Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 21, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116208223
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3116208223.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v spore žalobcu K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T., H. XXXX/XX, zastúpeného advokátom S.. Jurajom Klimčom, advokátom, so sídlom Trenčianske
Teplice, Štefániková 9 proti žalovanej C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., H. XXXX/XX, zastúpenej
advokátkou JUDr. Annou Žedényiovou, so sídlom Trenčín, Palackého 85/5 o zaplatenie 26.950,- Eur
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba o zaplatenie 26.950,- eur s príslušenstvom s a z a m i e t a.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca uviedol, že previedol na žalovanú polovicu podielu v byte a v spoločných častiach bytového
domu, ako aj podiel na pozemkoch, ktoré patrili do jeho výlučného vlastníctva. Po návrate z lyžiarskeho
pobytu v januári minulého roku zistil, že žalovaná sa z bytu vysťahovala aj so svojim synom na ktorého
predtým previedla ním darovanú polovicu nehnuteľností. Poukázal na to, že žalovaná podala návrh na

rozvod manželstva v ktorom ho nepravdivo, hrubo poohovárala a pourážala. Podľa tvrdenia žalobcu
ho žalovaná v rozvodovom návrhu obvinila, že je sebecký, lakomý , agresívny, že jej oplzlo nadával,
podvádzal ju a klamal, neustále kontroloval, prenasledoval, podozrieval a ponižoval, zakazoval jej stýkať
sa s rodinou, zakázal jej pomáhať synovi, vyhrážal sa jej a opakovane ju vyhadzoval z bytu. Podľa
neho však nič z toho nie je pravdou. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyzval žalobca žalovanú na vrátenie
hodnoty daru. Bol toho názoru, že doručením jeho prejavu vôle došlo k zániku právneho vzťahu

vyplývajúceho z darovacej zmluvy medzi ním a žalovanou. Keďže žalovaná previedla svoj podiel , ktorý
bol predmetom daru na tretiu osobu , vznikol mu podľa neho nárok na vrátenie hodnoty daru. Po právnej
stránke opieral žalobca svoju žalobu najmä o ustanovenie § 630 a § 451 Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že za svojimi tvrdeniami uvádzanými v
rozvodovom konaní si stojí. Uviedla, že nemala inú možnosť, musela odísť zo spoločnej domácnosti,
rozviesť sa so žalobcom a vyhľadať lekársku pomoc odborníka, lebo už nedokázala zvládať spolužitie

s nim. Tvrdila, že jeho správanie voči nej vykazuje prejavy týrania, pričom sa jedná o dlhodobý
stav. Na podporu svojich tvrdení predložila lekársku správu a rozvodový rozsudok z predchádzajúceho
manželstva žalobcu, ktorý mal potvrdzovať jeho sklony k hrubému správaniu.
3. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu i žalovanej , výsluchom svedka K.. X. Z.,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to lekárskymi správami o vyšetreniach žalovanej, rozsudkom
Okresného súdu v Trenčíne pod č. k. 7C177/98 - 170 a č. k 7c 177/98 -60 , oboznámením spisu

tunajšieho súdu sp. zn. 12 c/1/206 Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil tento pre rozhodnutie o
návrhu podstatný skutkový stav:4. Z výsluchu oboch účastníkov predmetného konania mal súd za preukázané, že medzi nimi
nebolo sporné, že žalobca pred uzavretím manželstva so žalovanou previedol na ňu 1 podielu v
nehnuteľnostiach zapísaných v liste vlastníctva č. XXXX a č. XXXX kat. územia T. (byt, spoločné časti

domu a zariadenia, pozemok). Obaja tiež zhodne doznali, že tento darovaný podiel previedla žalovaná
na svojho syna pred podaním návrhu na rozvod manželstva.

5. Medzi žalobcom a žalovanou nebolo sporné ani to , že žalobca písomne vyzval žalovanú k vráteniu
predmetu daru podaním zo dňa 9.3.2016, ktoré žalovaná prevzala.

6. Z rozvodového spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 12C/1/2016 bolo zistené, že žalovaná
dňa 5.1.2016 podala návrh na rozvod manželstva so žalobcom. Toto manželstvo bolo uzavreté dňa
12.9.2009 a bolo v predmetnom konaní právoplatne rozvedené. V návrhu na rozvod manželstva
žalovaná uvádzala okrem iného , že žalobca sa voči nej správal hrubo, bol sebecký, lakomý, agresívny,
oplzlo nadával, klamal ju a podvádzal, ponižoval ju a zakazoval jej stýkať sa s rodinou . Na preukázanie

týchtoskutočnostínebolovovecirozvodumanželstvavykonanédokazovanie,anijednoznačneustálená
príčina rozvratu . V rozsudku z tohto konania sa konštatuje, že správanie sa žalovanej bolo posledný
rok až dva účelové z dôvodu jej nespokojnosti so vzťahom k manželovi, ktorú neriešila komunikáciou,
ale odchodom zo spoločnej domácnosti . Rozhodnutie napadala žalovaná dňa 17.6.2016 žiadosťou o
opravu a doplnenie jeho odôvodnenia. O tejto žiadosti nebolo doposiaľ rozhodnuté.

7. Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 7C 177/98-60, ktorý ako dôkaz predložila žalovaná, vyplýva, že
vtedajšia - teda predchádzajúca manželka žalobcu , E. B. v návrhu na rozvod okrem iného uvádzala ,
že jej manžel bol hrubý, urážal ju a fyzicky napádal, keď bol pod vplyvom alkoholu.

8. Zistený skutkový stav súd subsumoval pod ustanovenie § 137 písm. a/ Civilného sporového poriadku
zák. č. zák. č. 160/2015 Z.z. a ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka, keďže ide o konanie , kde
sa žalobca domáhal od žalovanej splnenia povinnosti zaplatiť peňažnú sumu z dôvodu vrátenia daru
(žaloba na plnenie). Súd sa v konaní zameral na sporné okolnosti, ktorými bolo to , či správanie sa
žalovanej voči žalobcovi naplnilo dôvody vrátenia daru v zmysle zákona.

9. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

10. Dikcia citovaného zákonného ustanovenia zakotvuje pre darcu možnosť jednostranným úkonom

zrušiť právne následky pôvodnej darovacej zmluvy. Za určitých podmienok tak darca môže od
obdarovaného požadovať, aby mu poskytnutý dar vrátil. V žiadnom prípade nemôže k takémuto kroku
dôjsť na základe ľubovôle darcu. Je totiž potrebné si v tejto súvislosti uvedomiť, že i právne vzťahy
založené darovacou zmluvou zakladajú právny stav, ktorý má a musí mať právnu istotu , požíva
právnu ochranu s tým, že záväznosť z toho vyplývajúcu zmluvné strany na seba prevzali dobrovoľne.

Preto v záujme zachovania právnej istoty je možné domáhať sa vrátenia daru iba v špecifických ,
zákonom predpokladaných a presne vymedzených dôvodoch. V zmysle § 630 Obč. zákonníka je na
to potrebné naplnenie dvoch skutočností, a to jednak právny úkon darcu, ktorým sa domáhal vrátenia
daru a jednak také správanie obdarovaného, ktorým porušuje voči darcovi, prípadne voči členom jeho
rodiny dobré mravy, a to kvalifikovaným spôsobom - hrubo. Z ustanovenia § 630 totiž vyplýva, že

predpokladomúspešnéhouplatneniaprávadarcunavráteniedaruniejeakékoľveknevhodné správanie
sa obdarovaného alebo len samotná jeho nevďačnosť, ale také správanie, ktoré s ohľadom na v š
e t k y okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide
buď o porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci
darcovi alebo iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem (napr. § 18 a nasl., § 30 a

nasl. Zákona o rodine) alebo zo zmluvného vzťahu (lex contractus).

11. Dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva . Hoci sú zákonným pojmom, a
teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Predstavujú určité pravidlá správania
sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového

poriadku. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný záujem
ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy bude patriť vždy od prípadu
k prípadu . Negatívne správanie sa obdarovaného k darcovi, alebo jeho rodine, sa však musí
prejavovať objektívne, nie subjektívne z pohľadu darcu a musí spĺňať kritérium hrubosti.12. Žalobca sa domáhal vrátenia daru, resp. jeho hodnoty preto, lebo za konanie v rozpore s dobrými
mravmi považoval to, žalovaná ho podľa neho nepravdivo a hrubo v návrhu na rozvod pourážala tým,

že uviedla o ňom, že je sebecký, lakomý, agresívny, že je oplzlo nadáva, že ju klamal a podvádzal, že
ju ponižoval, zakazoval jej stýkať sa s rodinou a , pomáhať synovi a podobne. Preto povinnosťou súdu
bolo zisťovať, jednak či žalobcom tvrdené okolnosti sú pravdivé a jednak , či sú zároveň objektívnym
dôvodom na odstúpenie od darovacej zmluvy z dôvodu porušenia dobrých mravov hrubým spôsobom.

13. Žalovaná nepoprela tvrdenia žalobcu, že nim označené okolnosti v rozvodovom konaní naozaj
uviedla, dokonca na nich zotrvala aj v tomto konaní. I z rozvodového spisu zn. 12C/1/2016 sú tieto
skutočnosti zrejmé. Bolo teda preukázané, že tvrdenia uvádzané žalobcom sú pravdivé, pokiaľ ide o
použitie ním citovaných výrokov žalovanou v rozvodovom konaní. Súd však nemohol vyhodnotiť takéto
správanie sa žalovanej za rozporné s dobrými mravmi hrubým spôsobom a to z týchto dôvodov :

14. Možnosť domáhať sa stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde má
svoj základ v Listine základných práv a slobôd , ktorá je súčasťou ústavného poriadku Slovenskej
republiky.

15. V zmysle čl.12 Ústavy SR nikomu nesmie byť spôsobená ujma preto, že uplatňuje svoje základné

práva a slobody. Takúto ochranu požívajú nielen práva vyplývajúce z ústavy (základné), ale i práva,
ktoré vyplývajú z celého právneho poriadku, teda aj tie , ktoré sú predmetom práva súkromného,
vyplývajúce z rodinnoprávnych noriem.

16. Žalovaná využila ústavnú možnosť domáhať sa svojho práva v konaní vedenom na súde pod sp.

zn. 12C/1/2016 tým, že podala návrh na rozvod manželstva . V tomto návrhu opísala dôvody, ktoré
ju k tomu viedli. Za príčinu rozvratu manželstva považovala správanie sa žalobcu voči nej, a to že bol
hrubý, sebecký, lakomý, agresívny, oplzlo nadával, klamal ju a podvádzal, ponižoval ju a zakazoval jej
stýkať sa s rodinou . Tieto žalovanou tvrdené skutočnosti neboli predmetom dokazovania v rozvodovom
konaní a žalobca ani netrval na tom, aby sa ich pravdivosť zisťovala. Ak žalovaná v konaní o rozvod

manželstva ako účastníčka konania uvádzala okolnosti, ktoré považovala za nevyhnutné na ochranu
svojich vlastných záujmov, realizovala zákonom stanovené subjektívne právo a jej prípadný zásah do
osobnostných práv žalobcu v rozvodovom konaní bol vyjadrením jej stanoviska v rozvodovej veci, a
preto bol v danej veci zákonom prípustný. Preto toto jej konanie nebolo možné považovať za konanie
v rozpore s dobrými mravmi aj keď sa tieto okolnosti žalobcu subjektívne dotkli. Bolo na ňom, aby to,

že tvrdenia žalovanej nie sú pravdivé dokazoval v rozvodovom konaní, pretože vtedy mal súd zisťovať
dôsledne skutkový stav a príčiny rozvratu manželstva. Nie je možné toto dokazovanie nahrádzať v
konaní o vrátenie daru.

17. Súd bol toho názoru, že uplatňovanie tých práv , ktoré sú zákonom prípustné nemožno

považovať za konanie v rozpore dobrými mravmi hrubým spôsobom. Konanie žalovanej ako účastníčky
rozvodového konania, ktorá na ochranu svojich práv uviedla okolnosti, považujúc ich za rozhodujúce
pre rozvod manželstva ( o pravdivosti ktorých bola presvedčená) umožňovala Ústava, Občiansky
súdny poriadok i Zákon o rodine. Pravdivosť týchto tvrdení žalobca v rozvodovom konaní nevyvrátil.

18. Okrem toho tomu, že z pohľadu žalovanej išlo o okolnosti o pravdivosti ktorých mohla byť
presvedčená nasvedčuje i výpoveď svedka K.. Z., ale i rozvodový rozsudok žalobcu z predchádzajúce
konania. Svedok potvrdil, že žalovaná mohla trpieť syndrómom týranej ženy. N. tvrdenia žalovanej
uvádzané na svoju obranu v konaní o rozvod manželstva nemohli byť objektívne spôsobilé na to, aby
predstavovali porušenie dobrých mravov voči žalobcovi hrubým spôsobom, teda ako to má na mysli

ustanovenie § 630 Obč. zákonníka.

19. Inak judikatúra slovenských súdov už vyriešila, že dôvodom na vrátenie daru nemôže byť ani
samotná skutočnosť, že obdarovaný požiada o rozvod manželstva, ani to, že dar prevedie na inú osobu.

20. Vzhľadom na takéto právne posúdenie veci, súd nemal dôvod vykonať ďalšie dokazovanie vo veci
tak ako to navrhoval žalobca. Výsluch sním navrhovaných svedkov by nemohol zmeniť uvedené právne
posúdenie a znamenal by iba nehospodárne predĺženie konania.21. S poukazom na predtým uvedené o skutočnosti súd žalobu zamietol.

22. Súčasťou rozsudku je v zmysle § 218 a 262 ods. 1 CSP aj výrok o trovách konania, ktorým sa

rozhoduje o nároku na ich náhradu podľa pomeru úspechu. Žalovaná bola v danej veci úspešná
v celom rozsahu, preto je patrí plná náhrada vynaložených trov konania. O jej výške rozhodne s
poukazomnaustanovenie§262ods.2CSP vyššísúdnyúradník,atopoprávoplatnostitohtouznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje. Okrem toho je potrebné, aby odvolanie obsahovalo spisovú značku rozhodnutia proti ktorému
smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa považuje za nesprávne (odvolacie
dôvodypodľa§365CSP))ačohosaodvolateľdomáha (odvolacínávrh).Odvolaniemusíbyťpodpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.