Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 23, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10C/70/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316203371
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8316203371.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci žalobcu Orange Slovensko,

a.s., Metodova 8, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s r.o., Dr. Vl.
Clementisa 10, Bratislava proti žalovanej Y. W., nar. XX.X.XXXX, bytom H. F. M. XXX o zaplatenie 243,35
eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 178,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne zo žalovanej sumy od 6.9.2014 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd žalobu do sumy 65,11 eur s prísl. z a m i e t a.

P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 46,48%

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazla žalovanú uhradiť mu sumu 243,35 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 6.9.2014 do zaplatenia a na úhradu trov
konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy č. Y. a k uzavretiu
zmluvy č. Y., ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. Žalobca sa podaným návrhom
domáha nároku vo výške škody voči žalovanej, ktoré vznikla žalobcovi za odpredané mobilné telefóny

zn. Nokia 113 vo výške 14,81 eur a Prestigio MultiPad 2 Ultra Duo 8.0 3G vo výške 50,30 eur. Uvedená
škoda je rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou a predstavuje škodu
žalobcu, ktorú žalovaná žalobcovi spôsobila tým, že získala mobilný telefón za zvýhodnenú cenu. Ku
škode došlo tak, že žalovaná sa zaviazala používať služby poskytované žalobcom a za tieto platiť
počas celej doby viazanosti, pričom žalovaná tento záväzok platiť riadne a včas cenu poskytovaných
služieb porušila. Akciová cena prvého telefónu bola 2 eur, predajná cena 42 eur, poskytnutá zľava 40
eur, uplatnená škoda 14,81 eur, pri druhom telefóne bola akciová cena 1 euro, predajná cena 195 eur,

poskytnutá zľava 194 eur, uplatnená škoda 50,20 eur.
Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 152,24 eur za obdobie od
4/2014-6/2014. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 22.8.2014 oznámil žalovanej cenu neuhradených
služieb a vyzval ho na úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaná po pokuse o pokonávku uhradila sumu
74 eur, preto si túto sumu žalobca v konaní neuplatňuje. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania dňom
nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku t.j. od 6.9.2014.

2. Spolu so žalobou predložil žalobca listinné dôkazy a to zmluvu o poskytovaní verejných služieb
zo dňa 15.1.2013, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 17.1.2013, zmluvu o
poskytovaní verejných služieb zo dňa 13.6.2013, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo
dňa 13.6.2013, pokus o pokonávku zo dňa 22.8.2014, faktúru č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č.XXXXXXXXXX, č.XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, všeobecné
podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb žalobcom.

3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Na základe predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu
súd zistil nasledujúci skutkový stav: Strany sporu uzavreli zmluvu č. Y. dňa 16.1.2013. Na základe tejto
zmluvy bol žalovanej poskytnutý mobilný telefón Nokia 113 za akciovú cenu 2 eurá, pričom cena
telefónu bola 42 eur. Poskytnutá zľava bola vo výške 40 eur a žalobca žiada škodu vo výške 14,81
eur. Strany taktiež uzavreli zmluvu č. Y. zo dňa 13.6.2013, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý

mobilný telefón Prestigio MultiPad 2 Ultra Duo 8.0 3G za akciovú cenu 1 euro, pričom cena telefónu bola
195 eur, výška poskytnutej zľavy 194 eur a náhrada škody, ktorú si žalobca uplatňuje je vo výške 50,30
eur. Taktiež bolo preukázané, že žalovaná neuhradila faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 46,03 eur, č.
XXXXXXXXXX na sumu 63,59 eur, č. XXXXXXXXXX na sumu 38,44 eur, č.XXXXXXXXXX na sumu
5 eur, č. XXXXXXXXXX na sumu 27,98 eur, č. XXXXXXXXXX na sumu 35,50 eur, č. XXXXXXXXXX
na sumu 36,70 eur. Spolu neuhradila sumu 252,24. Po pokuse o pokonávku uhradila žalovaná sumu

74 eur. Preto si žalobca uplatňuje za hovorné sumu 178,24 eur a náhradu škody vo výške 65,11 eur.
Napriek pokusu o pokonávke žalovaná zvyšnú sumu neuhradila.

4. Z ustanovenia čl. I. a čl. II. dodatku k zmluve o pripojení vyplýva, že súčasťou obsahu zmluvného
vzťahu je aj právny vzťah plynúci z kúpnej zmluvy podľa § 612 a nasl. OZ, nakoľko účastníci konania v

dodatku k zmluve o pripojení uzavreli aj dohodu o predaji koncového telekomunikačného zariadenia za
dohodnutú kúpnu cenu, v dôsledku ktorej vznikla predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.
5. Podľa čl. 4, bod 4.1 písm. b) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických

komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s.
(„VP“ ), zmluva zaniká odstúpením od zmluvy a podľa bodu 4.4. , písm. a) toho istého článku, spoločnosť
Orange Slovensko je oprávnená odstúpiť od zmluvy, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú
službu ani do 45 dní po dni jej splatnosti. Podľa bodu 4.10 článku 4 Všeobecných podmienok ukončením
platnosti zmluvy nezaniká povinnosť účastníka uhradiť cenu poskytnutých služieb, ako aj uhradiť všetky

iné peňažné záväzky voči spoločnosti Orange Slovensko a súčasne vyrovnať všetky svoje ostatné
záväzky voči spoločnosti Orange Slovensko. Spoločnosť Orange Slovensko pri zániku zmluvy zašle
účastníkovi konečné vyúčtovanie, ktoré je účastník povinný uhradiť.

6. Súd zdôrazňuje, že zrušenie zmluvy odstúpením od nej je upravené v čl. 4, bod 4.5 tak, že odstúpením

sa zmluva zrušuje dňom nasledujúcim po dni, v ktorom odstupujúca zmluvná strana doručí druhej
zmluvnej strane písomné oznámenie o odstúpení od zmluvy.

7. Podľa § 48 ods. 1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa druhého odseku cit. ust., odstúpením od zmluvy sa

zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

8. Na tomto mieste súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal odstúpenie od zmluvy
spôsobom uvedeným vo vyššie citovaných ustanoveniach. Navrhovateľ však svoj nárok plynúci z
porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľa odôvodnil vznikom škody, ktorú vidí v rozsahu poskytnutej

zľavy za MT.

9. K právnej argumentácií žalobcu, uvádzanej (podľa jeho vyjadrenia) aj v dôsledku účinkov rozsudkov
Okresného súdu Prešov z 13. 8. 2010 č. k. 17C/23/2010-65, v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove z 29. 6. 2011 č. k. 2Co/137/2010, ktorým určil zmluvnú podmienku rovnakého významu za

neprijateľnú, na záväznosť výroku ktorého pre navrhovateľa poukázal obsah odôvodnenia žalobcom
spomínaný rozsudok Krajského súdu v Prešove 6Co/91/2011, súd považuje za potrebné uviesť:

10. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

11. V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je,
že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitéhozáväzkovo-právneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti
spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou a zavinenie sú ďalšími podmienkami vzniku

všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia.

12. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

13. Protiprávnosť úkonu podľa § 420 OZ teda spočíva v porušení právnej povinnosti, pričom nie je
rozhodné, či porušenie právnej povinnosti vyplýva zo zmluvy alebo zo zákona. Náhrada škody je v oboch
prípadoch upravená jednotne.

14. Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom, keďže protiprávnosť
zákon nepredpokladá. Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor

medzi tým, ako fyzická (právnická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako
konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou.
Protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť
(kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti, ako príčinou vzniku škody a škodou a jej
rozsahom, ako následkom týchto príčin. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak vznikla konkrétna

majetková ujma následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda
vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Príčinou škody môže byť len také protiprávne konanie, bez
ktorého by škodný následok nevznikol.

15. Pojem „skutočná škoda“ (damnum emergens) Občiansky zákonník nevymedzuje a ponecháva

vymedzenie tohto pojmu súdnej praxi (v ustanovení § 443 OZ je len ustanovené, z čoho sa vychádza
pri určení výšky škody na veci), ktorá vymedzuje skutočnú škodu ako ujmu spočívajúcu v zmenšení
majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti a v príčinnej súvislosti s
ňou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predošlého stavu (R 55/1971). Súdnou praxou vytvorená definícia teda škodu vysvetľuje ako rozdiel v

hodnote majetku poškodeného pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku, pričom výška
škody je daná rozdielom v hodnote majetku, ktorú treba nahradiť peňažným plnením alebo uvedením
veci do pôvodného stavu.

16. Škoda na majetku v podobe ušlého zisku (lucrum cessans) vyjadruje, o čo bol poškodený ukrátený

v budúcnosti v priamej súvislosti so spôsobením škody. Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový
prospech (prekazené zväčšenie alebo rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať
s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nestalo sa tak v dôsledku škodovej udalosti. Predstavuje
vlastne to, čo poškodenému ušlo, t. j. u poškodeného nedôjde k zväčšeniu majetkových hodnôt, hoci
by sa to so zreteľom na pravidelný chod vecí dalo očakávať. Ušlý zisk je teda majetkovou ujmou

spôsobenou tým, že škodová udalosť zasiahla do priebehu deja vedúceho k určitému zisku.

17. Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho
akciovou cenou - s týmto sa súd nestotožnil, nakoľko cena bola cenou za tovar (MT) dohodnutou
zmluvnými stranami, pričom z obsahu uzavretého dodatku k zmluve o pripojení je zrejmý spôsob jej

určenia (dôvod poskytnutia zľavy z bežnej ceny) ako vznik právneho vzťahu plynúceho z kúpnej zmluvy
podľa § 612 a nasl. (s odkazom na všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve) OZ, nakoľko strany
sporu v dodatkoch k zmluvám o pripojení uzavreli aj dohodu o predaji koncového telekomunikačného
zariadenia za dohodnutú kúpnu cenu, v dôsledku ktorej vznikla predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu

dohodnutú cenu.

18. Samotná deaktivácia vypožičanej SIM karty, i keď k nej došlo z dôvodu porušenia zmluvnej
povinnosti na strane spotrebiteľa, nemá rovnaké právne účinky ako zrušenie zmluvy odstúpením od nej
z toho istého dôvodu.

19. Súd vyhodnotil všetky dôkazy produkované žalobcom - žalovaná nenavrhla vykonať dôkazy - a
konštatuje, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal škodu, ktorá mu mala podľa
odôvodneniažalobybyťspôsobenávdôsledkuporušeniazmluvnejpovinnostižalovanou.Žalobnýnávrhmusí byť jasný a určitý a musí z neho vyplývať, čoho sa žalobca domáha. Ak ide o peňažné plnenie
uplatnené z dôvodu náhrady škody, musí byť jasne a presne uvedená peňažná suma, ktorú žalobca
požaduje, ktorou je súd v konaní i pri rozhodovaní viazaný a od ktorej sa len výnimočne môže odchýliť.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Súd uzatvára, že na zistený skutkový stav nebolo
možné aplikovať ustanovenia o škode, tak ako bol nárok uplatnený a odôvodnený v žalobe.

20. Súd považoval nárok na zaplatenie za poskytnuté služby za dôvodný a v tomto rozsahu návrhu

vyhovel s poukazom na: V zmysle prvého a druhého odseku ustanovenia § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o
elektronickýchkomunikáciáchúčinnéhovčaseuzavretiazmluvy,zmluvouopripojenísapodnikzaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť
súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o
pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve
o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu

možno dojednať aj odkazom na tarifu. V zmysle § 42 ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z.z., účastník
je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak
to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Vychádzajúc z dôkazov,
predložených zo strany žalobcu súd má za dostatočne preukázané, že medzi stranami sporu došlo
k uzavretiu platnej zmluvy o pripojení, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému SIM kartu. Na

základe uzatvorenej zmluvy žalobca dodal žalovanej služby, ktorá je povinná za poskytnuté služby
zaplatiť. Súd zaviazal žalovanú na povinnosť zaplatiť cenu za dodané služby vo výške 178,24 eur,
nakoľko ide o povinnosť dlžníka plynúcu z platného záväzku v súlade s § 494 OZ.

21. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

23. Podľa znenia § 3 ods.1 nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. v znení novely č. 141/2014 Z.z. účinného k

6.9.2014 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Žalovaná bola teda zaviazaná na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 178,24 eur , spolu s 5,05%
úrokom z omeškania ročne odo dňa 6.9.2014 do zaplatenia - to všetko do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Lehota na zaplatenie dlžnej sumy bola v pokuse o pokonávku uvedená do 5.9.2014.

24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Súd priznal žalobcovi sumu 178,24 eur a nepriznal sumu 65,11 eur. Jeho podiel na úspechu je vo
výške 73,24%, podiel žalovanej je vo výške 26,76%. Žalobca bol v konaní úspešnejší a jeho úspech bol

vo výške 46,48% (73,24-26,76). Preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 46,48%.

Poučenie:

Poučenie:Protitomutorozhodnutiujemožnépodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.