Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 13, 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/190/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108230621
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5108230621.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľov: 1/ C. U., nar. XX.X.XXXX, bytom H. 6, U., 2/ K. U., nar.XX.X.XXXX, bytom N. 3, U.,
obaja právne zastúpení JUDr. Václavom Jaroščiakom, advokátom, so sídlom M. Rázusa 14, Žilina, proti
odporcovi: Mesto Žilina, zast. Ing. Igorom Chomom, primátorom mesta, IČO: 00 321 796, Námestie obetí
komunizmu 1, o zaplatenie 79.904,07 eur (2.407.190,- Sk) s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

O náhrade trov konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade si vzájomným návrhom v konaní 6C/235/2008 (14C/229/96) uplatnili

kompenzačnú námietku vo výške 1.600.000,- Sk a vzájomným návrhom nárok na zaplatenie 2.407.190,-
Sk s príslušenstvom.

Nárok odôvodnili tým, že na základe kúpnej zmluvy uzavretej dna 4.10.1994 medzi predávajúcim
Mestom Žilina a kupujúcimi C. U. a K. U., uplatnil predávajúci žalobou vedenou pod sp. zn. 14 C/229/96
z 22.3.1996 na Okresnom súde v Žiline zaplatenie sumy 1.600.000.-Sk. Toto súdne konanie bolo
prerušené z dôvodu, že predávajúci (odporca) uplatnil na Okresnom súde v Žiline vo veci uzavretej

kúpnej zmluvy žalobou neplatnosť tejto kúpnej zmluvy. Táto žaloba bola vedená pod sp.zn.. 13C/154/98
na Okresnom súde v Žiline. Na základe dovolania proti rozsudku Okresného a Krajského súdu v Žiline
v tejto veci oba rozsudky zrušil a súdne konanie v tejto veci zastavil.

Mesto Žilina mu spôsobilo škodu tým, že vlastníctvo nehnuteľnosti podľa kúpnej zmluvy z 4.10.1994 bolo
na základe rozsudkov Okresného a Krajského súdu v Žiline s právoplatnosťou od 11.5.1999 zapísané
na predávajúceho, vznikla kupujúcim škoda vyčíslená a/ neodovzdaním nehnuteľnosti /dom č.s. XXX

- H. X U./ časť celé 1. poschodie - 174,30 m2, b/ neodovzdaním nehnuteľnosti - prízemia, zadná časť
- 91,16 m2. Škoda vyčíslená v Sk podľa písm. a/ - ušlý nájom za 174,30 m2 ročne po 3000.-Sk/m2 je
522.900,-Sk, za dobu troch rokov; suma 1.568.700,-Sk, ďalej podľa písm. b/ - ušlý nájom za 91,16m2
ročne po 4 000.-Sk/m2 vo výške 364 640.-Sk, za dobu troch rokov 1.093.920.-Sk.
Okrem toho vydaním predbežného opatrenia uznesením Okresného súdu v Žiline 13/Cú156/98-23 zo
dňa 24.2.1998 bolo zakázané kupujúcim nakladať s kúpenými nehnuteľnosťami. Týmto opatrením z
dôvodu nemožnosti nakladať s nehnuteľnosťami sa predĺžili doby potrebné na rekonštrukciu kúpených

nehnuteľností, ku ktorým sa zaviazali kupujúci v kúpnej zmluve, čím sa zvýšila škoda o ušlý nájom od
24.2.1998 do zrušenia rozsudku Okresného a Krajského súdu v Žiline a do vloženia vkladu vlastníctva
k nehnuteľnostiam znovu na kupujúcich o 18 mesiacov, čo je z výmery 265,46 m2 / 174,30 m2 + 91,16
m2/ po 3.000.-Sk ročne /m2, za 18 mesiacov je 1.194.570.-Sk. Voči pohľadávke uplatnenej v konaní14C/229/96 (následne 6C 235/2008) vo výške 1.450.000,- Sk si započítal čiastku 1.450.000,- Sk a
zostávajúcu pohľadávku si uplatnil vzájomným návrhom vo výške 2.407.190.-Sk, ktorý súd uznesením
zo dňa 29.3.2005 vylúčil na samostatné konanie.

Navrhovateľ podaním zo dňa 20.4.2010 v znení podania z 3.5.2010 uviedol, že navrhovatelia v rade 1/ a
2/ sa domáhajú zaplatenia žalovanej sumy 79.904,07 eur z titulu náhrady škody spôsobenej odporcom.
Odporca pri uzatvorení Kúpnej zmluvy č. 174/práv./94 zo dňa 04.10.1994 ubezpečil navrhovateľov v
1/ a 2/ rade, že dvom rómskym rodinám užívajúcim časť domu č.s. XXX - H. ul. 6, U. bezodkladne
zabezpečí náhradné bývanie, čo však odporca nesplnil. Rómske rodiny užívali časť domu až do januára

1997. Navrhovatelia 1/ a 2/ preto nemohli užívať časť domu - prízemie zadná časť (91,16 m2) a celé 1.
poschodie (220 m2) v období od 15.10.1994 (vklad do KN) do 31.12.1996. Na návrh odporcu Okresný
súd Žilina nariadil predbežné opatrenie, spis. zn. 13 C 156/1998-23 ktoré bolo navrhovateľom v 1/ a 2/
rade doručené dňa 08.06.1998, a ktorým im bolo zakázané nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi
sa v k.ú. U., a to KN parcela č. XXX, zastavaná plocha o výmere 244 m2 a stavba - dom č. s. XXX
postavený na KN parcela č. XXX, až do právoplatného skončenia veci vedenej pod č.k. 13C/156/1998

o neplatnosť kúpnej zmluvy. Právoplatným rozsudkom OS Žilina spis. zn. 13C/156/1998-71 zo dňa
22.9.1998 spolu s rozsudkom Krajského súdu v Žiline spis. zn. 5Co/2311/1998-89 zo dňa 11.2.1999 súd
určil, že Kúpna zmluva č. 174/práv./94 zo dňa 04.10.1994 je neplatná, na základe čoho bolo vlastnícke
právokpredmetnýmnehnuteľnostiamzapísanénaodporcusprávoplatnosťouod11.05.1999.Popodaní
dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudky okresného i krajského súdu zrušil uznesením

spis. za. 3Cdo 100/99 zo dňa 28.10.1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.02.2000. Vlastnícke
právo bolo opätovne zapísané na navrhovateľov v 1/ a 2/ rade dňa 04.08.2000.
Výmera užívacej plochy domu s. č. 209 predstavuje spolu 484,56 m2 a pozostáva z pivničných prie-
storov 44,56 m2, prízemia 220 m2 a 1. poschodia 220 m2. Uviedol, že výmeru úžitkovej plochy prízemia
a 1. poschodia stanovil v súlade s prílohou Žiadosti o vydanie bezdôvodného obohatenia vypracovanej

odporcom 07.06.1999, teda na základe údajov odporcu.
Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade si uplatňujú ušlý zisk vo výške priemerného ročného nájomného za obdobie
od 15.10.1994 do 31.12.1996 vo výške 2105,0661 Sk/m2/rok (prízemie zadná časť 3500,- Sk/ m2/rok,
1. poschodie 1527,0562 Sk/ m2/rok) a za obdobie od 08.06.1998 do 03.08.2000 vo výške 2303,9919
Sk/m2/rok (pivničné priestory 800,- Sk/ m2/rok, prízemie 3500,- Sk/ m2/rok, 1. poschodie 1412,6105

Sk/ m2/rok).
Ušlý zisk od 15.10.1994 do 31.12.1994 vyčíslili:
311,16 m2 x 2105,0661 Sk/m2/ročne x 77/365 roka = 138.180,69 Sk (4.586,76 eur)
Ušlý zisk za rok 1995 vyčíslili:
311,16 m2 x 2105,0661 Sk/m2/ročne x 1 rok = 655.012,37 Sk (21.742,43 eur)

Ušlý zisk za rok 1996 vyčíslili:
311,16 m2 x 2105,0661 Sk/m2/ročne x 1 rok = 656.806,92 Sk (21.802,- eur)
Spolu škoda: 1.450.000,- Sk
Navrhovatelia 1/ a 2/ započítali proti svojej pohľadávke na náhradu škody vo výške 1.450.000,- Sk
pohľadávku odporcu na zaplatenie zostatku kúpnej ceny vo výške 1.450.000,- Sk (uplatnenej v konaní

14C 229/96) a to listom „Oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok" zo dňa 14.09.2000, ktoré
bolo odporcovi doručené dňa 20.09.2000.

Ušlý zisk od 08.06.1998 do 31.12.1998 vyčíslili:
484,56 m2 x 2303,9919 Sk/m2/ročne x 206/365 roka = 630.090,32 Sk (20.915,17 eur)

Ušlý zisk za rok 1999 vyčíslili:
484,56 m2 x 2303,9919 Sk/m2/ročne x 1 rok = 1.116.422,30 Sk (37.058,43 eur)
Ušlý zisk od 01.01.2000 do 03.08.2000 vyčíslili:
484,56 m2 x 2303,9919 Sk/m2/ročne x 216/365 roka = 660.677,32 Sk (21.930,47 eur)
Spolu škoda : 2.470.190,- Sk (79.904,07 eur)

Vo veci rozhodol Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 18C/190/2008-70 zo dňa 26.10.2010 tak, že návrh
v plnom rozsahu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že o tomto nároku bude rozhodnuté po
právoplatnostirozhodnutiavovecisamej.Nazákladeodvolaniaodporcovv1/a2/radeKrajskýsúdŽilina
ako odvolací súd uznesením č.k. 10Co/53/2011 zo dňa 22.3.2012 zrušil napadnutý rozsudok v plnom

rozsahu a vec vrátil prvostupňovému súdu na opätovné rozhodnutie z dôvodu procesného rozhodnutia,
pretože namiesto sudcu ktorý vec prejednal rozsudok bol vyhlásený postupom podľa § 156 ods. 2 O.s.p.
zastupujúcim sudcom.Vo veci súd nariadil pojednávanie.

Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade počas pojednávaní zotrvali na podanom návrhu a vyjadreniach. Uviedli, že

pri určení výšky škody vychádzali aj z listu, ktorý odporca zaslal navrhovateľovi a v ktorom on žiadal
vydaťbezdôvodnéobohateniezaužívaniedanéhoobjektuvovýške2.000,-Skza1m2ročnezaobdobie
od 1.7.1997 do 30.6.1999.
Na poslednom pojednávaní navrhovateľ v 1/ rade uviedol, že v roku 1998 bolo vydané predbežné
opatrenie, pre ktoré nemohli s budovou nakladať ani ju prenajímať. Ich podnikanie bolo nevýhodné, preto

dostali niekoľko ponúk, či už na prenájom konkrétnych priestorov s tým, že nájomcovia by si priestory
upravili, ale mali aj ponuky na kompletný odpredaj tejto nehnuteľnosti. Pretože majú deti, tak sa bránili
odpredaju, hoci ponuky boli zaujímavé, ale mysleli na budúcnosť. Sumy sa pohybovali okolo 4-5 mil. Sk.
Potom prišla s konkrétnou ponukou spoločnosť CISS Martin, kde boli konateľmi pán D. a P., ktorá mala
sídlo vo funkčne spojenej budove. Mali záujem popri rekonštrukcii spojiť obe budovy. Navrhovali kúpnu
cenu vo výške cca 6,5 mil. Sk, ktorou sa začali zaoberať. Predaj nebolo možné uskutočniť z dôvodu

vydaného predbežného opatrenia. Uviedol, že o pripojenie mali záujem, pretože dvor, ktorý delil budovy,
bol v tom čase v ich vlastníctve a z dvora ústil do domu navrhovateľov východ z ich budovy. Dokonca
v tom čase merač vody bol aj v ich dome, na dvore bola šachta, kde sa opravovalo v prípade výluky. Z
uvedeného dôvodu si rozhodli nárokovať ušlé tržby. O prípadnom predaji s odporcom nerokovali ani mu
ponuku z ktorej by bolo možné zaplatiť žalovanú kúpnu cenu neoznámili. Vtedy verili, že spory vyhrajú

a pre predbežné opatrenie sa rozhodli ponuku nerealizovať.

Odporca uviedol, že vyjadrenie navrhovateľov sa mu javí ako účelové, nakoľko vzhľadom na zmenu
parametrov pri výpočte škody vyšla tá istá čiastka ako uplatnená pôvodne. Závery zo žiadosti o vydanie
bezdôvodného obohatenia nepovažujú za relevantné, nakoľko žiadnym spôsobom nepreukazujú reálne

vzniknutú škodu už navrhovateľom. Ďalej poukázal na to, že navrhovatelia doposiaľ netvrdili, že by
mali nejakú ponuku na prenájom nehnuteľnosti, žiadali zaplatenie sumy z dôvodu náhrady škody a
bezdôvodného obohatenia, celé dokazovanie sa zaoberalo smerom k všeobecnej zodpovednosti za
škodu, pričom navrhovatelia ani ich právny zástupca ani raz nenamietali a neuplatnili nárok na náhradu
škody podľa § 77 O.s.p. Pokiaľ by takýto nárok uplatnili, musel by navrhovateľ priamo preukázať vznik

ujmy a príčinnú súvislosť medzi ujmou a predbežným opatrením. Vznik ujmy doposiaľ nebol preukázaný.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to oznámením o započítaní vzájomných
pohľadávok, žiadosťou Mesta Žilina z 7.6.1999 na adresu navrhovateľov o vydanie bezdôvodného

obohatenia č. 76-Pa/363/99 ako aj obsahom pripojeného spisu 13C/156/98.

Súd vo veci rozhodol v súlade so svojim pôvodným rozhodnutím na základe rovnakých skutkových
okolností.

Súd rozhodol o návrhu v časti uplatnenej náhrady škody vo výške 1.450.000,- Sk rozsudkom č.k. 6C
235/2008 zo dňa 4.5.2010 titulom ušlého zisku za obdobie od 15.10.1994 do 31.12.1994, pretože tento
nárok bol uplatnený ako započítanie proti kúpnej cene. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 16.6.2010
v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k. 5Co/241/2010-277, ktorým bol rozsudok potvrdený.
NS SR dovolanie odmietol.

Súd sa ďalej zaoberal základom nároku navrhovateľov v 1/ a 2/ rade. Nepochybné je, že úkonmi odporcu
boli navrhovateľom v 1/ a 2/ rade vytvorené zákonné prekážky v užívaní nehnuteľnosti. Nemožnosť
užívať vec sama osebe však neznamená vznik škody, túto musí ten, kto sa náhrady škody domáha
preukázať. Pre vznik škody všeobecne sa vyžaduje, aby boli súčasne splnené 4 podmienky a to 1/

porušenie povinnosti, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti
a 4/ zavinenie.Nakoľko o náhrade škody za obdobie od 15.10.1994 do 31.12.1996 bolo rozhodnuté rozsudkom v
konaní č.k. 6C/235/2008 zo dňa 4.5.2010, súd napriek vyčísleniu škody aj za toto obdobie sa týmto
rozsahom nezaoberal a rozhodoval len o období od 8.6.1998 do 3.8.2000 (vymedzenia nároku po

vydaní predbežného opatrenia v konaní sp.z. 13C/156/1998 do zmeny zápisu vlastníka na LV č.1100
k.ú. Žilina dňa 4.8.2000) tak, ako bolo vymedzené návrhom a opisom skutkových okolností, nakoľko
súd je viazaný nie len petitom návrhu, ale aj vymedzením skutkových okolností (pravdivé opísanie
rozhodujúcichskutočností),pretoženáhradaškodyzarôzneobdobieajztohoistéhodôvodupredstavuje
odlišný nárok.

Nárok navrhovateľov za toto obdobie bol vymedzený titulom ušlého zisku. Hoci nárok nebol právne
vymedzený, podľa obsahu bol uplatnený podľa všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ust. §
420 Občianskeho zákonníka, pri ktorom sa pre vznik zodpovednosti vyžaduje subjektívne zavinenie.
Subjektívne zavinenie je dané vtedy, keď minimálne z nevedomosti povinná osoba (škodca) poruší
niektorú zo zákonných alebo zmluvných povinností a následkom tohto porušenia vznikne poškodenému

škoda.

Porušením povinnosti ktorým mala byť navrhovateľom spôsobená škoda má byť dané konaním odporcu
následkom ktorého navrhovatelia nemohli užívať nehnuteľnosť.

Skutkovými okolnosťami - vyprataním rómskej rodiny z predmetného bytu sa súd zaoberal v odôvodnení
rozsudku 6C/235/2008 zo dňa 4.5.2010 pri vyčíslenom nároku 1.450.000,- Sk. Súd sa ďalej zaoberal
konaním odporcu a to od podania žaloby v konaní 13C/156/1998 dňa 5.2.1998 do nadobudnutia
právoplatnosti uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 3Cdo100/99, ktorá nastala dňa 17.2.2000, resp.
do zmeny zápisu vlastníka na LV č.XXXX k.ú. U. dňa 4.8.2000. Obmedzenie vlastníckeho práva

navrhovatelia tvrdia od vydania uznesenia 13C/156/98-23 zo dňa 24.2.1998, ktorým súd na základe
návrhu navrhovateľa Mesta Žilina zo dňa 27.1.1998 vydal predbežné opatrenie, ktorým uložil terajším
navrhovateľom v 1/ a 2/ rade, aby sa zdržali nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v kat.
území U. a to KN parc. č. XXX zastavaná plocha o výmere 244 m2 spolu s domom č. XXX na parcele
situovanom až do právoplatného skončenia veci vedenej pod č.k. 13C/156/98.

Nesporne týmto rozhodnutím boli navrhovatelia obmedzení v dispozícii s nehnuteľnosťami a to z
dôvodu nepresnosti návrhu v neurčitom, avšak z toho vyplývajúcom širokom rozsahu, vlastne v
akejkoľvek dispozícii s nehnuteľnosťou, teda vykonávaním právnych úkonov, ktorými by realizovali svoje
vlastníckepráva.Vkonaní13C/156/98došlokznačnýmprocesnýmpochybeniachatoodneodstránenia
neurčitosti rozsahu zákazu nakladania po nepredloženie odvolania voči predbežnému opatreniu na

rozhodnutie odvolaciemu súdu (aj keď bolo podané pravdepodobne po uplynutí lehoty na podanie
odvolania).
Podľa § 77 ods. 3 O.s.p. ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto,
že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ
je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne o tom na návrh súd,

ktorý nariadil predbežné opatrenie. Uvedené ustanovenie je špeciálnym konaním o ktorom rozhoduje
súd, ktorý vydal predbežné opatrenie na návrh a pri ktorom sa nevyžaduje zavinenie ani porušenie
povinnosti (predpokladom je 1/ vznik ujmy, 2/ príčinná súvislosť medzi touto ujmu a procesnými účinkami
predbežného opatrenia pri dobrovoľnom alebo nútenom výkone jeho obsahu, 3/ zánik alebo zrušenie
predbežného opatrenia, pričom návrhu vo veci samej sa nevyhovelo alebo právo navrhovateľa nebolo

uspokojené mimosúdne.). Navrhovateľ zodpovedá za výsledok. Do úvahy neprichádza liberácia, ani
zmierňovacie právo. Návrh navrhovateľa však nebol uplatnený z tohto titulu, ale všeobecne z nároku
na náhradu škody.

Kuplatnenémunárokunanáhraduškodyvšaksúdpoukazujenaskutočnosť,ženavrhovatelianeoznačili

protiprávne konania odporcu, teda konanie odporcu v rozpore s ich dohodou alebo konanie v rozpore
s právom. Podanie návrhu na súd všeobecne nemožno považovať za porušenie povinnosti, najmä
ak konanie bolo zastavené. To, že konanie bolo zastavené až v dovolacom konaní je len následkom
nesprávneho úradného postupu súdu, ktorý túto opomenul v prvostupňovom aj odvolacom konaní
zohľadniť prekážky konania, ktoré mu vytkol dovolací súd. O porušení povinnosti odporcu - Mesta Žilina

nesvedčí ani skutočnosť, že navrhovateľmi v 1/ a 2/ rade došlo k splneniu povinnosti zaplatiť zostatok
kúpnej ceny so značným omeškaním, to čiastku 100.000,- Sk zo dňa 15.08.2000 a čiastku 1.600.000,-
Sk zo dňa 12.06.2007. V roku 1994 bola uhradená časť istiny vo výške 450.000,- Sk (a to platbami
100.000,- Sk zo dňa 20.09.1994, 200.000,- Sk zo dňa a 150.000,- Sk zo dňa 27.12.1994); v roku 1995bola uhradená časť istiny vo výške 400.000,- Sk (a to platbami 50.000,- Sk zo dňa 23.02.1995, 50.000,-
Sk zo dňa 03.04.1995, 100.000,- Sk zo dňa 30.06.1995, 100.000,- Sk zo dňa 21.08.1995, 50.000,- zo
dňa 31.10.1995 a 50.000,- Sk zo dňa 21.11.1995). V zmysle dodatku mala byť kúpna cena zaplatená

dňa 31.12.1995. Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade splácali kúpnu cenu v omeškaní splátkami v roku 1996, a
to platbami 80.000,- Sk zo dňa 2.1.1996, 70.000,- Sk zo dňa 11.1.1996 a 50.000,- Sk zo dňa 15.2.1996,
t.j. v celkovej výške 200.000,- Sk a čiastkou 100.000,- Sk zo dňa 15.08.2000 a čiastkou 1.600.000,- Sk
zo dňa 12.06.2007.
Súd s poukazom na uvedené zastáva názor, že konania boli len následkom nesplnenia povinnosti

kupujúcich - odporcov riadne a včas zaplatiť kúpnu cenu, ktorými odporca ako predávajúci realizoval
svoje práva. Teda pokiaľ by navrhovatelia v 1/ a 2/ rade neporušili zmluvnú povinnosť zaplatiť kúpnu
cenu, nevznikol by ani spor o zaplatenie alebo spor o určenie neplatnosti právneho úkonu. Obdobne
spor by nebol ani vznikol, pokiaľ by bolo dôvodné započítanie nárokov navrhovateľov v 1/ a 2/ rade
voči nároku na zaplatenie kúpnej ceny. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že ak niekto si
neplní povinnosť v synalagmatickom vzťahu, nemôže sa domáhať voči druhému ochrany práv, ktoré

má z tohto vzťahu nadobudnúť. Teda ak navrhovatelia nezaplatili kúpnu cenu riadne a včas nemožno
z ich stany vyvodzovať zodpovednosť voči druhému účastníkovi zmluvy (predávajúcemu) za to, že si
práva odvodené od práva na zaplatenie kúpnej ceny uplatnil v súdnom konaní a v súvislosti s tým, že
navrhovateľom v 1/ a 2/ rade vznikla určitá ujma (analógia ust. § 560 Obč. zák.).

Súd ďalej opätovne poukazuje aj na skutočnosť, že v konaní nebol preukázaný vznik škody. Obdobne
ako sa súd vyjadril v odôvodnení rozsudku č.k. 6C/235/08 tak v tomto konaní vyslovuje názor, že
vyčíslený nárok navrhovateľov v 1/ a 2/ rade je čisto hypotetický bez súvisu s obmedzením práv
navrhovateľov. Nesporné je, že navrhovateľom mohla obmedzením práv vzniknúť v určitom rozsahu
škoda. Na to, aby im vznikla škoda titulom ušlého zisku, musia byť vytvorené podmienky pre to, aby

tento zisk v danom období s najväčšou pravdepodobnosťou dosiahli. Preto, aby navrhovateľom v 1/ a 2/
rade vznikla škoda titulom ušlého zisku vo výške obvyklého nájmu nestačí zistenie, že v danom období
nehnuteľnosť nemohli užívať, ale je potrebné zistenie, že keby nebolo konania odporcu, k dosiahnutiu
zisku (vykonanie činnosti na základe ktorej by vznikol zisk) by určite došlo (pozri rozsudok NS ČR č.k.
25 Cdo 3586/2006). Pokiaľ sa poškodený domáha náhrady škody titulom ušlého zisku, je sám zaťažený

dôkazným bremenom preukázania tvrdenia, že pri pravidelnom slede (behu) okolností by získal určitý
majetkový prospech (pozri rozsudok NS ČR č.k. 25Dco 2857/2005). Stanovenie ušlého zisku nie je
ľubovoľné a musí byť vykonané tak, aby bola zistená a preukázaná výška blížiaca sa podľa bežného
uvažovania k istote (rozsudok NS ČR č.k. 2Odon 15/1996).
Prvostupňový súd preto zdôrazňuje, že aby mohla navrhovateľom v 1/ a 2/ rade vzniknúť škoda

titulom ušlého nájmu, je nevyhnutné okrem preukázania primeraného nájmu aj preukázať skutočnosť,
že by v danom období došlo k prenájmu nehnuteľnosti. Pre preukázanie tejto skutočnosti nie je
nevyhnutné preukázanie, že nehnuteľnosť mala byť prenajatá (preukázanie vzniku nájomného vzťahu)
a na celé obdobie jestvoval zmluvný vzťah o nájme nehnuteľnosti, ale postačuje kvalifikované
preukázanie skutočnosti, že v danom období malo dôjsť k jej prenájmu, nie že mohlo dôjsť k

prenajímaniu.Navrhovateliavprvomradeopätovneakovkonaní6C/235/2008nepreukázaliskutočnosť,
že nehnuteľnosť bola v stave umožňujúcom jej prenajímanie, naopak samotné tvrdenia navrhovateľov
o nemožnosti vykonať rekonštrukciu z dôvodu vydania predbežného opatrenia (hoci rekonštrukcia a
udržiavacie práce nie je nakladanie s vecou) a výsledky z ohliadky na mieste samom (čl. 65 spisu
13C/156/98) svedčia o tom, že v danom období nebolo možné nehnuteľnosť prenajať pre jej závadný a

nespôsobilý stav. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že navrhovatelia v tejto súvislosti nepreukázali,
že pred rozhodujúcim obdobím alebo počas rozhodujúceho obdobia mohli vykonať rekonštrukciu
nehnuteľnosti (za toto obdobie však nie je možné uplatňovať nárok titulom ušlého zisku, vykonali ju 18
mesiacov po zrušení rozsudkov v konaní sp.zn. 13C/156/98) a uviedli by nehnuteľnosť do takého stavu,
aby mohla byť prenajatá a navrhovatelia v 1/ a 2/ rade nepreukázali ani skutočnosť, že po rekonštrukcii

mali zámer priestory v nehnuteľnosti prenajímať. Poslednú skutočnosť prakticky vylučuje samotný
fakt, že priestory v nehnuteľnosti sa neprenajímali ani po obnovení dispozičných práv a vykonaní
rekonštrukcie, ale boli a sú využívané ako sídlo spoločností navrhovateľov bez toho, aby nehnuteľnosť
prenajímali a zisky z prenájmu preukázali (príjmy podľa § 6 ods. 3 zák. č. 595/2003 Z.z.). Tento nárok
nemožno zamieňať s nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti, pretože

odporca túto nehnuteľnosť neužíval, nedošlo k jej vyprataniu, resp. vypratanie nebolo preukázané, a
teda odporca sa užívaním nehnuteľnosti bez právneho dôvodu nemohol obohatiť vo výške, ktorú by
musel vynaložiť na obstaranie užívania nehnuteľnosti.Pokiaľ navrhovatelia na poslednom pojednávaní žiadali vykonať dokazovanie výsluchom osôb, ktoré
nevedeli na pojednávaní označiť a označili by ich až po prípadnom nahliadnutí do poznámok, súd
poukazuje na skutočnosť, že takéto dokazovanie, ktorého výsledkom by mohol byť len prípadný

prejavený záujem o prenájom, vzhľadom na značné uplynutie času, absenciu vedomostí o týchto
osobách na poslednom pojednávaní ako ani ich neoznačenie počas celého predchádzajúceho konania,
by malo pre súd až veľmi malú výpovednú hodnotu.

Zároveň ak navrhovatelia poukazovali na skutočnosť, že nároky si odvíjajú od prípadnej nemožnosti

vec predať spoločnosti CISS Martin, s.r.o. spolu s návrhom na výsluch konateľov, súd poukazuje na
skutočnosť, že takýto nárok sa doposiaľ nestal predmetom konania. Opätovne súd zdôrazňuje že
viazanosť návrhom nepredstavuje len viazanosť petitom, ale aj opisom skutkových okolností, ktoré
doposiaľ vychádzali z náhrady ušlého zisku z dôvodu nemožnosti prenajať vec, a nie ušlého zisku z
dôvodu nemožnosti predať vec. Súd poukazuje na skutočnosť, že súd je viazaný návrhom (§ 153 ods.
2 O.s.p.). Súd je viazaný nie len výškou uplatneného nároku ale aj skutkovým vymedzením návrhu.

Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. súčasťou návrhu musí byt aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,
označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ
domáha. Základnou zásadou občianskeho procesu je rovnosť účastníkov konania a prejednacia zásada
na rozdiel od vyšetrovacej alebo inkvizičnej zásady. Súd v rámci zásady preto rozhoduje o uplatnenom
nároku, nárok nevyhľadáva (mimo konaní podľa § 81 O.s.p., ktoré súd môže začať z úradnej povinnosti).

Každý nárok je definovaný nie len sumou, ale aj dôvodom. Bez takéhoto vymedzenia nároku by nemal
odporca možnosť brániť právo, pretože by nevedel prečo a z akého dôvodu požaduje navrhovateľ určitú
sumu. Ak sa zmenia dôvody, znamená to aj zmenu návrhu bez toho, aby sa zmenila uplatnená suma.

Súdvtejtovecipoukazujeajnaprávnynázorvkomentárik§95OSŘObčanskýsoudnířád,komentář,4.

vydání, Bureš/Drápal/Mazanec, C.H.BECK 2000, na str. 238 podľa ktorého „Zmenou návrhu sa rozumie
najmä zmena spočívajúca v tom, že ...d/ navrhovateľ síce požaduje rovnaké plnenie, ale na základe
iného skutového stavu ako ho predostrel v návrhu (a to úplne nového alebo doplneného o ďalšie
rozhodné skutočnosti).“. Autori v bode 4. komentára poukázali aj na skutočnosť, že o zmenu návrhu
by nešlo vtedy, keby navrhovateľ pri nezmenenom „vylíčení rozhodných skutočností“ a žalobnom petite

menilprávnukvalifikáciusvojhonároku(napr.nároknazaplatenieurčitejpeňažnejčiastky,ktorýpôvodne
kvalifikoval ako zaplatenie určitej peňažnej čiastky, ktorý pôvodne po právnej stránke kvalifikoval ako
plnenie zo zmluvy, teraz odvodzuje ako nárok z bezdôvodného obohatenia). Len pokiaľ ide o ten
istý skutok, je jeho posúdenie po právnej stránke úlohou súdu.“. Odraz aplikácie tejto teórie je aj v
rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR v konaní 5 Cdo 58/99.

Súd v súvislosti s klasifikáciou uplatneného návrhu poukazuje aj o názor vyslovený vo vysokoškolskej
učebnici Občianske právo procesné, Bajcura a kolektív, Vydavateľské oddelenie PF UK, 1995 ktorí na
str. 84 autori konštatujú, že „za zmenu návrhu na začatie konania možno pokladať predovšetkým taký
procesný úkon navrhovateľa, ktorý sa vzťahuje na petit pôvodného návrhu na začatie konania, a to

buď tak, že navrhovateľ žiada viac (kvantitatívna zmena), alebo žiada niečo iné (kvalitatívna zmena),
prípadne žiada to isté čo predtým, ale z iného právneho dôvodu (zmena tvrdeného skutkového stavu bez
zmeny petitu). V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 M Obdo V
19/2007 podľa ktorého ak žalobca v priebehu konania vo svojom doplňujúcom podaní uvedie úplne iné
skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje žalobou uplatnený nárok, hoci ide o rovnaké plnenie vyplývajúce

z jednej zmluvy, nemožno takéto podanie považovať za doplnenie v žalobe uvedených rozhodujúcich
skutočností. Takýto procesný úkon treba považovať za zmenu žaloby, o ktorej musí súd rozhodnúť v
zmysle § 95 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade neuplatnili svoje práva podľa § 95 a násl. Obč. zák. a nežiadali pripustiť
zmenu návrhu.

Súd však zdôrazňuje, že pre vznik náhrady škody by muselo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy pred
vydaním predbežného opatrenia s tým, že by z dôvodu vydania predbežného opatrenia nedošlo k
vkladu vlastníckeho práva, alebo by zmluvný vzťah účinný pred vydaním predbežného opatrenia ukladal
povinnosť uzatvoriť zmluvu v čase, kedy by vzniku právneho úkonu bránilo vydanie predbežného

opatrenia. Ak je však vydané predbežné opatrenie zakazujúce nakladať s nehnuteľnosťou, nemôže
navrhovateľ realizovať časť vlastníckeho dispozičného práva a škoda by mu vznikla len vtedy, keby
preukázal, že nehnuteľnosť po skončení účinnosti predbežného opatrenia predal za nižšiu hodnotu
ako mohol predať v čase účinnosti predbežného opatrenia. Ak však nedošlo následne k prevodu,nemožno hovoriť o vzniknutej škode z dôvodu zamerania prevodu nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené
súd zamietol aj návrh na výsluch konateľov spoločnosti CISS Martin, s.r.o., pretože ani prípadné
potvrdenie záujmu o nadobudnutie nehnuteľnosti v čase účinnosti predbežného opatrenia nemôže mať

pre rozhodnutie súdu význam.

Preto súd z vyššie uvedených dôvodov návrh v plnom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne až po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).