Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. apríl 2017

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/90/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313218414
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:1313218414.12

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v právnej veci žalobcu: MCST, a.s., Vajnorská 136, Bratislava, IČO: 35 779
365, zastúpeného GHS Legal, s.r.o., Lazaretská 3/A, Bratislava, IČO: 47 232 544, proti Obec Chorvátsky
Grob, Nám. Josipa Andriča 17, Chorvátsky Grob, IČO: 00 304 760, zastúpeného Advokátska kancelária
VOZÁR s.r.o., Trenčianska 56/D, Bratislava, IČO: 47 234 628, o ochrane vlastníckeho práva žalobcu a
o návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd u k l a d á žalobcovi, aby sa zdržal akéhokoľvek konania, ktoré by spočívalo v bránení užívania
cestného telesa čiastočne vybudovaného na pozemku s parcelným číslom 1680/16, o výmere 3 424
m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie Chorvátsky Grob, obec Chorvátsky
Grob, okres Senec, evidovanej Správou katastra I. na liste vlastníctva č. XXXX tretím osobám, a to až
do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

Súd u k l a d á žalobcovi povinnosť strpieť užívanie cestného telesa čiastočne vybudovaného na
pozemku s parcelným číslom 1680/16, o výmere 3 424 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
katastrálne územie Chorvátsky Grob, obec Chorvátsky Grob, okres Senec, evidovanej Správou katastra
I. na liste vlastníctva č. XXXX tretími osobami, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

O nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd r o z
h o d n e v konečnom rozhodnutí vo veci samej, pričom o výške náhrady trov konania o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 19. 09. 2013 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že žalovaný nemá právo brániť
žalobcovi pri užívaní vlastníckeho práva žalobcu disponovaním s nehnuteľnosťou, nachádzajúcou sa

na parcele registra C s parcelným číslom 1680/16 o výmere 3 424 m2, druh pozemku Zastavané plochy
a nádvoria, katastrálne územie Chorvátsky Grob, obec Chorvátska Grob, okres Senec, evidovanej
Správou katastra I. na liste vlastníctva č. XXXX, keďže predmetná nehnuteľnosť ani žiadna jej časť nie je
miestnou komunikáciou a neexistuje zákonný dôvod na to, aby bola ako miestna komunikácia užívaná.

2. Súd dňa 09. 02. 2015 vo veci vydal rozsudok č.k. 23Cb 90/2013, ktorým žalobu žalobcu zamietol s

odôvodnením, že sporná cesta, prechádzajúca pozemkom s parc. č. 1680/16 vo vlastníctve žalobcu je
pozemnou komunikáciou miestneho významu podľa Cestného zákona, nakoľko táto reálne existuje a
je využívaná verejnosťou, pričom podľa ust. § 6 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 35/1984 Zb. nemusí byť
zaradenádocestnejsieteajejvlastníkomjevzmysleust.§3dods.3zákonač.135/1961Zb.žalovaný.K
rovnakému záveru dospel aj Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Senci, ktorý v
liste zo dňa 01. 08. 2013 uviedol, že Triblavinská cesta nie je zaradená do cestnej siete a preto z dôvodu,

že navzájom spája dve obce a je pre toto spojenie dopravne významná, spĺňa požiadavku miestnej
komunikácie. Podľa platnej občianskoprávnej úpravy sa pozemok a stavba na ňom stojaca považujúza dve samostatné veci, a preto môže nastať situácia, že subjektom vlastníckeho práva k stavbe je
osoba odlišná od vlastníka pozemku, na ktorom je stavba zriadená. Žalobca preto ako vlastník pozemku
by mal strpieť užívanie cesty vo vlastníctve žalovaného nachádzajúcej sa na jeho pozemku a prechod

cez tento pozemok, pretože právo žalovaného na užívanie predmetnej Triblavinskej cesty, vrátane jej
časti prechádzajúcej cez pozemok žalobcu (ktorým síce dochádza k zasahovaniu do vlastníckeho práva
žalobcu) prevažuje nad vlastníckym právom žalobcu.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie a Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uvedený

rozsudok zrušil dňa 16. 11. 2016 uznesením č.k. 1Cob 92/2015 z dôvodu, že žaloba je určovacou, nie
zapieracou žalobou, takže je potrebné v konaní súdu prvej inštancie zisťovať naliehavý právny záujem
žalobcu na tejto žalobe.

4. Dňa 31. 03. 2017 podal žalovaný na tunajší súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým
sa domáhal, aby súd uložil žalobcovi, aby sa zdržal akéhokoľvek konania, ktoré by spočívalo v bránení

užívania cestného telesa čiastočne vybudovaného na pozemku s parcelným číslom 1680/16, o
výmere 3 424 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie Chorvátsky Grob,
obec Chorvátsky Grob, okres Senec, evidovanej Správou katastra I. na liste vlastníctva č. XXXX tretím
osobám a uložil žalobcovi povinnosť strpieť užívanie cestného telesa čiastočne vybudovaného na
pozemku s parcelným číslom 1680/16, o výmere 3 424 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

katastrálne územie Chorvátsky Grob, obec Chorvátsky Grob, okres Senec, evidovanej Správou katastra
I. na liste vlastníctva č. XXXX tretími osobami, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

5. Svoj návrh na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia odôvodnil žalovaný tým, že žalobca je
výlučným vlastníkom parcely registra C s parcelným číslom 1680/16 o výmere 3 424 m2, druh pozemku

Zastavanéplochyanádvoria,katastrálneúzemieChorvátskyGrob,obecChorvátskyGrob,okresSenec,
evidovanej Správou katastra I. na liste vlastníctva č. XXXX. Z časti na tejto parcele sa nachádza
nehnuteľnosť - cestné teleso, ktoré bolo pôvodne vybudované za účelom jeho využívania ako vnútro
areálovej komunikácie v rámci bývalého Hydinárskeho štátneho majetku. Postupom času s rozvojom
okolitých obcí a s tým súvisiacim nárastom počtu obyvateľov však cestné teleso, vybudované čiastočne

aj na parcele č. 1680/16 začalo byť využívané aj širšou verejnosťou ako dopravná spojnica cesty I.
triedy č. I/61 (Starej seneckej cesty) a cesty III. triedy č. III/5021 (cestný ťah Bratislava - Vajnory -
Chorvátsky Grob - Slovenský Grob), a to najmä medzi obcami Chorvátsky Grob, časť Čierna Voda,
IvankapriDunajiaPezinok.Predmetnécestnételesosastalosúčasťoutzv.Triblavinskejcestyvcelkovej
dĺžke cca 2,7 km, pričom cez pozemok žalobcu prechádza cestné teleso v dĺžke cca 80 m. Žalovaný

dlhodobo vykonáva správu a údržbu, ako aj opravy Triblavinskej cesty, pričom v súčasnosti sa plánuje
jej napojenie na diaľnicu D1. Od roku 2011 sa žalobca a žalovaný spoločne snažili o realizáciu tzv.
„procesu legalizácie Triblavinskej cesty“, ktorý by zabezpečil zariadenie Triblavinskej cesty do cestnej
siete ako ucelenej verejnej dopravnej komunikácie medzi cestou I. triedy č. I/61 a cestou III. triedy č.
III/5021. Na základe neochoty žalobcu však do dnešného dňa nebolo možné dospieť ku konsenzu v

otázke legalizácie Triblavinskej cesty, ktorý dlhodobo postupuje tak, ako by cestné teleso na parcele č.
1680/16 bolo v jeho výlučnom vlastníctve, pričom už niekoľko krát uzavrel Triblavinskú cestu v mieste
na parcele č. 1680/16, čím došlo k neprejazdeniu Triblavinskej cesty ako celku. Po prvýkrát tak žalobca
urobil koncom júla 2012 napriek záväznému stanovisku žalovaného č. DO-1414-2012-IK-1-TRIB zo
dňa 24. 07. 2012, v ktorom prednosta obecného úradu žalovaného vyjadril nesúhlas s umiestnením

a vybudovaním cestných prekážok vo forme betónových prekážok na Triblavinskej ceste. Následne
žalobca opätovne zahatal Triblavinskú cestu v apríli 2013, pričom koncom augusta 2013 sa žalobca
vyhrážal žalovanému, že tak urobí opätovne. Žalobca na cestné teleso, vybudované na parcele č.
1680/16, opätovne umiestnil cestnú prekážku - betónové zátarasy, čím zahatal celú Triblavinskú cestu a
znemožnil jej užívanie zo strany širšej verejnosti. Na takéto konanie žalobca nebol oprávnený, nakoľko

niejevlastníkomTriblavinskejcesty,akoanicestnéhotelesa,tvoriacehosúčasťTriblavinskejcesty,ktorá
prechádza cez parcelu 1680/16. Vyššiu uvedené tvrdenie vychádza z ust. § 120 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku. Na túto
skutočnosť bol žalobca upozornený zo strany žalovaného okrem iného aj na základe rozhodnutia č.
SOD-512-2013-BJ-3-TRIB zo dňa 19. 04. 2013, ktorým žalovaný uložil povinnosť odstrániť cestnú

prekážku - betónové zátarasy na Triblavinskej ceste, a to v lehote do 24 hod. od doručenia rozhodnutia,
na čo žalobca reagoval oznámením o neakceptovaní konania žalovaného, čím odmietol rešpektovať
žalovaného ako príslušný cestný správny orgán vykonávajúci úlohy preneseného výkonu štátnej správy
na úseku miestnych a účelových komunikácií. Dňa 16. 01. 2014 bolo žalovanému doručené ďalšieoznámenie žalobcu, v ktorom žalobca informoval žalovaného o svojom rozhodnutí ukončiť priechodnosť
cestného telesa prechádzajúceho cez parcelu č. 1680/16, a to najneskôr do konca januára 2014.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podal žalobu o ochranu vlastníckeho práva na Okresný súd

Bratislava III dňa 19. 09. 2013, pričom Okresný súd Bratislava III vydal rozsudok v predmetnej veci
dňa 09. 02. 2015, je možné skonštatovať, že žalobca nemal záujem počkať si na výsledok konania,
ktoré sám inicioval, a rozhodol sa konať bez toho, aby vedel, či je jeho konanie v súlade so zákonom
alebo nie. Listom zo dňa 18. 03. 2017 žalobca oznámil žalovanému, že plánuje ukončiť podľa neho
neoprávnené užívanie parcely č. 1680/16, pričom žalobca tiež oznámil svoje rozhodnutie vykonať

príslušné, podľa neho nevyhnutné, opatrenie najneskôr k dátumu 31. 03. 2017. V prípade Triblavinskej
cesty (vrátane časti, ktorá prechádza cez parcelu č. 1680/16) ide o miestnu komunikáciu v zmysle
zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Triblavinská cesta ako všeobecne prístupná
pozemnákomunikáciadlhodobozabezpečujedopravnéspojenieokreminéhomedziobcamiChorvátsky
Grob - Ivanka pri Dunaji, pričom vzhľadom na vyťaženosť tejto pozemnej komunikácie je nepochybné,
že je toto spojenie dopravne významné. Uvedené potvrdil aj Okresný súd Bratislava III v konaní o

ochrane vlastníckeho práva vedeného pod č.k. 23Cb 90/2013, keď na základe ohliadky vykonanej
dňa 17. 01. 2014 konštatoval, že cez daný úsek cesty pravidelne prechádza množstvo áut a že
Triblavinskú cestu, vrátane jej časti prechádzajúcej pozemkom vo vlastníctve žalobcu treba chápať ako
miestnu komunikáciu, keďže ide o všeobecne prístupnú a užívanú cestu s asfaltovým (teda spevneným)
povrchom, slúžiacu miestnej doprave, resp. všeobecne prístupnú a užívanú pozemnú komunikáciu,

ktorá nie je zaradená do cestnej siete, spája dve obce a je pre toto spojenie dopravne významná, pričom
v zmysle ust. § 4d ods. 3 Cestného zákona je vlastníkom takejto miestnej komunikácie príslušná obec,
teda žalovaný. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III sa
síce vo všeobecnosti nestotožnil s postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní č.k. 23Cb 90/2013,
no k otázke charakteru Triblavinskej cesty zaujal obdobné stanovisko ako Okresný súd Bratislava III,

keď v uznesení č.k. 1Cob/92/2015 zo dňa 16. 11. 2016 konštatoval, že vychádzajúc z obsahu spisu a z
vykonaného dokazovania možno nepochybne konštatovať, že v prípade predmetnej časti nehnuteľnosti
išlo o účelovú komunikáciu (pôvodne vybudovanú len pre potreby bývalého Hydinárskeho štátneho
majetku),ktoráčasomzískalaznakymiestnejkomunikácie.Kzáveru,žeTriblavinskácestamácharakter
miestnejkomunikáciedospelajObvodnýúradprecestnúdopravuapozemnékomunikácievSenci,ktorý

v liste zo dňa 01. 08. 2013 skonštatoval, že Triblavinská cesta nie je zaradená do cestnej siete, a preto
z dôvodu, že navzájom spája dve obce a je pre toto spojenie dopravne významná, spĺňa požiadavku
miestnej komunikácie; a rovnako aj Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v
Bratislave v liste zo dňa 09. 09. 2013 dospel k záveru, že Triblavinská cesta, prechádzajúca parcelou
č. 1680/16, je pozemnou komunikáciou miestneho významu v zmysle Cestného zákona, keďže reálne

existuje a je pravidelne využívaná širšou verejnosťou. Tu je potrebné poukázať na ust. § 6 ods. 1
Cestného zákona, podľa ktorého premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné predpisy;
v ich medziach smie každý užívať diaľnice, cesty a miestne komunikácie obvyklým spôsobom na účely,
na ktoré sú určené. Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu
dotknutejkomunikácie;nesmiejupoškodzovaťaleboznečisťovať.Nakoľkožalovanýdlhodobovykonáva

správu a údržbu Triblavinskej cesty v zmysle ust. § 3d ods. 5 písm. d) Cestného zákona, pričom
žalobca vo všeobecnosti nenamietal proti verejnému užívaniu Triblavinskej cesty, širšia verejnosť a ani
žalovaný nemali dôvod domnievať sa, že Triblavinská cesta nepatrí žalovanému, resp. že by išlo o
súkromnú, neverejnú cestu. Uvedené znamená, že dlhodobým dobromyseľným užívaním Triblavinskej
cesty vzniklo zo zákona vydražením právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré je viazané na

parcelu č. 1680/16. Podľa rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 7Co 22/2012 zo dňa 21. 03. 2013 na
úspech žaloby vo veci vydraženia práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu nestačí len preukázať, že
niekto chodí po ustanovenú vydržaciu dobu cez cudzí pozemok. Cez cudzí pozemok možno prechádzať
na základe rôznych právnych dôvodov. Môže ísť napríklad o záväzkový vzťah, môže ísť o výprosu alebo
môže ísť o užívanie cudzieho pozemku ako účelovej komunikácie. Skutočnosť, že sa niekto správa

spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, napr. prechádza cez
cudzí pozemok, tak akoto bolo v tomto prípade, ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Taký
držiteľ je iba ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti je v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce
vecnému bremenu patrí, nestačí iba subjektívne presvedčenie o jeho práve. Obdobne podľa uznesenia
Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co 97/2014 zo dňa 28. 04. 2015 predpokladom držby a vydržania

práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je oprávnená držba tohto práva; držiteľ musí byť teda so
zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 4 M Cdo 13/2008 zo dňa 27. 07. 2009
skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom naplňujúcim možný obsah práva zodpovedajúceho vecnémubremenu (napr. prechádza cez cudzí pozemok) ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Dobrá
viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti veci, sa musí vzťahovať aj
k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Ďalej

podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 4 Cdo 110/2010 zo dňa 26. 04. 2012 v
prípade práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ktoré spočíva v prechádzaní cez cudzí pozemok,
treba k vydržaniu tohto práva, aby držiteľ obsah práva vykonával v ospravedlniteľnom omyle, že mu
svedčí oprávnenie z vecného bremena. Pokiaľ bude v presvedčení (posudzovanom z objektívneho
hľadiska), že pozemok, cez ktorý prechádza je jeho, môže byť len oprávneným držiteľom tejto veci. V

tejto súvislosti nie je podstatné, ako často konkrétna osoba Triblavinskú cestu využíva, nakoľko právna
úprava vecných bremien obsiahnutá v Občianskom zákonníku neobsahuje žiadne obmedzenia týkajúce
sa frekvencie užívania predmetnej veci. Tento záver potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky č.k. 22 Cdo 226/2012 zo dňa 19. 04. 2012, podľa ktorého predmetom práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu môže byť aj občasné užívanie, nakoľko zákon intenzitu užívania ako predmetu tohto
práva nijak neobmedzuje. Pokiaľ môže byť zjednané právo občasného užívania, potom k vydržaniu

takéhoto práva musí stačiť práve len také užívanie. Pokiaľ totiž určité chovanie môže byť predmetom
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, musí byť tie spôsobilým prostriedkom vydržania tohto
práva. Simultánne zaťaženie jedinej nehnuteľnosti vecnými bremenami v prospech rôznych osôb nie
je zákonom vylúčené. Vylúčenie môže vyplývať len z povahy vecného bremena. Vydržanie práva
(občasného) užívania preto nemôže brániť skutočnosť, že držba tohto práva sa môže javiť ako užívanie

odvodené od práva niekoho iného. Na pozemky, cez ktoré prechádza Triblavinská cesta, vzniklo jej
dlhodobým dobromyseľným užívaním zo strany verejnosti (t.j. od žalovaného a tretích osôb) právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, čo znamená, že žalobca je povinný strpieť jej užívanie, ako aj
zdržať sa akýchkoľvek neoprávnených zásahov do užívania Triblavinskej cesty. Vzhľadom na vyššie
uvedené dôvody ako aj skutočnosť, že žalobca sa vyhráža znemožniť prejazd Triblavinskou cestou v

časti prechádzajúcej cez parcelu č. 1680/16 žalovaný nemá inú možnosť ako ochrániť svoje práva a
právom chránené záujmy, ako aj práva a právom chránené záujmy tretích osôb, ktoré dobromyseľne
využívajú Triblavinskú cestu, a preto podal tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré
v čase do rozhodnutia vo veci samej dočasne upraví právne pomery medzi stranami sporu a zabráni
vzniku škody na strane žalovaného, resp. na strane tretích osôb. V zmysle vyššie uvedených skutočností

je nesporné, že postup žalobcu, ktorý už v minulosti viac krát znemožnil prechod Triblavinskou cestou
napriek skutočnosti, že nie je vlastníkom cestného telesa nachádzajúceho sa čiastočne aj na parcele
č. 1680/16, spočívajúci v opätovnej vyhrážke zamedzenia prechodu cez Triblavinskú cestu napriek
tomu, že si je žalobca plne vedomý jej vyťaženosti a strategického významu, má žalovaný dôvodnú
obavu, že najneskôr k dátumu 31. 03. 2017 opätovne dôjde k uzatvoreniu Triblavinskej cesty, čo by

znamenalo významné dopravné komplikácie spojené s nutnosťou hľadať náhradné dopravné spojenia
z lokality Chorvátsky Grob do okolitých obcí. Jej znepriechodnenie by preto spôsobilo značné dopravné
komplikácie, ktoré by mali najväčší dopad na obyvateľov lokality Chorvátsky Grob, ktorí Triblavinskú
cestu pravidelne využívajú. Nakoľko žalobca Triblavinskú cestu v minulosti už niekoľko krát uzavrel
napriek snahe žalovaného riešiť situáciu zmierlivou cestou bez závažného dopadu na širšiu verejnosť

užívajúcu Triblavinskú cestu, má žalovaný dôvodnú obavu, že tak urobí aj ku dňu 31. 03. 2017, ktorú
potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobca sa rovnakým listom zo dňa 18. 03. 2017 vyhráža, že ku dňu 31. 03.
2017 odpojí verejný vodovod prechádzajúci cez jeho pozemky zásobujúci cca 1300 obyvateľov lokality
ChorvátskyGrob,časťČiernaVodanapriektomu,ženaparcelyvovlastníctvežalobcubolodňom28.01.
2015zriadenévecnébremenospočívajúcevpráveprechodu,prejazduavprávepoloženiainžinierskych

sietí. Nakoľko za súčasného stavu, kedy sa žalobca vyhráža žalovanému, že ukončí priechodnosť
Triblavinskej cesty v mieste, kde Triblavinská cesta prechádza cez parcelu č. 1680/16, existuje naliehavý
právnyzáujemnadočasnejúpravepomerovstrántohtokonaniaspôsobom,ktorýzamedzíakémukoľvek
neoprávnenému konaniu zo strany žalobcu, ktoré by spočívalo v bránení užívania cestného telesa
čiastočne vybudovaného na parcele č. 1680/16 osobami, ktoré ju využívajú dobromyseľne, v súlade

so vzniknutým právom zodpovedajúcim vecnému bremenu a uloží žalobcovi povinnosť strpieť užívanie
cestného telesa čiastočne vybudovaného na parcele č. 1680/16 tretími osobami, ktoré ho užívajú v
súladesovzniknutýmprávomzodpovedajúcimvecnémubremenu,atoaždoprávoplatnéhorozhodnutia
vo veci samej. V tomto prípade úpravu pomerov strán nie je možné účelne dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením, preto neodkladné opatrenie je jediným zákonným spôsobom, ktorým je možné dosiahnuť

sledovaný účel tak, aby práva a právom chránené záujmy žalovaného, ako aj tretích osôb neboli
ohrozované, a aby žalovanému nevznikla škoda spôsobená konaním žalobcu.6. Žalovaný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce uvádzal, že sa bude samostatným
návrhom vo veci samej bude domáhať voči žalobcovi zápisu vecného bremena na parcele č. 1680/16
spočívajúcom v povinnosti vlastníka parcely č. 1680/16 strpieť vstup, prechod, prejazd motorovými

a nemotorovými dopravnými prostriedkami, strojmi a mechanizmami v prospech tretích osôb, pričom
však súd mal za to, že žalovaného návrh a nariadenie neodkladného opatrenia sa predmetom sporu
a sporovými stranami týka sporu, vedeného tunajším súdom pod č.k. 23Cb 90/2013, preto uvedený
návrh a nariadenie neodkladného opatrenia začlenil do konania, vedeného tunajším súdom pod č.k.
23Cb 90/2013 s tým, že signalizovanou žalobou na zápis vecného bremena na príslušnej parcele sa

môže žalovaný domáhať svojich zamýšľaných práv, pričom v prípade jej podania súd bude rozhodovať,
či pôjde o vzájomnú žalobu žalovaného alebo o samostatnú žalobu podľa príslušných ustanovení C.s.p.

7. Žalovaný k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pripojil ako dôkazy nasledovné listiny: výpis
z listu vlastníctva č. 3656, list žalobcu žalovanému zo dňa 18. 03. 2017, rozsudok tunajšieho súdu č.k.
23Cb 90/2013 zo dňa 09. 02. 2015, uznesenie odvolacieho súdu č.k. 1Cob 92/2015 zo dňa 16. 11. 2016,

listom Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Senci žalobcovi zo dňa 01. 08.
2013 a záväzné stanovisko žalovaného č. DO-1414-2012-IK-1-TRIB zo dňa 24. 07. 2012.

8. Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa ust. § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nenakladala s určitými vecami alebo právami.

11. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa ust. § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Podľa ust. § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak
sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15.Podľaust.§329ods.2C.s.p.preneodkladnéopatreniejerozhodujúcistavvčasevydaniauznesenia
súdu prvej inštancie.

16. Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

17.Podľaust.§124Občianskehozákonníkavšetcivlastnícimajúrovnaképrávaapovinnostiaposkytuje

sa im rovnaká právna ochrana.

18. Podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do
jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu
ju neprávom zadržuje.

19. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)
(ďalej len „cestný zákon“) Pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a
technického vybavenia na
a) diaľnice,

b) cesty,
c) miestne komunikácie,
d) účelové komunikácie.20. Podľa ust. § 1 ods. 3 Cestného zákona pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti.
Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných
a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými

obrubami chodníkov alebo zelených pásov.

21. Podľa ust. § 3d ods. 3 Cestného zákona miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.

22. Podľa ust. § 3d ods. 4 Cestného zákona účelové komunikácie sú vo vlastníctve štátu 2b) alebo iných

právnických osôb alebo fyzických osôb.

23. Podľa ust. § 3d ods. 5 písm. d) Cestného zákona správu pozemných komunikácií vykonávajú ak ide o
prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve
obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené.

24.Podľaust.§4bods.1Cestnéhozákonamiestnymikomunikáciamisúvšeobecneprístupnéaužívané
ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené
do siete miestnych komunikácií.

25. Podľa ust. § 22 ods. 1 Cestného zákona účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných

závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo
komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.

26. Podľa ust. § 22 ods. 3 Cestného zákona účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné.
Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú

komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.

27. Podľa ust. § 6 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb. Federálneho ministerstva dopravy ktorou sa vykonáva
zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (ďalej len „vyhlášky č. 35/1984 Zb.“) Sieť miestnych
komunikácií pre územie obce tvoria všeobecne prístupné a užívané pozemné komunikácie nezaradené

do cestnej siete, ktoré
a) sú na území zastavanom alebo určenom na súvislé zastavanie,
b) navzájom spájajú dve obce, prípadne časti obce a sú pre toto spojenie dopravne významné,
c) spájajú obec so železničnou stanicou, železničnou zastávkou, letiskom alebo prístavom, pokiaľ ako
účelové komunikácie neslúžia prevažne prevádzke alebo správe týchto zariadení,

d) spájajú obec s cintorínom.

28. Podľa ust. § 43a ods. 3 písm. a) Stavebného zákona Inžinierske stavby sú diaľnice, cesty, miestne
a účelové komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská.

29. Inštitút neodkladného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami konania
alebo zabezpečenie predpokladaného výkonu súdneho rozhodnutia a zo samotného pojmového
vymedzenia vyplýva, že sa ním neodkladne upravujú pomery strán konania za predpokladu, že je
to potrebné so zreteľom na účelnosť a vhodnosť takejto úpravy. Nariadením neodkladného opatrenia
nenadobúda navrhovateľ neodkladného opatrenia práva, o ktorých bude rozhodnuté až samotným

rozhodnutím vo veci samej, pričom o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhoduje súd
na základe vykonaného dokazovania na pojednávaní, ale rozhodné skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje
potreba predbežnej úpravy alebo zabezpečenie vykonateľnosti práva, je povinný súdu preukázať,
prípadne osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. Znamená to, že navrhovateľ neodkladného
opatrenia je povinný predložiť súdu dôkazy, na ktoré sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

odvoláva v zmysle ust. § 326 ods. 2 C.s.p., pričom o potrebe navrhovanej úpravy práv a povinností strán
sporu nemôže mať súd vážnejšie pochybnosti.

30. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby sa osvedčila aspoň danosť práva
(nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe navrhovanej úpravy práv a povinností strán sporu

a taktiež aby boli dané alebo aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by bol výkon
súdneho rozhodnutia v dôsledku správania sa žalobcu ohrozený. Návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia musí navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázať fakt, že bez neodkladného opatrenia by
bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia budúceho výkonutakéhoto rozhodnutia musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu alebo samotnej
povinnosti ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodom na
nariadenie neodkladného opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný

budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený.

31. Keďže žalovaný svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil predpoklady
na vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože preukázal predloženými listinnými
dôkazmi, uvedenými v predchádzajúcich častiach tohto uznesenia podľa ust. § 326 ods. 2 a nasl.

C.s.p., že zo správania žalobcu možno vydedukovať okolnosti odôvodňujúce obavu, že by práva
žalovaného mohli byť ohrozené z dôvodu správania sa žalobcu. Žalovaný existenciu dôvodov na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by osvedčovali, že by žalobca svojim konaním ohrozoval
výkon súdneho rozhodnutia vo veci tak, ako to uvádzal žalovaný vo svojom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia dostatočne hodnoverne preukázal.

32. Žalovaný uvádzané skutočnosti, že „žalobca plánuje ukončiť podľa neho neoprávnené užívanie
parcely č. 1680/16, pričom žalobca tiež oznámil svoje rozhodnutie vykonať príslušné, podľa neho
nevyhnutné, opatrenie najneskôr k dátumu 31. 03. 2017“, a preto je potrebné nariadiť ním
navrhovanéneodkladnéopatreniesúdakceptoval,pretožežalovanýmuvedenétvrdeniemázanásledok
samotné nariadenie neodkladného opatrenia, najmä keď bolo súdu hodnoverne zo strany žalovaného

preukázané, že žalobca svojím listom zo dňa 18. 03. 2017 uvedené žalovanému oznámil, čím ešte
pred rozhodnutím súdu vo veci samej by prakticky fatálne zvrátil reálny stav, spočívajúci v prejazdnosti
Triblavinskej cesty cez časť parcely č. 1680/16 vo vlastníctve žalobcu, čím by narušil skutkový stav,
konštatovaný rozsudkom tunajšieho súdu o charaktere uvedenej cesty ako miestnej komunikácie, ktorý
odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí nespochybnil.

33. Žalovaný týmto podľa názoru súdu dostatočne preukázal obavu, že je potrebná bezodkladná
úprava pomerov strán sporu, a že bez neodkladného opatrenia by bol prípadný budúci výkon súdneho
rozhodnutia ohrozený, pričom takže súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel
ako odôvodnene podanému.

34. Podľa ust. § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

35. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

36. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

38.Podľaust.článku4ods.1C.s.p.aksaprávnavecnedáprejednaťarozhodnúťnazákladevýslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

39. Podľa ust. článku 4 ods. 2 C.s.p. ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu
vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy

všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné
usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít.

40. Súd musel pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riešiť otázku trov

konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nakoľko zákonodarca v ust. § 251 až §
262 C.s.p. absolútne opomenul riešiť otázku trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, súd použil ust. článku 4 ods. 1 a 2 C.s.p., na základe ktorého s odkazom na ust. §
145 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť ku dňu 01. 07. 2016, ale ktoré danúsituáciu riešili jednoznačne (podľa neho „súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov
predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov“) sa konajúcemu súdu javilo „prejednať a rozhodnúť
právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy

všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné
usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít“ (článok 4 ods. 2 C.s.p.) spravodlivo a v zmysle doterajšej ustálenej
rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít za zákonné, že o nároku na náhradu trov konania o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej,

pričom o výške náhrady trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.