Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. september 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/167/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112221364
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8112221364.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: LONLER, s.r.o.,

so sídlom Nezábudova 31, Sabinov, IČO: 36454729, p r o t i žalovaným: X. O. N., D.. XX.X.XXXX, N.
Z., D. XX, 2. T.G. N., F.. G., D.. XX.X.XXXX, N. Z., D. XX, o zaplatenie 3.396,04 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade súp o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.396,04 Eur
s úrokmi z omeškania vo výške 0,0246% denne od 31.5.2012 zo sumy 1.809,04 eur do zaplatenia a s
úrokom z omeškania vo výške 0,0246% denne od 2.7.2012 zo sumy 1.587 eur do zaplatenia, všetko v
lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 9.7.2012 domáhal zaplatenia 3.396,04 Eur s úrokmi z omeškania vo výške
0,0246% denne od 31.5.2012 zo sumy 1.809,04 eur do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške
0,0246% denne od 2.7.2012 zo sumy 1.587 eur do zaplatenia. Žalovanú sumu vyčíslil ako náklady za
nájomné a služby spojené s užívaním jeho priestorov, ktoré žalovaní užívajú ako byt a to za roky 2010
a 2011.

2. Vychádzal pritom z mesačného nájomného 132,77 Eur (za 12 mesiacov 1.593,31 Eur v roku 2010
a 1.593,31 Eur v roku 2011) a rozúčtovaných nákladov v roku 2010 na teplo 884,568 Eur, teplú vodu
111,953 Eur a vodné a stočné 89,213 Eur a v roku 2011 na teplo 766,48 Eur, teplú vodu 66,63 Eur a
vodné a stočné 95,58 Eur. Po odpočítaní úhrad žalovaných vo výške 870 Eur za rok 2010 a 935 Eur za
rok 2011 rozdiel predstavuje žalovanú sumu.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vyúčtovaním za rok 2010 a 2011, faktúrami č.

XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX, vyúčtovaním mesačných zálohových platieb a úhrad spojených s
užívaním bytu Bytovým družstvom A., účtovnými dokladmi o platení preddavkov bytovému družstvu
za roky 2010 a 2011, dokladmi o doručení faktúr, rozhodnutiami tunajšieho súdu prvej inštancie ako
aj odvolacieho súdu vo vzťahu k oslobodeniu od platenia súdnych poplatkov (č. k. 10C 167/2012-67
zo dňa 7.11.2012 a 21 Co 35/2012-73 zo dňa 31.1.2013, rozhodnutím Centra právnej pomoci sp. zn.
3N 4392/2013 zo dňa 25.9.2013, rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach č. k. 3 Sp 53/2013-12 z
11.12.2013 a rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo 25/2014 z 18.2.2016,

evidenčným listom pre výpočet úhrady za užívanie bytu ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento
skutkový stav:4. Medzi účastníkmi sa viedli a vedú viaceré súdne spory. Je nesporným a vyplynulo to aj z písomných
podaní žalovaného, že žalovanému v 1. rade bol pridelený do užívania jeho bývalým zamestnávateľom
ZŤSSabinovbytč.1nachádzajúcisanaprízemístavbyvZ.naD.X.č.31.Išloobudovuslobodárnesúp.

č. XXX zapísanú na LV č. XXXX kat. úz. Z., ktorú nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 24.7.1998 žalobca.

5. Kolaudačným rozhodnutím bývalého MNV odboru výstavby v Sabinove z 23.4.1986 bolo povolené
užívanie predmetnej stavby „200 posteľová slobodáreň“.

6. Najvyšší súd SR vo svojom uznesení 5Cdo 113/2008 zo dňa 24.3.2010 v spore medzi totožnými
účastníkmi o určenie charakteru obývanej nehnuteľnosti vyslovil právny názor, že pre posúdenie toho,
či určité priestory sú bytom je rozhodujúci kolaudačný stav - príslušné kolaudačné rozhodnutie a nie
stav faktický, teda skutočný spôsob užívania miestností. Poukázal pritom na ustanovenie § 118 ods. 2
Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že miestnosti, ktoré žalovaní užívajú nie sú bytom, pretože
v stavebnom konaní sa nerozhodlo o zmene charakteru stavby. Žalovaný O. N. teda podľa Najvyššieho

súdu nepreukázal, že sa stal nájomcom bytu a preto nemôže požívať zákonnú ochranu nájmu bytu.

7. Medzi účastníkmi je nesporné, že žalobca je vlastníkom priestorov užívaných žalovanými. Nesporné
je aj to, že správcom objektu je Bytové družstvo v A.. Podľa vyúčtovania dodaných energií zo strany
bytového družstva žalobcovi za sporný priestor (s výmerou 101 m2) bytové družstvo vyúčtovalo za rok

2010 za dodávku tepla 884,568 Eur, za teplú vodu 111,953 Eur a za vodné a stočné 89,213 Eur a v roku
2011 za teplo 766,48 Eur, za teplú vodu 66,63 Eur a za vodné a stočné 95,58 Eur.

8. Žalobca tieto náklady uhrádzal bytovému družstvu v Prešove zálohovite - v roku 2010 spolu v sume
2.679,04 Eur a v roku 2011 spolu v sume 2.522 Eur, avšak žalovaný uhradili žalobcovi plnenia vo výške

870 Eur v roku 2010 a vo výške 935 Eur v roku 2011, avšak táto skutočnosť medzi sporovými stranami
nebola spornou.

9. Žalobca vyfakturoval žalovanému žalovanú sumu 1.809,04 Eur faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa
30.5.2011 a sumu 1.587 Eur faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 30.5.2012, pričom obe sumu predstavujú

rozdiel medzi skutočnými úhradami za predmetný priestor a platbami, ktoré platili žalovaní.

10. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

11. Je nespochybniteľné, že žalovaní užívajú sporné priestory patriace žalobcovi bez právneho

dôvodu, čo uzavreli už súdy vo viacerých predchádzajúcich súdnych konaniach. Za ich užívanie pritom
žalovaní uhrádzajú ako nájomné nízku sumu, ktorú si určili sami. Mali by však uhrádzať sumu, ktorá
zodpovedá primeranému a obvyklému nájomnému v žalovanom období, teda v roku 2010, resp. 2011.
O bezdôvodné obohatenie totiž ide aj v prípade ak majetok obohateného sa nezmenšil, hoci sa mal
zmenšiť. Týmto spôsobom sa bezdôvodne obohatí aj ten, kto užíva cudziu nehnuteľnosť bez platnej

nájomnej zmluvy. Bezdôvodné obohatenie potom spočíva v tom, že obohatený vykonával právo nájmu
cudzej veci bez toho, aby platil nájomné.

12. Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou
formou, rozsah ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený predpisom, je vyjadrený peňažnou čiastkou,

ktorúbyobvyklebolonevyhnutnévynaložiťvdanommiesteačasezaporovnateľnéužívanie(prenajatie)
veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla
právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu,kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a
čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Obvyklé nájomné je nájomným trhovým.

13. Nesporné v danom prípade je aj to, že žalovaní užívajú priestory ako byt, preto súd vychádzal z
hodnoty nájomného vo výške 132,77 eur/mesačne (po zaokrúhlení) predstavujúcej primerané a obvyklé
nájomné, tak, ako to ustálil žalobca, ktoré by žalovaní mali žalobcovi platiť v roku 2010, za 12 mesiacov
to činí 1.593,31 Eur a rovnako v roku 2011, za 12 mesiacov to činí 1.593,31 Eur. Z podkladov doložených
do spisu žalobcom vyplýva, že za napr. za byt (v bytovom dome so 16 bytovými jednotkami) s výmerou

69,02 m2 v Š. O. je nájomné 144,94 eur, za byt (v bytovom dome s 20 bytovými jednotkami) s výmerou
79,80 m2 v Š. O. je nájomné 128,79 eur a za byt (v bytovom dome s 29 bytovými jednotkami) s výmerou
75,21 m2 v Š. O. je nájomné 149,79 eur. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie preto konštatuje,
že nakoľko žalovaní užívajú ako byt priestory o výmere 101 m2, nájomné požadované žalobcom vo
výške 132,77 eur/mesačne nepresahuje bežný rámec nájomného v obdobnej lokalite.

14. Kým žalobca si titulom nájomného uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 132,77 Eur, čo pri výmere
101 m2 predstavuje cenu 1,3 Eur za m2, v obci Š. O. (ako susediacej obce mesta Z.) pri výmere 53,42
m2 je nájomné vo výške 127,18 Eur, čo predstavuje cenu nájomného 2,38 Eur za m2 pri výmere 26,30
m2 a cene nájomného 46,78 Eur, cena nájomného predstavuje 1,78 Eur za m2, čomu zodpovedá aj
podiel výmery a výšky nájomného pri jednoizbových bytoch pri výmere 33,58 m2 suma 59,77 Eur a pri

dvojizbových bytoch pri výmere 50,59 m2 suma nájomného 89,96 Eur.

15. Ďalej podľa zistenia súdu v meste Sabinov v zmysle všeobecného záväzného nariadenia č. 11/2013
pri bytových domoch na D. Z. č. 22, 24 a 26 bola cena nájomného určená vo výške 2,5 Eur/1 m2, pri
bytovom dome na ulici O. Z. č. 23 až 25 vo výške 2,03 Eur/m2 a pri bytovom dome na ulici A. B. č.

1 a č. 2 vo výške 2,4 Eur/m2.

16. Pre úplnosť súd pripomína, že pri tomto nároku nie je rozhodujúci tzv. ušlý zisk žalobcu, ktorý
by spočíval vo výške nájomného, pretože uplatnený nárok súd posúdil ako vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktoré vzniklo žalovaným tým, že neplatili žalobcovi nájomné za byt, keďže priestory užívajú

ako byt a nie nebytové priestory. Na spomínaný ušlý zisk žalobca nemá nárok, keďže žalovaní sa
nedopustili porušenia právnej povinnosti, čo je základným predpokladom pre vznik ich zodpovednosti
za škodu. Súd totiž nevyhovel žalobe o ich vypratanie a poskytol im právnu ochranu ich bývania.

17. V konaní bolo nepochybne preukázané, že do priestorov užívaných žalovanými boli dodané služby

ich správcom Bytovým družstvom v A. - dodávka tepla, teplej vody, vodné a stočné v úhrnnej výške za
rok 2010 za dodávku tepla 884,568 Eur, za teplú vodu 111,953 Eur a za vodné a stočné 89,213 Eur, t. j.
spolu 1.085,73 eur a v roku 2011 za teplo 766,48 Eur, za teplú vodu 66,63 Eur a za vodné a stočné 95,58
Eur, t. j. spolu 928,69 eur. Za tieto služby zaplatil žalobca hoci uvedené služby využili a spotrebovali
žalovaní. Žalovaní preto musia žalobcovi vrátiť opäť titulom bezdôvodného obohatenia príslušnú sumu

za tieto služby. V súvislosti s ich tvrdením o nedostatočnej dodávke tepla a teplej vody súd uvádza, že
nie je možné to zohľadniť v danom spore, a to aj v prípade, ak by žalovaní svoje tvrdenie preukázali.
Uvedená skutočnosť by mala význam len vtedy, ak by išlo o byt a ak by žalovaní boli jeho nájomcami a
teda išlo by o právny vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom oprávňujúci k uplatneniu práva na zľavu
z nájomného. Ani jeden z týchto predpokladov však splnený nie je.

18. Celkove teda žalovaní majú žalobcovi zaplatiť 3.396,04 Eur (za rok 2010 nájomné 1.593,31 eur +
energie 1.085,73 eur - záloha 870 eur = 1.809,04 eur a za rok 2011 nájomné 1.593,31 eur + energie
928,69 eur - záloha 935 eur = 1.587 eur). Súd preto z vyššie uvedených dôvodov považoval za dôvodné
žalobe vyhovieť.

19. Úroky z omeškania boli priznané podľa § 517 ods. 1, 2 OZ.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013
výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Žalovaní sa dostali do omeškania s úhradou žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po doručení
faktúry (§ 563 OZ), teda od 31.5.2012, resp. 2.7.2012. Súd preto priznal žalobcovi aj úroky z omeškania
v rozsahu ich uplatnenia, keďže požadované úroky z omeškania podľa vyčíslenia v žalobnom petite
predstavujú ročne 8,98 %, čo je menej ako to vyplýva zo spomínaného nariadenia vlády SR č. 87/1995

Z. z..

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

Podľa § 262 ods. 1 - 3 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže
rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených
procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

22. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom
skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami

uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade
trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre
realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a
dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia
prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy,

keď povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo
ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné
okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi alebo o
nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného

zreteľa. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. 12. 2011, č. k. II. ÚS 563/2011-14)

23. Je potrebné konštatovať, že žalobca bol síce v konaní úspešný, avšak na druhej strane je
potrebné zaoberať sa majetkovými pomermi a príjmami žalovaných, ktorí sú starobnými dôchodcami s
podlomených zdravím, pričom ich príjmom je len príjem zo starobného dôchodku (u žalovaného vo

výške 381 eur a u žalovanej 326,20 eur). Netreba opomenúť, že rozhodnutím odvolacieho súdu č. k.
21 Co 35/2012-73 bolo žalovaným právoplatne priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v
celom rozsahu (č. l. 73 spisu) a to práve kvôli ich nevysokému príjmu, pričom po uhradení všetkých
odôvodnených životných potrieb by ich uhradenie trov konania mohlo až existenčne ohroziť. Žalovaní
síce neplatením nájomného ako aj energií v dostatočnej výške za priestory, ktoré užívajú vyvolali

predmetný spor, avšak nedisponujú nadštandardnými starobnými dôchodkami.

24. S ohľadom na vyššie citované právne ustanovenia súd rozhodol tak, že aj napriek úspechu žalobcu,
poukazujúc na § 257 CSP, vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

25. Napokon súd prvej inštancie zaviazal žalovaných vyplatiť žalobcovi celkovo sumu 3.396,04 eur s
prísl., a to v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku z dôvodu, že podľa § 232 ods. 3 druhá veta
CSP považoval 3 - dňovú lehotu na plnenie za príliš krátku na zabezpečenie finančných prostriedkov
zo strany žalovaných pre žalobcu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.