Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. január 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20Csp/58/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716208359
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8716208359.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobkyne: A.. A.

P.D., E.. XX.X.XXXX, I. J. Š., Š.X. XX/XX, pr. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o.,
so sídlom Košice, Kuzmányho 29, proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, pr. zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5,
o zaplatenie 214,24 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 214,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8 % ročne od 22.9.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným dňa 26.9.2016 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým bude
žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 214,24 eur spolu s príslušenstvom, pričom
dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že v zmysle zmluvy o vydaní pôžičkovej karty Žolík č. 2615797,
uzavretej dňa 11.7.2005 medzi VÚB, a.s. a žalobkyňou, bol žalobkyni poskytnutý úverový rámec vo
výške 995,82 eur so štandardnou mesačnou splátkou 33,19 eur. Žalobkyňa postupne čerpala úverové
prostriedky do výšky 2.385,79 eur a k 2.11.2015 uhradila celkovo sumu 3.882,64 eur pôvodnému
veriteľovianásledne,podľavlastnéhovyjadreniapopostúpenípohľadávkyžalovanému,tomutouhradila

sumu 214,24 eur. Nakoľko uzavretá zmluva o vydaní pôžičkovej karty Žolík č. 2615797, uzavretej dňa
11.7.2005 medzi VÚB, a.s. a žalobkyňou neobsahuje údaj o RPMN, jedná sa o zmluvu bezúročnú a
bezpoplatkovú,domáhasažalobkyňaúhradysumy214,24eurspríslušenstvom,ktorámalažalovanému
byť uhradená v období od 8.1.2016 do 3.6.2016.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril a uviedol, že na kreditnú kartu sa nevzťahuje zákon č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a nemožno v tomto prípade ani určiť RPMN. Podstatou tejto

formy úveru je priebežné čerpanie a úhrada dlhu, čo znemožňuje určenie RPMN a zároveň neznamená
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový
stav:

4. Žalobkyňa sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia v sume 214,24 eur spolu s príslušenstvom.

Dôvodom je skutočnosť, že v zmysle zmluvy o vydaní pôžičkovej karty Žolík č. 2615797, uzavretej dňa
11.7.2005 medzi VÚB, a.s. a žalobkyňou, bol žalobkyni poskytnutý úverový rámec vo výške 995,82
eur so štandardnou mesačnou splátkou 33,19 eur. Žalobkyňa postupne čerpala úverové prostriedky do
výšky 2.385,79 eur a k 2.11.2015 uhradila celkovo sumu 3.882,64 eur pôvodnému veriteľovi a následne,žalovanému sumu 214,24 eur. Nakoľko uzavretá zmluva o vydaní pôžičkovej karty Žolík č. 2615797,
uzavretej dňa 11.7.2005 medzi VÚB, a.s. a žalobkyňou neobsahuje údaj o RPMN, jedná sa o zmluvu
bezúročnú a bezpoplatkovú, domáha sa žalobkyňa úhrady sumy 214,24 eur s príslušenstvom.

Žalovaný má za to, že na kreditnú kartu sa nevzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, a nemožno v tomto prípade ani určiť RPMN. Nakoľko podstatou tejto formy úveru je priebežné
čerpanie a úhrada dlhu, toto znemožňuje určenie RPMN a zároveň neznamená bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru. Žiadal žalobu zamietnuť.

5. S ohľadom na vykonané dokazovanie súd konštatuje, že zmluva o vydaní pôžičkovej karty Žolík zo
dňa 11.7.2005 uzatvorená medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného (Všeobecná úverová
banka, a.s.) neobsahovala výšku úroku. Z tohto dôvodu v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy (ďalej len „zákon“) sa daný úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Daná situácia zároveň vytvára stav na vydanie bezdôvodného
obohatenia, nakoľko bolo v konaní preukázané, že súčasnému veriteľovi - žalovanému od postúpenia

pohľadávky žalobkyňa uhradila žalovanú sumu 214,24 eur. Nakoľko v úverovej zmluve nebol uvedený
údaj o výške úroku, postup právneho predchodcu žalovaného, ktorý žalobkyni účtoval úroky a poplatky
je v rozpore so zákonom a je potrebné hodnotiť ako konanie v úmysle obísť ochranu spotrebiteľa.

6. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba
uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak
veriteľ chce túto možnosť využiť.

7. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

obsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

8. Podľa § 4 ods. 5 zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

9. V zmysle § 23a zákona č. 634/1992 Zb.
je predmetná zmluva spotrebiteľskou zmluvou.

10. Podľa § 53 odsek 1 OZ , spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). V zmysle OZ sú takéto
ustanovenia neprijateľné a v konečnom dôsledku aj neplatné.

11. Účelom právnej úpravy je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi.

Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Právny predchodca
žalovaného ako dodávateľ mal zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o
výške úrokov a poplatkov. A to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v
zmluve neuvedené (§ 4 ods. 5 zákona). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný
význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah

svojho záväzku. Žalobkyňa však túto možnosť nemala, keďže výška úroku nie je uvedená v zmluve o
spotrebiteľskom úvere (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010
).

12. Zmluvné vyčíslenie celkových nákladov dlžníka nepostačuje na to, aby dodávateľ zmluvne opomenul

vymedzenie úrokovej sadzby. Vynechaním tohto dôležitého údaja je na škodu spotrebiteľa nakoľko mu
neumožňuje zohľadniť výhodnosť predmetného úveru oproti ostatným ponukám na trhu. Keďže v danom
prípade úrok z úveru nie je v zmluve uvedený, veriteľovi naň nevznikol nárok a úver je bezúročný a bez
poplatkov.

13. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.14. Aj keď zmluva zo dňa 11.7.2005 bola uzavretá podľa ustanovenia § 497 a nasledujúcich ObZ súd
má za to, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a na

tento právny vzťah je potrebné aplikovať zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať
pritom zo znenia ustanovenia § 23a odsek 1 a 2 podľa ktorých spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorým
charakteristickým znakom je že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

15. Súd tak má nepochybne za to, že zmluva zo dňa 11.7.2005 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.

16. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok
spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné.
Vychádzasaztoho,žespotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

17. Z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že dňa 11.7.2005 uzavrela žalobkyňa s

právnym predchodcom žalovaného (Všeobecná úverová banka, a.s.) zmluvu o vydaní pôžičkovej karty
Žolík číslo 2615797, podľa ktorej Všeobecná úverová banka, a.s. poskytla žalobkyni úverový rámec vo
výške 995,82 eur so štandardnou mesačnou splátkou 33,19 eur. Žalobkyňa postupne čerpala úverové
prostriedky do výšky 2.385,79 eur a k 2.11.2015 pôvodnému veriteľovi uhradila celkovo sumu 3.882,64
eur. Všeobecná úverová banka, a.s. postúpila na žalovaného pohľadávku vyplývajúcu z predmetnej

zmluvy.

18. Súd má za to, že vynechanie ročnej úrokovej sadzby a RPMN je nekalou praktikou, pretože
Všeobecná úverová banka, a.s. neumožnila žalobkyni spoznať jeden z najdôležitejších údajov, ktorý
má signalizovať výhodnosť produktu na trhu. Nemožno sa preto stotožniť s názorom žalovaného, že

RPMN uviesť pri tomto type úveru nemožno, nakoľko údaj o úrokovej sadzbe tiež uvedený nebol, a to
bez akéhokoľvek odôvodnenia. Pokiaľ sa v prípade spotrebiteľskej zmluvy jedná o nevyhnutný údaj,
veriteľ nemôže v zmysle cit. ustanovenia § 4 ods. zákona č. 258/2001 Z.z. požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

19. Podľa ustanovenia § 451 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Žalobkyňa žalovanému, odhliadnuc od sumy uhradenej jeho právnemu predchodcovi, zaplatila sumu
vo výške 214,24 eur. Nakoľko z hore uvedeného vyplýva, že poskytnutý úver je bezúročný a bez
poplatkov, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške 214,24 eur. Toto je žalovaný
povinný vydať, vrátane úroku z omeškania v zákonnej výške.

21. Bezdôvodné obohatenie žalovaného i jeho právneho predchodcu považuje súd za úmyselné.
Ak Všeobecná úverová banka, a.s. použila nekalú obchodnú praktiku a neumožnila prostredníctvom
úrokovej sadzby a RPMN prípadne porovnať žalobkyni výhodnosť na trhu oproti iným produktom, možno
takúto praktiku a konanie považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi a takúto praktiku si možno

ťažko predstaviť len v rovine nedbanlivosti. Aj keby súd pripustil, že Všeobecná úverová banka, a.s.
nechcela dojednať zmluvu so žalobkyňou v snahe získať prospech, ťažko možno uveriť, že nevedela,
čo môže spôsobiť takýmto konaním a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebola uzrozumená.22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia rozhodnutia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, kterým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.