Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. november 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713210336
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5713210336.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudcom JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: D + D Finance, s.r.o. so

sídlom Športová 486/20, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36327981, zastúpená JUDr. Filipom
Vavrenčíkom, advokátom, adresa na doručovanie Kmeťova 18, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, proti
žalovaným 1. Y. R., X.. XX.X.XXXX, L. D. XXXX/X, XXX XX H., Y. K. X. U. V., X.. XX.X.XXXX, L. D.S.
XXXX/X, XXX XX H., obidvaja zastúpený JUDr. Vladimírom Kašubom, adresa na doručovanie Holubyho
51, 036 01 Martin o zaplatenie 3 381,15 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti zaplatenia sumy 563,55 eur zastavuje.

II. Žaloba v zostávajúcej časti sa zamieta.

III. Žalovaní 1/ a 2/ majú právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 16.7.2013 domáhal vo vzťahu k žalovaným 1/ a2/ zaplatenia sumy
3 381,15 eur spolu s vyčísleným úrokom z omeškania z jednotlivých žalovaných súm do zaplatenia
a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že poskytol žalovaným 1/ a 2/ na základe úverovej
zmluvy č. 2008/032 zo dňa 21.7.2008 úver vo výške 80 000,- Sk ( 2 655,51 eur ), ktorý sa žalovaní
1/ a 2/ zaviazali vrátiť podľa splátkového kalendára uvedeného v predmetnej zmluvy žalobcovi. Na

zabezpečenie záväzku žalovaných 1/ a 2/ vrátiť úver žalobcovi uzatvorili dňa 21.7.2008 zmluvu, v zmysle
§ 553 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ktorou žalovaný 1/ previedol dočasne vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam ich súčastiam a príslušenstvu, nachádzajúcich sa v k. ú. Martin a sú zapísané na
Správe katastra Martin na LV č. 5072 ako byt č. 20 so súčasťami a príslušenstvom nachádzajúci sa
na 7. poschodí bytového domu ul. Gogoľova 2468, súpisné číslo 3937, vchod č. 8 na ul. Gogoľova
v Martine postaveného ona pozemku parcelné číslo 1930/19 ( spoluvlastnícky podiel priestor na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súpisné č. 3937 ) vo veľkosti 2 776/563059-IN,

spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2776/563059-IN k pozemku parcela č. 1930/19 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 839 m2 - spoluvlastnícky podiel k pozemku predstavuje výmeru 4,14 m2 ), všetko
v celosti patriace žalovanému 2/ v podiele 1/1 na žalobcu. Žalobca, ako dočasný vlastník zo zákona
musel pristúpiť s účinnosťou od 1.11.2008 k zmluve o výkone správy so správcom bytového domu -
Spoločenstvo vlastníkov bytov Gogoľova 2, 036 01 Martin, IČO: 36144509. Z tohto dôvodu bol žalobca
povinný uhrádzať od 1.11.2008 správcovi bytového domu náklady za užívanie bytu a plnenia spojené
s užívaním predmetného bytu podľa výpočtových listov, ktorí však užívali výlučne žalovaní 1/ a 2/ a

rovnako aj žalovaní 1/ a 2/ spotrebovali predmetné služby, dodávky energie a iné média. Aj napriek
uzavretiu oboch uvedených zmlúv predmetný byť č. 20 bez prestávky a kontinuálne užívajú žalovaní 1/ a
2/. Od 1.11.2008 žalobca refakturoval náklady spojené s užívaním bytu č. 20 žalovaným 1/ a 2/ tak, ako
mu boli fakturované správcom bytu Spoločenstvom vlastníkov bytov spolu s DPH. Z uvedeného titulusi teda žalobca uplatňuje u žalovaných 1/ a 2/ nedoplatky na službách spojených s užívaním bytu ( t.j.
za spotrebované služby, dodávky energie a iné média), ktoré uhradil žalobca v celkovej výške 3 381,15
eur, ktorá vznikla titulom platieb za úhrady za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu v zmysle

zmluvy o výkone správy zo správcom bytového domu Spoločenstva vlastníkov bytov, a to za marec až
máj vo výške 196,16 eur mesačne a za jún 2012 až apríl 2013 vo výške 168,10 eur mesačne. Ďalej si
uplatňuje pohľadávku z ročného vyúčtovania vo výške 576,43 eur a ďalej za máj 2013 úhradu vo výške
168,10 eur a za jún 2013 vo výške 199,04 eura. Zároveň si uplatnil aj úroky z omeškania z jednotlivých
platieb, ktoré požadoval za úhradu za užívanie bytu vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/.

2. Súd vo veci vydal dňa 5.12.2013 č.k. 1Ro/1502/2013 platobný rozkaz. Proti platobnému rozkazu
podal splnomocnený zástupca žalovaných odôvodnený odpor, v ktorom uviedol, že žalobca svoj nárok
odôvodňuje od úverovej zmluvy č. 2008/032 zo dňa 21.7.2008 a zmluvy o zabezpečovacom prevode
práva zo dňa 21.7.2008. Obidve tieto zmluvy ich platnosť najmä vo vzťahu k (spotrebiteľskému právu)
sú predmetom konania vedeného na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 9C/36/2010. Z tohto dôvodu

žiadali zrušiť platobný rozkaz a žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

3. Podaním doručeným súdu 7.4.2014 žalobca podal návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods.
2 písm. c) vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“): O predmetnom návrhu
súd rozhodoval uznesením č.k. 15C/7/2014-99 zo dňa 7.5.2014 a konanie prerušil do právoplatného

skončenia veci vedeného na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 9C/306/2010. Uvedené uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 12.6.2014. Uznesením č.k. 15C/7/2014-116 zo dňa 2.11.2015 súd pokračoval
v konaní, ktoré bolo prerušené z dôvodu, že konanie, pre ktoré bolo prerušené toto konanie bolo
právoplatne skončené. Súd vo veci vykonal viaceré pojednávania za účasti strán sporu, vypočul
žalovaného 1/, žalovanú 2/. Čo sa týka nároku, ktorý si uplatňoval a žalobca v konaní, tak na

pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 11.12.2015 (č.l. 127 a nasl. ) uplatňoval žalobca žalovanú sumu
titulom náhrady škody z užívania. Tvrdil, že ako dočasný vlastník, keďže tam došlo k zabezpečovaciemu
prevodu vlastníckeho práva dovtedy, kým nebude splatená pôžička, tak sa stal žalobca dočasným
vlastníkom a musel uhrádzať náklady spojené s vlastníckom tejto nehnuteľnosti a z tohto dôvodu sú
mu fakturované spotrebované energie v byte, ktorý vlastník a reálne ho ale užívajú žalovaní s tým

že považuje žalovaných za reálnych vlastník, aj napriek tomu, že dočasne je vlastníkom on, kým
neuhradiatúpohľadávku,ktoráimbolaposkytnutánazákladpôžičky.Keďžesniminiejeuzavretážiadne
nájomná zmluva, tak si uplatňujú žalovanú sumu z titulu náhrady škody, nakoľko užívaním nehnuteľnosti
spôsobujú žalobcovi škodu, a to sú uplatňuje. Na ďalšom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 10.2.2016
( č.l. 137) žalobca zmenil titul, ktorým si uplatňuje žalovanú sumu a uviedol, že si uplatňuje z titulu

vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ, kde sa teda domnieva, že žalovaní užívali energiu,
vodu, stočné v predmetnom byte, ktorý vlastní žalobca, a tieto mali tieto energie a tieto média uhrádzať
sami. Keďže sa tak nestalo, musel konať žalobca z toho titulu, že ako vlastník bytu, mal túto povinnosť.
Zároveň žalobca trval na tom, že predmetné sumy, ktoré boli účtované vo forme faktúr žalovaným 1/ a
2/ majú správne účtovanú aj DPH. Žalobca, čo sa týka skutkových tvrdení právny zástupca žalovaných

1/ a 2/ spochybnil skutkové tvrdenia, ak aj právnu argumentáciu žalobcu a poukázal na to, že nie je
možné žiadať od žalovaných 1/ a 2/ v rámci tých faktúr, ktoré boli vystavané DPH, nakoľko z výpisu z
obchodného registra žalobcu, ktorý bol priložený k žalobe síce uvedené, že predmet činnosti má žalobca
prenájom nehnuteľností s poskytovaním služieb, ale predmetom činnosti je poskytovanie nájmu a nájom
je po tomto poskytovaní služby, avšak žalobca nemá uzavretú so žalovaným 1/ a 2/ nájomnú zmluvu,

takže žalobca tu nevstupuje do postavenia zdaniteľnej osoby. Zároveň žalovaní 1/ a 2/ poukázali na
ustanovenia úverovej zmluvy, ako aj zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, kde poukázali na to,
že úverová zmluva a zmluva o zabezpečovacom prevode práva je absolútne neplatný právny úkon s
tým, že žalobca má postavenie vlastníka, tak je zapísaný na liste vlastníctva, a teda je povinný platiť
v zmysle zmluvy o spoločenstve preddavky vo pred mesačne do p fondu prevádzky, údržby a opráv,

teda je to povinnosť vlastníka. Akejkoľvek inej osobe je možné túto zákonnú povinnosť previesť na
základe nejakého právneho úkonu a tým právnym úkonom je väčšinou nájomná zmluva, ale nájomná
zmluva medzi žalobcom a žalovanými 1/ a2/ nie je. Zároveň žalovaní 1/ a 2/ poukázali na zmluvu
o zabezpečovacom prevode práva na čl. XI., ktorý upravuje len užívanie predmetu zabezpečovacieho
úkonu, kde v ods. 1 je upravené, že veriteľ súhlasí, aby prevádzajúci do splatnosti úveru užíval predmet

zabezpečovacieho úkonu ( ďalej len „PZU“) v plnom rozsahu s tým že zodpovedá veriteľovi za všetky
škody spôsobené na PZU. Čiže nájomná zmluva nie je, kde by bolo dohodnuté, že základné povinnosti
prenáša vlastník na inú osobu. Zároveň žalovaní poukázali na čl. XIII. ods. 8 zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva, podľa ktorého, ak veriteľ vykoná akúkoľvek úhradu alebo platbu, ktorá súvisí priamoalebo nepriamo s PZU, napr. správa bytu, exekúcie, dražba a pod., ktorú mal vykonať podľa tejto zmluvy
prevádzajúci, veriteľ je oprávnený účtovateľ prevádzajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 100 % vykonanej
úhrady alebo platby, minimálne však 500,- Sk. Čiže z tohto ustanovenia vyplýva, že ak tvrdí žalobca, že

ide o bezdôvodné obohatenie, tu sa môže oprieť o toto ustanovenie ale nejde o automatickú refakturáciu.
Ide o zmluvnú pokutu vo výške 100 % a tá sa musí posudzovať samostatne. Zároveň žalovaní poukázali
na to, že nešlo o poskytnutie úveru ale o získanie bytu.

4. Vzhľadom na námietky právneho zástupcu žalovaných v súvislosti s neoprávneným účtovaním

dani z DPH žalobca podaním doručeným súdu 15.8.2016 zobral žalobu čiastočne späť v rozsahu
sumy 563,55 eur, čo predstavuje účtovanú daň s DPH z uplatnenej istiny. V ostatnej časti nároku
žalobca považuje tento za oprávnený a trvá na jeho zaplatení. Posledné pojednávanie vo veci
súd vykonal 5.10.2016 v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu, ktorý mal riadne prevzaté
predvolanie na pojednávanie a svoju neúčasť neospravedlnil. Z tohto dôvodu súd pojednával v jeho
neprítomnosti, odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na 4.11.2016. Žalovaní 1/ a 2/

súhlasili s čiastočným späťvzatím a zároveň právny zástupca žalovaných v rámci záverečnej reči sa
vyjadroval v súvislosti so skutkovými zisteniami a právnemu posúdeniu veci.

PZ žalovaných v rámci záverečnej reči zhrnul skutkové tvrdenia a odôvodnil právne argumenty.
Poukázal na to, že má svoje povinnosti ako vlastník bytu, ktorý je zapísaný, aj keď len dočasne na

LV. Vlastník, ktorý je zároveň užívateľom bytu rieši svoje vzájomné práva a povinnosti v nájomnej
zmluve, avšak nájomná zmluva v danej veci absentuje, ale nie z chyby žalovaných 1/ a 2/ ale z
chyby žalobcu, ktorý sa spoliehal na to, že jeho úmysel pripraviť žalovaného 1/ o byt bude rýchly. Ďalej
poukázal na zákon č. 182 /... Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, kde tento zákon určuje,
že zálohu poplatkov , fond opráv, poplatok za správu, poistné je povinný v zmysle tohto zákona platiť

vlastník bytu. Môže túto povinnosť preniesť na inú osobu a aj môže ju preniesť na základe nájomnej
zmluvy, ktorá však tu nie je, t.j., že neexistuje titul na základe ktorého by to bolo možné preniesť na
žalovaných 1/ a 2/. Zároveň poukázal na to, že nevidí dôvod v prípade, že poukazuje žalobca na zmluvu
o zabezpečovacom prevode práva, prečo je žalovaná 2/, keď akékoľvek povinnosti z tejto zmluvy o
zabezpečovacom práva sa upínajú k predchádzajúcemu vlastníkovi, čiže osobe prevádzajúceho a tým

je žalovaný 1/. Z tohto dôvodu má za to, že nie je daná pasívna legitimácia žalovanej 2/ v tomto konaní
a rovnako spochybnil aj otázku, prečo by malo ísť o spoločné práva a záväzky medzi žalovaným 1/
a 2/, ktorých navrhuje, aby súd zaviazal zaplatiť mu žalovanú sumu spoločne a nerozdielne. Zmluva
o zabezpečovacom prevode sa netýka žalovanej 2/, týka sa len žalovanej 1/ a aj v zmysle vyjadrenia
žalovaného je možné odôvodnene tvrdiť, že vôľou strán v daný čas bolo, že tieto poplatky, čo sa týka

užívania bytu bude žalobca platiť za žalovaného 1/. Ak by teda neboli to chceli platiť za neho, tak by to
boli dali dok obsahu zmluvy. Poukázal na to, že čo sa týka zmluvy o zabezpečovacom prevode práva
posudzuje ju samostatne, hoci je vedľajším záväzkovým vzťahom a má za to, že podľa tejto zmluvy
nie je žalovaný 1/ povinný platiť nič a zároveň žalovaná 2/ nie je ani pasívne legitimovaná v tomto
spore. Čo sa týka bezdôvodného obohatenia, tak toto nebolo zdôvodnené zo strany žalobcu. Tento

ignorovalpojednávanianaktorýchsanezúčastňovalbezospravedlnenia.Predmetomkonania bolnárok
žalobcu na zaplatenie sumy, ktorá mala predstavovať refakturáciu nákladov spojených s užívaním bytu,
ktoré mal žalobca od 1.11.2008 refakturovať žalovaným 1/ a 2/ tak, ako mu boli fakturované správcom
bytu Spoločenstva vlastníkov bytov. Išlo o spotrebované služby, dodávky energie a iní média, ktoré mal
žalobca uhradiť a ktoré vznikli titulom platieb za úhrady za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním

bytu v zmysle zmluvy o výkone správy so správcom bytového domu Spoločenstvo vlastníkov bytov. V
priebehu konania na poslednom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil žalobca 10.2.2016 uviedol, že si
uplatňuje žalovanú pohľadávku z titulu vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ v zmysle
ktorého bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva má plniť sám. Žalobca sa
domnieva, že žalovaní užívali energie, vodu, stočné v predmetnom byte, ktorý vlastní žalobca, a teda

mali tieto energie a tieto média uhrádzať sami. Keďže sa tak nestalo, musel to vykonať žalobca a
musel to vlastne vykonať žalobca. Ešte predtým na pojednávaní, ktoré sa konalo 11.12.2015 žalobca
pôvodne uvádzal, že žiada žalovanú sumu titulom náhrady škody z užívania, nakoľko nájomná zmluva
uzavretá nebola. Právne argumenty žalobcu v tomto konaní boli teda zmätočné nakoľko v podanej
žalobe si uplatňoval refakturáciu týchto nákladov, ktoré on platil správcovi bytu. Neskôr zmenil právnu

argumentáciu, uplatňoval si titulom náhrady škody a následne úplne zmenil argumentáciu a uplatňoval
si žalovanú sumu titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ. Ku svojim skutkovým tvrdeniam
do konania doložil žalobca listinné dôkazy s ktorými sa súd oboznámil. Oboznámil s nimi aj strany sporu
s tým, že žalovaní 1/ a 2/ spochybnili jednotlivé listinné dôkazy v rámci skutkových tvrdení. Súd máv konaní preukázané listinnými dôkazmi, ako aj skutkovými tvrdeniami strán sporu, že bola uzavretá
medzi žalobcom a žalovaným 1/ a 2/ úverová zmluva, a to dňa 21.7.2008 ( č.l. 11). Na základe tejto
úverovej zmluve mal byť poskytnutý žalovaným úver vo výške 80 000,- Sk s tým, že čerpanie úveru bolo

od 21.7.2008, doba splatnosti bola 36 mesiacov, RPMN bola 44,09 % ročne, priemerná RPMN bola
takisto 44,09 % ročne. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 21.7.2011. Zároveň bol podpísaný
aj dodatok č. 1 k tejto úverovej zmluvy, kde došlo k navýšeniu úveru na čiastku 130 000,- Sk, splatnosť
konečná úveru zostala nezmenená, čiže do 21.7.2011. Tento dodatok č. 1 bol podpísaný 8.8.2008
( č.l. 18 ). Zároveň bol uzavretá 11.8.2008 aj dodatok č. 2 ( č.l. 20), kde bol dohodnutý poplatok za

predčasné splatenie úveru, a to 4 % z istiny ( č.l. 20). Zároveň bolo preukázané listinnými dôkazmi, že
na zabezpečenie pohľadávky žalobcu v prípade na splatenie úveru na základe úverovej zmluvy bola
uzavretá medzi žalobcom a prevádzajúcim, teda žalovaným 1/ zmluva o zabezpečovacom prevode
práva dňa 21.7.2008 s tým, že zabezpečovanou pohľadávkou bola pohľadávka žalobcu z úverovej
zmluvy č. 2008/032 voči dlžníkom, ktorými boli žalovaní 1/, 2/ s tým, že predmetom zabezpečenia
úveru tento bol špecifikovaný v čl. III bod 1, kde bolo upravené, že na zabezpečenie pohľadávky z

úverovej zmluvy prevádzajúci, teda žalovaný 1/ prevádza v prospech nadobúdateľa, v tomto konaní
žalobcu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Išlo o byt č. 20 nachádzajúci sa na 7. poschodí bytového
domu, Gogoľova 2468, súpisné číslo 3937, vchod č. 8, postaveného na pozemku, parcelné číslo
1930/19 spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu,
ak aj spolu so spoluvlastníckym podielom na pozemku, kde spoluvlastnícky podiel bol vo veľkosti 2

776/563059.Predmetnýbytspoluspríslušenstvombolzapísanýnak.ú.Martin,atonaOkresnomúrade,
odbor katastrálny na LV č. 5072. Bolo dohodnuté v čl. IV. predmetnej zmluvy bod 1, že nadobúdateľ,
teda žalobca v tomto konaní dňom podpisu tejto zmluvy, t.j. dňom 21.7.2008 pristupuje k právam a
povinnostiam, ktoré sú obsahom zmluvy o spoločenstve, uzavretej medzi predávajúcim, teda žalovaným
1/aspoločenstvom vlastníkovbytovanebytovýchpriestorovstým,žepodľačl.IVbod2bolodohodnuté,

že žalobca preberá do vlastníctva nehnuteľnosti, ktorými sa zabezpečuje jeho pohľadávka. Zároveň bol
uzavretý dodatok č. 1 k tejto zmluve o zabezpečovacom prevode práva s tým, že tento reagoval na to,
že bol aj dodatok č. 1 v súvislosti s úverovou zmluvou, kde sa navýšil úver na čiastku 130 000,- Sk
( č.l. 26). Do konania bol doložený aj Dodatok č. 2 zmluve o spoločenstve vlastníkov bytu ( č.l. 27),
kde teda je zrejmé, že žalobca pristúpil práve v súvislosti s tým, že sa stal dočasným vlastníkom bytu

k výkonu správy bytu, a to dňom podpisu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, v tomto prípade
vlastníckeho práva, čiže dňom 21.7.2008. Súd ďalej z výpisu z LV predmetného bytu zistil, že žalobca
je naďalej dočasný vlastník na základe zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k predmetnému
bytu. Súd mal teda tieto skutočnosti aj skutkovými tvrdeniami žalobca, aj žalovaných 1/ a 2/ preukázané,
že žalobca ako dočasný vlastník pristúpil s účinnosťou od 1.11.2008 k zmluve o výkone správy so

správcom bytového domu - Spoločenstvo vlastníkov bytov Gogoľova 2, 036 01 Martin, IČO: 36144509.
Z tohto dôvodu, keďže bol vlastníkom žalobca a teda naďalej aj je, bol povinný uhrádzať od 1.11.2008
správcovi bytového domu náklady za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním predmetného bytu
podľavýpočtovýchlistov.Vtejtosúvislostižalobcadokonaniadoložilnapreukázaniesvojichskutkových
tvrdení predpis záloh a poplatkov platný od 1.6.2013 ( č.l. 31), predpis záloh a poplatkov platný od

1.6.2012 ( č.l. 32), predpis záloh a poplatkov platný od 1.6.2012 ( č.l. 33), predpis záloh a poplatkov
platný od 1.3.2011. Žalobca uvádzal, že on platil tieto poplatky spojené s užívaním bytu, napriek tej
skutočnosti, že žalovaní 1/ a 2/ predmetný bytu užívali nepretržite a spotrebovali predmetné služby,
dodávky energie a iné média s tým, že žalovaní 1/ a 2/ naďalej tento byt užívajú. Tieto skutkové tvrdenia
nespochybnili ani žalovaní 1/ a 2/, ktorí potvrdili v rámci ich výsluchu na nariadených pojednávaniach,

že predmetný byt užívajú, ale nie je im zrejmé, prečo platia tieto poplatky za služby spojené s užívaním
bytu platí žalobca. Z výsluchu žalovaného 1/ uviedol, že ho žalobca donútil uzavrieť predmetnú zmluvu
o úvere s tým, že našiel inzerát, dohodli sa koľko peňazí potrebu. Na otázku súdu koľko peňazí mu
bolo požičaných žalovaný uviedol, že 40 00,- Sk. Po nahliadnutí k úverovej zmluve a dodatku č. 1 k
úverovej zmluve žalovaný uviedol, že asi mu bolo poskytnutých najskôr 40 000,- Sk, potom 80 000,- Sk,

avšak trval na tom, keď stále hovoril žalobcovi, aby neprišiel o byt. Na otázku súdu pre žalovaného,
či platí nájomné v byte, ktorého sa týka predmetná úverová zmluva žalovaný uviedol, že neplatí s tým,
že mu posielali, že zaplatili za neho, každý mesiac mu chodí, že zaplatili za neho 265 eur. Nedali mu
ani vedieť, že to idú platiť, prečo a začo. Poukázal na to, že ide o podvod, pretože z ničoho nič začal
žalobca za neho platiť predmetný byt s tým, že poukázal na to, že byt bol jeho s tým, že aby sa vyjadril,

kto je vlastníkom v súčasnosti bytu. Žalovaný uviedol, že on s tým, že si žalobca robí nárok na tento
byt, on, že chodí, že chce platiť nájomné, avšak keď príde do Tatra banky, tak uvádzajú, že je to už
zaplatené. Čo sa týka žalovanej 2/ túto súd vypočul na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 10.2.2016
( č.l. 141), kde žalovaná 2/ nevedela uviesť skutočnosti. Uviedla len, že býva v predmetnom byte, neviekomu platí za užívanie bytu. Zároveň z listinných dôkazov, ako aj zo skutkových tvrdení žalobcu mal
súd preukázané, že žalobca na základe faktúr fakturoval žalovaným 1/ a 2/ náklady spojené s užívaním
bytu ( č.l. 20), ktorý je predmetom zabezpečenia úveru a fakturoval to faktúrami, kde uviedol, že je to na

základe úverovej zmluvy č. 2008/32 a zmluvy so zabezpečovacím prevodom práva k nehnuteľnosti. Išlo
o náklady spojené s užívaním bytu za obdobie od 1.3. do 31.3.2012, faktúra č. 50120313 ( č.l. 35), ďalej
náklady spojené s užívaním bytu za obdobie od 1.4.2012 do 30.4.2012, faktúra č. 5012016 ( č.l. 36),
ďalej za obdobie od 1.5.2012 do 31.5.2012 faktúra č. 5012021 ( č.l. 37), faktúra č. 5012026 za obdobie
od 1.6.2012 do 30.6.2012 ( č.l. 38), faktúra č. 5012029 za obdobie od 1.7.2012 do 31.7.2012 ( č.l.39),

faktúra č. 5012033 za obdobie od 1.8.2012 do 31.8.2012 ( č.l. 40), faktúra č. 5012037 za obdobie od
1.9.2012 do 30.9.2012 ( č.l. 41), faktúra č. 5012041 za obdobie od 1.10.2012 do 31.10.2012 ( č.l. 42),
faktúra č. 5012045 za obdobie od 1.11.2012 do 30.11.2012 ( č.l. 43), faktúra č. 5012049 za obdobie
od 1.12.2012 do 31.12.2012 ( č.l. 44). Faktúra č. 501303 za obdobie od 1.1.2013 do 31.1.2013 ( č.l.
45), faktúra č. 501307 za obdobie od 1.2.2013 do 28.2.2013 ( č.l. 46), faktúra č. 501311 za obdobie od
1.3.2013 do 31.3.2013 ( č.l. 47). Zo všetkých týchto faktúr je zrejmé, že žalobca účtoval žalovaným 1/ a

2/ náklady, ktoré mal platiť spojené s užívaním bytu podľa predpisov vyššie uvedených s tým že v rámci
tejto faktúry si uplatňoval aj daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Rovnako si uplatnil nedoplatok z
ročného vyúčtovania bytu na základe vyúčtovania skutočných nákladov za služby spojené s bývaním
za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012, a to faktúrou č. 501317 ku ktorej si opätovne prirátal 20 % DPH
( č.l. 48). K uvedenému priložil vyúčtovanie skutočných nákladov na služby spojených s bývaním, ktoré

mu boli zaslané zo strany Spoločenstva vlastníkov bytu Gogoľova 3937/2, 4,6, 8 ( č.l. 49, 50) a rovnako
faktúrou č. 501315 si vyúčtoval náklady spojené s užívaním bytu za obdobie od 1.4.2013 do 30.4.2013
( č.l. 52), za obdobie od 1.6.2013 do 30.6.2013 faktúrou č. 501323 ( č.l. 54), faktúrou č. 501319 si
vyúčtoval vo vzťahu k žalovaným náklady spojené s užívaním bytu za obdobie od 1.5.2013 do 31.5.2013
( č.l., 53). Je zrejmé, že žalobca podaním doručeným súdu zobral žalobu v časti uplatnenej DPH vo

výške 563,55 eur, čo predstavovalo účtovanú daň s DPH z uplatnenej istiny zobral späť.

Podľa § 144 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobcu späť.

Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

V zmysle uvedeného teda súd rozhodol o tomto čiastočnom späťvzatí až v rozhodnutí vo veci samej,

teda v tomto rozsudku a konanie v časti zaplatenia sumy 563,55 eur zastavil. Je nepochybné, že na
základe uzavretej úverovej zmluvy a s ňou spojenou zmluvou o zabezpečovacom prevode práva došlo k
dočasnému prevodu vlastníckeho práva k bytu spolu s príslušenstvom z žalovaného 1/, označeného ako
prevádzajúceho na žalobcu ako veriteľa na LV je stále vlastne vyznačený dočasný prevod vlastníckeho
práva, čiže žalobca je dočasným vlastníkom predmetného bytu. Zabezpečovacím prevodom, teda

práva ako inštitútom záväzkového práva, ktorý má relatívny charakter sa zasahuje, hoci len dočasne
do vlastníckeho ( vecného ) práva a záväzkový vzťah má v tomto prípade dominanciu nad vecným
( vlastníckym ) právom, čo je v rozpore so základnými princípmi súkromného práva. Podľa súčasného
znenia zákona sa až uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza prevedené právo späť na toho,
kto ho previedol, t.j. na pôvodného vlastníka ( §553 ods. 3 a § 553d ods. 1 OZ). Spätný prechod

práva je však často otázny, keď veriteľ a dlžník, teda ten pôvodný vlastník majú rozdielny názor na
to, či záväzok bol v tom rozsahu splnený. Je zrejmé, že záväzok, ktorý vyplynul z úverovej zmluvy
č. 2008/032 nebol splatený zo strany žalovaných 1/ a 2/. Veriteľ na ktorého bolo dočasne prevedené
majetkové právo dlžníka vystupuje ako oprávnený subjekt, má teda analogické právne postavenie ako
vlastník ( § 123 OZ). Zároveň je zrejmé, že ak držiteľom veci na základe zabezpečovacieho prevodu

práva zostáva dlžník, tak má rovnaké práva a povinnosti ako veriteľ, t.j., že nesmie s vecou počas
trvania zabezpečovacieho prevodu práva disponovať, nesmie veci ďalej zaťažovať. Je povinný vec
chrániť pred poškodením, so stratou a zničením a zodpovedá za škodu, ktorú by spôsobil nedodržaním
tejto povinnosti. Z vykonaného dokazovania, resp. zo skutkových tvrdení, ktoré uvádzal žalobca,
žalovaní je zrejmé, že počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva umožnil žalobca žalovanému

1/, ktorého označuje ako prevádzajúci, aby si vec ponechal naďalej vo svojej držbe. Je zrejmé, že
žalovaný ako prevádzajúci v súvislosti s uzavretou zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva predmetný byt stále naďalej užíva aj teda počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva, t.j.,
že aj výpoveďou žalovaného 1/ a žalobca to nespochybnil je preukázané, že žalobca mal vôľu, muumožňuje, aby mal túto vec naďalej vo svojej držbe ale zároveň, ako už bolo vyššie uvedené, je
zrejmé, že žalobca, ako dočasný vlastník mu vznikla povinnosť v zmyslel zákona č. 182/1993 Z.z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov platiť spoločenstvu vlastníkov bytov, nakoľko pristúpil k

zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov od 1.11.2008, a to povinnosť uhrádzať prostriedky finančné
do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia. Zabezpečovacie právo prevodu nadobúda
zabezpečenie veriteľ dočasne predmet zábezpeky ale jeho jednotlivé oprávnenia k predmetu zábezpeky
sú limitované, čo zodpovedá dočasnému charakteru prevodu práva. Či zabezpečený veriteľ získa k
predmetu zábezpeky právo držby je na dohode zabezpečeného veriteľa a poskytovateľa zábezpeky,

ktorá je obsahom zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Ak zmluvou o právo držby predmetu
zábezpeky výslovne neupravuje, má právo držby vlastník ( majiteľ ) prevedenej veci alebo práva, čiže
zabezpečený veriteľ. Ak má právo držby k predmetu zábezpeky zabezpečený veriteľ, rozsah jeho
ostatných oprávnení, najmä, či má právo vec užívať a požívať jej plody a úžitky závisí od obsahu zmluvy
o zabezpečovaco prevode práva. Ak tieto otázky nie sú upravené je potrebné použiť analógiu legis na
právne postavenie záložného veriteľa, ktorý má záloh u seba. Ak má právo držby k predmetu zábezpeky

poskytovateľ zábezpeky, použije sa analogia legis na právne postavenie záložcu, ktorý má záloh u seba.
Ten, kto má vec u seba je povinný chrániť ju pred poškodením, stratou a zničením. V prípade porušenia
tejto povinnosti zodpovedá za škodu. Zabezpečovacím prevodom práva v súčasnosti nie je prípustné
zabezpečiť pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy ( § 53 ods. 7 OZ). Podľa právnej úpravy účinnej v
čase od 1.11.2008 ( čiže od účinnosti novely OZ vykonanej zákonom č. 379/2008 Z.z. ) do 11.6.2014 ( do

účinnosti novely OZ vykonanej zákonom č 102/2014 Z.z. ) nebolo prípustné zabezpečiť pohľadávku zo
spotrebiteľskej zmluvy zabezpečovacím prevodom práva k nehnuteľnosti; zabezpečovací prevod iného
práva bol pri spotrebiteľských zmluvách v toto období možný. Je zrejmé, že zmluva o zabezpečovaco
prevode práva bola uzavretá vlastne v čase pred 1.11.2008, bola uzavretá dňa 21.7.2008, čiže v
čase, kedy ešte bolo prípustné zabezpečiť pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy, v danom prípade

úverovej zmluvy zabezpečovacím prevodom práva k nehnuteľnosti. Čo sa týka práva držby k bytu
myslí sa tým právo vec užívať, požívať jej plody a ú úžitky, v danom prípade byt, tak všetko závisí
od obsahu zmluvy o zabezpečovacom prevedené práva. Z predloženej zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva je v čl. XI upravená otázka užívania predmetu zabezpečenia úveru, teda bytu spolu so
spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach spolu s príslušenstvom, kde je vlastne uvedené,

že veriteľ súhlasí, aby predávajúci do splatnosti úveru užíval predmet zabezpečenia úveru v plnom
rozsahu s tým, že zodpovedá veriteľovi za všetky škode spôsobené na PZÚ. V prípade predčasnej
splatnosti úveru vyhlásenej veriteľom, prevádzajúci berie na vedomie a svojim podpisom na tejto zmluve
vyjadruje súhlas so skutočnosťou, že nie je oprávnený PZÚ ďalej užívať, a je povinný strpieť a poskytnúť
súčinnosť veriteľovi pri výkone ZPP. V čl. XI je upravené užívanie PZÚ, čiže užívanie my hovoríme

predmetu zábezpeky do splatnosti úveru. Tu je vyjadrený súhlas veriteľa, že teda mohol žalovaný 1/,
ako prevádzajúci užívať do splatnosti úveru. Splatnosť úveru bola dohodnutá do 21.7.2011 v zmysle
úverovej zmluvy a jej dodatkov. Čiže tu bol súhlas vlastne užívania PZÚ vyjadrený v samotnej zmluve o
zabezpečovacom prevode práva. V tejto súvislosti bol doplnený aj čl. VII. v zmluve o zabezpečovacom
prevode práva, kde v bode I. sa uvádza, že prevádzajúci bude PZÚ užívať zvyčajným spôsobom ,

zmeniť charakter a spôsob užívania môže len so súhlasom veriteľa. Prevádzajúci je povinný zdržať
sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota PZÚ zmenšuje. Prevádzajúci sa zaväzuje
bez zbytočného odkladu informovať nadobúdateľa o všetkých skutočnostiach, ktoré majú, alebo môžu
mať za následok zníženie hodnoty PZÚ, jeho poškodenie, zhoršenie kvality, alebo zničenie. Čiže
právo držby a s tým spojené oprávnenie vec užívať, požívať jej plody a úžitky boli upravené v zmluve

o zabezpečovacom prevode práva do splatnosti úveru. Po splatnosti úveru je zrejmé z vykonaného
dokazovania, že žalovaný 1/ ako prevádzajúci naďalej užíva predmetný byt, ktorým bola zabezpečená
pohľadávka z úveru. Čiže je zrejmé z vykonaného dokazovania, že je tu naďalej vôľa žalobcu, aby
žalovaný 1/ označený ako prevádzajúci mal právo držby k predmetnému bytu, ktorá zahŕňa ja právo vec
užívať a požívať jej plody a úžitky. Vec sa tým myslí nehnuteľnosť - byt. V konaní nebolo preukázané,

že by bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným 1/ ako dlžníkom a zároveň prevádzajúcim
uskutočnená dohoda, ktorej obsahom by bola zmena práva vec užívať a požívať jej plody a úžitky., čiže
žetedaužžalovaný1/akodlžníknemalprávodržbykpredmetnémubytu,ktorýmbolatedazabezpečená
pohľadávkazúverovejzmluvy.Vpriebehukonaniajezrejmé,žežalobcaumožnilaponechalžalovaného
1/ v predmetnom byte bývať, tento byt užívať. V priebehu konania, ani v rámci dokazovania nebolo

preukázané zo strany žalobcu, že by začal realizovať výkon zabezpečovacieho prevodu práva, hoci
záväzok z úverovej zmluvy nebol zo strany žalovaných 1/ a 2/ splnený riadne a včas. Žalobca len v
súvislosti s povinnosťami, týkajúcimi sa predmetu toho zabezpečovacieho prevodu práva vo vzťahu k
bytu refakturoval žalovaným 1/ a 2/ náklady spojené s užívaním bytu, ktoré on uhrádzal a bol povinnýuhrádzať ako dočasný vlastník spoločenstvu vlastníkov bytov. Tieto náklady žalobca refakturoval
žalovaným1/ a2/stým,žeodkazovalnauzavretúúverovúzmluvuazmluvuozabezpečovacomprevode
práva. Je zrejmé, že v zmysle ust. § 553a ods. 2 OZ je uvedené, čo musí zmluva o zabezpečovacom

prevode práva obsahovať a jednou z tých všeobecných náležitostí, ktoré musí obsahovať sú práva a
povinnosti účastníkov zmluvy k prevedenému práva počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva.
Zmluva o zabezpečovacom prevode práva, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako nadobúdateľom a
žalovaným 1/ ako prevádzajúcim rieši, ako už bolo uvedené otázku užívania predmetu zabezpečenia
úveru ako je to nazvané v tejto zmluve v čl. XI., čiže súhlas užívania do splatnosti úveru. Po splatnosti

úveru táto otázka nie je riešená, ale z konania žalobcu a žalovaného 1/ je nepochybné, že tá vôľa, aby
užíval žalovaný 1/ predmetný byt v rámci teda počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva je daná.
Čiže žalobca umožnil a naďalej umožňuje žalovanému 1/ spolu so žalovanou 2/, teda s jeho súhlasom
užívať predmetný byt počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva, nakoľko zabezpečovací prevod
práva naďalej trvá. Žalobca nepristúpil k výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, resp. tieto skutkové
tvrdenia súdu nepreukázal. Čiže tie práva a povinnosti by mali byť účastníkov zmluvy upravené práve

v tej zmluve o zabezpečovacom prevode práva, avšak predmetná zmluva ukladá žalovanému 1/ ako
prevádzajúcemu povinnosti v čl. VIII. predmetnej zmluvy. Čo sa týka povinnosti platiť náklady za služby
spojené s užívaním bytu prevádzajúcim, teda žalovaným 1/, táto zmluva neupravuje. Jedine v čl. IX. táto
zmluva ukladá povinnosť prevádzajúcemu, teda žalovanému 1/ počas trvania doby zabezpečovacieho
prevodu práva poistiť PZÚ proti všetkým rizikám, t.j. poškodeniu, zničeniu, živelnej udalosti, vandalizmu

a pod. a po celú dobu trvania zabezpečovacieho prevodu práva toto poistenie zachovávať a obnovovať.
Iná povinnosť v súvislosti s PZÚ tu vo vzťahu k žalovanému táto zmluva neobsahuje, t.j., že nie
je tu vyriešená otázka nákladov, týkajúcich sa alebo teda úhrada nákladov spojených s užívaním
predmetného bytu. Čo sa týka čl. XIII., ktorý rieši otázku zmluvných pokút a na ktoré poukazoval právny
zástupca žalovaných 1/ a2/ uvedené v súvislosti s refundáciou nákladov nie je použiteľné, pretože v čl.

XIII. Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva sa hovorí: „ Ak veriteľ vykoná akúkoľvek úhradu alebo
platbu, ktorá súvisí priamo alebo nepriamo s PZÚ, príklad správu bytu, poistné, exekúcie, dražba a
pod., ktorú mal vykonať podľa tejto zmluvy prevádzajúci je veriteľ oprávnený účtovať prevádzajúcemu
zmluvnú pokutu vo výške 100 % z vykonanej úhrady alebo platba minimálne 500,- Sk. „ Čiže ide o
úhradu alebo platbu, ktorú mal vykonať podľa zmluvy prevádzajúci. Prevádzajúci, čiže žalovaný 1/ v

zmysle tejto zmluvy bol povinný poistiť počas doby trvania zabezpečovacieho prevodu práva PZÚ a
zároveň bol povinný užívať alebo má povinnosť užívať PZÚ zvyčajným spôsobom, zdržať sa všetkého,
čim sa okrem bežného opotrebenia hodnota PZÚ zmenšuje, čiže tie povinnosti, ktoré sú uvedené v
čl. VII. predmetnej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a zároveň vyplývajúce povinnosti, ktoré
mu vyplývajú zo zákona, a to vlastne je povinný tu prevedenú vec chrániť pred poškodením, stratou

a zničením, počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva. Keďže tieto práva a povinnosti, vrátane
povinnosti hradiť náklady spojené s užívaním predmetného bytu neboli upravené v rámci zmluvy o
zabezpečovacom prevode práva žalobca tak, ako už bolo vyššie uvedené zmenil právnu argumentáciu
a uplatnil si žalovanú sumu podľa ust. § 454 OZ. Súd je teda toho názoru, že všetky práva a povinnosti
týkajúce sa účastníkov zmluvy k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva

mali byť upravené v zmluve o zabezpečovacom prevode práva, keďže neboli, tak z tohto dôvodu potom
žalobca poukazoval, ako už bolo vyššie uvedené, na § 454 OZ.

Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Predpokladmi vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia podľa tejto skutkovej podstaty je
zákonom, zmluvou alebo iným relevantným právnym dôvodom stanovená povinnosť určitej osoby plniť.
Podľa názoru súdu žalobca ako dočasný vlastník mal povinnosť platiť spoločenstvu vlastníkov bytu
náklady spojené s užívaním bytu. Táto povinnosť teda neprináležala zo zákona žalovanému 1/ a ani jeho
spolubývajúcej žalovanej 2/, ktorá úverovú zmluvu taktiež uzavrela. Rovnako táto povinnosť nevyplývala

ani zo zmluvy o zabezpečovaco prevode práva pre žalovaného 1/, ktorý v tejto zmluvy vystupoval ako
prevádzajúci a teda pôvodný vlastník predmetu zabezpečenia úveru bytu, t.j., že uvedenú skutkovú
podstavu bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ na uvedenú žalobu nie je možné aplikovať, pretože
nie je splnený základný predpoklad, t.j., že žalobca platil náklady na základe povinnosti, ktorú mu ukladá
zákon, ako aj zmluvný vzťah, ku ktorému pristúpil so spoločenstvom vlastníkov bytov. To znamená, že

domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ, kde teda ten majetkový prospech mal
spočívať v tom, že žalobca mal platiť za žalovaných 1/ a 2/ náklady spojené s užívaním bytu nie je
dôvodný. Je pravdou tvrdenie právneho zástupcu žalovaných 1/ a 2/, že neexistovala nájomná zmluva,
ani to nebolo upravené zmluvou o zabezpečovacom prevode práva to práva a povinnosti súvisiace sbytom, ako predmetom zabezpečenia úveru počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva. Keďže
žalobca, ako dočasný vlastník je teda povinný platiť náklady spojené s užívaním bytu v zmysle zákona o
vlastníctve bytov, ako aj v zmysle uzavretej zmluvy so spoločenstvom, mohlo by preniesť tieto povinnosti

na prevádzajúceho, teda žalovaného 1/ v zmluve o zabezpečovaco prevode práva, to sa však nestalo,
čiže upravené to nie je, t.j., že neexistuje titul na základe ktorého by táto povinnosť mala prejsť na
žalovaných 1/ a 2/ a zároveň súd poukazuje na to, že v čase uzavretia zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva vôľa strán v daný čas bola, že žalobca bude plniť tieto náklady spojené s užívaním
bytu počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva za žalovaného. Pokiaľ nie, tak by si tieto práva

a povinnosti boli upravili v zmluve o zabezpečovacom prevode práva. Čiže je zrejmé, že tu bola vôľa
žalobcu a aj naďalej je vôľa , že súhlasí, že užíva vlastne ten predmet zabezpečenia úveru žalovaný 1/
spolu so žalovanou 2/ s tým, že nie sú upravené práva a povinnosti vo vzťahu k nákladov spojených
s užívaním bytu v samotnej zmluve o zabezpečovacom prevode práva a nie je možné v podstate tieto
nákladyzaužívaniebyturefundovaťtitulomakovydaniabezdôvodnéhoobohatenia.Uvedené bymožno
prichádzalo do úvahy v tom prípade, ak by niekto užíval cudziu nehnuteľnosť bez nájomne zmluvy,

bez súhlasu vlastníka ale v tom prípade by spočívalo bezdôvodné obohatenie v tom, že by vykonával
právo nájmu cudzej veci. Majetkovej vyjadrením tohto prospechu by bola potom peňažná suma, ktorá
zodpovedá nájomnému vynakladanému obvykle na danom mieste a čase za porovnateľné, v tomto
prípade za porovnateľnú nehnuteľnosť. Týmto spôsobom si žalobca žalovanú sumu neuplatnil. Potom v
tomtoprípadeby bolavrámcitohopasívnelegitimovanáajžalovaná2/.Rovnakouvedenénákladynieje

možné ani subsumovať ani pod škodu , nakoľko tu žiadna škoda v súvislosti s predmetom zabezpečenia
úveru bytu nevznikla, resp. žalobca nepreukázal tie predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu,
ktorá podľa neho predstavovala to, že platil náklady spojené s užívaním bytu spoločenstvu vlastníkov
bytu, hoci užívajú predmetný byt žalovaní 1/ a2/. Pre úplnosť súd uvádza, že z výsluchu žalovaného 1 a
2/ je zrejmé, že ide o osoby, ktoré majú rozumové schopnosti na úrovni nie priemerne spôsobilej osoby a

že celý ten proces uzavretia úverovej v spojení s uzavretou zmluvou o zabezpečovacom prevode práva
by v konečnom dôsledku nemal ani požívať právnu ochranu, čo sa týka uzavretia týchto úkonov. Je
zrejmé, že úverová zmluva súd sa síce nie je povinnosťou v rámci tohto konania sa zaoberať jej platnosť,
neplatnosťou, neprimerané zmluvné podmienky a v nadväznosti uzavretie zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva k bytu, ktoré vlastne bolo v období od 1.11.2008 a v súčasnosti vylúčené, čo sa týka

vlastníctva bytu. Čiže poskytnutie úveru v celkovej výške 130 000 eur a zabezpečenie tohto úveru bytom,
ktorý mal hodnotu v tom čase 250 000,- Sk by nemalo požívať právnu ochranu a zároveň je zrejmé,
že žalobca nepredpokladal, že takúto dlhú dobu bude trvať vlastne ten zabezpečovací prevod práva.
Mal za to zrejme žalobca, že za určitú krátku dobu vlastníkom trvalým, čo sa týka predmetného bytu.
Podľa uzavretej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nie je povinný žalovaný jednak platiť nič a

vo vzťahu k žalovanej 2/ takisto nie sú žiadne povinnosti určené v zmluve o zabezpečovacom prevode
práva a čo sa týka otázky bezdôvodného obohatenia alebo uplatnenia nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia podľa § 454, ten základný predpoklad na uplatnenie tejto skutkovej podstaty tu splnený
nebol. Zároveň sudca sa stotožňuje s právnou argumentáciou právneho zástupcu žalovaných, ktorú
predniesol na pojednávaní konanom dňa 5.10.2016 v rámci záverečnej reči, ktorý uvádza, že žalovaný

v rade 1/ uviedol, že nevie, prečo to začal žalobca platiť, t.j., že nič im nebránilo, ak to nebolo možné
zo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, aby uvedené platil žalovaný 1/ s tým, že žalobca rátal
s tým, že to bude platiť dva, možno tri mesiace a budú mať vo vlastníctve byt. Je to už sedem alebo
osem rokov, byt má stále žalobca na LV ale z tohto bytu nič nemajú. Možno to nastavuje stav materiálnej
objektívnej spravodlivosti medzí tým, čo chcel žalobca dosiahnuť a tým, čo možno dosiahne. Možno

niekedy v budúcnosti áno, ale týmito platbami sa to vyrovná na spravodlivú cenu. Vzhľadom na uvedené
súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.