Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Tomáš Novák

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18CbZm/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111208754
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Novák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8111208754.8

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci navrhovateľa: VÚB Leasing,
a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, 820 05 Bratislava, IČO: 31 318 045 proti odporcom v 1. rade: B., v 2.
rade: M.,, o zaplatenie 69.953,08 Eur zo zmenky s prísl., o námietkach proti zmenkovému platobnému
rozkazu, takto

r o z h o d o l :

Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Prešov zo dňa 27.10.2011, č.k. 18 Zm/10/2011

- 24 p o n e c h á v a v p l a t n o s t i .

Účastníkom náhradu trov konania o námietkach n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Na základe navrhovateľom predloženej zmenky a jeho písomného návrhu vydal dňa 27.10.2011 tunajší
súd zmenkový platobný rozkaz č.k. 18 Zm/10/2011 - 24, ktorým odporcom v 1. a 2. rade uložil, aby

do troch dní od doručenia tohto zmenkového platobného rozkazu zaplatili spoločne a nerozdielne
navrhovateľovi zmenkovú sumu 69.953,08 € so 6% úrokom ročne od 31.3.2011 do zaplatenia, 233,17
€ ako odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy a trovy konania vo výške 4.197 €, alebo aby v
tej istej lehote podali u podpísaného súdu odôvodnené námietky, v ktorých musia uviesť všetko, čo proti
tomuto zmenkovému platobnému rozkazu namieta.

Proti tomuto platobnému rozkazu podali odporcovia včas námietky s odôvodnením, že predložená
zmenka je už z časti vyplatená, jej výška je sporná a preto navrhli zmenkový platobný rozkaz zrušiť
v plnom rozsahu.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 20.12.2011 žiadal, aby súd ponechal vydaný zmenkový
platobný rozkaz v platnosti. Námietky odporcov označil za nedôvodné s tým, že doposiaľ neeviduje

žiadnu úhradu na zmenku.

Na prejednanie námietok bolo v súlade s ust. § 175 ods. 3 O.s.p. nariadené pojednávanie na deň
4.2.2014, na ktoré boli účastníci konania riadne predvolaní.
- 2 -

Navrhovateľ svoju neúčasť na pojednávaní riadne ospravedlnil podaním zo dňa 4.2.2014, z
dôvodu množstva neodkladných pracovných povinnosti, zároveň súhlasil s pojednávaním veci
bez jeho prítomnosti. Odporcovia splnomocnili na konanie JUDr. Matúša Hriba - advokáta, ktorý
požiadal o odročenie pojednávania bez prejednania veci, nakoľko zastupovanie prevzal len deň pred
pojednávaním, nie je úplne oboznámený so všetkými skutočnosťami, ktorého sa nachádzajú v spise
aj v správcovskom spise, a teda nie je zachovaná lehota na prípravu na pojednávanie. Súd žiadosti

odporcov v zmysle ustanovenia § 115 ods. 2. O.s.p. vyhovel.Nový termín pojednávania bol súdom stanovený na deň 10.4.2014, na ktorý navrhovateľ opakovane
ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil s pojednávaním veci bez jeho prítomnosti. Právny zástupca
odporcov pred začatím dokazovania vo veci samej navrhol pripojiť konkurzný spis úpadcu Automont

J.M. s.r.o., najmä z hľadiska preskúmania, či navrhovateľ ako veriteľ si v konkurznom konaní proti
tomuto úpadcovi prihlásil pohľadávku a či táto bola v časti, prípadne v inom rozsahu uspokojená. Ako
uviedol, táto okolnosť má vplyv na toto konanie, pričom aj v podaných námietkach odporcovia ako dlžníci
mali na mysli zaplatenie časti pohľadávky práve uspokojením hlavného dlžníka v rámci konkurzného
konania. Túto skutočnosť ani navrhovateľ ani súd zatiaľ nezohľadnili, nakoľko nebolo k tomu vykonané

dokazovanie. Zároveň namietol, že zmenka bola zo strany navrhovateľa vyplnená v rozpore s dohodou
o vyplňovanom práve z hľadiska sumy. Pokiaľ sa preukáže že navrhovateľ si neprihlásil predmetnú
pohľadávku proti dlžníkovi v pôvodnom konkurznom konaní, táto zanikla a nakoľko vzťah voči odporcom
v l. a 2.rade má akcesorický charakter tak vzhľadom na zánik pôvodného záväzku zanikla aj ich
povinnosť titulom ručiteľského záväzku, čo je dôvod na zamietnutie žaloby.
Po pripojení navrhnutých súvisiacich spisov bol ďalší termín pojednávania stanovený na deň 29.5.2014,

na ktorý boli účastníci konania ako aj právny zástupca odporcov riadne predvolaní. Právny zástupca
odporcov elektronicky dňa 28.5.2014 ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu plnenia iných naliehavých
pracovných povinnosti, ako aj neúčasť odporcov a súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti, v
zmysle dovtedajších prednesov. Prítomná zástupkyňa navrhovateľa pred začatím pojednávania súdu
oznámila, že sa navrhovateľovi medzičasom podarilo skontaktovať s právnym zástupcom odporcov.

S cieľom nenavyšovať náklady konania sa predbežne dohodli na stretnutí, ktoré by malo vyústiť do
mimosúdnej dohody, preto navrhla pojednávanie odročiť približne o 1 mesiac.
Súd návrhu navrhovateľa o odročenie pojednávania vyhovel a stanovil nový termín pojednávania na
deň 3.7.2014, na ktorý boli účastníci konania ako aj právny zástupca odporcov riadne predvolaní. E-
mailovým podaním zo dňa 30.6.2014 zástupkyňa navrhovateľa súdu oznámila, že zo strany odporcov

nedošlo k predloženiu návrhov na uzavretie súdneho zmieru , preto navrhla konať vo veci a rozhodnúť
v zmysle podaného návrhu v ich neprítomnosti.
E-mailovým podaním zo dňa 1.7.2014 odporca v 1. rade súdu oznámil, že im pôvodný právny zástupca
nepredložil návrhy na uzatvorenie zmieru, ani im to včas neoznámil, preto bol z právneho zastupovania
vo veci odvolaný, čo e-mailom potvrdil aj odvolaný právny zástupca aj s pripojenou dohodou o ukončení

plnomocenstva ku dňu 23.6.2014. Súčasne odporca v 1. rade požiadal o odročenie pojednávania
z dôvodu preštudovania spisu novým právnym zástupcom JUDr. Petrom Čurillom. Plnomocenstvo k
zastupovaniu pre nového právneho zástupcu odporcovia ani dodatočne nepredložili.

- 3 -

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinný. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec

prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy.

Ako vyplýva z uvedeného ustanovenia, procesná aktivita účastníka nie je zásadne nevyhnutná preto,
aby súd mohol pokračovať v začatom konaní. Povinnosťou súdu v občianskom súdnom konaní je

poskytnúť jeho účastníkom súdnu ochranu v rozsahu a za podmienok stanovených v zákone spôsobom
rešpektujúcim ich základné procesné práva zakotvené v čl. 46 až 48 Ústavy Slovenskej republiky (najmä
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, právo byť prítomný pri prerokovaní svojej veci a
mať možnosť vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na právnu pomoc v konaní, ako aj
právo vyjadriť sa a mať možnosť predniesť súdu svoju argumentáciu v podmienkach porovnateľných s

podmienkami druhej strany). V prípade kolízie uvedených práv zapríčinenej spôsobom ich uplatňovania
zo strany účastníkov v civilnom sporovom konaní je však povinnosťou súdu zabezpečiť ich spravodlivú
rovnováhu (nález ÚS SR, sp. zn. III. ÚS 239/06). Procesná pasivita jedného z účastníkov, ktorá môže
spočívaťajvjehoopakovanejneúčastinapojednávaniach,nemôžemaťzanásledokneprimeranýzásah
do práva druhého účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48

ods. 2 Ústavy SR, najmä ak právo predniesť svoju argumentáciu (námietky) mu bolo zachované a mal
dostatočný priestor a možnosť vyjadriť sa. Zákonné podmienky na prejednanie veci v jeho neprítomnosti
určuje § 101 ods. 2 veta druhá O.s.p., t.j. ak sa riadne predvolaný účastník na pojednávanie nedostavil a
nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Dôležitosť dôvodu, pre ktorý účastník žiadao odročenie pojednávania, posudzuje vždy súd, a to so zreteľom na všetky okolnosti, či je porovnateľný
s významom pojednávania, i v súvislosti s ďalšími právne a skutkovo významnými skutočnosťami
prípadu. Treba prihliadať aj na to, aké prekážky bránili účastníkovi v účasti na predtým nariadených

pojednávaniach, a v neposlednom rade aj na to, akú dôležitosť má prekážka, pre ktorú žiada odročiť
ďalšie pojednávanie.

V danom prípade boli odporcovia na nariadený termín pojednávania na deň 3.7.2014 predvolaní s
dostatočným časovým predstihom (22 dní), a mali tak dostatok času pripraviť sa naň a usporiadať svoje

záležitosti tak, aby sa na ňom mohli zúčastniť, ak mali záujem na prejednaní veci v ich prítomnosti,
prípadne aj s novým právnym zástupcom . Činnosť osoby súvisiaca s predvolaním na konanie na
súde patrí medzi občianske povinnosti podľa § 137 ods. 4 Zákonníka práce, na ktoré je zamestnávateľ
v zmysle ust. § 136 ods. 1 ZP povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne
potrebný čas. O odročenie pojednávania odporcovia požiadali z dôvodu preštudovania spisu novým
právnym zástupcom, pre ktorého plnomocenstvo ani dodatočne nepredložili a to až bezprostredne pred

vytýčeným termínom. Vzhľadom na uvedené, ako aj s prihliadnutím na doterajší postup odporcov pri
nariadených pojednávaniach ako aj na procesnú situáciu, keď vzhľadom na tzv. koncentračnú zásadu
(§ 175 ods. 3 O.s.p.) bolo pojednávanie nariadené len na prejednanie včas podaných námietok, ktoré
už nemožno rozširovať a ktoré podali práve odporcovia, tí mali dostatok času na prípravu a bola
im poskytnutá možnosť (opakovane), aby vec bola prejednaná v ich prítomnosti, súd ďalšej žiadosti

o odročenie pojednávania nevyhovel, uvedený dôvod nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie
pojednávania v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. a námietky prejednal v ich neprítomnosti.

- 4 -

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, fotokópie zmenky, úradného záznamu o tom, že
originál zmenky bol daný do úschovy pokladne tunajšieho súdu, Dohody o vyplňovacom práve k
blankozmenke, Zmluvy o spolupráci, výpisu z účtu navrhovateľa, Zmenkového platobného rozkazu,
spisu Okresného súdu Prešov sp.zn. 2 R/1/2011, spisu Okresného súdu Prešov sp.zn. 2 R/3/2011, a
zistil tento skutkový stav:

Dňa 3. decembra 2009 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ, odporca v 1. rade ako avalista, odporca v
2. rade ako avalista a obchodná spoločnosť AUTOMONT J.M., s.r.o., sídlo Počekanec 16/26, 094
31 Hanušovce nad Topľou, IČO: 31 699 618, zast. štatutárnym orgánom p. Jánom Molitorisom,
konateľom ako dlžník Dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke, ktorá spolu s blankozmenkou

vystavenou dlžníkom a avalovanou odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade dňa 3. decembra 2009
slúži na zabezpečenie všetkých pohľadávok navrhovateľa voči dlžníkovi, vyplývajúcich zo zmluvného
vzťahu medzi navrhovateľom a dlžníkom založeného Zmluvou o spolupráci č. S0231, uzatvorenej medzi
zmluvnými stranami navrhovateľ ako Kupujúci a Dlžník ako predávajúci. Zmluva o spolupráci tvorí
prílohu Dohody.

Vlastná zmenka (blankozmeka) bola vystavená dlžníkom ako vystaviteľom dňa 3.12.2009, avalovaná
odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade a bola na nej vyznačená doložka „BEZ PROTESTU“. Ako
miesto platenia bolo určené sídlo navrhovateľa.
V zmysle čl. III. Dohody bolo navrhovateľovi udelené vyplňovacie právo k blankozmenke, v zmysle
ktorého je navrhovateľ oprávnený, ak dlžník nesplní riadne a včas niektorý zo svojich záväzkov, alebo

čo i len časť, vyplývajúcich zo Zmluvy o spolupráci č. S0231 uvedenej v čl. II. Dohody,
doplniť blankozmenku o dátum splatnosti zodpovedajúci dňu vyplnenia zmenky a o zmenkovú sumu
zodpovedajúcu súčtu záväzkov dlžníka voči navrhovateľovi, určených v súlade s čl. II. Dohody a menu,
v ktorej má dlžník záväzky zaplatiť. Navrhovateľ je v zmysle čl. III. bod 3.3 Dohody oprávnený vyplniť
blankozmenku aj vtedy, ak sa rozhodne prostredníctvom nej uplatniť iba časť svojich pohľadávok.

Dňa 10.12.2009 poskytol navrhovateľ dlžníkovi zálohu vo výške 66.387,84 € v zmysle Zmluvy o
spolupráci.

Navrhovateľ vyčíslil zmenkovú sumu nasledovne:

Suma 66.387,84 € predstavuje poskytnutú zálohu, ktorú mal dlžník vrátiť navrhovateľovi z dôvodu
neplnenia záväzkov vyplývajúcich z ustanovení Zmluvy o spolupráci č. S0231 a suma 3.565,24 €
predstavuje províziu navrhovateľa v zmysle čl. II. bod 3) Zmluvy o spolupráci. Súčet týchto dvoch
položiek tvorí sumu 69.953,08 €.Vzmyslečl.II.bod3)Zmluvyospolupráci:„...Vprípade,žePredávajúciobjemomrealizovanýchdodávok
za daný mesiac nepokryl 100% poskytnutej zálohy, kupujúci je oprávnený požadovať od predávajúceho
províziu vo výške jedno mesačného Euriboru +5% p.a. prepočítanej na obdobie konkrétneho mesiaca

zo sumy poskytnutej zálohy.
Navrhovateľ pristúpil dňa 30.3.2011 k vyplneniu blankozmenky v zmysle Dohody. Ako zmenkovú sumu
vyplnil sumu vo výške 69.953,08 €, vyčíslenú vyššie, menu EUR a dátum splatnosti 30.3.2011.
Keďže Dlžník ako Vystaviteľ zmenky neuviedol deň splatnosti zmenky, tá sa považuje za splatnú na
videnie v súlade s ust. čl. I. § 76 ods. 2 zák. č. 191/1950Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej primerane

aj „ZZaŠ“), cit. § 76 ods. 2.“
V súlade s § 34 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 ZZaŠ, „zmenka na videnie je splatná (sročná) pri
predložení“. Na zmenku nebolo doteraz nič zaplatené.

- 5 -

Z obsahu navrhovateľom predloženej zmenky súd zistil, že sa jedná o vlastnú zmenku, ktorou sa
spoločnosť AUTOMONT J.M., s.r.o ako jej vystaviteľ zaviazala zaplatiť navrhovateľovi ako remitentovi
zmenkovúsumuvyplnenúvzmysleDohoduovyplňovacomprávekblankozmenke vovýške69.953,08,-
€, so splatnosťou 30.marca 2011 a miestom platenia Mlynské Nivy 1, 820 05 Bratislava ( sídlo
navrhovateľa ). Ako miesto a dátum vystavenia je na zmenke uvedené Bratislava 3. decembra 2009.

Zmenka doposiaľ indosovaná nebola.

V predmetnej veci odporcovia namietali, že predložená zmenka je už z časti vyplatená, jej výška je
sporná. Taktiežprostredníctvomprávnehozástupcudodatočnepoukázalinato,ževkonkurznomkonaní
úpadcu Automont J.M. s.r.o., bol nárok navrhovateľa v časti prípadne v inom rozsahu uspokojený.

Zároveň namietli, že zmenka bola zo strany navrhovateľa vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovanom
práve z hľadiska sumy ako aj na možný zánik nároku, pokiaľ by sa preukázalo, že navrhovateľ si
neprihlásil predmetnú pohľadávku proti dlžníkovi v pôvodnom konkurznom konaní, nakoľko vzťah voči
odporcom v l. a 2.rade má akcesorický charakter, tak vzhľadom na zánik pôvodného záväzku zanikla
aj ich povinnosť titulom ručiteľského záväzku.

V zmysle ustanovenia § 175 ods. 3 O.s.p na námietky podané neskôr ( po 3 dňoch ) už nemožno
prihliadať. V súvislosti s doplnenými namietanými skutočnosťami v prednese právneho zástupcu
odporcov súd výkladom koncentračnej zásady v súlade s prijatým záverom vyplývajúcim s Nálezu
Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS 3300/07 zo dňa 26.03.2009 , podľa ktorého reštriktívny

výklad koncentračnej zásady zmenečných námietok v spojení s dôkaznými návrhmi, resp. sťahovanie
koncentrácie na dôkazné návrhy, predstavuje porušenie princípu spravodlivosti, a je zásahom do práva
zakotveného v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a v jeho dôsledku aj v čl. 11 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd dospel k záveru, že nie je povinnosťou odporcov v námietkach označovať
priamo dôkazy, ktoré sa majú v rámci vykonaného dokazovania uskutočniť. Preto doplnené skutočnosti

posúdil ako označenie dôkazov preukazujúcich skutočnosti namietané v podaných námietkach.

Podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch (ďalej len „ZoZŠ“) - vlastná zmenka
obsahuje označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom

je táto listina spísaná; bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; údaj sročnosti; údaj miesta,
kde sa má platiť; meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; dátum a miesto vystavenia zmenky;
podpis vystaviteľa.

Ako vyplýva z cit. ustanovenia zákon ustanovuje formálne obsahové náležitosti zmenky, ale neurčuje

poradie ich vzniku. Pre formálnu platnosť zmenky a jej uplatňovanie ako abstraktného cenného papiera
preto postačí, ak zmenka pri jej uplatnení obsahuje podstatné náležitosti kryté podpisom vystaviteľa.
Uvedené samozrejme nebráni, ak nejde o dobromyseľného následného majiteľa zmenky, vznášať pri
jej uplatnení námietky porušenia iných ustanovení tohto zákona, resp. týkajúce sa okolností a vzťahov z
ktorých zmenka povstala (súvisiacich s prvým majiteľom zmenky). Z formálneho hľadiska po opätovnom

preskúmaní zmenkovej listiny však súd dospel k záveru, že predložená zmenka má všetky

- 6 -zákonom stanovené náležitosti, pričom aj podpisy vystaviteľa na nej odporcovia (s
poznámkou, že ju podpísali ešte ako blankozmenku) nepopreli.

Odporcovia vo svojich námietkach vzniesli aj námietku vyplnenia blankozmenky v rozpore s dohodou
o vyplňovacom práve.

Podľa čl. I § 17 zákona č. 191/1950 Sb. ZoZŠ - kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom,

okrem ak majiteľ pri nadobudnutí zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I § 10 ZoZŠ - ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Argumentom a contrario z citovaného ustanovenia vyplýva, že námietky, ktoré sa zakladajú na osobných
vzťahoch k terajšiemu majiteľovi uplatňujúcemu zmenečnú pohľadávku sú zo strany dlžníka prípustné,
a keďže navrhovateľ je v danom prípade na zmenke v postavení remitenta, je teda prvým a pôvodným
majiteľom zmenky, sú voči nemu prípustné i tzv. kauzálne námietky založené na vzťahoch z ktorých
zmenka povstala, a v prípade pôvodne neúplnej zmenky teda i námietky vyplnenia blankozmenky

v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve bez potreby preukazovania že majiteľ zmenky pri jej
nadobúdaní konal zlomyseľne alebo sa previnil hrubou nedbanlivosťou (majiteľ neodvodzuje svoje právo
od právneho predchodcu na zmenke, nenadobúdal zmenku, ak mal pôvodne blankozmenku a vypĺňal
ju sám).

Z nespochybnených tvrdení odporcov, resp. zhodných tvrdení účastníkov a Zmluvy o zriadení
vyplňovacieho práva k blankozmenke si pritom súd osvojil, že predmetná zmenka bola skutočne pri
vydaní (vystavení) neúplná a mala slúžiť na zabezpečenie všetkých pohľadávok navrhovateľa voči
dlžníkovi, vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a dlžníkom založeného Zmluvou
o spolupráci č. S0231, uzatvorenej medzi zmluvnými stranami navrhovateľom a dlžníkom. Zmluva o

spolupráci tvorí prílohu Dohody. Podľa písomného vyhotovenia tejto zmluvy bol navrhovateľ oprávnený,
ak dlžník nesplní riadne a včas niektorý zo svojich záväzkov, alebo čo i len časť, vyplývajúcich zo Zmluvy
ospolupráci č.S0231uvedenejvčl.II.Dohody,doplniťblankozmenkuodátumsplatnostizodpovedajúci
dňu vyplnenia zmenky a o zmenkovú sumu zodpovedajúcu súčtu záväzkov dlžníka voči navrhovateľovi,
určených v súlade s čl. II. Dohody a menu, v ktorej má dlžník záväzky zaplatiť. Navrhovateľ je v zmysle

čl. III. bod 3.3 Dohody oprávnený vyplniť blankozmenku aj vtedy, ak sa rozhodne prostredníctvom nej
uplatniť iba časť svojich pohľadávok.

Podľa § 48 z. č. 191/1950 Zb. o majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka
prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy

protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej
sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

- 7 -

Podľa čl. I § 3 ods. 2 ZoZŠ - vo zmenke môže byť udaný ako zmenečník sám vystaviteľ.

Podľa § 175 ods. 1 veta prvá O.s.p. - ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti
ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh

zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní
zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých
musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu
namieta.

Podľa § 175 ods. 3 veta prvá O.s.p. - ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie
pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať.Podľa § 266 ods. 1 OBZ - prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol
strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa § 266 ods. 2 OBZ - v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa
prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav
vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla
v tomto styku prikladá.

Pri výklade dojednania o vyplňovacom práve súd vychádzal jednak z jeho doslovného gramatického
výkladu, keď písomná zmluva toto oprávnenie podmieňuje nesplnením riadne a včas niektorého zo
záväzkov dlžníka súčasne prihliadol aj na pravdepodobný účel tohto dojednania, ktorým bolo zrejme
viazať zaplatenie poskytnutej zálohy ako aj dohodnutej provízie podľa predmetnej Zmluvy o spolupráci.

Ako vyplýva z vykonaného dokazovania dlžník si nesplnil svoje záväzky zo Zmluvy o spolupráci č.

S0231, navrhovateľ teda bol oprávnený doplniť blankozmenku o dátum splatnosti zodpovedajúci dňu
vyplnenia zmenky a o zmenkovú sumu zodpovedajúcu súčtu záväzkov dlžníka voči navrhovateľovi,
určených v súlade s čl. II. Dohody a menu, v ktorej má dlžník záväzky zaplatiť, tak ako je to vyššie
špecifikované. Námietku vyplnenia blankozmenky v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve preto súd
posúdil ako bezdôvodnú.

Odporcovia v podaných námietkach uviedli, že zmenka je už z časti vyplatená, jej výška je sporná a
taktiež, že navrhovateľ si neprihlásil predmetnú pohľadávku proti dlžníkovi v pôvodnom konkurznom
konaní a preto táto zanikla aj vo vzťahu k zmenkovým ručiteľom.

Zmenkové ručenie je zabezpečovacím vzťahom, v ktorom zmenkový ručiteľ (avalista) vyznačí svoj
záväzok popri niektorej inej zmenkovo zaviazanej osobe. Zmenkové ručiteľstvo zabezpečuje splnenie
pohľadávky zo zmenkového záväzku, pričom zmenkový ručiteľ je zaviazaný rovnako ako dlžník, za
ktorého sa zaručil. Ručiteľské vyhlásenie sa robí ručiteľskou doložkou, ktorá sa vyjadruje slovami „ako
ručiteľ“ alebo „per aval“. Odporcovia v1. a 2. rade zmenku podpísali ako ručitelia, tým sa zaručili za

splnenie záväzku dlžníka zo zmenky.

- 8 -

Z pripojeného spisu 2 R 1/2011 súd zistil, že navrhovateľ si svoje nároky uplatnil v konkurznom konaní

proti dlžníkovi Automont J.M. s.r.o., konkurznými prihláškami. Podľa tvrdenia navrhovateľa jeho nároky
neboli doposiaľ ani čiastočne uspokojené a na zmenku neeviduje žiadnu úhradu.

Zmenka má v tomto prípade zabezpečovací charakter pôvodného právneho vzťahu Zmluvy o spolupráci
č. S0231, ktorú veriteľ prijal na zabezpečenie záväzkov dlžníka.

Ohľadom tvrdených skutočností odporcovia nepredložili a ani neoznačili žiadne dôkazy. V konaní o
námietkach pritom dôkazné bremeno o namietaných skutočnostiach zaťažuje práve ich.

Zmenka totiž predstavuje tzv. konštitutívny listinný cenný papier, ktorý preukazuje nie len existenciu

zmenkovej pohľadávky, ale veriteľskú legitimáciu majiteľa zmenky priamo aj zakladá. Samotný
zmenkový prejav (podpis) na platnej zmenke stačí na to, aby majiteľ zmenky uplatňoval svoj nárok z
neho vyplývajúci bez toho, že by musel preukazovať jeho materiálnu kauzu, pričom pre určenie aké
práva a povinnosti zo zmenky vyplývajú je podstatný práve jej skriptúrny obsah, teda forma, akou sa
účastníci zmenkového vzťahu na zmenke vyjadrili. Formálna abstraktnosť zmenky potom znamená,

že platná zmenka je sama o sebe dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenú,
vystavením zakladá abstraktný a nesporný zmenkový záväzok nezávisle od hospodárskeho dôvodu
(kauzy) jej vystavenia, a teda aj keď v zmysle ust. čl. I § 17 zákona o zmenkách a šekoch môže ten, kto je
zo zmenky žalovaný, robiť námietky založené na jeho osobnom vzťahu k majiteľovi zmenky (kauzálne),
musí, keďže predmetom konania sú práva vyplývajúce zo zmenky, tvrdené skutočnosti relevantným

spôsobom vzťahovať ku zmenke a tieto aj preukázať.

Oprávnená osoba ma preto právo požadovať plnenie od ktorejkoľvek povinnej osoby podľa
spôsobu vzniku jej povinnosti, dokiaľ dôvod tejto povinnosti trvá. Samotné uplatňovanie pohľadávkypochádzajúcej z toho istého hospodárskeho dôvodu v inom právnom režime a od iného subjektu teda,
ak by tomu tak aj bolo, v prípade že zmenkový záväzok má všetky náležitosti, nezanikol, a hospodársky
dôvod trvá, súčasné uplatnenie zmenky ani nevylučuje.

V súlade s § 47 ods. 1, ods. 2 ZZaŠ, všetci, ktorí zmenku vystavili alebo sa na nei zaručili, sú zaviazaní
majiteľovou rukou spoločnou a nerozdielnou. Majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od
všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto súd vyhodnotil podané námietky proti zmenkovému
platobnému rozkazu ako nedôvodné a preto ponechal v súlade s ust. § 175 ods. 3 O.s.p. námietkami
napadnutý zmenkový platobný rozkaz v platnosti a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

O trovách konania o námietkach proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu bolo potrebné

rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému navrhovateľovi bolo potrebné priznať náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti odporcom, ktorý vo veci úspech nemali,
nakoľko však o trovách konania rozhoduje súd
- 9 -

podľa § 151 ods. 1 O.s.p. na návrh, navrhovateľ si náhradu trov konania o námietkach neuplatnil a
neúspešný odporcovia na ich náhradu nemajú právo, súd náhradu trov konania o námietkach nepriznal
žiadnemu z nich.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa
§ 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsah sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2. O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.