Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. jún 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/23/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116201562
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116201562.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobkyne: P.

X., nar. X.XX.XXXX, bytom V. B. XX, B., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom vo
Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia 202,64 Eur a o určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 202,64 Eur s 8,05 % ročným
úrokom z omeškania z priznanej istiny od 4.3.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku,

súd u r č u j e, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXX z 26.4.2007, uvedená
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru - bod 13/ o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú
dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou je neprijateľná,

žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia

vo výške 472,90 Eur a tieto zaplatiť priamo právnemu zástupcovi žalobkyne JUDr. Igorovi Šafrankovi,
advokátovi vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, na účet vedený vo VÚB Prešov, číslo účtu B. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, M.: XXXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet Okresného súdu v Prešove súdny poplatok vo výške 116 Eur,
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa dňa 27.1.2016 doručila návrh, ktorým sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo
výške 202,64 Eur s príslušnými úrokmi z omeškania a určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky v

zmluve o úvere č. XXXXXXX z 26.4.2007 uvedenej vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru
bod 13 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovania a
uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou za neprijateľnú. Svoj nárok
odôvodňovala tým, že podľa úverovej zmluvy z 26.4.2007 jej bol poskytnutý úver vo výške 5 000,- Sk
(165,97 Eur), za poplatok vo výške 4 000,- Sk (132,78 Eur) s tým, že celkovú čiastku vo výške 9 000,-
Sk (298,75 Eur) mala zaplatiť v 10 splátkach po 900,- Sk (29,87 Eur). Poplatok z predmetného úveru
predstavuje 85,40 % navýšenie. Doposiaľ žalovanému zaplatila 368,61 Eur. Poplatok vo výške 4 000,-

Sk (132,78 Eur), je z 2/3 tvorený nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou, podľa článku 13 VOP. Žalovaný jej neposkytol reálne plnenie za
takýto poplatok. Táto zmluvná podmienka o poplatku nebola individuálne dojednaná a svojou výškou na
jednej strane, absenciou zodpovedajúceho protiplnenia na druhej strane spôsobil značnú nerovnováhuv právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto predstavuje podľa § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka neprijateľnú podmienku. Zo zmluvy nie je možné zistiť o aké administratívne
plnenie ide. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

spočíva v tom, že si žalovaný nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú spotrebiteľovi vopred známe a
nielen svojim obsahom ale aj výška tohto poplatku prevyšuje sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako
úrok a navyše nie je ničím odôvodnené, prečo poplatok závisí od výšky poskytnutého úveru. Nie je teda
jasné z akých dôvodov žalovaný žiada vyšší poplatok od spotrebiteľa, ktorému požičiava vyššiu sumu
ako od spotrebiteľa, ktorému požičiava menej. Poukazovala na rozsudok Okresného súdu Prešov sp.

zn. 11C 42/2012 z 13.9.2013, ktorým súd rozhodol, že rovnaká zmluvná podmienka je neprijateľnou
podmienkou a tento rozsudok bol právoplatne potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn.
5Co 219/2013 z 21.8.2014. Sú tu aj ďalšie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, v ktorých rovnakú
podmienku posúdil súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku pod sp. zn. 1Co 2/2015 z 11.3.2015, 4Co
52/2015 z 21.10.2015, 17Co 50/2015 z 6.8.2015.

Vzhľadom na to, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva o takomto úvere musí obsahovať náležitosti
podľa § 4 ods. 2 Zákona 258/2001 Z. z. Neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 4
ods. 2 písm. g/ citovaného zákona znamená, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný získal
na jej úkor bezdôvodné obohatenie, ktorého výška je daná rozdielom medzi ňou zaplatenými platbami
vo výške 368,61 Eur a výškou poskytnutého úveru v sume 165,97 Eur, teda vo výške 202,64 Eur. O

tom, že sa žalovaný na jej úkor obohatil sa dozvedela v decembri 2015, kedy sa obrátila na Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa a bola informovaná o tom, že predmetná zmluva nemá náležitosti
predpísané zákonom a že je úžerná. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej lehoty žalobkyňa poukázala na
to, že súdy opakovane posúdili konanie dodávateľov, ktorí porušujú spotrebiteľské právo ako úmyselné
konanie vedúce k ich bezdôvodnému obohateniu na úkor spotrebiteľov, čo ma za následok 10 ročnú

objektívnu premlčaciu lehotu. V tomto smere poukázala aj na rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn.
21Co 72/2014 z 19.3.2015. Obdobne je tu ďalší rozsudok 17Co 84/2011 z 12.12.2011, 2Co 9/2012
z 21.1.2013. Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s10 ročnou objektívnou
premlčacou lehotou, ktorá sa počíta odo dňa keď k nemu došlo podľa § 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom 8.3.2016 poukazoval na to, že zmluvu o úvere nemožno
považovať za spotrebiteľský úver v zmysle Zákona o spotrebiteľský úveroch, ale v zmysle § 497
a nasledujúcich Obchodného zákonníka nie je možné aplikovať ustanovenia, ktorými sa žalobkyňa
ohrádza, nakoľko zmluva bola uzatvorená v čase, keď podľa Obchodného zákonníka sa takáto zmluva

považuje za absolútny obchod a nie je možné na ňu aplikovať iné predpisy ako Obchodný zákonník. Je
to kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa dohodu strán o voľbe predpisu, ktorým sa budú ich ďalšie
právne vzťahy riadiť. Právny poriadok SR je založený na princípe zákazu retroaktivity a žalobkyňa si
mala byť vedomá, že ustanovenia článku 6 ods. 1 a článku 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa nevzťahujú
na jej prípad. V prípade postavenia žalovaného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho

vzťahu so žalobkyňou vstupoval. Ak dodávateľ konal v dobrej viere a druhá strana nie je spotrebiteľ,
nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (rozhodnutie ESD, C-464/01
vo veci Q. X. proti Bay Wa AG). Obdobne pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom uvedie
dodávateľa do omylu, je treba takú obligáciu charakterizovať ako obchod a nie spotrebiteľský záväzok,
lebo je potrebné chrániť dobrú vieru v dodávateľa. Vzhľadom na uvedené nie je možné zmluvu o úvere

posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch a preto je
žalovaný toho názoru, že zmluva o úvere nemusí obsahovať údaje o RPMN. Zákon o spotrebiteľských
úveroch sa vzťahoval na zmluvy o úvere až na základe jeho novelizácie účinnej od 1.1.2008. Pokiaľ
žalobkyňa namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, v tomto smere
znáša dôkazné bremeno sama a musí preukázať, že v čase a v mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu,

ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi
financovanie z vlastných zdrojov. Slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže
pripúšťa, ale ho priamo uvádza. Pokiaľ ide o samotnú jeho výšku v čase uzatvorenia zmluvy dlžníčke
vyhovovala, keďže voči tejto výške nič nenamietala. Zmluvu o úvere uzatvorila a peňažné prostriedky od
žalovaného prevzala. Pokiaľ ide o výšku tohto poplatku, v zmluve je jasne a určite uvedený hneď vedľa

sumy poskytnutého úveru, teda dlžníka musela vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia a mala okamžite pri
podpisovaní zmluvy o úvere vedomosť aká je cena úveru.Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie s poukazom na § 451 Občianskeho zákonníka je toho názoru,
že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalovaný odmieta,
že z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Ďalej žalovaný vzniesol námietku res iudicata,

keď poukazoval na to, že pred Stálym rozhodcovským súdom sa viedlo konanie ohľadne plnenia zo
zmluvy o úvere č. XXXXXXX a súd dňa 6.11.2006 v konaní pod sp. zn. SR 01570/08 vydal rozhodnutie,
ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a kde ohľadne tej istej zmluvy o úvere č. XXXXXXX
žalovaná defakto potvrdila, že zmluva o úvere vrátane všetkých jej častí bola uzatvorená platne a
takisto boli potvrdené aj všetky podmienky tak, ako sú dohodnuté v zmluve o úvere. Rozhodcovský

rozsudok zaviazal žalovanú k zaplateniu 7 500,- Sk spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne z tejto
zmluvy od 23.11.2007 do zaplatenia a k náhrade trov konania v sume 3 475,- Sk. V tomto rozsudku sa
jednalo o ten istý predmet konania. Vychádza z rovnakých skutkových tvrdení, týka sa rovnakých osôb
a právny charakter rozhodcovského rozsudku ako res iudicata priznáva aj aktuálna slovenská judikatúra
(uznesenie Krajského súdu Prešov z 31.5.2011 sp. zn. 7Cob 42/2010). V tomto konaní ide o spor o
platnosť zmluvy o úvere, pričom v konaní rozhodcovského súdu bolo žalovanému prisúdené právo na

zaplatenie z tejto zmluvy, pritom takýto právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu, ktorým sa rozhodlo
o žalobe na plnenie, je prekážkou vecí rozhodnutej voči žalobe o určenie právneho vzťahu alebo práva,
ak otázka či tu právny vzťah je alebo nie je, bola posúdená pri rozhodovaní o žalobe na plnenie z
toho istého právneho vzťahu alebo práva. Z rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd
posúdil zmluvu ako platný a odplatný právny úkon a na jeho základe priznal žalovanému voči žalobkyni

plnenie. Aj prípadná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku je irelevantná, aj v takom prípade naďalej
existuje res iudicata, pritom by mal súd toto konanie zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok podmienky
konania. Žalovaný z týchto dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.

Na ústne pojednávania sa žalovaný neustanovoval, svoju neúčasť ospravedlňoval, z tohto dôvodu súd

postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a konal v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to zmluvou
o úvere z 26.4.2007, rozhodcovským spisom Slovenskej arbitrážnej sp. zn. SR 01570/08 a zistil tento
skutkový stav:

Žalobkyňa a žalovaný dňa 26.4.2007 uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalobkyni
poskytnutý úver vo výške 5 000,- Sk, zvýšený o príslušný poplatok vo výške 4 000,- Sk tak, že celkovo
mala zaplatiť 9 000,- Sk v 10 splátkach po 900,- Sk, počnúc dňom 25.5.2007.

Zo spisového materiálu Slovenskej arbitrážnej a. s. Bratislava sp. zn. SR 01570/08 mal súd preukázané,
že žalovaný doručil návrh 11.2.2008 na začatie rozhodcovského konania, v ktorom sa domáhal plnenia
zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX od žalobkyni vo výške 7 500,- Sk s 0,25 % denným úrokom z omeškania
z istiny 7 200,- Sk od 23.11.2007. Rozsudkom sp. zn. SR 01570/08 zo dňa 7.8.2008 bola žalovaná
zaviazaná zaplatiť žalobcovi 7 500,- Sk s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 7 200,- Sk od

23.11.2007 do zaplatenia a nahradiť trov konania v sume 3 475,- Sk, všetko do 3 od právoplatnosti tohto
rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 31. marca 2008.

Žalobkyňa pri svojom výsluchu vypovedala, že pri uzatváraní zmluvy žalovaný s ňou neprešiel jednotlivé
zložky zmluvných podmienok. Najprv platila splátky. Potom, keď jednu vynechala, hneď začal exekúciu,

resp. nevie koho poslal, tejto osobe zaplatila 70 Eur s tým, že jej nebudú rásť úroky. Následne
stratila prácu, nemala z čoho platiť a keď sa zamestnala, jej zamestnávateľ začal vykonávať zrážky
z jej mzdy. Nevie koľko jej presne bolo zrazené zo mzdy, to zistila až potom keď sa obrátila na
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa. Celkove žalovanému zaplatila 368,61 Eur. Nepozná obsah
rozhodcovského rozsudku. Nevie či jej bol doručený, len jej prišlo oznámenie, že jej budú vykonávané

zrážky zo mzdy.

Právny zástupca žalobkyne poukazoval na to, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, pričom
obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, neurčitý administratívny poplatok vo výške 132,78 Eur a
neobsahuje ani predpokladanú RPMN, čo vyžadoval vtedy zákon. Argumentáciu žalovaného považuje

za nesprávnu. Rozsudky Súdneho dvora, na ktoré sa odvoláva žalovaný by boli aplikovateľné, avšak
tu ide o nulitné rozhodcovské rozsudky a pokiaľ ide o rozsudok rozhodcovského súdu z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR uverejneného pod č. 77 Zbierky ročník 2015 neplatná rozhodcovská doložka
nemôže založiť prekážku právoplatne rozhodnutej veci, teda nejde o res iudicata. Súdy vydali niekoľkorozhodnutí, ktorými bola táto zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú a je preto nepochopiteľný
postoj žalovaného, že ju naďalej užíva ako zmluvnú podmienku.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 4 ods. 2 a 3 Zákona č. 258/2001 Z. z. v znení ku dňu 26.4.2007 zmluva o

spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) obsahuje najmä
a)
sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,
b)
opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c)
cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d)
identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e)
adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f)
meno a adresu spotrebiteľa,
g)
ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h)
podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i)
výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.Zmluva ďalej obsahuje
a)
oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 ,
b)
sankcie za porušenie zmluvy,
c)

podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d)
spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e)
práva spotrebiteľa podľa § 7 .

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,

dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Zmluvu o úvere, ktorú účastníci uzatvorili 26.4.2007 súd považuje za spotrebiteľskú zmluvu, pretože
vykazuje všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy. Ide o formulárovú zmluvu so zmluvnými podmienkami
vopred pripravenými žalovaným ako dodávateľom, ktoré žalobkyňa ako spotrebiteľ môže buď všetky
prijať alebo neprijať. Spotrebiteľ sa v takýchto zmluvách ocitá v horšej situácii ako zmluvný partner
a práve ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka ako aj Zákon o spotrebiteľských

zmluvách č. 258/2001 Z. z. a Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 z. z. má zabezpečiť zvýšenú
ochranu spotrebiteľa ako zmluvnej strany a tiež zabezpečiť rovnováhu v právach a povinnostiach.
Zmluva o úvere je obchodnou zmluvou, ale zároveň vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy, preto sa
súd nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že ide o absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka
a nie je možné aplikovať vyššie citované zákonné ustanovenia. V čase uzatvárania zmluvy platil

Zákon 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, teda aj ustanovenie § 4 ods. 2, 3, ktoré upravovalo
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a už v tej dobe platilo, že spotrebiteľská zmluva musí obsahovať
údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov pod hrozbou (§ 4 ods. 2 písm. g/ Zákona 258/2001 Z. z.),
že jej neuvedením sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmysle § 4 ods. 4 Zákona o
spotrebiteľských úveroch veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú

uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. To isté platí aj v zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa č.
250/2007 Z. z. v § 4 ods. 2.

Predmetná zmluva o úvere zo dňa 26.4.2007 tento údaj o úrokovej sadzbe nemá uvedený. Z
tohto dôvodu je takýto úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný ako poskytovateľ

nebankových úverov musel vedieť, že neuvedením výšky úrokov z úveru nastáva v zmysle Zákona
o spotrebiteľských úveroch zákonom predpokladaná sankcia, t. j., že nebude môcť od dlžníka žiadať
úrok za úver ani iné poplatky a teda bol uzrozumený s týmto, preto jeho konanie nemožno hodnotiť
inak ako konanie zamerané na získaní bezdôvodného obohatenie bez právneho dôvodu, minimálne s
nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Takáto línia posudzovanie úmyslu dodávateľa vyplýva

aj rozsudkov Krajského súdu v Prešove 7Co 84/2011, 2Co 9/2012, 1Co 293/2014, či Krajského súdu v
Banskej Bystrici 17Co 301/2011, Krajského súdu v Žiline 9Co 648/2013.Žalovaný tým, že prijal plnenie, ktoré mu nepatrí sa bezdôvodne obohatil a to plnením bez právneho
dôvodu v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa § 456 Občianskeho zákonníka je povinný
toto bezdôvodné obohatenie vydať žalobkyni, na úkor ktorej sa takto obohatil. Z vyššie uvedeného

dôvodu súd vyhovel návrhu a zaviazal žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie v sume 202,64 Eur,
keď túto výšku tvorí rozdiel medzi zaplatenými platbami žalobkyňou vo výške 368,61 Eur a poskytnutou
výškou úveru 165,97 Eur.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z

omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

V zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka žalobkyňa má nárok na úrok za omeškanie, ktorého
výškajestanovenáNariadenímvládySR87/95Z.z.v§3ods.1,tedazákonnývýrokjetvorenýúrokovou
sadzbou ECB k 1. dňu omeškania plus 8 % bodov. Žalovaný sa dostal do omeškania prijatím takéhoto
plnenia ku dňu 8.11.2012. Úroková sadzba k tomuto dátumu bola vo výške 0,5 % plus 8 % bodov, teda

vo výške 8,05 % ročne.

Pokiaľ ide o ďalší nárok a to o určenie neprijateľnej podmienky v zmluve o úvere č. XXXXXXX
z 26.4.2007, ktorá je uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 13 o tej
časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie

zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Súd v tomto smere poukazuje na
právoplatné rozhodnutia, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C 42/2012 zo dňa 19.3.2013
spojený s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove 5Co 219/2013, ktorým bolo určené, že v rovnakom
znení zmluvná podmienka v úverovej zmluve spoločnosti Pohotovosť s. r. o., ako dodávateľa, teda
totožnej spoločnosti so žalovaným je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keď dodávateľ vyžaduje od

spotrebiteľazaplateniefinančnéhozáväzkuzaplnenie,ktorémupomateriálnejstránkeniejedodané.Pri
poplatkochzospotrebiteľskéhoúverujenevyhnutné,abysanimiplatiloskutočnéplneniespotrebiteľovia
v jeho záujme. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného Krajinského súdu v Karzlove
sp. zn. AZ 17Ú 192/2010 zo dňa 3.5.2010 v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri
poskytovaní spotrebiteľského úveru sú neprijateľné a preverenie úverovej spoľahlivosti a výšky úrokovej

miery, ktorými banka zdôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytnutí úveru v súčinnosti,
ktoré vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme, minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných
pohľadávok a spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie
o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku táto zmluvná podmienka predstavuje
neprijateľne zaťaženie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľovi je účtovaný poplatok bez toho, aby banka

spotrebiteľovi poskytla skutočné protiplnenie.

V zmysle § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaný je povinný zdržať sa používania takejto
zmluvnej podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
Žalovaný napriek tomuto zákazu porušuje svoju zákonnú povinnosť, čím porušuje aj Zákon č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa § 4 ods. 2, ktorú súd v akomkoľvek súdnom konaní označil za neprijateľnú
alebo jej neprijateľnosť vyplýva zo samotného rozhodnutia. Neprijateľnosť rovnakej zmluvnej podmienky
bola vyslovená aj v rozsudkoch Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co 2/2015, 4Co 52/2015, 17Co 50/2015.
V zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. súd je povinný aj bez návrhu uviesť v rozsudku, ak neprijateľnosť zmluvnej
podmienky, pokiaľ ju zistí v spotrebiteľskej zmluve. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd vyhovel

návrhu o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej vo všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru v bode 13 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto jej patrí náhrada trov konania. Žalobkyňa si túto náhradu
uplatnila a to vo výške trov právneho zastúpenia. Právny zástupca žalobkyne si vyúčtoval nasledovné
trovy konania, ktoré pozostávajú:

-ztrovprávnehozastúpenia,prispojenídvochvecí,atojednejvecisneurčitouhodnotou,čopredstavuje
podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. (ďalej len AT) za jeden úkon právnej služby odmenu 64,54 eura a druhej
veci s hodnotou 202,64 eura, čo predstavuje podľa AT za jeden úkon právnej služby odmenu 19,92
eura, pričom zo spojenej veci účtuje podľa § 13 ods. 3 AT 1/3, čo predstavuje za jeden úkon právnej
služby odmenu 6,64 eura (19,92 eura : 1/3 = 6,64 eura) a spolu odmena za jeden úkon právnej služby
za spojené veci predstavuje 71,18 eura (64,54 eura + 6,64 eura = 71,18 eura) a 8,39 eura paušál; od

1.1.2016 podľa nového výpočtového základu AT (výpočtový základ 858,-- eur) pri takto spojenej veci
odmenu 72,64 eura (66,-- eur + 6,64 eura = 72,64 eura) a 8,58 eura paušál pri vykonaných úkonoch:

- prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady
s klientkou ................................................71,18 eura............

(§ 13a ods. 1 písm. a/ AT)
paušál ......................................................8,39 eura..............

- žaloba ....................................................71,18 eura...............
(§ 13a ods. 1 písm. c/ AT)

paušál ......................................................8,39 eura..............

- zast. pri pojednávaní 23.5.2016 ..........................72,64 eura
(§ 13a ods. 1 písm. d/ AT)
paušál ......................................................8,58 eura..............

- zast. pri pojednávaní 27.6.2016 ..........................72,64 eura
(§ 13a ods. 1 písm. d/ AT)
paušál ......................................................8,58 eura..............

Odmena advokáta spolu (bez DPH) ...........................321,58 eura

V súvislosti s vykonanými úkonmi účtuje hotové výdavky, a to cestovné vlastnými motorovými vozidlami
môjho zástupcu, Škoda Fábia, EČ: B. XXX P. a Škoda Yeti, EČ: W. XXX F.:

- dňa 23.5.2016 na pojednávanie na OS Prešov, zo Svidníka
do Prešova, a späť 112 km á 0,27 eura/km = 30,24 eura
(účtuje 1/2) ............................................15,12 eura.............
k čomu prislúcha náhrada za premeškaný čas za 4 polhodiny
á 14,30 eura = 57,20 eura {účtujem 1/2, (§ 17 ods. 1 AT)}

...........................................................28,60 eura....................

- dňa 27.6.2016 na pojednávanie na OS Prešov, zo Svidníka
do Prešova, a späť 112 km á 0,26 eura/km = 29,12 eura
(účtuje 1/3) .............................................9,71 eura.............

k čomu prislúcha náhrada za premeškaný čas za 4 polhodiny
á 14,30 eura = 57,20 eura {účtujem 1/3, (§ 17 ods. 1 AT)}
......................................................................................... 19,07 eura

Výpočet náhrady za použitie motorového vozidla Škoda Fábia, EČ: B. XXX P.:

- dňa 23.5.2016- základná sadzba za 1 km jazdy v čase úkonu 23.5.2016 (§ 1 písm. b/ opatrenia č. 632/2008
Z.z.) .................................................. 0,183 eura/km
- náhrada za spotrebované pohonné hmoty predstavuje pri priemernej spotrebe pohonných hmôt podľa

technického preukazu (7,7 + 4,9 + 5,9 = 18,5 : 3 = 6,2 l/100 km) 0,062 l/1 km a pri cene benzínu 1,234
eura/l ...... 0,08 eura/km

Spolu základná náhrada za 1 km jazdy (0,183 eura) + náhrada za spotrebované pohonné hmoty
na 1 km (0,08 eura/km) ....... 0,263 eura/km

a po zaokrúhlení (§ 7 ods. 9 zák. č. 283/2002 Z. z.) ............ 0,27 eura/km

D ô k a z : kópia technického preukazu
potvrdenie o nákupe benzínu

Výpočet náhrady za použitie motorového vozidla Škoda Yeti, EČ: W. XXX F.:

- dňa 27.6.2016

- základná sadzba za 1 km jazdy v čase úkonu 27.6.2016 (§ 1 písm. b/ opatrenia č. 632/2008
Z.z.) ................................................. 0,183 eura/km

- náhrada za spotrebované pohonné hmoty predstavuje pri priemernej spotrebe pohonných hmôt podľa
technického preukazu (7,4 + 5,3 + 6,1 = 18,8 : 3 = 6,27 l/100 km) 0,063 l/1 km a pri cene nafty 1,089
eura/l .......... 0,07 eura/km

Spolu základná náhrada za 1 km jazdy (0,183 eura) + náhrada za spotrebované pohonné hmoty

na 1 km (0,07 eura/km) ....... 0,253 eura/km
a po zaokrúhlení (§ 7 ods. 9 zák. č. 283/2002 Z. z.) ............ 0,26 eura/km

D ô k a z : kópia technického preukazu
potvrdenie o nákupe nafty

Hotové výdavky spolu (bez DPH): ........................................ 72,50 eura

Trovy konania spolu: (odmena 321,58 eura + hotové výdav-
ky 72,50 eura) ........................................................................ 394,08 eura

DPH 20 % ......................................................78,82 eura..............
Trovy konania spolu (aj s DPH): ........................................ 472,90 eura

Súd po preskúmaní týchto trov priznal právnemu zástupcovi žalobkyne ich náhradu vo výške 472,90
Eur, teda vo výške ako boli uplatnené a zaviazal žalovaného nahradiť ich žalobkyni a to ich zaplatením

priamo na účet jej právnemu zástupcovi JUDr. Igorovi Šafrankovi, advokátovi vo Svidníku, Sov. hrdinov
163/66 na jeho účet vedený vo VÚB Prešov, č. B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, M. XXXXX, do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyňabolavkonaníplneúspešná,jeoslobodenáodplateniasúdnychpoplatkovpodľa§4ods.2pís.

z/a zákona č. 71/1992 Zb., preto poplatková povinnosť v zmysle § 2 ods. 2 Zákona 71/92 Zb. o súdnych
poplatkoch v znení zmien prešla na žalovaného a súd mu uložil zaplatiť súdny poplatok vyrubený podľa
Sadzobníka súdnych poplatkov pol. 1a, b vo výške 16,50 Eur a 99,50 Eur, t. j. spolu vo výške 116 Eur,
ktorý zaplatí žalovaný priamo na účet Okresného súdu v Prešove, do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.