznesenie KS v Bratislave z 30.4.2010
sp. zn. 5Co/140/2010-67).

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať aj údaj o sume, počte a termíne splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov. Jedným zo základných cieľov zákonodarcu bolo stanoviť porovnateľné číslo, ktoré
slúži spotrebiteľom pre porovnanie ponúk rôznych finančných inštitúcií - RPMN. Tento údaj patrí medzi
základné informácie, ktoré je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi v zmluve o poskytnutí úveru. Zákon
absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení, nespája s následkom

neplatnosti zmluvy o úvere, avšak poskytuje spotrebiteľovi ochranu. Ak nie je RPMN uvedená v zmluve,
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Teda pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom
úvere v prejednávanej veci neobsahuje údaj o RPMN a aj napriek tomu žalovaná pre rozpor dohody o
odplate so zákonom a dobrými mravmi mala nárok iba na vrátenie poskytnutej istiny predmetného úveru
vo výške 995,80 €, pričom žalobníčka zaplatila na účet žalovanej prostredníctvom dobrovoľných splátok

sumu 1.633,14 € a prostredníctvom zrážok z dôchodku vykonávaných v rámci vedenej exekúcii, ktorá
bola vedená Okresným súdom v Čadci pod sp. zn. 11Er/1112/2005 vo výške 848,93 €, žalobníčka teda
spolu zaplatila žalovanej sumu 2.482,07 €, to znamená o 1.486,25 € viac, na akú sumu mala žalovaná
nárok. V rozsahu sumy 1.486,25 € tak došlo k bezdôvodnému obohateniu sa na strane žalovanej.
Ustanovenie § 451 ods. 1 Obč. zákonníka ustanovuje, že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,

musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, bezdôvodným obohatením
je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov.

Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu na úkor koho sa získal.

Zo spisu Okresného súdu v Čadci 11Er/1112/2005 mal súd zistené, že návrh žalovanej v uvedenom
exekučnom konaní, ako oprávnenej proti povinnej M. Č., v tomto prípade žalobníčky, bolo nariadenéna vymáhanie sumy 358,49 € (10-800,- Sk), ktoré bolo súdu vo forme žiadosti o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie súdu doručené a exekučným titulom bola notárska zápisnica Notárskeho úradu
JUDr. Ondreja Ďuriača pod N 3234/2005, Nz 30771/2005 a v osvedčení vyhlásenia povinnej o uznaní

záväzku 10.800,- Sk s úrokom z omeškania 0,25% denne od 20.5.2005 do zaplatenia a nešpecifikované
trovy právneho zastúpenia a trovy spísania notárskej zápisnice, pričom exekučným titulom bola zmluva
o úvere č. 5250415 zo dňa 16.9.2004 na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 30.000,- Sk
(995,81 €), poplatok 24.000,- Sk (796,65 €), a dohodnuté splátky po 5.400,- Sk (179,24 €) v 10 splátkach
a zároveň obsahuje splnomocnenie povinnej na spísanie notárskej zápisnice o uznaní záväzku jej

právnym zástupcom Mgr. Kušnírom. V bode 18 Zmluvy o úvere, ktorý bol v súdnom spise 11Er/112/2005
pripojený je konštatovanie, že právne vzťahy sa budú posudzovať podľa Obchodného zákonníka.

Na základe návrhu na vydanie poverenie, ktorý bol súdu doručený 23.11.2005 bolo vydané poverenie
súdom 29.11.2005 pod č. 5502-007320 a z uvedeného spisu súd zistil, že následne do konania
vstúpil ako vedľajší účastník Ombudspot - Združenie na ochranu spotrebiteľov Poprad a podal návrh

na odklad exekúcie dňa 20.02.2012. Súd I. stupňa v exekučnom konaní uznesením z 02.5.2012
nepripustil vedľajšieho účastníka do konania, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekučné konanie
zastavil. Odvolanie vo veci nebolo podané a rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 09.2.2016,
keď v konaní následne bolo podané odvolanie oprávneného Pohotovosť, s.r.o. dňa 07.7.2012 proti
uzneseniu z 02.5.2012 a zároveň podaný návrh a prerušenie konania. Súd II. stupňa návrh na

prerušenie konania zamietol, zamietol aj odvolanie čo do výrokov napadnutých odvolaním a vo
veci bolo podané dovolanie 06.3.2014 pre porušenie práva Európskej únie. Na základe zrušenia
rozhodnutia II. stupňového súdu rozhodnutím NS SR zo dňa 14.11.2013 3Coe/134/2013 konštatoval
okrem iného Najvyšší súd SR, že súd II.. stupňa mal odňať oprávnenému konať pred súdom a vzhľadom
na to, že bolo zrušené rozhodnutie Krajského súdu v Žiline v čase rozhodovania v tejto veci o

uvedenom odvolaní nebolo rozhodnuté v exekučnom konaní. Uvedené odvolania a dovolania však
neriešili podstatu konania so spotrebiteľskej zmluvy, ale v uvedených odvolaniach bolo rozhodované o
prerušení konania a o vstupe vedľajšieho účastníka do konania. V súdenom prípade súd sa zaoberal
otázkou bezdôvodného obohatenia sa žalovanej a na úkor žalobníčky zo spotrebiteľskej zmluvy, t.j.
zmluvy o úvere. V tejto súvislosti k uvedenému exekučnému konaniu treba pripomenúť, že účastníci v

exekučných konaniach sa môžu dôvodne spoliehať na objektívne právo a na to, že ak existuje zákonná
povinnosť súdu zastaviť exekúciu aj bez návrhu a na to, že súd v žiadnom prípade nedovolí vykonať
exekúciu na plnenia z podmienok, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach,
naviac v neprospech slabšieho účastníka zmluvy. Najmä na strane priemerných subjektov práva je
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že nepoukážu na neprijateľné zmluvné podmienky (Godart bod.

61 Océanoogrupo editoriál). Teda pokiaľ súdenom prípade žalovaná vymohla od žalobníčky sumu,
ktorá prevyšuje predmet úverovej zmluvy a uhradenie dobrovoľných splátok vo výške 1.633,14 €
je preukázané zo skutočností zistených v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom v Čadci
11Er/1112/2005 v uznesení Okresného súdu v Čadci pod sp. zn. 11Er/112/2005-24 v ktorom je uvedené,
že povinná uzatvorila s oprávnenou zmluvu o úvere č. 5250415, na základe ktorej jej bol poskytnutý

úver vo výške 30.000,- Sk a Mgr. Kušnír za povinnú uznal dlh vo výške 15.753,- Sk z tohto úver a
poplatok predstavujú sumu 10.800,- Sk, mala žalobníčka zaplatiť na základe úverovej zmluvy súhrne
sumu 60.000,- Sk a v jej mene bol uznaný dlh vo výške 10.800,- Sk, ktorá suma predstavuje „nedoplatok“
úverovej zmluvy. Rozdiel medzi súhrnnou sumou a sumou pri uznaní dlhu predstavuje nezaplatenú
časť úveru, teda rozdielom týchto súm je možné dospieť k výške dobrovoľných splátok t.j. 60.000,-

Sk mínus10.800,- Sk, čo predstavuje sumu 49.200,- Sk. Suma zrážok z dôchodku povinnej vo výške
848,93 € je zdokladovaná na základe potvrdenia exekútora JUDr. Jozefa Rišiana zo dňa 08.10.2013,
ktoré potvrdenie ako dôkaz žalobníčka prostredníctvom svojho právneho zástupcu doložila do súdneho
spisu. Teda v zmysle ust. § 451 ods. 1 a 2 a § 456 Obč. zák. súd rozhodol tak, že žalovaná získala na
úkor žalobníčky bezdôvodne majetkový prospech a preto je povinná vydať tento prospech tomu, na úkor

koho ho získala, teda je povinná zaplatiť žalobníčke sumu 1.485,25 €.

Žalobníčka sa domáhala aj príslušenstva pohľadávky, keď požadovala úrok vo výške 5,50% ročne zo
žalovanej istiny od 26.10.2013, kedy bolo ukončené rozhodnutie o zrážkach z dôchodku povinnej vo
výške 848,93 €.

Podľa § 517 ods. 2 O. z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Zb. zák., keď podľa § 3 citovaného vládneho
nariadenia výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu. S prihliadnutím na to, že žalobníčka žalovaného vyzvala na dobrovoľné vydanie bezdôvodného
obohatenia, avšak žalovaná jej toto bezdôvodné obohatenie nevydala, je v omeškaní so splnením
peňažného záväzku. Teda súd na základe vykonaného dokazovania okrem rozhodnutia, že žalovaný
je povinný žalobníčke zaplatiť žalovanú istinu 1.486,25 €, je povinný zaplatiť jej aj úrok z omeškania o

5 percentuálnych bodov vyšší, ako je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného záväzku, ktorá bola v čase od 26.10.2013 do 02.11.2013 vo výške 0,50%. Teda
uplatnený úrok z omeškania vo výške 5,50% ročne je v súlade s citovanými právnymi predpismi a
preto súd zaviazal žalovanú žalobníčke zaplatiť úrok z omeškania zo sumy 848,93 € od 26.10.2013 do
zaplatenia a s úrokom 5,50% ročne zo sumy 637,32 € od 02.11.2013 do zaplatenia.

Žalobníčka bola v konaní úspešná, pre to jej súd v zmysle § 142 ods. 1 OSP priznal právo na náhradu
trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia. Právny zástupca žalobníčky si uplatňoval trovy
vyčíslené v zmysle Vyhlášky 655/2004 Zb. zák. ako odmenu za vykonané právne služby, keď podľa § 9
ods. 1 citovanej vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo
druhuveci,aleboprávaapodľapočtuúkonovprávnejslužby,ktoréadvokátvovecivykonal.Podľa§13a)

ods.1odmenavovýškezákladnejsadzbytarifnejodmenypatrízatietoúkonyprávnejslužby;prevzatiea
príprava zastúpenia, písomné podanie na súd alebo iný orgán, alebo protistrane týkajúcej sa veci samej.
Celkom hodnota sporu predstavuje 1.486,25 €, základná sadzba tarifnej odmeny je 71,37 €, režijný
paušál v roku 2003 predstavoval 7,81 €, v roku 2014 8,04 €. Teda právnemu zástupcovi žalobníčky
prináleží odmena za úkony - príprava a prevzatie zastúpenia, vrátane prevej porady s klientom 71,37 €

+ režijný paušál 7,81 €, za úkon návrh na začatie konania zo dňa 14.11.2013 - 71,37 € + režijný paušál
7,81 € a za úkon vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného z 10.11.2014 71,37 € + režijný paušál 8,04
€. Trovy právneho zastúpenia celkom rovnajú sa 237,77 €, ktorú sumu súd zaviazal žalovanú zaplatiť
na účet právneho zástupcu žalobníčky 520700-4202633015/8360, IBAN SK 55 8360 5207 0042 0263
3015, vedený v BRE Bank SA pobočka zahraničnej banky mBank, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Žalobníčka je ako spotrebiteľka oslobodená od súdnych poplatkov na základe ustanovenia § 4 ods.
2, písm. a) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, podľa ktorého je od poplatku oslobodený
spotrebiteľ, domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel,
zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku
oslobodený.

Odporca v súdenom prípade nebol od poplatku oslobodený, preto v zmysle citovaných ustanovení súd

zaviazal zaplatiť súdny poplatok žalovaného. Podľa položky 1 Sadzobníka súdnych poplatkov, poplatky
z návrhu na začatie konania predstavujú 6% z hodnoty predmetu sporu, najmenej 16,50 €, 6% z hodnoty
predmetu sporu predstavuje 89,20 €, ktorú sumu súd zaviazal zaplatiť odporcu na účet Okresného súdu
Čadca do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno
odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).

Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok
právoplatnéhorozsudkujezáväznýpreúčastníkovaprevšetkyorgány;akjenímrozhodnutéoosobnom
stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na
plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný,
len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).