Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. apríl 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/28/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110203392
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Zdenka Zamecová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2110203392.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou Zdenkou Zamecovou v právnej veci navrhovateľa: A. D.F.,

E..XX.XX.XXXX, O. XX, XXX XX J., proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 71,97 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 22.02.2010 domáhal voči odporcovi náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 2 % ročne a trov konania z

titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

Vo svojom podaní zo dňa 03.09.2010 požiadal navrhovateľ o zmenu petitu návrhu tak, že odporca je
povinný zaplatiť navrhovateľovi škodu vyjadrenú nemajetkovou ujmou vo výške 5000 eur spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Žalovaný je do zaplatenia pohľadávky povinný k uvedenej sume
zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 2 % ročne zvýšený o 8 percentuálnych bodov začínajúci
plynúť nasledujúcim dňom po podaní žaloby. Súd túto zmenu žalobného návrhu uznesením č.k.

18C/28/2010-101 zo dňa 04.10.2010 pripustil.

Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 18C/28/2010-133 zo dňa 11.06.2011 návrh navrhovateľa zamietol
a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie a Krajský súd v Trnave uznesením č.k.
11Co/259/2011-161 zo dňa 20.12.2012 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a ich zástupcov, svedkyne K. B.,
svedkom Z. X., oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, listinnými dôkazmi: návrh č.l. 1-8,
trestné oznámenie č.l. 9-10, uznesenie o začatí trest. stíhania č.l. 12, výsluch svedka č.l. 13-14, lekárska
správa č.l. 17-18, sťažnosť č.l. 21, uznesenie OP Trnava č.l. 22, vyrozumenie č.l. 23, vyrozumenie
Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 13.02.2009 č.l. 25, žiadosť o preskúmanie postupu policajta č.l.

24, sťažnosť č.l. 26, zápisnica o výsluchu svedka č.l. 30-33, záznam č.l. 34, zápisnica o rekondícii č.l.
35-36, výsluch č.l. 37, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku o náhrade škody č.l. 38-40, žiadosť
č.l. 41, vyjadrením Krajskej prokuratúry Trnava zo dňa 16.12.2009 na č.l.42, záznam č.l. 43, vyjadrenie
odporcu + prílohy č.l. 50-61, uznesenie OP Trnava č.l. 55-56, podanie stanoviska KR PZ č.l. 70-71 +prílohy č.l. 72-90, fotokópia uzn. o zmietnutí sťažnosti č.l. 94-95, prílohy č.l. 96-97, trestný rozkaz č.l.
128-129, vyjadrenie odporcu k odvolaniu č.l. 140-142, upravený návrh č.l. 169-175, vyjadrenie odporcu
č.l. 210-212, podanie navrhovateľa č.l. 216-219, doplnenie petitu č.l. 229-232 a zistil nasledovaný

skutkový a právny stav:

Navrhovateľ na pojednávaní zhodne ako v návrhu vypovedal, že dňa 10.07.2008 podal na Okresnej
prokuratúre v Trnave trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania
trestného činu ublíženia na zdraví, nakoľko bol prepadnutý v hájičku pri rieke Z.. Nesprávny úradný

postup vidí v neodôvodnených prieťahoch orgánov činných v trestnom konaní, keďže službukonajúci
príslušníci nadpráporčík Q. a nadpráporčík Q. nevykonali neodkladné a neopakovateľné úkony
v trestnom konaní, nakoľko nenasledovali páchateľov trestného činu na jeho požiadavku, pričom
páchatelia sa nachádzali v blízkosti miesta prepadu. Ďalší nesprávny úradný postup vidí navrhovateľ
v štádiu skráteného vyšetrovania v tom, že prví svedkovia boli vypočutí až po 3 mesiacoch po podaní
trestného oznámenia, ďalší nesprávny úradný postup vidí navrhovateľ pri vykonávaní fotorekognície dňa

14.2.2008 v tom, že z tejto fotorekognície nebola vykonaná zápisnica. Nesprávneho úradného postupu
sa dopustil aj odbor všeobecnej kriminality, kde spis mal pridelený major Š., z ktorého strany vo veci
nedošlo k takmer žiadnemu úkonu, čo konštatovala aj Okresná prokuratúra v Trnave. Uplatňovanú sumu
5.000,-€právevuvedenejvýškepovažujenavrhovateľzaprimeranúzapoškodeniejehoústavnýchpráv
vyplývajúcich z č.l. 46 ods. 1, čl. 19 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a tiež čl. 1 a 3 Európskeho dohovoru

o ochrane ľudských práv. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v trestnom oznámení zo dňa 7.7.2008 žiadal
políciu, aby neuvádzala jeho osobné údaje pred páchateľom a ostatnými účastníkmi konania. Polícia
to nevykonala a navrhovateľa vystavila riziku opätovného útoku zo strany páchateľa. Tento protiprávny
postup polície možno subsumovať pod nesprávny úradný postup. Navrhovateľ bol osoba bezúhonná,
bez záznamu v registri trestov, žil usporiadaným životom. V profesionálnom živote bol v služobnom

pomere k štátu. Páchateľ spôsobil navrhovateľovi zranenia stredného rozsahu najmä v oblasti tváre.
Okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu neboli do dnešného dňa hodnoverne preukázané
a to z dôvodu, že vyšetrovateľ sa stotožnil s klamlivými výpoveďami svedkov a odmietol sa zaoberať
navrhovateľovými návrhmi na doplnenie dokazovania. Závažnosť následkov vzniknutých v súkromnom
živote spočíva v strednodobej dĺžke prácenechopnosti v trvaní 28 dní následkom zranení spôsobených

trestným činom, z toho 6 dní bol v dôsledku hospitalizácie na traumatologickom oddelení FN J. odlúčený
od rodiny. K traume prispela aj neistota a strach z možnej operácie. ÚJKP v Trnave svojou opakovanou
nečinnosťou spôsoboval u navrhovateľa ako poškodeného trestným činom právnu neistotu, v dôsledku
čoho bol nútený podávať opravné prostriedky, čo mu spôsobovalo stratu času, stres v súkromí, čím
bola poznačená aj jeho rodina. V dôsledku nedôsledného a neúplného vyšetrenia všetkých okolností

trestného činu zo strany OSV v Trnave a OO PZ v T. sa navrhovateľ nemôže slobodne a bez obmedzenia
pohybovať v hájičku pri potoku Z., svedok E. s páchateľom A. sa mu aj v súčasnosti vyhrážajú
fyzickým útokom, Okresná prokuratúra Trnava ho na základe lživých svedectiev považuje za úchyláka
odhaľujúceho sa na verejnosti. Závažnosť následkov vzniknutých v profesionálnom živote spočívala v
znížení vážnosti medzi kolegami v štátnej službe v dôsledku vzniknutých zranení a najmä nevyjasnení

okolnosti,zaktorýchboltrestnýčinspáchaný.Páchateľtrestnéhočinuasvedkovia označilinavrhovateľa
za úchyláka obnažujúceho sa na verejnosti, s čím sa oboznámil aj navrhovateľov zamestnávateľ. ÚJKP
v J. svojou nečinnosťou podporil tento negatívny obraz aj v očiach navrhovateľových nadriadených, ktorý
trval viac ako 2 a 1/2 roka. K nemajetkovej ujme navrhovateľ ráta aj fakt, že viac ako 4 a pol roka nemôže
disponovať so zlatými šperkami. Nečinnosť ÚJKP v Trnave mu spôsobovala trvalú psychickú ujmu a

nadmerný stres, ktorý bol vyvolaný tým, že voči ich nečinnosti bol nútený podávať neustále sťažnosti na
dozorujúcu prokuratúru. Aj kolegovia v práci si robia posmech z navrhovateľových početných súdnych
sporov, ktoré majú základ v nesprávnych úradných postupoch orgánov. Kolega X. mu nechal výsmešný
odkaz v kalendári a vymyslel mu prezývku doktor.

Odporca vo svojom písomnom podaní zo dňa 27.04.2010, ktorého sa na pojednávaní pridržal, žiadal
návrh zamietnuť. Poukázal na to, že skutočnosť, že v konaní polície boli prokurátorom zistené prieťahy,
sama osebe automaticky ešte nespôsobuje vznik zodpovednosti štátu za škodu. K tomu by došlo
iba v prípade, ak by všetky obligatórne podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu boli splnené
kumulatívne. Podľa jeho názoru v danom prípade bola splnená iba jedna z podmienok, a to vzniknuté

prieťahy v konaní, ďalšie 2 podmienky absentujú. V danom prípade nie sú splnené podmienky na
priznanie nemajetkovej ujmy tak, ako to vyžaduje zák. 514/2003 Zb. konkrétne zníženie cti, ľudskej
dôstojnosti, vážnosti v spoločnosti, narušenie súkromného života navrhovateľa. Odporca vo svojom
ďalšom vyjadrení uviedol, že postup polície, ktorým nevyhovela žiadosti navrhovateľa o utajenie jehoosobných údajov pred páchateľom nie je možné subsumovať pod nesprávny úradný postup, keďže
navrhovateľ mal v trestnom konaní postavenie poškodeného, na ochranu ktorého sa používajú iné
ustanovenia Trestného poriadku a nie § 136 a § 137 Trestného poriadku na utajenie svedka. Pri určovaní

príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je treba posudzovať, či daný
nesprávny úradný postup je hlavnou príčinou vzniku škody, nemôže byť vedľajšou alebo doplnkovou
príčinou. V danom prípade absentuje bezprostredná príčinná súvislosť medzi postupom poverených
príslušníkov PZ a následkami, ktoré navrhovateľovi mali vzniknúť v súkromnom a profesionálnom živote.
Navrhovateľom uvádzané následky by bolo možné považovať za následky trestného činu samotného,

prípadne výpovedí svedkov. Príslušníci PZ nemôžu byť zodpovední za konanie páchateľa, či výpovede
svedkov v rámci vyšetrovania. Okresná prokuratúra Trnava konštatovala prieťahy v konaní iba raz
na základe sťažnosti žalobcu zo dňa 30.01.2009, pričom s tohto nesprávneho postupu boli vyvodené
sankcie a vo veci sa začalo konať. Odporcovi nie je preto zrejmé, prečo bol navrhovateľ nútený
neustále podávať sťažnosti, keďže žiadne ďalšie porušenie zákona konštatované nebolo. Podľa názoru
odporcu teda nie je možné tieto následky považovať za také závažné, aby oprávňovali navrhovateľa na

uplatňovanie nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ považuje konštatovanie porušenia práva za dostatočné
zadosťučinenie vzhľadom na ujmu, ktorá žalobcovi vznikla. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno
ohľadne výšky nemajetkovej ujmy a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a
nemajetkovou ujmou, ktorá údajne navrhovateľovi konaním príslušníkov PZ vznikla.

Svedkyňa K. B. na pojednávaní uviedla, že presný dátum si nepamätá, bolo to asi pred 3 rokmi,
vychádzala z budovy pracoviska nachádzajúceho sa v G. na ul. S.K.. A. č. X. Vonku zbadala
navrhovateľa, ktorý mal zakrvavenú tvár, spýtala sa ho, že či mu treba zavolať prvú pomoc, na to on
povedal, že už mu niekto pomoc zavolal. Navrhovateľ ju poprosil, či by ho mohla schovať do budovy
firmy, čo odmietla, potom ešte chvíľu stála pri svojom aute, smerom k nim prichádzali nejakí 2 muži,

nie je si istá, či mali obaja bicykle alebo len jeden. Potom navrhovateľ povedal, že to sú tí dvaja, ktorí
ho zbili, títo dvaja muži prešli okolo, niečo zakričali, svedkyňa nastúpila do auta a odišla. Navrhovateľ
zostal sám, počas jej prítomnosti tam žiadni policajti nedošli. Svedkyňa by nevedela poznať uvedených
2 mužov, mohla by ich zaradiť iba typovo, ale nie bližšie. Mali so sebou aj psa, vlčiaka, keď išli okolo,
niečo vykrikovali, padlo tam slovo „úchyl“, tieto výkriky smerovali na osobu navrhovateľa. Po ceste

domov svedkyňu nikto nezastavil. Kedy ju policajti vypočúvali prvý krát, to nevie uviesť, prišli za ňou na
pracovisko a tam ju vypočúvali. Cestou z práce do J. ju nezastavili ani policajti. Prvý kontakt s policajtami
bol, až keď za ňou prišli na pracovisko.

Svedok Z. X. na pojednávaní uviedol, že pozná navrhovateľa ako kolegu, pracujú spolu na colnom úrade

v J., kolegovia sú asi 4 až 5 rokov. Svedok už ohľadne predmetných záležitostí navrhovateľa vypovedal
na OS TA a na OS GA. Nemá žiadnu vedomosť o tom, akú škodu si navrhovateľ vymáha alebo v akej
výške, vie len o tom, že navrhovateľ bol nejakými osobami napadnutý a bol hospitalizovaný a že kvôli
tomuto bolo súdne pojednávanie, svedok nevie, či sa jednalo o konanie civilné alebo trestné. Svedok
na navrhovateľovi žiadne zranenia nevidel, lebo keď prišiel do práce, žiadne zranenia vidieť nebolo,

nakoľko bol predtým v stave PN. O tom, čo sa navrhovateľovi stalo, sa svedok dozvedel z výpovedí zo
zápisnice, ktorú mu dal navrhovateľ prečítať, túto ani nedočítal, nepamätá si o akú zápisnicu sa jednalo.
Pamätá si, že v zápisnici bolo uvedené, že navrhovateľ žaloval nejakých ľudí kvôli jeho napadnutiu,
vyšetrovala to aj polícia. Nakoľko sa s navrhovateľom o týchto veciach spolu už nerozprávali, tak svedok
nevie, aký bol postup polície, nevie sa k tomuto vyjadriť. Svedok vlastne ani nechápe, čo má v tejto veci

dosvedčiť, on nebol pri tom ako navrhovateľa napadli, ani ako sa liečil a ani nevedel, že si podal nejaký
návrh na náhradu škody.

Z trestného oznámenia podaného navrhovateľom dňa 7.7.2008 č.l. 9 vyplýva, že navrhovateľ Okresnej
prokuratúre Trnava oznámil podozrenie zo spáchania trestného činu dňa spáchaného dňa 27.6.2008

neznámym páchateľom, ktorý fyzicky napadol navrhovateľa pri potoku Z. v G. E. Z..

Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, ÚJKP OSVč.k. ČVS:OR/ - 261/3-OSV-TT-2008 zo
dňa 2.8.2008 o začatí trestného stíhania č.l. 12 vyplýva, že podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku bolo
začaté trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví, spáchaný dňa 27.6.2008 neznámym páchateľom,

ktorý fyzicky napadol navrhovateľa pri potoku Z. v G. E. Z..Z uznesenia Okresnej prokuratúry v Trnave č.k. 1Pv 883/08-6 zo dňa 15.10.2008 č.l. 22 vyplýva,
že sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, ÚJKP OSV č.k.
ČVS:ORP621/3-OSV-TT-2008 prokurátorka zamietla, lebo sťažnosť nie je dôvodná.

Z vyrozumenia o vybavení Okresnej prokuratúry v Trnave zo dňa 15.10.2008 č.l. 23 vyplýva, že okresná
prokurátorka po preštudovaní vyšetrovacieho spisu skonštatovala, že poverený príslušník PZ vo veci
postupoval v súlade so zákonom a bez akýchkoľvek prieťahov.

Z vyrozumenia o vybavení Okresnej prokuratúry v Trnave zo dňa 13.02.2009 č.l. 25 vyplýva, že okresná
prokurátorka po preštudovaní vyšetrovacieho spisu zistila, že námietky navrhovateľa sú čiastočne
opodstatnené a vo veci skutočne došlo k prieťahom v konaní. Zistené prieťahy boli čiastočne zapríčinené
organizačnými zmenami na Okresnom riaditeľstve PZ v Trnave, kde k 01.12.2008 došlo k zrušeniu
Odboru skráteného vyšetrovania a k zriadeniu Obvodných oddelení Policajného zboru, na ktoré bol
naraz presunutý väčší počet spisov. Poverená príslušníčka bola upozornená na to, že vzhľadom na

zistené prieťahy má vo veci konať plynule a bez ďalších prieťahov.

Z vyjadrenia Krajskej prokuratúry Trnava zo dňa 16.12.2009 č.l. 42 vyplýva, že námietky navrhovateľa
týkajúce sa nečinnosti policajta považuje prokurátorka za opodstatnené, pričom sa poukázalo opätovne
na stanovisko okresného prokurátora, ktorý pri vykonaných previerkach konštatoval prieťahy zo

strany policajta, pričom za účelom ich zamedzenia dňa 27.04.2009 nariadil vyšetrovanie a ďalšie
nedostatky signalizoval nadriadenému, ktorý vyšetrovateľovi v rámci disciplinárneho konania uložil
sankciu. Prokurátorka krajskej prokuratúry uložila prokurátorovi okresnej prokuratúry, aby zabezpečil
urýchlené doplnenie vyšetrovania v požadovanom smere za účelom rozhodnutia vo veci a aby výkonu
prokurátorského dozoru venoval zvýšenú pozornosť. Prokurátorka krajskej prokuratúry vyhodnotila

podnet navrhovateľa ako sčasti dôvodný.

Z odpovede Ministerstva vnútra SR na žiadosť o predbežné prerokovania nároku na náhradu škody zo
dňa 29.12.2009 č.l. 39 vyplýva, že v danom prípade nebol naplnené základné predpoklady na vznik
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to existencia nezákonného rozhodnutia,

resp. nesprávneho úradného postupu.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym

úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy

Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej

správyspočívajúcehovporušenípovinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správy prokurátorom.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

S poukazom na vykonané dokazovanie a vyššie citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru,
že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal náhrady nemajetkovej
ujmyvovýške5.000eur,ktorámumalabyťspôsobenánesprávnymúradnýmpostupomorgánovčinných

v trestnom konaní, pričom nesprávny úradný postup mal spočívať jednak v neodôvodnených prieťahoch
vyšetrovateľov, ktorí bezprostredne po spáchaní prečinu nevykonali neodkladné a neopakovateľné
úkony v trestnom konaní, ďalší nesprávny úradný postup mal spočívať v tom, že prví svedkovia boli
vypočutí až po troch mesiacoch po podaní trestného oznámenia, taktiež pri vykonávaní fotorekognície,
z ktorej nebola vyhotovená zápisnica. Nesprávneho úradného postupu sa podľa navrhovateľa dopustili

vyšetrovatelia aj tým, že napriek žiadosti navrhovateľa, aby neuvádzali jeho osobné údaje pred
páchateľom a ostatnými účastníkmi konania, uvedené nesplnili. Vyšetrovatelia sa ďalej stotožnili
s klamlivými výpoveďami svedkov a odmietli sa zaoberať navrhovateľovými návrhmi na doplnenie
dokazovania. Navrhovateľ žiada vzhľadom na ujmu spôsobenú mu uvedeným nesprávnym úradným
postupom, uhradiť nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 5.000 eur. Navrhovateľ za ujmu považuje

psychickú ujmu a nadmerný stres, ktorý bol vyvolaný tým, že voči nečinnosti vyšetrovateľov bol
nútený podávať neustále sťažnosti na dozorujúcu prokuratúru, že kolegovia v práci si robia posmech
z navrhovateľových početných súdnych sporov, ktoré majú základ v nesprávnych úradných postupoch
orgánov, ďalej za ujmu považuje to, že počas hospitalizácie bol odlúčený od rodiny a mal strach z
možnej operácie. Podľa navrhovateľa ÚJKP v Trnave svojou opakovanou nečinnosťou spôsoboval u

navrhovateľa ako poškodeného trestným činom právnu neistotu, v dôsledku čoho bol nútený podávať
opravné prostriedky, čo mu spôsobovalo stratu času, stres v súkromí, čím bola poznačená aj jeho rodina.
Všeobecne pre uplatnenie nároku na náhrady škody a teda aj nemajetkovej ujmy je potrebné súčasné
splnenie troch podmienok: vznik škody, resp. nemajetkovej ujmy, zavinenie a príčinná súvislosť
medzi vznikom škody a zavinením. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa

Policajného zboru, spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru
prokurátorom. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že prokurátorka okresnej prokuratúry
v Trnave vo vyrozumení zo dňa 13.02.2009 konštatovala, že námietky navrhovateľa sú čiastočne

opodstatnené a prokurátorka krajskej prokuratúry vo vyjadrení zo dňa 16.12.2009 vyhodnotila podnet
navrhovateľa ako sčasti dôvodný. Súd mal teda za dostatočne preukázané čiastočné splnenie jednej z
troch kumulatívnych podmienok pre priznanie náhrady škody. Nesprávny úradný postup sám osebe ešte
nespôsobuje vznik zodpovednosti štátu za škodu. Druhou kumulatívnou podmienkou je vznik škody,
t.j. ujmy, ktorá nastala v nemajetkovej sfére poškodeného, pričom navrhovateľom bola vyjadrená v

peniazoch vo výške 5.000,- Eur. Navrhovateľ však nešpecifikoval podrobne nemajetkovú ujmu, ktorá mu
mala vzniknúť, nepreukázal jej závažnosť, ani to, že by došlo k zníženiu jeho cti, ľudskej dôstojnosti
alebo jeho vážnosti v spoločnosti v značnej miere, nepreukázal závažnosť následkov, ktoré mu vznikli
v súkromnom živote alebo v spoločenskom uplatnení. Navrhovateľ teda neuniesol dôkazné bremeno
ohľadne vzniku a výšky nemajetkovej ujmy, keď nenavrhol dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ani

dôkazy neoznačil. Pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch sú stanovené dve kritériá, z ktorých
musí súd vychádzať a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých k nesprávnemu
úradnému postupu došlo a teda samotná závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je jediným a
výlučným faktorom pre určenie konečnej výšky zadosťučinenia v peniazoch. Výška peňažnej náhradyje predmetom voľnej úvahy súdu, pričom súd musí prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo a to jednak vo vzťahu k postihnutej osobe a jednak vo vzťahu k subjektu, ktorý neoprávnený
zásah spôsobil. Tretia z kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na náhradu škody je priama

príčinnásúvislosťmedzinesprávnymúradnýmpostupomavznikomnemajetkovejujmy.Tútopodmienku
(príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody) však súd za preukázanú
nemal. Príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou bude daná vtedy, ak škoda
vznikla ako dôsledok nesprávneho úradného postupu, t.j. ak je medzi nimi bezprostredný vzťah príčiny a
následku (ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nedošlo by ani ku vzniku škody). K záveru

o existencii príčinnej súvislosti súd dospieva na základe logického posúdenia a zhodnotenia všetkých
okolností i povahy konkrétneho prípadu. Existencia príčinnej súvislosti na vznik práva na náhradu škody
je nevyhnutná, a to bez zreteľa na to, či povinnosť na náhradu škody je založená na princípe zavinenia
alebo na základe objektívnej zodpovednosti. Vychádza sa z toho, že protiprávnosť (nesprávny úradný
postup) musí byť jednou z hlavných príčin vzniku škody, nemôže byť vedľajšou príčinou. Zákon č.
514/2003 Z.z. a ani Občiansky zákonník nevymedzujú pojem príčinnej súvislosti. Túto otázku je nutné

riešiť vždy s ohľadom na konkrétne súvislosti v každom jednotlivom prípade. V podstate predstavuje
objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku. Konkrétne v danej veci súd dospel k záveru, že
pokiaľ ide o navrhovateľa, nedošlo k zníženie jeho cti, ľudskej dôstojnosti, dokonca nepoklesla ani
jeho vážnosť v spoločnosti v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Následky, ktoré navrhovateľ
uvádza, by bolo možné považovať za následky trestného činu samotného, prípadne výpovedí svedkov

a vyšetrovatelia nemôžu byť zodpovední za konanie páchateľa, prípadne výpovedí svedkov v rámci
trestného konania. Z nesprávneho úradného postupu boli vyvodené sankcie, čo s prihliadnutím na
okolnosti prípadu súd považoval za dostatočné zadosťučinenie, pričom uplatňovanie nemajetkovej ujmy
zo strany navrhovateľa vyhodnotil za daných okolností ako neprimerané k ujme, ktorá mala vzniknúť.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že z troch vyššie uvedených kumulatívnych
podmienok, potrebných pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003
Z.z. nie sú splnené dve z nich a to, priama príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom nemajetkovej ujmy a podmienka existencie nemajetkovej ujmy, ktorá mala navrhovateľovi
nesprávnym úradným postupom vzniknúť.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že v konaní úspešnému
odporcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 71,97 eur ako cestovné za cestu osobným
motorovým vozidlom na pojednávanie dňa 09.02.2015 vo výške 33,708 eur, z toho cena spotrebovaných
pohonných hmôt vo výške 15,042 eur (102 km x 12 l/100 km x 1.229 eur/l) a náhrada za použitie

cestného motorového vozidla vo výške 18,666 eur (102 km x 0,183 eur/km) a za cestu osobným
motorovým vozidlom na pojednávanie dňa 27.04.2015 vo výške 38,264 eur, z toho cena spotrebovaných
pohonných hmôt vo výške 14,657 eur (129 km x 8,3 l/100 km x 1.369 eur/l) a náhrada za použitie
cestného motorového vozidla vo výške 23,607 eur (129 km x 0,183 eur/km).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, musí byť
podpísané a datované. Musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne
rozhodnutie, môže oprávnený požiadať o výkon exekúcie podľa osobitného
predpisu.