Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. november 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/39/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614010095
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8614010095.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Martiny Zeleňakovej a JUDr. Mariána Sninského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 2.11.2016,
v trestnej veci proti obž. S. N. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní
obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T 38/2014 zo
dňa 17.7.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obž. S. N. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví

podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
-dňa X.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. na ulici X. M. vo X., pred barom D. Q., po predchádzajúcej
hádke, fyzicky napadol Q. U. tak, že ho najmenej jedenkrát udrel päsťou do tváre a po jeho páde na
zem ho najmenej jedenkrát kopol do oblasti tváre a tak mu spôsobil otras mozgu ľahkého stupňa, tržnú
ranu v parietálnej oblasti hlavy vpravo, odreninu a pomliaždenie nosa a krvnú podliatinu a pomliaždenie

pravého obočia s dobou liečenia 21 dní, pričom pri kopaní nechtiac zasiahol ruku tam prítomnej F. N.,
ktorej spôsobil silné pomliaždenie a podvrtnutie pravého zápästia s dobou liečenia od 2.11.2013 do
5.2.2014.

Za to obžalovanému uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., s poukazom na § 41 ods. 1, § 38 ods. 2,3, § 36
písm. l/, n/, § 56 ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 400,- eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad

úmyselného zmarenia výkonu uloženého peňažného trestu ustanovil náhradný trest odňatia slobody v
trvaní dvoch mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodených F. N., Q. U. a Q. zdravotnú poisťovňu
a.s., J., zdravotnú poisťovňu a.s. s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie tak obžalovaný, ako aj okresný prokurátor.

Okresný prokurátor podal odvolanie proti výroku o druhu a výmere trestu v neprospech obžalovaného.
Podľa jeho názoru okresný súd pri rozhodovaní o treste sa neriadil dôsledne príslušnými ustanoveniami
Trestného zákona, nesprávne vyhodnotil poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a okrem toho zvolil
nesprávny druh trestu, ktorým chcel pôsobiť na nápravu a prevýchovu obžalovaného. Ako poľahčujúcu
okolnosť, podľa jeho názoru, okresný súd nesprávne hodnotil, že obžalovaný napomáhal orgánom

činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti, čo však nie je pravdou, pretože obžalovaný
spáchanie skutku popieral a tvrdil, že sa iba bránil útoku poškodeného Q. U., pričom aj poškodená F. N.sa podľa jeho pôvodnej verzie mala zraniť, keď sa do konfliktu zamiešala. Na druhej strane okresný súd
pri odôvodňovaní uloženého trestu nezistil žiadne priťažujúce okolnosti, napriek tomu, že obžalovaného
uznal vinným hneď z troch trestných činov a mal teda použiť pri ukladaní trestu aj ust. § 37 písm.

h/ Tr. zák. Nebol preto dôvod aplikovať ust. § 38 ods. 3 Tr. zák. Podľa názoru prokurátora okresný
súd pochybil aj pri výbere trestu, pretože obžalovaný spáchanou trestnou činnosťou nielenže nezískal
majetkový prospech, ale je študentom, teda osobou bez stáleho príjmu, preto by mohol mať sám ťažkosti
s jeho zaplatením a trest by mohol nepriaznivo ovplyvniť aj náhradu škody, ktorú poškodeným spôsobil,
preto tento trest odporuje ustanoveniu § 56 ods. 5 Tr. zák. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol, aby

odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom peňažnom treste a sám obžalovanému
uložil úhrnný trest odňatia slobody v dolnej tretine sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na
primeranú skúšobnú dobu.

V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj obžalovaný, ktoré dodatočne aj písomne odôvodnil.
Jeho odvolanie smerovalo proti všetkým výrokom rozsudku. Napadnutý rozsudok považoval za

nezákonný, pretože bol vydaný na základe skutkových zistení, ktoré nemajú oporu vo vykonaných
dôkazoch a súd vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil. Zdôraznil, že posudzovanie každého prípadu
musí byť komplexné a prísne individuálne, nemožno jednoznačne stanoviť nejakú dobu, po ktorú musí
porucha zdravia trvať, aby poruchu zdravia bolo už možné považovať za ublíženie na zdraví. Musí však
ísť o takú poruchu zdravia, ktorá sťažuje postihnutému obvyklý spôsob života, alebo výkon obvyklej

činnosti, alebo má iný vplyv na obvyklý spôsob života postihnutého, a to nielen po krátku, prechodnú
dobu. Poukázal ďalej na závery znaleckého posudku, ktorý vypracoval znalec P.. F. Q., podľa ktorého
poškodený Q. U. z medicínskeho hľadiska utrpel ľahké poranenia, ktoré si vyžiadali jednoduchú liečbu,
skôr len pozorovanie a tlmenie bolestí hlavy a poškodeného len minimálne obmedzili v bežnom spôsobe
života, po celý čas liečby bol plne sebestačný. Uvedený záver znalca pri rešpektovaní a akceptovaní

definície pojmu ublíženie na zdraví podľa 123 ods. 2 Tr. zák., podľa názoru odvolateľa, jednoznačne
vylúčil uznanie obžalovaného za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.,
nakoľko zranenia, ktoré poškodený utrpel, ho žiadnym spôsobom neobmedzili v jeho obvyklom spôsobe
života. Ťažkou ujmou na zdraví sa na účely Trestného zákona rozumie len vážna porucha zdravia, alebo
vážne ochorenie, ktorou je aj porucha zdravia trvajúca dlhší

čas, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť v trvaní najmenej 42
kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. Ďalej
namietal, že podľa záverov znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný znalcom P.. Q., poškodená F.
N. utrpela zranenie ľahké, ktoré si vyžiadalo jednoduchú liečbu a poškodenú len mierne obmedzilo v
bežnom spôsobe života, pri starostlivosti o hygienu, pričom po celú dobu liečby bola plne sebestačná.

Podľa názoru odvolateľa v danom prípade nebola naplnená objektívna stránka trestného činu ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., nakoľko poškodenej, vzhľadom na závery znalca, nebola
spôsobená ťažká ujma na zdraví. Znalec uviedol, že pri prvom ošetrení dňa 2.11.2013 bolo zranenie
v zdravotníckom zariadení kvalifikované ako ľahké s dobou liečenia 3-4 dni, následne pri ďalších
ošetreniach bolo zranenie posúdené ako stredne ťažké s dobou liečenia 6-8 týždňov, znalec pripustil, že

k poraneniu poškodenej mohlo dôjsť i v čase od prvotného ošetrenia po druhé ošetrenie v ten istý deň.
Vzhľadom na uvedené a vzhľadom na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní, kedy ani jeden
vypočutý svedok nevidel obžalovaného kopnúť do ruky poškodenej, napriek tomu, že väčšina z nich
stála v bezprostrednej blízkosti, má za to, že nebolo preukázané, že sa obžalovaný predmetného skutku
dopustil. Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť,

že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného konania. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných
pochybností o tom, či sa obžalovaný žalovaného skutku dopustil, je potrebné tieto pochybnosti vykladať
v jeho prospech v zmysle zásady „in dubio pro reo“ a nie naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia sám o
sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok. Ďalej namietal, že rozsudok okresného súdu nie
je dostatočne odôvodnený, keď z odôvodnenia nie je zrejmé ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou

a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny. Súd sa vôbec nezaoberal pre veci významnými argumentmi, ktoré
predniesla obhajoba vo svojej záverečnej reči. Nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je
porušením Ústavou a Dohovorom garantovaného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý
proces, v tejto súvislosti poukázal na čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1

listiny základných práv a slobôd, na rozhodnutie Suominen vz. Fínsko z 1.7.2003, Tatishvili vz. Rusko z
22.2.2008, ako aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR III.ÚS 311/07 a IV.ÚS 14/07. Dôkazy vykonané na
hlavnom pojednávaní, podľa názoru odvolateľa, neodôvodňujú vyslovenie záveru o vine obžalovaného
v jednotlivých bodoch obžaloby, preto navrhol, aby krajský súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňatak,žeobžalovanéhospodobžalobyoslobodípodľa§285písm.b/Tr.por.,pretožeskutokniejetrestným
činom, alternatívne, aby podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd na podklade odvolania podaného oprávneným subjektom a v zákonom stanovenej lehote
preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že konanie predchádzajúce výrokom napadnutého rozsudku trpí vadami, v

dôsledku ktorých bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť. Okresný súd rozhodol predčasne,
pretože jeho skutkové zistenia sú neúplné, nevyrovnal sa so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie, a preto sú tu pochybnosti o správnosti jeho skutkových zistení a navyše rozsudok
neobsahoval náležitosti uvedené v § 168 ods. 1 Tr. por., z ktorého dôvodu je aj nepreskúmateľný.

Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ktoré dôkazy v predmetnej veci vykonal a

ktoré pojal za základ pre svoje rozhodnutie. V podstate uviedol, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní
dňa 9.5.2014 využil svoje zákonné právo a odmietol vo veci vypovedať. V prípravnom konaní ku
skutku vypovedal, pričom prvostupňový súd v dôvodoch rozsudku rozoberá výpoveď obžalovaného z
prípravného konania. Podľa § 278 ods. 2 Tr. por., ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu
na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len

na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané. V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že vychádzajúc zo zápisnice o hlavnom
pojednávaní zo dňa 9.5.2014, výpoveď obž. S. N. z prípravného konania nebola prečítaná, preto nebolo
možné sa o tento dôkaz opierať.

Následne prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého rozsudku poukázal na výpoveď pošk. Q. U., ktorý
uviedol, že spoločne s poškodenou F. N. a so svojimi priateľmi X. M., U. P. a Q. Q. boli v bare D. Q. vo
X., kde bol prítomný aj obžalovaný so svojimi priateľmi, pričom následne došlo ku konfliktu medzi nimi
tým spôsobom, že X. M. sa rozprávala pred barom s obžalovaným, oni v tom čase už privolali taxík,
volali M., aby išla s nimi, následne obžalovaný bol agresívny, udrel poškodeného, ktorý spadol na zem,

keď obžalovaný z miesta odchádzal, volali naňho, aby sa vrátil, pretože zavolali políciu, tento potom po
návrate opätovne napadol poškodeného.

Ďalej poukázal na výpoveď svedkyne F. N. a X. M., ktoré potvrdili výpoveď poškodeného Q. U.. X. M. ku
vzniku poranení F. N. uviedla, že toto ona nevidela. Ďalej poukázal na výpoveď svedka Q. Q., priateľa

poškodených, ktorý uviedol, že nevidel, ako došlo k napadnutiu poškodeného, pretože v čase, keď vyšiel
z baru, videl ako Q. U. a F. N. už ležali na zemi. Videl iba ako F. N. zakričala na obžalovaného, aby sa
vrátil, pretože volala políciu, vtedy sa obžalovaný otočil a viackrát kopol do poškodeného. Prvé kopnutie
smerovalo do tváre a rovnako tento svedok potvrdil, že nevidel ako došlo k zraneniu F. N., pretože táto
stála vedľa pošk. U..

Poukázal na výpovede svedkov P. M., D. W. a Q. Y., priateľov obžalovaného, ktorí tvrdili, že oni odišli z
baru do iného baru, cestou počuli konflikt, preto sa vrátili naspäť, kde od seba odťahovali obžalovaného
a poškodeného, následne išli pomaly ďalej a opätovne na nich kričali poškodení, načo sa obžalovaný
opäť vrátil späť, pričom zas videli, ako obžalovaný

a poškodený ležia na zemi, žiadne kopance a údery oni nevideli, videli iba vzájomné naťahovanie sa
medzi obžalovaným a poškodeným.

Ďalej prvostupňový súd poukázal na znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie chirurgia a traumatológia, P.. F. Q., ktorý popísal poranenia poškodených Q. U. a F. N..

Prvostupňový súd poukázal na výpoveď svedka P.. U. U., ktorý vyšetril poškodenú F., pričom tento
taktiež vyvrátil diagnózu zlomenina zobcovitého výbežku pravej vretenej kosti a zlomeninu člnkovej
kosti pravého zápästia. Poukázal aj na znalecké posudky znalcov z odboru psychológia F.. U. O. a
F.. Y. X., ktorí obaja znalci podali znalecký posudok vo vzťahu k poškodenej F. N.. V tejto súvislosti
krajský súd konštatuje pochybenie prvostupňového súdu v tom, že uznesenie Okresného súdu Svidník

sp. zn. 1T 38/14 zo dňa 12.1.2015, ktorým prvostupňový súd pribral do konania znalkyňu z odboru
psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých F.. Y. X., doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, a
to z dôvodu, že proti tomuto uzneseniu podala sťažnosť poškodená F. N., v ktorej namietala skutočnosť,
že už bola znalcom psychológom vyšetrená, a to F.. U. O., podľa jej názoru ďalšie vyšetrenie jej osobynebolo potrebné. Sťažnosť bola podávaná dňa 29.12.2014 (čl. 313) a doplnená bola 19.1.2015 (čl.
317). Prvostupňový súd túto sťažnosť nepredložil krajskému súdu na rozhodnutie. Následne bol vo veci
spracovaný znalecký posudok touto znalkyňou a znalkyňa bola aj vypočutá na hlavnom pojednávaní.

Bude preto úlohou prvostupňového súdu, aby po vrátení veci vyžiadal stanovisko poškodenej, či táto
trvá na podanej sťažnosti, a pokiaľ na nej zotrvá, bude potrebné spis predložiť krajskému súdu na
rozhodnutie o sťažnosti proti uzneseniu, ktoré sa nachádza na čl. 314-315. Pokiaľ by poškodená vzala
svoju sťažnosť späť, bude potrebné, aby okresný súd uznesením vzal na vedomie späťvzatie sťažnosti.

Následne okresný súd konštatuje, že po vykonaní dokazovania zhodnotil dôkazy týkajúce sa
skutku, ktorý spáchal obžalovaný, nezávisle, podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na
starostlivom zvážení všetkých okolností a dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či
dôkazy obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. V zmysle vykonaného
dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete
rozsudku, pričom bolo preukázané, že skutok vykazuje u obž. S. N. znaky prečinu ublíženia na zdraví

podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a že skutok spáchal zavinene obžalovaný, ktorý svojím konaním
naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty po stránke objektívnej, aj po stránke subjektívnej. K
hodnoteniu dôkazov uviedol len to, že nie je dôvod, aby súd neuveril výpovediam oboch poškodených,
svedkyne M., ako aj podaným znaleckým posudkom a výpovediam znalcov. Následne sa už zaoberal

len otázkou ukladania trestu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že takto predložený rozsudok je
nepreskúmateľný a nespĺňa kritériá uvedené v § 168 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa

spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou,
prečo nevyhovel návrhu na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď
posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak
rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

Krajský súd teda konštatuje, že v konaní, či už pred okresným súdom, alebo v prípravnom konaní,
boli vykonané v zásade dve skupiny protichodných dôkazov, a to bola výpoveď obžalovaného, ktorý v
prípravnom konaní uviedol, že došlo medzi ním a poškodeným ku konfliktu, že Q. U. už v bare naňho
slovne útočil v súvislosti s tým, že nechal v minulosti X. M.. X. M. sa s ním chcela rozprávať pred barom,

on s ňou preto vyšiel von a kamaráti išli zaplatiť účet, následne kamaráti vyšli von a išli smerom ku
pizzérii D., kde mali obžalovaného počkať, keďže on sa chcel v pokoji porozprávať s M.. Na to došiel k X.
M. poškodený U., opäť slovne naňho útočil a pohol sa oproti obžalovanému, chcel ho udrieť, naťahoval
ruku, ale obžalovaný zareagoval skôr a udrel poškodeného prvý, potom spadli na zem a bili sa na zemi.
Potom sa vrátili kamaráti, rozťahovali ich, lebo chceli zabrániť ďalšej bitke. Po tom, čo ich rozdelili, pošk.

U. naňho stále slovne útočil a chcel sa ďalej biť, opäť sa dostali do potýčky, spadli na zem. Keď vstávali
zo zeme, jedenkrát kopol poškodeného do oblasti tváre. Následne na miesto došli policajti. Priznal, že
rekreačne v minulosti trénoval kick-box v O.. Zranenia poškodenej F. N. vznikli tak, že ako sa oni bili, N.
sa snažila zabrániť bitke, zaplietla sa do toho, pričom si mohla zranenie spôsobiť sama. Vyhlásil, že si
je istý, že jej ruku nezlomil. Nechcel nikomu vedome ublížiť, bránil sa útoku.

Zo spáchania skutku obžalovaného v tomto štádiu konania usvedčuje poškodený Q. U., ktorý popísal
priebeh udalosti v podstate tak, ako je tento uvedený aj vo výroku rozsudku s tým, že sa nevedel vyjadriť
k vzniku poranení poškodenej N.. V podstatných bodoch jeho výpoveď potvrdila svedkyňa - poškodená
F. N., ako aj svedkyňa X. M. s tým, že F. N. uviedla, že pri druhom útoku, keď kričala na obžalovaného a

jeho kamarátov, aby sa vrátili, že zavolali políciu, na čo mal obžalovaný kopnúť do hlavy poškodeného
a následne ho mal opakovane kopať, kedy zasiahol aj do jej ruky. Svedkyňa X. M. potvrdila výpoveď Q.
U. ako poškodeného a poškodenej F. N., avšak na rozdiel od pošk. N. uviedla, že pri druhom napadnutí
obžalovaný kopol poškodeného iba raz, potom, čo bol poškodený na zemi, už ho obžalovaný nekopal.
Tu treba uviesť, že prvostupňový tento závažný rozpor medzi výpoveďou svedkyne N. a svedkyne M.

ponechal bez povšimnutia. Navyše svedkyne M. a N. uviedli, že priatelia obžalovaného, teda svedkovia
Q. Y., P. M. a D. W. vyšli von až po prvom útoku, teda rozporne vypovedajú aj o tom, kde sa títo svedkovia
nachádzali, keď obžalovaný, ako aj svedkovia Y., M. a W. tvrdili, že išli z baru napred, teda ešte pred
prvým konfliktom. X. M. v prípravnom konaní uviedla, že ostatní sa na mieste snažili zabrániť ďalšejbitke a navzájom sa naťahovali, že F. N. sa zapájala do bitky, nakoľko chcela bitke zabrániť, a pritom
jej mohlo byť neúmyselne zo strany obžalovaného spôsobené zranenie. Na hlavnom pojednávaní však
svedkyňa M. už uvádzala, že obžalovaný (pri druhom konflikte) kopol do hlavy poškodenému len raz,

k spôsobu, akým mohlo dôjsť k vzniku poranenia poškodenej N. uviedla, že to ona skutočne nevidela.
Rovnako tento rozpor ponechali tak prokurátor, prítomný na hlavnom pojednávaní, ako aj obhajca, či
splnomocnenkyňa poškodených a sudca bez povšimnutia, tento rozpor vôbec neodstraňovali. Navyše
k výpovedi X. M. sa poškodená F. N. vôbec nevyjadrovala.

Podľa§271ods.1Tr.por.pritomobžalovaného,poškodenéhoazúčastnenejosobysatrebapovykonaní
každého dôkazu opýtať, či sa chcú k nemu vyjadriť a vyjadrenie každého sa zapíše do zápisnice.

Ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní (čl. 187), prvostupňový súd sa k pripomienkam k
výpovedi svedkyne N. pýtal prokurátora, ktorého sa na pripomienky pýtať nie je potrebné, obhajcu
obžalovaného a zástupcu poškodeného. Pýtať sa na pripomienky k výpovedi svedka je treba, ako to

plynie z § 271 ods. 1 Tr. por., v prvom rade obžalovaného, ako aj poškodeného.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok Q. Q., ktorý na rozdiel od ostatných svedkov tvrdil, že prvý
útok nevidel, pretože bol ešte v bare, následne, keď vyšiel von, videl ležať U. a N. na zemi. Skutočnosť,
žeby mala N. spadnúť pri prvom napadnutí na zem však nepotvrdil nikto z prítomných, dokonca o

tom nehovorí ani N.. Obžalovaný a svedkyňa M. tvrdili, že po prvom útoku spadli na zem M., ako aj
poškodený U.. Taktiež svedok Q. povedal, že svedok Y. a ešte jeden človek mal držať poškodeného U.
a vtedy obžalovaný mal poškodeného biť. S. netvrdí nikto iný, okrem tohto svedka. Treba uviesť, že v
prípravnom konaní tento svedok neuviedol, žeby bola N. spadla na zem. V prípravnom konaní a zhodne
aj na hlavnom pojednávaní (pri druhom útoku) tvrdil, že pošk. U. držali dvaja. Rozpory vo výpovediach

tohto svedka v porovnaní s výpoveďami ostatných svedkov, ako aj jeho výpoveď učinenú na hlavnom
pojednávaní a v prípravnom konaní, ponechal prvostupňový súd bez povšimnutia, tieto rozpory vôbec
neodstraňoval.

Svedok U. zhodne potvrdil, že pri prvom útoku nebol prítomný, vyšiel von až keď svedkyňa N. kričala,

aby sa obžalovaný a jeho priatelia vrátili, že volala políciu, pričom videl ako obžalovaný viackrát kopol
do poškodeného, prvý kopanec mal byť priamo do hlavy. S touto výpoveďou svedka JV. P. pritom bolo
potrebnékonfrontovaťsvedkyňuM.,ktorátvrdila,žepridruhomútokuobžalovanýkopoldopoškodeného
len raz.

Svedkovia P. M. a Q. Y., priatelia obžalovaného, uviedli, že keď odchádzali z baru D. Q., poškodený
mal narážky na obžalovaného, oni išli napred k baru D., obžalovaný a poškodený sa začali naťahovať,
keď sa svedkovia otočili, bol už obžalovaný a poškodený na zemi, potom svedkovia zase odchádzali a
zas nadával poškodený na obžalovaného, urážal ho, videli, ako obžalovaný a poškodený ležia na zemi,
nevideli žiadne údery a kopnutia.

X. D. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nevidel žiadne údery zo strany poškodeného alebo
obžalovaného, ani žiadne útoky a kopance zo strany obžalovaného na poškodeného. V prípravnom
konaní však svedok uviedol, že
keď stáli pri bare D., vznikla bitka medzi S. N. a U., pričom on nevidel kto bitku vyprovokoval a ako k bitke

došlo. Taktiež uviedol, že k presnému priebehu bitky sa vyjadriť nevie, nakoľko v čase začiatku bitky stál
opodiaľ a nevidel ako vznikla. Tento rozpor, keď na hlavnom pojednávaní už jednoznačne uviedol, že k
žiadnym úderom a kopancom nedošlo, už odstraňovaný nebol.

Do konania pred súdom bol následne pribratý znalec P.. F. Q., ktorý sa vyjadril k poraneniam

poškodeného Q. U. a poškodenej F. N.. Poškodený U. v súvislosti so skutkom obžaloby mal utrpieť
ľahký otras mozgu prvého stupňa, tržnú ranu prvej temennej oblasti, pomliaždenie pravej okoloočnicovej
oblasti a odreninu nosa. Zo zdravotnej dokumentácie vyplynulo, že poškodený mal utrpieť aj podvrtnutie
krčnej chrbtice, avšak vzhľadom na to, že toto bolo diagnostikované až 12 dní po úraze, pričom v
doterajšej dokumentácii sa neobjavili žiadne ťažkosti zo strany krčnej chrbtice, neakceptoval znalec

súvislosť tohto poranenia s predmetným skutkom. Poranenia poškodeného hodnotil ako ľahké, pričom
akceptoval liečbu maximálne do 14 dní, aj keď sa poškodený liečil dlhšie v súvislosti s poranením
chrbtice. Čo sa týka mechanizmu vzniku poranenia, toto bolo, podľa znalca, spôsobené tak, ako je
uvedené v spise, teda mohlo vzniknúť násilím, kopnutím, ale mohlo ísť aj o úder hlavy o dlážku popáde. Na základe prezretia RTG snímok a snímku na CD nosiči vylúčil tento znalec zlomeniny ako ich
stanovil predchádzajúci znalec P.. Q., F.. v oblasti zápästia u pošk. F. N.. K poraneniu poškodenej N.
znalec uviedol, že poškodenú vyšetril 7 mesiacov po úraze, preskúmal jej zdravotnú dokumentáciu,

vrátane RTG snímku na CD nosiči, pričom dospel k záveru, že poškodená utrpela silné pomliaždenie a
podvrtnutie pravého zápästia, avšak nezistil žiadnu zlomeninu dolného konca pravej vretennej kosti ani
člnkovej kosti, pôvodne stanovené diagnózy hodnotil ako mylne interpretované RTG snímky. Išlo o ľahké
poranenia, liečba bola poskytnutá adekvátne, liečba pomliaždenín a podvrtnutia zápästia sa lieči 5-8
týždňov, akceptoval liečbu poškodenej, keď táto bola dlhšia ako obvykle, lebo v zdravotnej dokumentácii

sa nachádzajú dôkazy o bolestiach zápästia, preto akceptoval dĺžku liečby od 2.11.2013 do 5.2.2014,
pričom poškodená nebola práceneschopná, pretože išlo o študentku. Mechanizmus vzniku poranení
zodpovedá údajom poškodenej, teda mohlo k nemu dôjsť kopnutím do zápästia.

V súvislosti s týmto znaleckým posudkom potom krajský súd konštatuje, že nie je zrejmé, na základe
čoho stotožnil prvostupňový súd v napadnutom rozsudku dĺžku liečenia u poškodeného Q. U. na

dobu 21 dní, keďže znalec P.. Q. pripustil dobu maximálne 14 dní v písomne podanom znaleckom
posudku, pritom P.. Q. pripustil, že obdobné poranenia sa liečia od 10 do 14 dní. Taktiež nie je
zrejmé, ako vyhodnotil prvostupňový súd obmedzenia poškodeného v obvyklom spôsobe života, keďže
hodnotenie tohto aspektu sa v napadnutom rozsudku vôbec nenachádza. Zo znaleckého posudku,
ktorý písomne podal znalec, plynie, že liečba poškodeného U. spočívala v ošetrení rany na temene

a v tlmení bolesti poranených oblastí liekmi a telesným kľudom. Malo ísť o bežnú jednoduchú liečbu,
ktorá poškodeného nijako fyzicky nezaťažovala a poranenia ho mierne obmedzili v bežnom spôsobe
života slabými bolesťami a závratmi po dobu 10 až 14 dní. Z lekárskych správ plynie, že poškodený
U. mal byť hospitalizovaný v súvislosti s týmito poraneniami po dobu od 4.11.2013 do 8.11.2013, a to
na chirurgickom oddelenie NsP Svidník. Taktiež nie je zrejmé akým spôsobom vyhodnotil prvostupňový

súd znalecký posudok P.. Q. vo vzťahu k vzniku poranení F. N., keď z písomne podaného znaleckého
posudku plynie, že poškodená bola liečená od 2.11.2013 do 5.2.2014, pričom znalec pripustil, že
poranenia,akéutrpelasaliečiavprípadesilnéhopodvrtnutiaapomliaždeniazápästiavrozmedzíod5do
8 týždňov. V danom prípade trvala liečba ešte dva mesiace navyše, pričom nie je zrejmé ako vyhodnotil
tieto skutočnosti prvostupňový súd, keďže znalec v písomne podanom znaleckom posudku uviedol,

že doba liečby poškodenej síce bola značne predĺžená, ale vzhľadom k zaznamenaným bolestiam
zápästia adekvátna druhu, rozsahu a závažnosti poranenia. Z tohto znaleckého posudku plynie, že
vplyvom štádia liečby mala mať poškodená zápästie znehybnené sadrovou dlahou, čo ju obmedzilo
v starostlivosti o hygienu veľmi mierne pri určitom špecifickom úchope, v druhom štádiu už išlo o
rehabilitáciu zápästia a hybnosť zápästia mala poškodená mierne obmedzenú v dôsledku stuhnutia po

znehybnení sadrou a až na určitý špecifický úchop nebola nijako obmedzená, po celú dobu liečby bola
poškodená plne sebestačná, navštevovala školu, teda nebola práceneschopná.

Na hlavnom pojednávaní boli vypočutí aj znalci z odboru psychológie F.. U. O., ako aj neskôr pribratá
znalkyňa F.. Y. X., títo v podstate konštatovali, že poškodená F. N. mala zachovanú schopnosť správne

vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, nezistili u nej sklony k fabulácii, či ku klamstvu.
Skúmanie osoby poškodenej F. N. znalcami z odboru psychológie sa javí odvolaciemu súdu nadbytočné,
nemajúce súvis s prejednávanou vecou, keďže zo zdravotnej dokumentácie, ktorá sa nachádza v spise,
nevyplynulo, žeby snáď mala poškodená problémy s vnímaním, zapamätaním si, či reprodukciou a
neboli zistené ani iné zdravotné dôvody, odôvodňujúce skúmanie osobnosti poškodenej N.. Bol vypočutý

aj svedok P.. U., ktorý na žiadosť priateľa poškodenej N. túto osem mesiacov po vzniku poranenia vyšetril
v nemocnici v F., kde boli vykonané RTG vyšetrenia a vyšetrenie magnetickou rezonanciou, kde toto
vyšetrenie vylúčilo zlomeninu kosti, zistili stav po kontúzii zápästia staršieho dáta.

Na základe uvedeného potom krajský súd uzatvára, že po zrušení a vrátení veci sa bude musieť

prvostupňový súd v prvom rade vyporiadať s otázkou pribratia znalkyne F.. X. do konania, a to výzvou
na poškodenú F. N. s tým, či na podanej sťažnosti táto trvá. Následne po vysporiadaní sa s touto
otázkou bude potrebné, aby prvostupňový súd opätovne predvolal obžalovaného, pokiaľ tento odoprie
vypovedať, bude potrebné prečítať jeho výpoveď z prípravného konania. Následne bude nutné vypočuť
poškodeného Q. U. a poškodenú F. k tomu, ako títo boli obmedzení na obvyklom spôsobe svojho

života, po akú dobu po 2.11.2013. Q. U. bude potrebné dopočuť aj k tomu, že jednak obžalovaný ako
aj jeho priatelia, a to svedkovia P. M., Q. Y. a D. W. tvrdili, že poškodený mal pred samotným útokom
obžalovanému nadávať a verbálne ho provokovať. Taktiež ho bude potrebné dopočuť k rozporu, ktorý
tvrdil svedok Q., že v čase druhého napadnutia ho mali dvaja držať, keď ho bil obžalovaný. Rovnakobude potrebné opätovne vypočuť svedka Q. Q. ktorý tvrdil, na rozdiel od všetkých ostatných, že na
zemi videl po prvom útoku ležať aj svedkyňu N., jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní konfrontovať s
výpoveďou v prípravnom konaní, kedy neuviedol, že bola

N. na zemi a taktiež sa ho opätovne opýtať na to, či bol poškodený držaný dvoma osobami. Opätovne
bude potrebné predvolať a dopočuť aj svedkyňu X. M., ktorá tvrdila, že obžalovaný kopol poškodeného
pri druhom napadnutí iba raz, potom, čo bol tento na zemi, už ho nekopal a táto uvádzala, že nevie
ako vznikli poranenia F. N., keď v prípravnom konaní táto uviedla, že sa F. N. snažila zabrániť bitke a
vtedy mohlo dôjsť k neúmyselnému spôsobeniu zranení poškodenej. Taktiež je rozpor v jej výpovedi na

hlavnom pojednávaní a výpovedi v prípravnom konaní v tom, že táto uviedla, že ona si nevšimla, aby U.
vyprovokoval obž. N. k tomu, aby ho napadol, bola medzi nimi len výmena názorov hlavne kvôli tomu
ako sa obž. N. správal voči F. N.. Svedkovia však hovorili, že poškodený mal obžalovaného vyslovene
napádať a provokovať. Nech sa tiež vyjadrí svedkyňa M. k skutočnosti, že priatelia obžalovaného P.
M., Q. Y. a D. W. mali, podľa nej, výjsť z baru von až potom, keď bolo po prvej bitke, pričom všetci
títo svedkovia, vrátane obžalovaného, tvrdia, že oni vyšli z baru skôr, boli už pri pizzérii D. a potom sa

vrátili po prvom incidente a taktiež títo svedkovia tvrdili, že keď odchádzali, následne sa vrátili potom,
keď videli druhú bitku.

Až po odstránení týchto rozporov s tým, že po každej výpovedi je nutné dať priestor obžalovanému a
poškodeným, aby sa vyjadrili k výpovediam svedkov, bude možné vo veci spravodlivo rozhodnúť.

Prvostupňový súd sa bude musieť vysporiadať aj s námietkou obhajoby v tom smere, akým spôsobom
dospel okresný súd k záveru o tom, aká porucha zdravia bola spôsobená poškodeným, keď, ako už
krajský súd naznačil, znalec skonštatoval dĺžku liečenia poškodeného U. v rozmedzí od XX do 14
dní, prvostupňový súd uzavrel, že poškodený U. mal byť práceneschopný 21 dní a následne ako sa

vysporiadal s tým, že znalec uviedol, že obdobné poranenia, aké utrpela pošk. N. sa liečia od 5 do
8 týždňov, v danom prípade bola akceptovaná prvostupňovým súdom práceneschopnosť viac ako tri
mesiace.

Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa toho, že nie je možné použiť zápisnice o výpovediach svedkov,

ktoré boli vykonané po začatí trestného stíhania, avšak pred vznesením obvinenia, tu je treba
uviesť, že vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe, ako aj zo znenia § 119 ods. 2 Tr. por., za dôkaz
môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných
prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä
výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede na mieste,

rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka veci a listiny dôležité pre trestné konanie,
oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov
operatívno-pátracej činnosti. Z uvedeného potom plynie, že za dôkaz môžu slúžiť vlastne výpovede,
ktoré boli vykonané po začatí trestného stíhania, keďže ide o dôkazy vykonané podľa Trestného
zákona. Skutočnosť, že v tom čase nebol obžalovaný v postavení obvineného, teda, že ešte nebolo

vznesené obvinenie, má dopad len na výpovede tých osôb, ktoré majú právo odoprieť výpoveď vo
vzťahu k obvinenému. V danom prípade svedkovia vypočutí v tomto konaní nie sú osobami blízkymi
obžalovanému, a preto skutočnosť, že nevedeli kto je v čase ich výsluchu obvineným, neodôvodňuje
možnosť využitia práva odoprieť výpoveď proti tomuto obvinenému. Pokiaľ ide
o skutočnosť, že svedkovia musia byť aspoň raz kontradiktórne vypočutí, je potrebné uviesť, že po

podaní obžaloby boli všetci svedkovia vypočutí v prítomnosti obhajcu obžalovaného, a preto námietka o
tom, že neboli vypočutí kontradiktórnym spôsobom je irelevantná. Výpovede svedkov, ktoré boli urobené
po začatí trestného stíhania, nielen môžu byť podkladom pre odstraňovanie rozporov vo výpovediach,
ale musia byť tieto rozpory odstraňované, pričom odstraňovanie rozporov vo výpovediach je v prvom
rade úlohou prokurátora, ako aj obhajcu obžalovaného, či splnomocnenca poškodených.

Súd môže podľa § 2 ods. 11 Tr. por. aj sám odstraňovať tieto rozpory, k tomu je treba uviesť, že
v prípade, ak ide o trestné činy, pri ktorých došlo k ohrozeniu, či porušeniu života a zdravia súd
môže vystupovať, podľa názoru krajského súdu, aktívnejšie, keďže k postihovaniu páchateľov trestných
činov, pri ktorých dochádza k porušovaniu, ohrozovaniu zdravia a života Slovenskú republiku viažu

medzinárodné dohovory.

Následne bude potrebné vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie súd musí byť predovšetkým
odôvodnené tak, aby toto bolo preskúmateľné, teda bude nutné hodnotiť rozpory v jednotlivýchvýpovediach, pokiaľ tieto rozpory naďalej budú pretrvávať. Taktiež bude potrebné hodnotiť a posúdiť,
či došlo v prípade poškodených k ujme na zdraví, či už k ľahkej alebo ťažkej tak, ako to zákon
stanovuje a prvostupňový súd bude musieť vyhodnotiť náležitým spôsobom aj znalecký posudok znalca

P.. F. Q.. Pokiaľ prvostupňový súd bude považovať za potrebné pri tomto posudzovaní dopočuť znalca
P.. Q., je to na úvahe prvostupňového súdu, či znalca dopočuje, keďže krajský súd, vzhľadom na
nepreskúmateľnosť rozhodnutia nevie, akými úvahami sa súd pri hodnotení tohto znaleckého posudku
riadil a prečo ustálil skutok tak, ako je uvedené v napadnutom rozsudku.

Pokiaľ ide o námietky prokurátora, tu treba opakovane konštatovať, ako už bolo rozhodnutiami krajského
súdu opakovane uvádzané, poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. spočívajúcu v tom,
že obžalovaný napomáhal orgánom činným v trestnom konaní je možné použiť, ak obžalovaný
aktívnym spôsobom napomáha orgánom činným v trestnom konaní, o takýto prípad pôjde napr. ak
obžalovaný usvedčil spolupáchateľov, resp. urobil oznámenie, kde sa predmety pochádzajúce z trestnej
činnosti nachádzajú, alebo inak aktívne napomáhal orgánom činným v trestnom konaní. Samotná

účasť obžalovaného na vyšetrovacích úkonoch je jeho povinnosťou, žiadnu inú aktivitu zo strany
obžalovaného v tomto konaní ani krajský súd nezistil.

Čo sa týka právnej kvalifikácie výtržníctva, výtržnosťou sa rozumie konanie, ktoré závažným spôsobom
hrubo narušuje verejný poriadok a je pre neho typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj

páchateľa k zásadám občianskeho spolunažívania. Takéto fyzické alebo psychické násilie je namierené
proti osobám, alebo veciam, alebo ide o prejavy vzbudzujúce obavy o bezpečnosť ľudí, alebo majetku,
resp. výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb súčasne prítomných. Z hľadiska materiálnej stránky
prečinu výtržníctva podľa § 364 Tr. zák. je potrebné uvážiť najmä intenzitu a priebeh útoku, posúdiť
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, zisťovať pohnútku činu a zhodnotiť osobu páchateľa. Pokiaľ ide

o pohnútku, je treba zisťovať, či išlo o pohnútku, ktorou páchateľ prejavil svoju aroganciu voči ostatným
občanom, alebo či bol vyprovokovaný a vybočil z rámca normálnej reakcie, je treba zvážiť, či došlo k
následkom a akým. V prípade, ak je páchateľ stíhaný pre viac trestných činov, je potrebné závažnosť
každého prečinu hodnotiť samostatne. Aj hodnotenie jednotlivých prečinov v tomto prípade v rozsudku
prvostupňového súdu absentuje.

K námietkam prokurátora, ktorý uviedol, že neboli splnené podmienky pre uloženie peňažného trestu,
krajský súd uvádza, že peňažný trest podľa § 56 ods. 2 Tr. zák. je možné uložiť aj v prípade, ak páchateľ
trestným činom nezískal, alebo sa nesnažil získať majetkový prospech, ak je ukladaný za prečin a
vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá,

avšak v každom prípade je potrebné skúmať, či je vôbec páchateľ schopný peňažný trest zaplatiť (§ 57
ods. 1 Tr. zák.). Pri ukladaní peňažného trestu je tiež potrebné zaoberať sa tým, či uložením peňažného
trestu nebude zmarená možnosť náhrady škody spôsobenej trestným činom (§ 56 ods. 5 Tr. zák.). V
tejto súvislosti treba prokurátorovi prisvedčiť, že obžalovaný je študentom, nie je zrejmé, aby mal nejaký
príjem, či úspory a pokiaľ by prvostupňový súd dospel k záveru, že sa dopustil trestného činu, bude

potrebné skúmať jeho majetkové pomery, či tento má nejaký príjem, úspory, a či by bol schopný uhradiť
peňažný trest. Taktiež sa bude musieť prvostupňový súd vysporiadať s otázkou, či zaplatenie peňažného
trestu neohrozí prípadnú náhradu škody.

Aj keď je pravdou, že trestný proces je v súčasnej dobe v podstate kontradiktórny a strany na poslednom

hlavnom pojednávaní vykonanie ďalších dôkazov nenavrhli, neznamená to, že v prípade, ak je to pre
správne rozhodnutie potrebné, je možné vykonať aj také dôkazy, vykonanie ktorých navrhnuté nebolo.
Bez doplnenia dokazovania v naznačenom smere, prípadne vykonania dôkazov ďalších, ktoré strany
navrhnú, alebo vykonanie ktorých sa ukáže byť potrebným a odstránenia vyššie uvedených nedostatkov,
nebude možné vo veci spravodlivo rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.