Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. august 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/251/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201907
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201907.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a

členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: LOJECT 6
s.r.o., Šoltésovej 2, Bratislava, IČO: 45 476 896, zastúpený: JUDr. Milanom Škultétym, advokátom,
so sídlom 29.augusta č. 5, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1100302/1/353716/2013/857 zo dňa 24.07.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie č. 1100302/1/353716/2013/857 zo dňa 24.07.2013
zrušuje podľa úst. § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trovy konania vo výške 70,- eur a náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 331,13 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.10.2013 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie
žalovaného zo dňa 24.07.2013 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Bratislava zo dňa 14.02.2012
č. 9102402/1/98950/12/Mate v znení opravného rozhodnutia z 22.02.2012 vydaného pod číslom
9102402/1/206512/12/Make a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca v žalobe uvádza, že je spoločnosťou, ktorá vyrába a dodáva elektrinu vyrobenú z obnoviteľných
zdrojov, ktorú generuje fotovoltaickou elektrárňou v Dolnom Badíne. Žalobca objednal výstavbu
elektrárne u nemeckej spoločnosti solarhybrid AG ďalej iba stavebník). Žalobca a stavebník sa dohodli
na konkrétnych podmienkach výstavby elektrárne v Zmluve o výstavbe pod fotovoltaickej elektrárne
z 29.03.2011. Zmluva o výstavbe mala povahu zmluvy na kľúč. Žalobca a stavebník uzavreli Zmluvu
o výstavbe tak, aby dodržali zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov (ďalej iba zákon o DPH) a existujúce stanovisko daňového riaditeľstva ohľadom fotovoltaickej
elektrárne z pohľadu DPH. Obe posudzovali výstavbu fotovoltaickej elektrárne ako dodanie stavby.
Žalobca sa v Zmluve o výstavbe zaviazal uhradiť stavebníkovi cenu stavby s 20% DPH a stavebník sa
za tým účelom zaregistroval na príslušnom daňovom úrade ako platiteľ DPH na Slovensku. Žalobcovi
po uhradení ceny výstavby elektrárne vzniklo právo žiadať vrátenie nadmerného odpočtu DPH.

Žalovaný 14.04.2011 s odkazom na list ministerstva financií, zverejnilo nové metodické usmernenie

č. 51/2011 ktoré zopakovalo, že žalovaný až doteraz považoval fotovaltaickú elektráreň za stavbu na
druhej strane uviedol aj kritéria podľa ktorých je možné považovať elektráreň aj za tovar. Stavebník
vystavil dve faktúry s 20% DPH, ktoré následne žalobca uhradil a po uhradení si uplatnil právo na
odpočítanie dane v súlade so zák. č. 222/2004 Z.z.. V roku 2011 správca dane vykonal daňovúkontrolu, počas ktorej neprihliadol na Metodické usmernenie č. 51/2011 a tvrdil, že výstavba elektrárne
bola dodaním tovaru. Správca dane sa v októbri 2011 obrátil na žalovaného so žiadosťou o vydanie
metodického usmernenia vo veci LOJECT a žalovaný vydal dňa 10.11.2011 konkrétne stanovisko v tejto

veci a následne zverejnilo všeobecné metodické usmernenie (Metodické usmernenie II). Správca dane
13.06.2011 doručil žalobcovi rozhodnutie č. 9102402/1/98950/12/Mate zo dňa 14.02.2012, ktorým mu
nepriznal právo na odpočítanie DPH. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že správca dane vychádzal
okrem iného z listu ministerstva a Metodického usmernenia I a II a posúdilo výstavbu elektrárne
ako dodanie tovaru. Dňa 22.02.2012 vydal správca dane opravné rozhodnutie, ktorým opravil zrejmú

nesprávnosť časti výroku rozhodnutia. Proti rozhodnutiu správcu dane sa žalobca odvolal a žalovaný
rozhodnutím zo dňa 24.07.2013 uvedené rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

Žalobca uvádza, že napadnutými rozhodnutiami správnych orgánov ako ich aj postupom bol
ukrátený na svojich právach, pretože rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia,
zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisu, je nedostatočné na posúdenie veci a je

nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a v konaní bola zistená taká vada,
ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

Žalobca v žalobe uvádza, že elektráreň je stavba. Správne orgány, podľa názoru žalobcu dospeli k
nesprávnemu právnemu názoru, že žalobca nemá nárok na nadmerný odpočet tým, že nepovažovali

elektráreň za stavbu, nesprávne aplikovali rozhodnutie ESD vo veci Aktiebolaget a prebrali nezáväzný
názor ministerstva. V rozhodnutí ESD bolo posudzované, či položenie podmorského kábla je dodanie
tovaru z montážou, alebo či predstavuje dodanie stavby.

Žalobca uvádza, že s aplikovaním uvedeného rozhodnutia ESD na predmetný spor súhlasí, avšak

nesúhlasí so spôsobom ako ho aplikovali správne orgány. Metodické usmernenie I a II, rozhodnutia
správnych orgánov vo veci totiž len odkazujú na list ministerstva, žalovaný len preberá názor vyjadrený
v liste ministerstva a zjednodušene vykladá závery rozhodnutia Aktiebolaget, bez riadneho aplikovania
ním určených kritérií pre posúdenie povahy zdaniteľného plnenia a zastáva názor, že pri dodávke
fotovoltaickej elektrárne v zmysle rozhodnutia ESD vôbec nemusí ísť vždy o dodávku tovaru alebo

dodávky stavby. Správne orgány mali v zmysle rozhodnutí ESD riadne zistiť skutkový stav a aplikovať
všetky kritéria a teda čo tvorí prevažnú časť celkových nákladov predmetného plnenia, v čom konkrétne
spočívajú služby dodávateľa, či došlo k zmene povahy tovaru, či bolo plnenie prispôsobené špecifickým
potrebám žalobcu. Správne orgány však k takémuto posúdeniu nepristúpili a nevysporiadali sa s
námietkou žalobcu uvedenou v odvolaní.

Žalobca uvádza, že elektráreň nie je jeden solárny panel, ktorý sa namontuje na strechu. Jej výstavba je
zložitý proces a v konkrétnom prípade zahŕňal naprojektovanie, dodávku, výstavbu a dodanie elektrárne
s určenou inštalovanou kapacitou výroby na dohodnutom mieste.

Žalobca uvádza, že medzi princípy právneho štátu sa zaraďuje aj zvrchovanosť ústavy, zákona a
zásady právnej istoty. Základným prvkom právnej istoty je, že voči každému sa bude zachovávať
právo. Žalobca a stavebník postupovali pri uzavretí Zmluvy o výstavbe podľa aplikačnej práce správcov
dane a stanoviska žalovaného. Aplikačná prax správcov dane a stanovisko žalovaného boli spôsobilé
vytvoriť legitímne očakávania daňových subjektov vrátane žalobcu. Správnosť tohto výkladu potvrdzuje

metodické usmernenie I, podľa ktorého „prípadné doterajšie odlišné postupy pri zdaňovaní (výstavby
elektrární) v tuzemsku odporúča (daňové riaditeľstvo) nepozastavovať s tým, že dotknuté zdaniteľné
osoby by mali byť oboznámené s postupom uvedeným v tomto stanovisku“; ako aj Metodické
usmernenie II, ktoré podrobne vysvetľuje konkrétnu situáciu žalobcu. Z tohto stanoviska vyplýva, že daň
z dodania fotovoltaickej elektrárne by mala odviesť nemecká spoločnosť registrovaná pre DPH podľa § 5

zákona o DPH v tuzemsku a kontrolovaný platiteľ dane by mal mať nárok na odpočítanie dane uplatnenej
nemeckou spoločnosťou, ak spĺňa podmienky na odpočítanie dane podľa § 49 až 51 zákona o DPH.
Žalovanývnapadnutomrozhodnutínereagovalnaexistenciustanoviskažalovanéhoaúčelovoodkazuje
na Metodické usmernenie I. O existencii stanoviska žalovaného však niet pochybností, čo potvrdzuje
priamo žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Týmto nezákonným postupom boli porušené okrem iného

práva, ktoré sa odvodzujú z čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy a právom EU, nerešpektovali ochranu
vzniknutých práv a najmä legitímnych očakávaní žalobcu v tomto konkrétnom prípade posúdiť elektráreň
ako stavbu.Správne orgány porušili zásadu právnej istoty, keď zmenili názor ohľadom povahy zdaniteľného plnenia
a mali rešpektovať uplatňovanie princípu právnej istoty vo vzťahu k DPH. Žalobca ďalej uvádza, že
rozhodnutie žalovaného je nedostatočne odôvodnené a poukazuje na úst. § 30 ods. 3, § 48 ods. 6

zák. č. 511/1992 Zb. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že na daňové konanie sa neviaže, tzv. zásada
koncentrácie konania a preto sa mal žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadať so
všetkými námietkami uvedenými v odvolaní a jeho doplnkoch. Žalobca uvádza, že žalovaný sa vôbec
nevysporiadal s argumentmi týkajúcimi sa splneniami všetkých podmienok zo strany žalobcu na odpočet
DPH podľa zákona o DPH. S námietkou týkajúcou sa zjavnej svojvôle v prospech vhodnejšieho záujmu

daňovej správy sa rovnako vysporiadal arbitrárne, keď len konštatoval, že z rozhodnutia vyplýva opak
a tiež sa nevysporiadal s námietkou vznesenou žalobcom, že rozhodnutie porušuje zásadu neutrality
DPH. Žalovaný tvrdí bez vysvetlenia, že práve naopak, že priznanie odpočtu by práve zásadu neutrality
DPH porušilo.

Rozhodnutie správnych orgánov nerešpektuje čl. 168 písm. a/ Smernice. Žalobca uvádza, že zásada

daňovej neutrality vylučuje, aby žalobca, ktorý odviedol DPH na vstupe, nemohol uplatniť právo na jeho
odpočet z dôvodu, že stavebník neodvedie DPH do štátneho rozpočtu. V opačnom prípade bude vo
vzťahu k žalobcovi porušená zásada neutrality DPH. Žalovaný však zastáva názor, že správnosť jeho
záverom potvrdzuje aj postup stavebníka, ktorý neodviedol daň do štátneho rozpočtu. Správne orgány
postupovali v duchu listu ministerstva, ktoré doslova považovali za jednoduchšie samozdaniť žalobcu

ako slovenský subjekt. Žalovaný tvrdí, že uznanie nároku na odpočítanie dane správcov dane by tak
v danom prípade znamenalo nie len porušenie daňovej neutrality v oblasti DPH, ale aj neoprávnené a
nezákonné odčerpanie neodvedenej DPH, zo štátnej rozpočtu SR.
Žalobca uvádza, že neutralita DPH má zatiaľ ochranu podnikateľov a nie štátu. Daňová neutralita
bude zachovaná len ak štát prizná žalobcovi nadmerný odpočet, pretože žalobca uhradil DPH

stavebníkovi.RizikoneodvedeniaDPHodstavebníkanaštátsanetýkažalobcu.Nemôžesaposudzovať
právo žalobcu na odpočet DPH podľa toho, či si stavebník splnil alebo nesplnil svoju daňovú
povinnosť. Rozhodné je len to, či splnil svoju povinnosť žalobca. Postupom žalovaného teda došlo k
porušeniu zásady daňovej rovnosti subjektov. Z Metodického ustanovenia II vyplýva, že „daň z dodania
fotovoltaickej elektrárne mala odviesť nemecká spoločnosť registrovaná pre DPH podľa § 5 zákona

o DPH v tuzemsku a kontrolovaný platiteľ dane by mal mať nárok na odpočítanie dane uplatnenej
nemeckou spoločnosťou, ak spĺňa podmienky na odpočítanie dane podľa § 49 až 51 zákona o DPH“.
Správne orgány nezvolili taký postup, ktorým by bola daň odvedená štátu v súlade so zásadou neutrality
DPH a teda stavebníkom.

Žalobca uvádza, že stavebník dodal elektráreň - stavbu s miestom dodania podľa § 13 ods. 1 písm. c/
zákona o DPH. Povinnosť priznať a hradiť daň v zmysle § 69 ods. 1 zákona o DPH preukázal doložením
faktúr od stavebníka. Faktúry mali všetky zákonné náležitosti. Faktúry a dodanie boli zaevidované v
záznamoch podľa § 70 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca splnil podmienky na odpočítanie dane podľa § 49
až 51 zákona DPH. Daňová kontrola nepreukázala žiadne relevantné porušenie zákona o DPH, ktoré

by odôvodňovalo nepriznanie nadmerného odpočtu DPH.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že základný rozpor medzi žalobcom a žalovaným spočíva
v určení charakteru dodávky a to, že žalovaný dodanie fotovoltaickej elektrárne na kľúč posúdil
ako dodanie tovaru s inštaláciou a montážou v zmysle § 13 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH, kým

žalobca považuje dodanie fotovoltaickej elektrárne za dodanie stavby v zmysle § 13 ods. 1 písm.
c/ uvedeného zákona. Správne orgány skutočnosť, že predmetom dodania bol tovar s inštaláciou a
montážou - technické zariadenie a montážne práce pre fotovoltaickú elektráreň v Dolnom Badíne zistili
nazákladepredloženýchfaktúr:faktúrač.FD11012z02.05.2011;č.FD11019z28.06.2011ač.FD11020
z 30.06.2011 vystavených dodávateľom solarhybrid AG, Nemecko v celkovej sume 402.817,81 eur.

Z textu uvedených faktúr je zreteľne vyjadrené, že boli vystavené za tovar, montáž tohto tovaru a
dopravu tohto tovaru. Pre presnú identifikáciu fakturovaných služieb bola správcovi dane predložená
zmluva s hlavným dodávateľom na výstavbu solárnej elektrárne v Dolnom Badíne dňa 29.03.2011
uzavretá medzi objednávateľom LOJECT 6 s.r.o. a zhotoviteľom solarhybrid AG. Predmetom zmluvy
bolo naprojektovanie, dodávka, výstavba a odovzdanie solárnej elektrárne s menovitou inštalovanou

kapacitou 0,999 MWp - dodávka na kľúč fotovoltaickej solárnej elektrárne v Dolnom Badíne, správca
dane mal k dispozícii technickú špecifikáciu k tejto zmluve. Správca dane má k dispozícii zmluvu o
dielo č. 201106-01 zo dňa 01.06.2011 uzavretú s dodávateľom Solar Time s.r.o., predmetom ktorej bolo
vypracovanie realizačnej projektovej dokumentácie a dokumentácie skutočného vyhotovenia pre stavbu„Fotovoltaická elektráreň A Dolný Badín“, mandátnu zmluvu zo dňa 27.05.2011 uzavretú s mandatárom
CONSTRUCT s.r.o., predmetom ktorých bolo zabezpečovať funkciu stavebného dozoru na stavbu
fotovoltaická elektráreň Dolný Badín a a prípojka VN k fotovoltaickým elektrárňam Dolný Badín A-E a

zmluvu o kontrolnej činnosti zo dňa 31.03.2011.

Žalovaný uvádza, že správca dane práve na základe toho, že mal k dispozícii všetku potrebnú
dokumentáciu, ktorú mu predložil daňový subjekt, alebo ktorú si sám vyžiadal aplikujúc všetky potrebné
kritéria, posúdil charakter predmetného plnenia ako dodávku technického zariadenia - fotovoltaických

panelov vrátane dopravy, montážnych prác a iných prác, ako dodávku tovaru s inštaláciou a montážou.
Žalovaný uvádza, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav, keď z predloženej zmluvy zistil, že
žalobca si od dodávateľa - zahraničnej osoby objednal výstavbu solárnej elektrárne a zároveň aj podľa
dodávateľských faktúr je zrejmé, že dodávateľ deklaroval dodanie stavebno-konštrukčných prác, ktoré
súviseli s pripojením inštalovaním investorov energie a transformátorov. Z dokladov je jednoznačne
možné konštatovať, že stavebník, ktorý je zahraničnou osobou nainštaloval v mieste dodania na

podporné konštrukcie na území Slovenska v zmysle § 13 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH a preto bol
povinný predmet plnenia zdaniť podľa § 69 ods. 2 uvedeného zákona príjemca plnenia, t.j. žalobca.

Žalovaný uvádza, že v danom prípade, nikdy nespochybňoval skutočnosť, že fotovoltaická elektráreň
je inžinierskou stavbou podľa stavebného zákona. Táto skutočnosť je ale v tomto prípade irelevantná,

keďže z európskej legislatívy, ani zo zákona o DPH nevyplýva, že ak je vydané stavebné povolenie
podľa príslušných právnych predpisov nemôže v zmysle zákona o DPH pri fotovoltaickej elektrárni ísť o
dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou. Správca dane teda postupoval podľa žalovaného správne,
keď zdaniteľnú transakciu definoval v súlade so stanoviskom Ministerstva financií SR vydaným práve
na základe judikátu ESD a v súlade so smernicou Rady č. 2006/112/ES vo veci cezhraničnej dodávky

zriadenia fotovoltaickej elektrárne. Podľa tohto stanoviska je potrebné vychádzať z podstaty a obsahu
predmetnej transakcie zriadenia slnečnej fotovoltaickej elektrárne. Na základe takéhoto posúdenia,
v prípade zriadenia fotovoltaickej elektrárne jednoznačne pôjde o dodanie tovaru a ak sa má dodať
funkčná elektráreň, pôjde o dodanie tovaru aj s inštaláciou alebo montážou, ako to vyplýva z rozsudku
Súdneho dvora EÚ vo veci C-111/05.

Žalovaný uvádza, že pri vydaní rozhodnutia postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou ESD a zo
Šiestou smernicou a preto Slovenská republika v zákona o DPH ustanovila, že okrem hmotného
majetku za dodanie tovaru považuje aj dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo
inej obdobnej zmluvy. Je teda nesporné, že či ide o prevod práva nakladať s tovarom ako vlastným

(vrátane tovaru dodaného s jeho montážou alebo inštaláciou) alebo o dodanie stavby, vždy by sa plnenie
posudzovalo z hľadiska DPH ako dodanie tovaru. Odlišnosť medzi dodaním tovaru s montážou alebo
inštaláciu, kedy poskytnuté práce nepredstavujú stavebné práce, ktorých výsledkom by bola stavba, ale
znamenajú montáž alebo inštaláciu tovaru, ktorého povaha sa poskytnutím prác nemení, a dodaním
tovaru z pohľadu zákona o DPH spočíva len v posúdení osoby povinnej platiť daň, kedy v prípade

dodania tovaru s montážou alebo inštaláciou, ak dodávateľom plnenia je zahraničná osoba s miestom
dodania v tuzemsku, je príjemca plnenia, ak je zdaniteľnou osobu.

Žalovaný uvádza, že metodické usmernenie z januára 2013 je teda plne v súlade s doterajším postupom
správcu dane v prípade žalobcu, pretože z neho vyplýva, že fotovoltaická elektráreň môže byť

považovaná aj za nehnuteľnosť pre účely § 16 ods. 1 zákona o DPH, v tomto prípade bude spôsob
zdaňovania služieb vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť, t.j. služieb súvisiacich s fotovoltaickou elektrárňou
ako nehnuteľnosťou úplne totožný ako v prípade tovaru s inštaláciou, keď v zmysle § 69 ods. 2 zákona
DPH v znení platnom od 01.01.2011, zdaniteľná osoba (žalobca), ktorá má sídlo, miesto podnikania,
prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná platiť daň pri službách uvedených v § 16 ods. 1 až

4, 10 a 11, rovnako ako pri tovare dodanom s inštaláciou alebo montážou, ktoré jej dodala zahraničná
osoba z iného členského štátu alebo zahraničná osoba z tretieho štátu a miesto dodania služby alebo
tovaru je v tuzemsku.
Žalovaný k časti žaloby žalobcu ohľadne skutočnosti, že zmluva medzi žalobcom a stavebníkom bola
uzavretá za účelom dodržania zákona o DPH uvádza, že žalobca nepožiadal pred uzavretím zmluvy

daňové riaditeľstvo o stanovisko k posúdeniu zriadenia a dodania fotovoltaickej elektrárne z pohľadu
DPH a žalobca nepreukázal existenciu takéhoto stanoviska žiadnym listinným dôkazom. Žalobca v
žalobe poukazuje na dve stanoviská žalovaného zo dňa 13.04.2011 a 10.11.2011, ale ani jedno z nich
neposudzovalo výstavbu fotovoltaickej elektrárne ako dodanie stavby, ani jedno nebolo vydané preduzavretím zmluvy na uvedenú stavbu. Žalovaný uvádza, že žalobca v predmetnej veci nepožiadal pred
uzavretím zmluvy pre dodávku fotovoltaickej elektrárne žalovaného o stanovisko k posúdeniu zariadenia
a doplnenia fotovoltaickej elektrárne z pohľadu DPH a žiadne takéto stanoviská ani neboli správcovi

dane počas daňovej kontroly, resp. odvolacieho konania doručené.

Žalovaný, ohľadne žalobcovho tvrdenia o legitímnom očakávaní, poukazuje na aplikačnú prax správcu
dane v období od 01.01.2011, ktorá bola taká, že ak si slovenská zdaniteľná osoba so sídlom, miestom
podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom SR objednala dodanie tovaru s montážou aj inštaláciou

bola táto osoba zodpovedná za odvedenie DPH z dodania tovaru s montážou a inštaláciou podľa § 69
ods. 2 zákona o DPH, ak bolo miesto dodania tejto služby alebo tovaru na území Slovenskej republiky.
Na zdaniteľnú osobu je prenesená povinnosť odvedenie dane, čo v opačnom ponímaní znamená pre
zahraničného dodávateľa z iného členského štátu, že nie je povinný sa registrovať v SR na účely DPH
a vystavuje faktúry bez DPH. Povinnosť samozdanenia tovaru dodaného s montážou a inštaláciou
má zdaniteľná osoba platiť dane a zdaniteľná osoba, ktorá nie je registrovaná pre účely DPH. Miesto

dodania tovaru s montážou a inštalácia je podľa § 13 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH miesto, kde
je tovar inštalovaný alebo zmontovaný. Prenos povinností platiť daň dodávateľa tovaru alebo služby
nadobúdateľa, resp. príjemcu sa v praxi nazýva samozdanenie. Táto aplikačná prax správcu teda
rozhodne nebola spôsobilá vytvoriť také legislatívne očakávanie žalobcu ako to tvrdí.

Žalovaný uvádza, že od 01.01.2011 došlo k podstatnej zmene § 69 ods. 2 zákona o DPH, keď na
konci ods. 2 bola vypustená veta za bodkočiarkou. V konkrétnom prípade nevzniká zahraničnej osobe
daňová povinnosť, zahraničná spoločnosť fakturuje bez DPH aj napriek tomu, že na faktúrach ma
uvedené slovenské IČ DPH SK a slovenský podnikateľ príjemca uvedeného tovaru alebo služby, t.j.
zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku je

povinná sa tzv. samozdaniť, t.j. je osobou povinnou platiť daň to znamená, že v čase uzavretia Zmluvy
o dodávke elektriny zo dňa 29.03.2011 v čase vydania predmetných faktúr 02.05.; 16.05.2011 aj v
čase kolaudačného rozhodnutia dňa 30.06.2011 bol v platnosti zákona o DPH v novom znení. Preto
odvolávanie sa žalobcu na postup podľa zákona o DPH platného do 01.01.2011 a bolo by absolútne
neadekvátne vzhľadom na skutočnosť, že nemecká spoločnosť nepostupovala podľa platnej právnej

úpravy do 01.01.2011.

Žalovaný k rozhodnutiam ESD C-395/11, ESD C-392/09, C-368/09 a C-414/10 uvádza, že žalobca
uvádza v kontexte vyššie uvedených rozsudkov vytrhnuté vety, týkajúce sa neutrality dane, ktoré ale
nie sú v žiadnom rozpore s postupom správcu dane a finančného riaditeľstva v predmetnom prípade

žalobcu, keďže princíp z neutrality dane bol plne zachovaný. Žalovaný sa na základe zistených
skutočností stotožnil s právnym názorom správcu dane a to, že v zmysle § 69 ods. 2 zákona o
DPH účinného od 01.01.2011, podľa ktorého zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania,
prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná platiť daň pri službách uvedených v § 16 ods. 1 až
4, 10, 11 a pri tovare dodanom s inštaláciou alebo montážou, ktoré jej dodala zahraničná osoba z iného

členského štátu alebo zahraničná osoby z tretieho štátu, ak miesto dodania služby alebo tovaru je v
tuzemsku. Nemecká spoločnosť solarhybrid AG nemala vystaviť faktúry s daňou, daňová povinnosť sa v
uvedenom prípade prenáša na príjemcu, t.j. priznať daň v zmysle § 69 ods. 2 zákona o DPH s následným
právom na odpočítanie v zmysle § 49 ods. 2 písm. b/ zákona o DPH pri splnení zákonom stanovených
podmienok. Žalovaný zastáva názor, že uznanie nároku na odpočítanie dane by tak v danom prípade

znamenalo neoprávnené a ničím neodôvodnené nezákonné odčerpanie DPH zo štátneho rozpočtu.
Žalovaný ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav a po právnej stránke vec posúdili správne
a preto navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Žalobca po obdržaní vyjadrenia žalovaného zaslal súdu k nemu svoje stanovisko, z ktorého vyplýva ,

že s tvrdeniami žalovaného uvádzanými v jeho vyjadrení nesúhlasí. Naďalej zastával názor, že žalobca
nerozporuje právo, ale postup správnych orgánov, ktoré zmenili svoju aplikačnú prax ohľadom zákona o
DPH a dodanie fotovoltaickej elektrárne posúdili bez rešpektovania legislatívneho očakávania žalobcu
čo potvrdzuje žalovaného Metodické usmernenie II. Naďalej trvá na oprávnenosti svojho nároku, že
dodanie fotovoltaickej elektrárne mal žalovaný posudzovať ako dodanie stavby.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov vedených v žalobe vychádzajúc
z dispozičnej zásady (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadeniapojednávania podľa § 250f ods. 1 a 2 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Termín a miesto
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené zákonom ustanoveným spôsobom na úradnej tabuli a internetovej
stránke Krajského súdu v Bratislave.

V správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutia, ktorým práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť dotknuté.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V
intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom
správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom

postupejesprávnyorgánoprávnený,alesúčasneajpovinnývykonaťúkonyvpriebehukonaniaaukončiť
ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje
zákon o správnom konaní.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že správca dane vydal dňa 14.02.2012 dodatočný platobný

výmer podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona
č. 563/2009 Z.z. a znížil platiteľovi dane z pridanej hodnoty LOJECT 6 s.r.o. Bratislava nadmerný
odpočet za zdaňovacie obdobie jún 2011 zo sumy 128.445,27 eur na sumu 2.227,77 eur. Z rozhodnutia
vyplýva, že na základe predložených dokladov ako aj skutočností zistených pri kontrole na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2011 u platiteľa DPH,

o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 910240/5/1249/2012/Mate zo dňa 26.01.2012. Správca dane pri
posúdení podstaty zdaniteľného obchodu z hľadiska zákona o DPH v prípade dodania fotovoltaickej
elektrárne na kľúč vychádzal zo stanoviska Ministerstva financií SR zo dňa 04.04.2011 uvedené v
liste č. MF/12896/2011-731, z nadväzujúcich stanovísk Daňového riaditeľstva SR zo dňa 13.04.2011
a 10.11.2011 a z Informácie k uplatneniu DPH pri dodaní v fotovoltaickej elektrárne zahraničným

dodávateľom vypracovanej Daňovým riaditeľstvom SR zo dňa 15.11.2011 a s ohľadom na rozsudok
Súdneho dvora ES vo veci C-111/05, správca dane posúdil uvedené dodanie fotovoltaickej elektrárne
zahraničnou osobou v tuzemsku ako dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou, pri ktorom sa miesto
dodania fotovoltaickej elektrárne určí podľa § 13 ods. 1 písm. d/ zákona o DPH. Kontrolou bolo zistené
porušenie § 69 ods. 2 zákona o DPH, v zmysle ktorého zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto

podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná platiť daň pri službách uvedených
v § 16 ods. 1 až 4, § 10 a 11 a pri tovare dodanom s inštaláciou alebo montážou, ktoré jej dodáva
zahraničná osoba z iného členského štátu alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania
služby alebo tovaru je v tuzemsku. Preto v danom prípade rozhodol tak ako je uvedené vo výroku
dodatočného platobného výmeru. Dňa 22.02.2012 bolo vydané rozhodnutie správcom dane, ktorým

opravilzrejmúnesprávnosťčastivýrokuvdodatočnomplatobnomvýmere14.02.2012.Proti rozhodnutiu
správcu dane zo dňa 14.02.2012 podal odvolanie žalobca. Žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie
dňa 24.07.2013, ktorým odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane zamietol
a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie, pretože sa stotožnil s právnym názorom správcu dane,
ktorý v odôvodnení vydaného rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi otázkami,

ktoré mali význam pre posúdenie deklarovaných zdaniteľných obchodov a zároveň uviedol zákonné
ustanovenia na základe ktorých dospel k správnemu právnemu záveru.

V administratívnom spise sú založené: predkladacia správa k odvolaniu daňového subjektu LOJECT
6 s.r.o. Bratislava zo dňa 01.07.2013; žiadosť o zaujatie stanoviska - odpoveď ministerstva financií

SR zo dňa 04.04.2011; zovšeobecnené stanovisko č. 51/DPH/2011 k zákonu č. 222/2011 Z.z. o
DPH na základe dopytu Odboru služieb pre verejnosť zo dňa 13.04.2011; daňové priznanie dane z
pridanej hodnoty za mesiac jún 2011; Poverenie na výkon kontroly na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2011 zo dňa
08.09.2011; Upovedomenie o vykonaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie

nadmerného odpočtu zo dňa 08.09.2011; Zápisnica o ústnom pojednávaní spísaná správcom dane dňa
03.10.2011 vyhotovená za účasti žalobcu a správcu dane; Hlavná kniha žalobcu za časové obdobie
od 01.01.2011 do 30.06.2011; kniha prijatých faktúr účtovný rok 2011; faktúry dodávateľa žalobcu
zo dňa 02.05.2011, 28.06.2011 a 30.06.2011; zmluva s hlavným dodávateľom na výstavbu solárnejelektrárne v Dolnom Badíne medzi objednávateľom LOJECT 6 s.r.o. a zhotoviteľom solarhybrid AG
vrátane jej príloh predmetom ktorej je naprojektovanie, dodávka, výstavba a odovzdanie solárnej
elektrárne s menovitou inštalovanou kapacitou 0,999 MWp; Mandátna zmluva zo dňa 27.05.2011;

Zmluva č. 2011106-06 na vypracovanie projektovej dokumentácie medzi objednávateľom - žalobcom
a zhotoviteľom - Solar Time, s.r.o., Bratislava predmetom tejto zmluvy je vypracovanie realizačnej
projektovej dokumentácie a dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby fotovoltaická elektráreň F
Dolný Badín zo dňa 01.06.2011; Zmluva o kontrolnej činnosti č. 0563-0568/20/11 uzavretá medzi
žalobcom a vykonávateľom TUV SUD Slovakia s.r.o. Bratislava zo dňa 31.03.2011; Dohoda o postúpení

práv a povinností z nájomnej zmluvy uzavretá medzi pôvodným nájomcom LOJECT, s.r.o. Rimavská
SobotaprenajímateľomObecDolnýBadínanájomcomLOJECT6,s.r.o.RimavskáSobota;Rozhodnutie
obce Dolný Badín - stavebného povolenia na stavbu fotovoltaická elektráreň Dolný Badín zo dňa
21.01.2011; Kolaudačné rozhodnutie č. SK 8614/2011/07 zo dňa 30.06.2011 vydané stavebným úradom
obce Dolný Badín; Zmluva o splátkovom úvere č. 599/2011 uzavretá medzi veriteľom Tatra banka a.s.,
BratislavaadlžníkomLOJECT6s.r.o.RimavskáSobotazodňa31.03.2011;Stanoviskokurčeniumiesta

dodania služby opravy fotovoltaického panelu zo dňa 06.10.2011; Žiadosť o metodické usmernenie zo
dňa 26.10.2011 Daňového úradu Bratislava I; Žiadosť o metodické usmernenie - zaslanie dodatočne
predložených dokladov Daňového úradu Bratislava I zo dňa 31.10.2011; Stanovisko žalovaného zo dňa
10.11.2011 k žiadosti zo dňa 26.10.2011 o metodické usmernenie; Zovšeobecnené stanovisko č. 97/
DPH/2011 k zákonu o DPH zo dňa 15.11.2011 týkajúce sa uplatnenia DPH pri dodaní fotovoltaickej

elektrárne; Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 27.10.2011; Úradný záznam správcu
dane zo dňa 07.12.2011; Zápisnica o ústnom pojednávaní spísaná správcom dane dňa 09.12.2011;
Žiadosť o vyjadrenie k ukončeniu daňovej kontroly spoločnosti LOJECT 1 s.r.o. až LOJECT 6 s.r.o. zo
dňa 19.01.2012 adresované správcovi dane; Protokol z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu DPH správcu dane zo dňa 26.01.2012 predmetom, ktorej bola daňová

kontrola za zdaňovacie obdobie jún 2011; Výzva na vyjadrenie sa v protokolu a na jeho prerokovanie
zo dňa 30.01.2011; Zápisnica o ústnom pojednávaní predmetom, ktorej bolo záverečné prerokovanie
protokolu o výsledku zistenia z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie jún 2011 spísaná dňa 13.02.2012; Informácia k podaným
dodatočným daňovým priznaniam zo dňa 14.03.2012; Úradný záznam správcu dane zo dňa 14.03.2012;

Doručenie podnetov na preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania doručené správcovi dane
dňa 05.12.2012; Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania doručené správcovi
dane dňa 05.12.2012; Metodický pokyn k uplatneniu dane z pridanej hodnoty pri službách vzťahujúcich
sa na nehnuteľnosť; Stanovisko žalovaného zo dňa 26.09.2013.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej len zákon o DPH) predmetom
dane je:
a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b/ poskytnutie služby (ďalej len dodanie služby) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou

osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c/ nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
členský štát),
d/ dovoz tovaru do tuzemska.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH, zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle
akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.

Podľa§3ods.2zákonaoDPHekonomickoučinnosťou(ďalejlenpodnikanie)sarozumiekaždáčinnosť,
zktorejsadosahujepríjemaktorázahŕňačinnosťvýrobcov,obchodníkomadodávateľovslužiebvrátane

ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa
osobitných predpisov, 1) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj
využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je
majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania
príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.

Podľa § 5 ods. 1 zákona o DPH, zdaniteľná osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania,
prevádzkareň,bydliskoalebosavtuzemskuobvyklenezdržiava(ďalejlenzahraničnáosoba),jepovinná
podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava I pred začatím vykonávania činnosti,ktorá je predmetom dane. Žiadosť o registráciu pre daň nie je povinná podať zahraničná osoba, ak
dodáva len
a/ prepravné služby a s nimi súvisiace doplnkové služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 47 ods.

6 a § 48 ods. 8,
b/ služby a tovar s inštaláciou alebo montážou a osobou povinnou platiť daň je príjemca (§ 69 ods.
2 až 4),
c/ tovar podľa § 13 ods. 1 písm. e/ a f/ a osobou povinnou platiť daň je platiteľ alebo osoba registrovaná
pre daň podľa § 7 alebo § 7a (§ 69 ods. 9),

d/ tovar z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu, a zahraničná osoba
bola zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69a, alebo
e/ tovar v rámci trojstranného obchodu podľa § 45, na ktorom je zúčastnená ako prvý odberateľ.

Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH, dodaním tovaru je:
a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely

tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad
a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je
ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným
výmenný kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou a Národnou bankou Slovenska
v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,

b/ dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,
c/ odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej
zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

Podľa § 13 ods. 1 zákona o DPH, miestom dodania tovaru,

b/ ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, je miesto,
kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný
c/ ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa
jeho dodanie uskutočňuje.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru
je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode
nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako
deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti. Pri dodaní stavby na základe
zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru

podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť
daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH, zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň
alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná platiť daň pri službách uvedených v § 16 ods. 1 až 4, 10 a 11 a

pri tovare dodanom s inštaláciou alebo montážou, ktoré jej dodala zahraničná osoba z iného členského
štátu alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania alebo tovaru je v tuzemsku.

Podľa § 79 ods. 1 zákona o DPH, ak v zdaniteľnom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet,
odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období

s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej
povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet
alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie
nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia
lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie (§ 78 ods. 1)

za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Na
účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane
za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem
dane pri dovoze tovaru.Podľa § 2 ods. 1, 3 a 6 zák. č. 511/1992 Zb., v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv

a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom období vyšlo najavo. Pri uplatňovaní
daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo
inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Podľa § 30 ods. 3 a 7 zák. č. 511/1992 Zb., rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje
tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy
ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.
Rozhodnutie, ktorým sa daň vyrubuje odchylne od priznania, hlásenia, dohody alebo iného oznámenia,
musí obsahovať odôvodnenie.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako odberateľ uzavrel 29.03.2011 so zahraničným dodávateľom -
spoločnosťousolarhybridAG,AnderSchatbahn18,MarkranstadtZmluvuovýstavbasolárnejelektrárne
v Dolnom Badíne. Pri uzavretí zmluvy zmluvné strany dohodli odmenu za dodané stavebné dielo vrátane
DPH. Zahraničný dodávateľ sa 06.04.2011 podľa § 5 zákon o DPH registroval pre daň z pridanej hodnoty

na Daňovom úrade Bratislava I. Nadväzne dodávateľ fakturoval dohodnutú cenu s DPH a odberateľ si
uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH z prijatých faktúr.

Z obsahu protokolu o výsledku daňovej kontroly vyplýva, že platiteľ dane - žalobca dodávku posúdil ako
dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy podľa § 8 ods. 1

písm. b/ zákona o DPH, pri dodaní ktorej sa miesto dodania určí podľa § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o
DPH, podľa ktorého ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza
v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje, a osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 1 zákona o
DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, pričom zahraničný dodávateľa je povinný sa
podľa § 5 zákona o DPH registrovať pre daň z pridanej hodnoty v tuzemsku.

Správca dane dodávku posúdil ako dodanie tovaru s montážou, pri ktorom sa miesto dodania určí
podľa § 13 ods. 1 písm. b/, podľa ktorého ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou
dodávateľom alebo na jeho účet, je miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný, a osobou
povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH príjemca plnenia. Z uvedeného následne

správca dane vyvodil záver, že zahraničný dodávateľ nemal vystaviť faktúry s daňou, nakoľko sa daňová
povinnosť prenáša na príjemcu, ktorý nemal daň zaplatiť dodávateľovi, ale sa mal v zmysle citovaného
ustanovenia „samozdaniť“, t.j. priznať daň.

Z obsahu protokolu o výkone daňovej kontroly vyplýva, že správca dane počas výkonu daňovej

kontroly žiadal o usmernenie k sporenej otázke, nakoľko mal k dispozícii protichodné stanoviská
DaňovéhoriaditeľstvaSRaMinisterstvafinanciíSRkposúdeniudodaniafotovoltaickejelektrárne.Podľa
stanoviska Daňového riaditeľstva SR do 13.04.2011 ide o dodanie stavby, teda o dodanie tovaru bez
prepravy s miestom dodania v tuzemsku, preto je zahraničná osoba povinná podľa žiadosť o registráciu
podľa § 5 o DPH a pri dodaní uplatniť slovenskú daň. Podľa stanoviska MF SR ide o dodanie tovaru s

inštaláciou alebo montážou a osoba povinná platiť daň v tuzemsku sa určí podľa § 69 ods. 2 zákona o
DPH, teda daň je povinný platiť príjemca.

V priebehu daňovej kontroly, vzhľadom na protichodné stanoviská, prebiehala komunikácia medzi
správcom dane, daňovým riaditeľstvo a ministerstvo financií, výsledkom ktorej bolo stanovisko

Daňového riaditeľstva SR z 13.04.2011 č. 51/DPJ/2011 adresované všetkým daňovým úradom a
následne Stanovisko č. I/562/21317-117318/2011 z 10.11.2011, ktoré bolo 15.11.2011 zverejnené na
internetovej stránke Daňového riaditeľstva SR. V uvedených stanoviskách bola dodávka fotovoltaickej
elektrárne posúdená ako dodávka tovaru s montážou s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EU vo
veci C-111/05 NN. Súčasne Daňové riaditeľstvo SR v stanovisku upozornilo správcu dane, aby v prípade

platiteľov dane, ktorí neboli oboznámení so zmeneným stanoviskom, nebol ich prístup k zdaneniu
pozastavovaný.Na základe výsledkov kontroly správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb.
v nadväznosti na § 165 ods. 2 (správne mal byť § 165 ods. 5) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní
(daňový poriadok) vydal dodatočný platobný výmer z 14.02. 2012 č. 9102401/1/98950/12/Mate, ktorým

bol platiteľovi DPH spoločnosti LOJECT 6 s.r.o., Šoltésovej 2, Bratislava znížený nadmerný odpočet za
zdaňovacie obdobie jún 2011 zo sumy 128.445,27 eur na sumu 2.227,77 eur.

Žalobca podal proti rozhodnutiu správcu dane odvolanie, v ktorom s dôvodmi rozhodnutia nesúhlasil
a žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie č. 1100302/1/353716/2013/857 zo dňa 24.07.2013. Z

odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa stotožnil s rozhodnutím správcu dane a uviedol,
že správca dane na základe žalobcom predložených dokladov, v súlade so všetkými stanoviskami
Ministerstva financií, Daňového riaditeľstva SR a s ohľadom na rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C
- 111/05 Aktiebolagen NN správne posúdil tento konkrétny prípad, keď vzal do úvahy všetky okolnosti,
za ktorých sa predmetné plnenie realizovalo a posúdil uvedené dodanie fotovoltaickej elektrárne
zahraničnou osobou ako dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou, pri ktorom sa miesto dodania

fotovoltaickej elektrárne posúdi podľa § 13 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH. Ak fotovoltaickú elektráreň
s miestom dodania v tuzemsku dodáva zahraničná osoba zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, miesto
podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, osobou povinnou platiť daň je príjemca plnenia
podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH.

Dodatočný platobný výmer pod nadpisom odôvodnenie doslovne cituje obsah protokolu z kontroly.
Podľa § 30 ods. 3 druhá veta zákona č. 511/1992 Zb. v odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov,
na základe ktorých sa rozhodovalo. Odôvodnenie rozhodnutia je jednou z podstatných náležitostí
rozhodnutia. Jeho funkciou je presvedčiť účastníka o správnosti postupu správcu dane a o zákonnosti

jeho rozhodnutia. V odôvodnení musí správca dane reagovať jednak na skutkové okolnosti a následne
skutkový stav vyhodnotiť a subsumovať pod príslušné hmotnoprávne ustanovenia.

Odôvodnenie dodatočného platobného výmeru obsahuje podrobný popis jednotlivých úkonov správcu
daneprivýkonekontroly.Popisujeobsahústnychpojednávaní,kdesúzachytenéprotichodnéstanoviská

daňového subjektu a správcu dane. Ďalej doslovne popisuje obsah komunikácie správcu dane s
Daňovým riaditeľstvom SR a cituje jeho stanoviská. V závere správca dane všeobecným poukazom
na obsah dokumentov daňové subjektu, na obsah stanovísk Daňového riaditeľstva a s ohľadom na
rozsudok Súdneho dvora EU vo veci C-111/05 Aktiebolaget NN konštatuje, že dodávku posúdil ako
dodanietovarusinštalácie,pretodaňovápovinnosťnevznikla,apretoaninevznikloprávoodpočítaťdaň.

Takéto odôvodnenie nezodpovedá citovanému ust. § 30 ods. 3 druhá veta zákona č. 511/1992 Zb.,
pretože obsahuje síce opis skutočností, ktoré si správca dane v priebehu kontroly zaobstaral, ale bez
uvedenia, ako boli vyhodnotené a aké skutočnosti boli z nich zistené ako podklad pre rozhodnutie.
V odôvodnení úplne absentuje hodnotenie dôkazov a ich subsumovanie pod príslušné hmotnoprávne

ustanovenia.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa stotožnil v celom rozsahu s odôvodnením uvedeným správcom
dane a nestotožňuje sa s dôvodmi uvedenými v odvolaní s tým, že rozhodol na základe stanovísk
Daňového riaditeľstva SR, Ministerstva financií, šiestej smernice a rozhodnutia Súdneho dvora EU

C-111/05, ktorý taktiež náležitým spôsobom nezdôvodnil.

Zásada zákonnosti daňového konania je zakotvená v § 2 zákona č. 511/1992 Zb. a vyplýva z ústavného
princípu ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Metodické pokyny nadriadeného
orgánu nie sú všeobecne záväzným právnym predpisom, preto je správca dane povinný v konaní

postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom v rozhodnutí je povinný
použitie príslušných ustanovení právnych predpisov zdôvodniť. Tu považujem za potrebné uviesť, že
stanovisko MF SR, na ktoré odkazuje Daňové riaditeľstvo SR vo svojom stanovisku, nebolo vydané
formou opatrenia na zamedzenie nezrovnalosti podľa § 103 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., resp. § 160
ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z o správe daní.

Vo vzťahu k aplikácii rozsudku Súdneho dvora EU vo veci C-111/05 Aktiebolaget NN je potrebné
pripomenúť, že úlohou Súdneho dvora Európskej únie v rámci prejudiciálneho konania v zmysle č. 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie v rámci prejudiciálneho konania v zmysle č. 267 Zmluvy o fungovaníEurópskej únie je poskytnúť výklad práva Únie. Citovaný rozsudok sa týka výkladu čl. 2 bodu 1, čl. 3 ods.
1, článkov 5, 6, 8 ods. 1 písm. a/ a čl. 9 ods. 2 písm. a/ šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.mája
1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém

dane z pridanej hodnoty (ďalej len „šiesta smernica“).

Predpokladom aplikácie rozsudku Súdneho dvora EU vnútroštátnym orgánom je, aby išlo o otázku v
skutkovo a právne podobnom prípade ako bola vyriešená Súdnym dvorom EU.

V prípade C-111/05 Aktiebolaget NN sa jednalo o spornú otázku týkajúcu sa plnenia spočívajúceho v
dodávke a uložení kábla z optických vlákien. Bolo povinnosťou správcu dane predovšetkým posúdiť,
v čom je dodávka fotovoltaickej elektrárne skutkovo podobným prípadom a svoje skutkové zistenia a
závery uviesť v odôvodnení rozhodnutia.

V prípade C-111/05 Aktiebolaget NN právne išlo o vyriešenie otázky, či sa má zdaniteľné plnenie

pozostávajúce z dodávky a uloženia optického kábla považovať za dodávku tovaru alebo dodávku
služieb. Podľa čl. 5 ods. 5 písm. b/ šiestej smernice členské štáty môžu považovať za poskytovanie
tovaru podľa ods. 1 odovzdávanie určitých konštrukčných alebo stavebný prác. Smernica teda dáva
členským štátom možnosť, aby dodávku určitých stavebných prác považovali za dodávku tovaru. V
prejednávanej veci Švédske kráľovstvo túto možnosť nezvolilo, takže dodávka stavebných prác sa na

jej území považovala za dodanie služby. Slovenská republika využila možnosť danú článkom 5 ods.
5 písm. b/ šiestej smernice a podľa § 8 ods. 1 písm. b/ dodaním tovaru je dodanie stavby alebo jej
časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy. V kontexte s čl. 5 ods. 5 šiestej smernice
Slovenská republika považuje dodávku stavebných prác pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo za
dodávku tovaru. V prípade žalobcu je sporným, či sa jedná o dodávku stavby alebo o dodávku tovaru

s montážou. Od posúdenia tejto otázky závisí posúdenie miesta zdaniteľného plnenia a v konečnom
dôsledku určenie osoby povinnej platiť daň podľa § 69 zákona o DPH. Sporným je predovšetkým výklad
pojmu „stavba“. Výklad tohto pojmu nie je predmetom rozsudku vo veci Aktiebolaget. Pojem stavba nie
je definovaný v šiestej smernici, ktorá rovnako nedefinuje ani pojem „stavebné práce“.

Bolo povinnosťou správcu dane a žalovaného svoje závery o aplikovateľnosti rozsudku Súdneho dvora
EU na posudzovaný prípad náležite odôvodniť a najmä sa vysporiadať s otázkou prečo na dodanie
stavby fotovoltaickej elektrárne na základe zmluvy nemožno aplikovať § 8 ods. 1 písm. b/ zo znenia
ktorého jednoznačne vyplýva, že dodaním tovaru je dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy
o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, ale dodanie stavby je potrebné posúdiť podľa rozsudku Súdneho

dvora EU. Len odkaz na rozsudok Súdneho dvora EU nie je dostatočným odôvodnením bez náležitej
právnej argumentácie v čom je posudzovaný prípad žalobcu právne podobným prípadom ako prípad
Aktiebolaget NN. Táto povinnosť je o to naliehavejšia, že daňový subjekt v priebehu celej daňovej
kontroly namietal právne posúdenie správcom dane.

Daňový subjekt v priebehu kontroly, v odvolaní a žalobe tiež poukazoval na stanoviská Daňového
riaditeľstva SR, ktoré boli v dobe uzatvárania zmluvy a v dobe vykonávania kontroly diametrálne
rozdielne. S touto námietkou sa správca dane a žalovaný rovnako nevysporiadali. Tu považuje súd za
dôležité poukázať na princíp istoty a predvídateľnosti práva a ako i rozhodnutia orgánu verejnej správy.

Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzným právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Aj ustanovenia zákona o DPH
treba vykladať tak, aby sa postupom príslušného orgánu pri posudzovaní podmienok zdanenia neporušil
princíp právnej istoty (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR).
V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý v rámci svojej

rozhodovacej činnosti už vyslovil, že k imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj
princíp právnej istoty (napr. PL.ÚS 36/95), ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa určitú právne
relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I.ÚS 87/93,
PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Uvedená zásada platí rovnako i pre rozhodovaciu činnosť orgánu verejnej
správy najmä v situácii, ak jeho rozhodnutie môže predstavovať významný zásah do majetkovej sféry

osoby.

Uvedený princíp bezvýhradne uplatňuje i Súdny dvor EU vo svojej rozhodovacej činnosti. V tejto
súvislosti poukazuje súd na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EU, podľa ktorej požiadavka právnejistotyvyžaduje,abyboliprávnepravidlájasné,presnéapredvídateľné,pokiaľideoichúčinky,najmäkeď
môžu mať nepriaznivé dôsledky pre jednotlivcov a podniky. Pravidlo, ktoré nesplňuje požiadavky zásady
právnej istoty, však nemožno považovať za primerané sledovaným cieľom. (rozsudok z 3. októbra 2013,

Itelcar - Automóveis de Aluguer Lda, C-282/12, bod 44). Pokiaľ ide o zásadu právnej istoty, Súdny dvor
EU opakovane pripomenul, že právna úprava Spoločenstva musí byť presná a jej uplatnenie musí byť
pre osoby podliehajúce súdnej právomoci predvídateľné. Táto požiadavka právnej istoty je mimoriadne
naliehavá, ak ide o právnu úpravu, ktorá môže mať za následok finančné bremeno, s cieľom umožniť
dotknutým osobám presne spoznať rozsah povinností, ktoré im právna úprava ukladá (Vec Skatteverket

proti AB SKF, C-29/08, bod 77 a tam citovaná judikatúra). Zásada právnej istoty, ktorá je súčasťou
právneho poriadku Spoločenstva, musí však byť pri výkone právomocí, ktoré im udeľujú smernice
Spoločenstva, rešpektovaná inštitúciami Spoločenstva, ako aj členskými štátmi (Vec Commissioners of
Her Majesty´s Revenue & Customs proti Isle of Wight Council a i., C-288/07, bod 48 a tam citovaná
judikatúra).

Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti vyjadrená v § 2 ods. 1 zák. č.
511/1992 Zb., zo znenia ktorého vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nechránia len fiškálne
záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových
subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu
právnej istoty daňových subjektov. Tomuto princípu nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu

umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako
zákonom ustanoveným postupom. Princíp právnej istoty napokon spočíva aj v tom, že všetky subjekty
práva môžu dôvodne očakávať, že príslušné štátnej orgány budú konať a rozhodovať podľa platných
právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať.

S poukazom na vyššie uvedené je napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozpore so zákonom z
dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, ako i z dôvodu porušenia základných
princípov spravodlivého konania pred orgánom verejnej správy, preto súd zrušil napadnuté rozhodnutie
žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a d/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal
náhradu súdneho poplatku vo výške 70,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia vyučtované právnym
zástupcom žalobcu podľa § 11 ods. 4, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 2 úkony á
130,16 eur ( 1/ príprava a prevzatie zastúpenia dňa 23.10.2013; 2/ písomné podanie na súd - žaloba
dňa 23.10.2013), 2 x paušál á 7,81 eur, a 20% DPH vo výške 55,19 eur, čo celkovo predstavuje čiastku

331,13 eur, ktoré uhradí žalovaný tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.