Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 25, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/27/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215200342
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2215200342.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobkyne: B.M. F., H.. X.A. XXXX, C. H. XX, XXX XX C., právne zastúpená JUDr. Ester Bujnovskou,
advokátkou so sídlom Záhorácka 5478/15B, 901 01 Malacky proti žalovanému: Q. D., H.. XX.A. XXXX,
C. H. Ž.P., o zaplatenie istiny 2.000 s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 2.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
1.000 eur od 16.decembra 2011 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
1.000 eur od 16.januára 2012 až do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou zo dňa 16.januára 2015 domáhala na tunajšom súde o zaplatenie
sumy 2.000 eur s príslušenstvom. Uviedla, že dňa 10.novembra 2011 so žalovaným uzavrela zmluvu o
pôžičke, v ktorej sa zaviazala žalovanému poskytnúť sumu 2.000 eur a žalovaný sa zaviazal predmetnú
sumu vrátiť do 15.decembra 2011 prvú splátku vo výške 1.000 eur a do 15.januára 2012 druhú splátku
vo výške 1.000 eur. Žalovaný jej v dohodnutej lehote požičané peniaze nevrátil, preto ho vyzvala listom
z 19.decembra 2014 na vrátenie pôžičky.

2. Žalovaný v mieste hláseného trvalého pobytu zásielky nepreberá. Úkony súdu potrebné na zistenie
adresy jeho skutočného pobytu boli neúspešné. Dňa 29.novembra 2016 zverejnil súd na úradnej tabuli
ako aj na webovej stránke úradné oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba
považuje po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
Žalovaný sa k návrhu žiadnym spôsobom nevyjadril.

3. Žalovaný sa nezúčastnil pojednávania, pričom súd nezistil žiadny dôležitý dôvod na odročenie

pojednávania. Preto s odkazom na ustanovenie § 180 C. s. p. realizoval pojednávanie v neprítomnosti
žalovaného.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie jednak výsluchom žalobkyne a jednak sa oboznámil s obsahom
pripojených listinných dôkazov, a to: zmluvou o pôžičke. Následne súd vyhlásil na pojednávaní
dokazovanie za skončené, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalobkyňa dňa 10.novembra 2011 poskytla žalovanému pôžičku v sume 2.000 eur, odplatu nemali
dohodnutú. Žalovaný na základe zmluvu o pôžičke mal pôžičku splatiť dvomi plátkami, a to do
15.decembra 2011 prvú splátku vo výške 1.000 eur a do 15.januára 2012 druhú splátku vo výške 1.000
eur. Žalovaný v dohodnutej lehote požičané peniaze nevrátil, nereagoval ani na písomnú výzvu.6. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

7. Pre zmluvu o pôžičke je charakteristické, že veriteľ prenecháva dlžníkovi určité množstvo druhovo
určených vecí (zastupiteľných vecí) na voľné nakladanie, príp. spotrebovanie a dlžník sa zaväzuje
vrátiť mu po určitej dobe veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, ktorá vyžaduje

odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na
účet dlžníka, alebo odovzdaním z “ruky do ruky”. Pre zmluvu o pôžičke nie je predpísaná písomná
forma. V záujme právnej istoty účastníkov zmluvy o pôžičke možno písomnú formu zmluvy odporučiť.
Pri peňažných pôžičkách veriteľ spravidla vyžaduje od dlžníka písomné prehlásenie o dlhu (tzv. dlžobný
úpis). Dlžobným úpisom dlžník potvrdzuje, že dlhuje veriteľovi určitú sumu. Dlžobný úpis môže byť
vydaný aj po uzavretí zmluvy a môžu byť s ním spojené účinky uznania dlhu. Podstatnou náležitosťou

zmluvy je určenie zmluvných strán a určenie predmetu pôžičky. Pretože ide o reálnu zmluvu, k jej
uzavretiu zákon vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.

8. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

9. Podľa § 490 Občianskeho zákonníka, vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa spravuje
ustanoveniami § 43 a nasl., pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak.

10. Podľa § 491 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom

výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone
neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná
zmluva neurčuje inak. Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona
upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

11. Podľa § 492 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú
primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej
úpravy.

12. Z citovaného zákonného ustanovenia § 657 OZ vyplýva, že zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva
dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí
dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke má reálnu povahu. Vznik pôžičky predpokladá
nielen dohodu strán, ale aj odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Aj pre zmluvu o pôžičke je
nevyhnutný konsenzus zmluvných strán. Akonáhle je zmluva na základe návrhu a jeho prijatia uzavretá,

vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah, ktorého obsahom sú práva a povinnosti, avšak až
odovzdaním veci dlžníkovi sa tento vzťah medzi nimi stáva právnym vzťahom z pôžičky. Pre uzavretie
zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne.

13. Súd z obsahu zmluvy o pôžičke, ako aj výsluchu žalobkyne zistil, že žalobkyňa dňa 10.novembra

2011 požičala 2.000 eur žalovanému s tým, že žalovaný mal vrátiť predmet pôžičky v dvoch splátkach,
a to do 15.decembra 2011 prvú splátku vo výške 1.000 eur a do 15.januára 2012 druhú splátku vo výške
1.000 eur.

14. Súd z vyššie uvedeného vykonaného dokazovania mal preukázaný právny vzťah medzi žalobkyňou

a žalovaným, kedy žalobkyňa ako veriteľ poskytla pôžičku žalovanému, ako dlžníkovi.

15. Súd nemal preukázané, že by žalovaný uhradil splatnú pôžičku. Nakoľko došlo k porušeniu
záväzkových povinností zo strany žalovaného, žalobkyňa sa dôvodne domáhala vydania rozhodnutia.

16. Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať oddlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. platného v čase vzniku omeškania podľa § 10c cit. nariadenia,
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s úhradou peňažného plnenia súd vyhovel návrhu žalobkyne

a priznal jej aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.000 eur od
16.decembra 2011 až do zaplatenia a vo výške 8% ročne zo sumy 1.000 eur od 16.januára 2012 až
do zaplatenia.

19. Po zhodnotení vo veci všetkých vykonaných dôkazov a na základe zistených skutočností, súd o
uplatnenom nároku žalobcu rozhodol tak, ako je to podrobne špecifikované a uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku.

20. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s §
232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

21. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v konaní v celom
rozsahu úspešná a preto má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 CSP/.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.