Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/634/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813205413
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5813205413.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.,
S. č. XXX/XX, právne zastúpená JUDr. Martinom Priecelom, advokátom so sídlom A., W. X, kancelária V.
X, A., proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska č. 2, Košice, IČO: 31 690 904, právne
zastúpený MST PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, Laurinská 3, Bratislava, IČO: 36 861 545, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo,

č. k. 7C/58/2013-181 zo dňa 15. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu
Košice sp. zn. 3C/997/2012 zo dňa 19.01.2012 vydaného rozhodcom JUDr. Michalom Škriabom, odložil
jeho vykonateľnosť do právoplatného skončenia tohto konania a odporkyňu zaviazal k náhrade trov

konania navrhovateľke.

Okresný súd vychádzal zo zistenia, že medzi navrhovateľkou a odporcom bola uzatvorená poistná
zmluva, ktorá mala charakter spotrebiteľskej zmluvy. Táto zmluva obsahovala podmienky spôsobujúce
značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Medzi dojednania, ktoré takúto
nerovnováhu spôsobovali patrila aj rozhodcovská doložka, na základe ktorej vo veci konal rozhodcovský

súd a bol vydaný rozhodcovský rozsudok. Odporkyňa sa zo všeobecnými poistnými podmienkami,
ktoré túto doložku obsahovali nemala možnosť individuálne dohodnúť (ovplyvniť) ich obsah, preto
rozhodcovskú doložku obsiahnutú v XV. časti nemožno považovať za individuálne dojednanú. Výsluch
svedka JUDr. M. by nepriniesol žiadnu podstatnú vedomosť o predmete sporu, keď k uzavretiu
rozhodcovskej doložky došlo už podpisom poistnej zmluvy a nie až podpisom osobitných zmluvných
dojednaní. O odklade vykonateľnosti rozhodol s poukazom, že v prípade exekúcie na majetok

navrhovateľky by mohlo dôjsť k nenapraviteľnej ujme na jej právach, nakoľko v exekučnom konaní nie
je možné navrátenie do predošlého stavu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca, ktorým sa domáhal jeho zmeny tak, že žalobný návrh
bude zamietnutý a bude mu priznaná náhrada trov konania. Namietal nepreskúmateľnosť rozsudku
okresného súdu z dôvodu, že vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku,

avšak tieto svoje závery relevantným spôsobom neodôvodnil. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé,
či sa súd vôbec zaoberal otázkou individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky, nevykonal ním
navrhovaný dôkaz výsluch svedka JUDr. M., ktorým tieto skutočnosti chcel preukázať. Nezaoberal sa
jeho tvrdeniami, že navrhovateľka podpisom na konci všeobecných poistných podmienok potvrdila, že
si tieto prečítala, vyslovila s nimi súhlas a následne obdržala jedno ich vyhotovenie. Zvýraznil pritom,
že zo strany navrhovateľky bola podpísaná nielen poistná zmluva a všeobecné poistné podmienky,

ale aj osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve, ktoré navrhovateľka podpisovať nemusela,
ktorá skutočnosť by nemala vplyv na jej práva a povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy. V prípadenepodpísania týchto osobitných zmluvných dojednaní by rozhodcovská doložka nebola vôbec vznikla.
Tým, že navrhovateľka osobitné zmluvné dojednania podpísala, došlo k individuálnemu dojednaniu
rozhodcovskej doložky. Za vadu konania pokladal aj opomenutie aplikovať správnu právnu normu na

zistený skutkový stav v podobe eurokonformného aplikovania judikátu ESD C-478/99 na ustanovenia
vnútroštátneho právneho poriadku. Požiadavka, aby bol spotrebiteľ poučený o práve domáhať sa
zrušenia rozhodcovského rozsudku, nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu.
Ďalej namietal, že okresný súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom, keď nemal
dostatok času na prípravu na pojednávanie dňa 15.4.2015, pretože priamo na pojednávaní mu bolo

doručené písomné vyjadrenie navrhovateľky vo veci a zároveň na tomto pojednávaní bolo vyhlásené
rozhodnutie vo veci samej.
Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 499/2012 a na devätnásty bod odôvodnenia
Smernice 93/13/EHS, pričom všeobecné súdy sú povinné interpretovať a aplikovať právne normy v
súvislostiach a s prihliadnutím na zámer tejto smernice obsiahnutý v tomto bode odôvodnenia, ktoré sa
poistných zmlúv vyslovene dotýka.

Výrok o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku okresný súd nijako neodôvodnil, preto je
rozsudok v tejto časti nezákonný, nepreskúmateľný. Súd, ktorý rozhoduje o odklade vykonateľnosti
musí vždy zvážiť, či je skutočne potrebné využiť toto oprávnenie, nakoľko odklad predstavuje vážne
narušenie vlastností právoplatného rozhodnutia súdu, ktorými sú nezmeniteľnosť a záväznosť a nimi
žalované právne istoty.

Na záver odporca uviedol, že okresný súd nezohľadnil ustanovenie § 243d Exekučného poriadku, ktorý
bol do neho doplnený zákonom č. 335/2014 Z. z.. Podľa tohto ustanovenia rozhodcovský rozsudok
prestáva byť pre účastníkov záväzný, ak nebolo iniciované do troch mesiacov od platnosti a účinnosti
tejto novely exekučné konanie.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. (z titulu
ktorého zostal nedotknutý odvolaním nenapadnutý výrok, ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľa
na odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.
zrušil a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

Odvolací súd nezistil existenciu odvolacieho dôvodu, ktorý mal spočívať v odňatí možnosti konať
pred súdom, keď priamo na pojednávaní bolo právnemu zástupcovi doručené písomné vyjadrenie
navrhovateľky k jeho písomnému vyjadreniu k žalobe. Uvedené písomné vyjadrenie doručil súdu právny

zástupca navrhovateľky priamo na pojednávaní dňa 15.4.2015. Za účelom oboznámenia sa s jeho
obsahom okresný súd prerušil pojednávanie na 15 minút. Procesné zásady v občiansko-súdnom konaní
predstavujú právne princípy v civilnom procese. Jednou z týchto zásad je zásada ústnosti, ktorá
vychádza z toho, že súd pri rozhodovaní o veci principiálne vychádza z poznatkov, ktoré získal na
ústnom pojednávaní. Pojednávanie svojou koncepciou zabezpečuje efektívne a precízne prejednanie

a rozhodnutie vo veci samej. Pri ústnych prednesoch má súd, ako aj druhá procesná strana možnosť
okamžite reagovať a tak prispieť k dynamickosti, ale aj hospodárnosti procesu. Z obsahu zápisnice
z pojednávania 15.4.2015 vyplýva, že predmetné písomné stanovisko bolo doručené súdu na tomto
pojednávaní, ktoré však zároveň mohlo byť na tomto pojednávaní priamo do zápisnice prednesené aj v
ústnej forme, kde by právny zástupca odporcu mal možnosť okamžite reagovať. Súd mu však poskytol

priestor na oboznámenie sa s týmto stanoviskom, ktoré neobsahovalo nové skutočnosti, okrem tých
ktoré boli uvedené v žalobnom návrhu. Preto tu nevznikol vážny dôvod na odročenie pojednávania a
nejedná sa o procesnú vadu, ktorou by prvostupňový súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom.
Napokon treba dodať, že z prejednávania veci pred prvostupňovým súdom ako aj z priebehu celého
konania bolo zrejmé, ktoré tvrdenie účastníkov boli rozporné a čo bolo predmetom dokazovania ako aj

právneho posúdenia veci.

Odporca v odvolaní poukázal na (ne)zohľadnenie 19 ods. (recitálu) Smernice 93/13/EHS v
posudzovanomprípade,ktorísčastiajcitoval.Nímuvádzanéskutočnostiniecelkomkorešpondujústým,
čo je uvádzané v predmetnom odseku. Podľa tohto odseku sa na účely smernice hodnotenie nekalého

charakteru netýka podmienok, ktoré popisujú hlavný predmet zmluvy ani vzťah kvalita/cena tovaru alebo
dodávaných služieb; keďže hlavný predmet zmluvy a vzťah kvalita/cena môže byť napriek tomu braný
do úvahy pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok; keďže zámerom je medzi iným, aby poistné
zmluvy, ktorých podmienky definujú alebo popisujú poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa, nebolipodriadené takémuto hodnoteniu, pokiaľ sa tieto obmedzenia neberú do úvahy pri výpočte poistného
plateného spotrebiteľom. Odvolateľ nesprávne uviedol, že nie je zámerom smernice hodnotiť podmienky
v poistných zmluvách. Z uvedeného odseku je zrejmé, že zámerom smernice nie je hodnotiť podmienky

v poistných zmluvách, ktoré „definujú alebo popisujú poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa“, čo sa
v predmetnom prípade nestalo a tieto podmienky hodnotené neboli.

Okresný súd sa zaoberal posúdením individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky. Odporca tvrdil,
že táto bola dojednaná s navrhovateľkou individuálne a na preukázanie tejto skutočnosti navrhol

vykonať výsluch svedka, ktorý okresný súd nevykonal. Súd nie je povinný vyhovieť všetkým návrhom
na vykonanie dokazovania a je oprávnený sám vyhodnotiť, ktorý dôkaz vykoná a ktorý nie. Svoje
rozhodnutie však musí riadne a zrozumiteľne odôvodniť.

V prejednávanej veci okresný súd konštatoval, že navrhovaný dôkaz nevykonal z dôvodu, že podľa
jeho názoru k uzavretiu rozhodcovskej doložky došlo už podpisom poistnej zmluvy, a nie až podpisom

osobitných zmluvných dojednaní, preto tento dôkaz by nepriniesol žiadnu podstatnú vedomosť o
predmete sporu, keďže svedok mal potvrdiť skutočnosť, že existuje množstvo poistencov, ktorí
nepodpísali osobitné zmluvné dojednania, ale poistnú zmluvu áno. Vzhľadom na uvedené je odvolacia
námietka odporcu nedôvodná.

Rozhodcovské konanie do 01.01.2015 bolo upravené v Zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. Tento zákon upravoval rozhodovanie sporov vzniknutých z tuzemských a medzinárodných
obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej
republike, uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike
(§ 1 ods. 1 písm. a/, b/ citovaného zákona). Uvedený právny predpis sa vzťahoval aj na rozhodcovské

konanie, v ktorom sa riešili spotrebiteľské spory. Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, osobitne upravil rozhodcovské
konanie v prípade spotrebiteľských sporov. Došlo ním k odčleneniu rozhodcovského konania týkajúceho
sa osobitných prípadov - spotrebiteľských sporov od rozhodcovského konania, v ktorom sa riešia ostatné
spory.

Podľa § 73 ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z. z. ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom
je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v
rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

Podľa ods. 2 na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá
začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014; ust. § 46 ods. 3 tým
nie je dotknuté.
Podľa ods. 3 Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými
v čase jej uzavretia.

V prejednávanej veci bola uzatvorená rozhodcovská doložka dňa 30.12.2007. V zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení sa pre posúdenie platnosti (neplatnosti) predmetnej rozhodcovskej
zmluvypoužijúustanoveniaprávnychpredpisovúčinnýchvčasejejuzatvorenia.Avšaknarozhodcovské
konanie, ktoré začalo aj pred 1. januárom 2015 a ktorého predmetom je spotrebiteľský spor, sa použijú

ustanovenia Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní č. 355/2014 Z. z..

Konanie o žalobe o zrušení rozhodcovského rozsudku je časť tzv. rozhodcovského konania. Vyplýva to
zo systematického výkladu jednak pôvodného zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z., ako
aj zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní č. 335/2014 Z. z..

Zákon č. 244/2002 Z. z. v druhej časti, ktorá je venovaná samotnému rozhodcovskému konaniu, ako
etapu tohto konania upravuje možnosť zrušenia rozhodcovského rozsudku na základe podania žaloby,
z dôvodov uvedených v tomto zákone.

Rovnako aj zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov je systematicky delený na časti, z ktorých tretia časť upravuje spotrebiteľské
rozhodcovské konanie, do ktorého sa zaradzuje aj žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 45
a nasl.).V zmysle predchádzajúcej právnej úpravy o rozhodcovskom konaní, ako aj aktuálnej právnej úpravy o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je teda jednou z fáz rozhodcovského konania aj rozhodovanie
o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku všeobecným súdom.

Podľa ust. § 73 ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z. z. sa potom ustanovenia tohto zákona použijú aj na
rozhodcovské konanie, ktorého predmetom je spotrebiteľský spor a ktoré začalo pred 1. januárom 2015.
Teda konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku, ktoré začalo na všeobecnom súde po 1. januári 2015
sa dokončí podľa ust. Zákona č. 335/2014 Z. z..
V prejednávanej veci bolo potrebné, aby okresný súd pri prejednaní a rozhodnutí veci aplikoval ust.

Zákona č. 335/2014 Z. z. a skúmal dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle už tejto
platnej právnej úpravy. Ak okresný súd pre rozhodnutie o tom, či sú splnené dôvody pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku aplikoval ust. Zákona č. 244/2002 Z. z. vec nesprávne práve posúdil.

Ďalej je potrebné poukázať aj na ust. § 243d Exekučného poriadku, v znení Zákona č. 335/2014
Z. z. tak, ako naň poukazoval odporca v podanom odvolaní. Podľa tohto zákonného ustanovenia

exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní,
ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom
2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie
exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské
rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Ak na základe rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenia sa navrhovateľ v konaní domáha nedošlo
v zákonnej 3-mesačnej lehote od účinnosti Zákona č. 335/2014 Z. z. k podaniu návrhu na vykonanie
exekúcie, toto rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov konania zaväzovať. To znamená, že
osoba,ktorejvyplývalaztohtorozhodcovskéhorozhodnutianejakápovinnosť,prestávabyťjejnositeľom

a osoba, ktorá mala právo vyplývajúce z tohto rozhodnutia prestáva byť nositeľom tohto práva. Následne
je potom nutné zaoberať sa existenciou právneho záujmu (nie naliehavého právneho záujmu ako v
prípade § 80 písm. c/ O.s.p.), ale akéhokoľvek právneho záujmu navrhovateľa na žiadanom zrušení.
Z tohto pohľadu je nutné skúmať, aké dôsledky na prípadné právne postavenie navrhovateľa môže
mať rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku. Skutočnosť, že rozsudok prestáva byť záväzným

neznamená, že tento rozsudok zaniká, resp. je ex lege (zo zákona) zrušený. Rozsudok naďalej existuje,
avšak z neho vyplývajúce povinnosti prestávajú zaväzovať.

Rovnako je potrebné pri rozhodovaní o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku
prihliadať na ust. § 243d Exekučného poriadku.

Na základe uvedených skutočností krajský súd, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z
toho titulu nedostatočne zisteného skutkového stavu napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude okresný súd pri posúdení dôvodnosti nároku na
zrušenie rozhodcovského rozsudku vychádzať z ustanovení Zákona č. 335/2014 Z. z. a posudzovať

existenciu dôvodov pre možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozhodnutia podľa tohto
právneho predpisu. Zároveň sa bude zaoberať posúdením existencie právneho záujmu navrhovateľa na
žiadanom určení vzhľadom na ust. § 243d Exekučného poriadku. V tejto súvislosti vyzve navrhovateľa,
aby ozrejmil dôvody, pre ktoré sa domáha zrušenia napadnutého rozsudku, ktorý prestáva byť voči nemu
záväzný. Následne tieto dôvody vyhodnotí a zvolí ďalší procesný postup podľa toho, či tieto budú alebo

nebudú odôvodňovať rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku a odklade jeho vykonateľnosti.

V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.