Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 15, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/43/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616202058
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2616202058.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci navrhovateľky: Bc. J. K., rod. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. B. Q., B. XX, občan SR, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr.
Peter Schmidl so sídlom Malacky, Záhorácka 11/A, proti druhému manželovi: Q. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. B. Q., B. XX, občan SR, o rozvod manželstva, o odvolaní druhého manžela proti rozsudku
Okresného súdu Senica zo dňa 15. júna 2016, č.k. 6C/76/2016-30, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov konania, uzavreté dňa
07.09.1996 pred Okresným úradom v Malackách, matričným úradom v Gajaroch, zapísané v knihe

manželstiev vo zväzku 7, ročník 1996, na strane 19, pod poradovým číslom 18 a o trovách konania
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine,
vecne svoje rozhodnutie zdôvodnil záverom, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvale
rozvrátené. Počas manželstva vznikali medzi nimi dlhodobo nezhody vyplývajúce predovšetkým z
názorových rozdielov na spoločné hospodárenie a spoločné vedenie domácnosti, manželia nemali

spoločné záujmy a nerozumeli si. V dôsledku tejto situácie došlo k ukončeniu manželského spolužitia, k
citovému odcudzeniu zo strany navrhovateľky, ktorá úplne stratila záujem zotrvať v manželskom zväzku.
Tento stav trvá doteraz a vzhľadom na charakter a dĺžku trvania nedorozumení, správanie účastníkov
a ich postoj k manželstvu má súd za to, že neexistuje predpoklad pre obnovenie spolužitia tak, aby
manželstvo mohlo plniť svoj spoločenský účel. Zároveň súd ustálil príčinu rozvratu, ktorá spočíva v
názorových rozdieloch účastníkov konania na starostlivosť o domácnosť a spoločné hospodárenie.
Výrok o trovách konania súd oprel o ust. § 144 veta prvá O.s.p., keď nezistil odôvodnené okolnosti

prípadu alebo pomery účastníkov konania, pre ktoré by mal niektorému z nich právo na náhradu trov
konania priznať.

3.Protitomutorozsudkupodalvčasodvolaniedruhýmanžel,vytýkajúcisúduprvejinštancie,žerozhodol
vo veci bez jeho prítomnosti na pojednávaní, hoci sa zo zdravotných dôvodov ospravedlnil a navyše súd
vychádzal z nesprávnych skutkových zistení, keďže manželské spolužitie pretrváva, manželia sa majú
radi a spolu aj hospodária, preto tu niet dôvod na rozvod manželstva. Preto navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že tvrdenia odvolateľa sú nepravdivé,
účastníci konania spolu nežijú, každý má vlastnú domácnosť, navrhovateľka sa od prvého pojednávanias druhým manželom nestretla a snaží sa s ním nestretnúť ani náhodne v obci kde bývajú. Odvolateľ
podľa nej súdne konanie ignoroval a nezmyselnými obštrukciami sa snaží konanie čo najviac predĺžiť.
Vzhľadom k nedôvodnosti odvolania navrhla ( podľa obsahu vyjadrenia), rozsudok odvolacím súdom

potvrdiť.

5. Na jej vyjadrenie zareagoval odvolateľ, ktorý uviedol, že manželku má stále rád a stále na ňu myslí,
stretli sa na maturitnom večierku ich dcéry, nehádajú sa a nič si nevyčítajú. Uviedol, že nikdy nemal
problém sa alkoholom, hazardnými hrami, len poctivo pracoval a pracuje, aby rodinu finančne zabezpečil

a preto nevidí dôvod na rozvod manželstva. Podľa neho navrhovateľka stále váha, či trvá alebo netrvá
na návrhu.

6. Reakciou na toto vyjadrenie odvolateľa bolo stanovisko navrhovateľky, kde uviedla, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie žiada ako vecne i právne správne potvrdiť, keď druhý manžel opäť uvádzal
nepravdy.

7. S účinnosťou od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok,
ďalej „CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov, v zmysle § 470 ods. 1 ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie druhého manžela bolo
podanévčasoprávnenouosobou(§359a§362ods.1CSPa§7ods.1a§94Civilnéhomimosporového
poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§

355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý
rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom odvolania, keďže tu išlo o
návrhové konanie (§ 65 CMP) a bez ohľadu na dôvody odvolania ( § 66 CMP) a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým manželstvo účastníkov konania rozviedol.

10. Predovšetkým odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že nezistil nič v postupe súdu prvej
inštancie, čo by bolo treba hodnotiť ako procesnú vadu konania. Táto vada mala podľa tvrdenia

odvolateľaspočívaťvtom,žesúdvecprejednalzajehoneprítomnostinapriekvčasnémuospravedlneniu
zo zdravotných dôvodov.

11. Podľa § 119 ods. 1,2 O.s.p., v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, pojednávanie
sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí

súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom
dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol
predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje
odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie
elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.

12. Podľa § 119 ods. 3 O.s.p., ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka
alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho
lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto
vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný

bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

13. Z obsahu spisu potom vyplýva, že súd vytýčil prvé pojednávanie na 29.04.2016, na ktoré sa dostavili
obaja manželia a obaja boli riadne vypočutí. Vzhľadom k tomu, že manžel navrhovateľky nesúhlasil s
rozvodom manželstva a tvrdil, že je tu predpoklad obnovenia spolužitia, súd toto pojednávanie odročil

na 15.06.2016 a odporučil manželom navštíviť manželskú poradňu. Dňa 14.06.2016 doručil manžel
navrhovateľky súdu žiadosť o ospravedlnenie a odročenie pojednávania s odôvodnením, že rozvodové
konanie veľmi zle psychicky znáša a zdravotný stav mu neumožňuje pojednávania sa zúčastniť. Uviedol
tiež, že verí, že navrhovateľka vezme návrh späť, pretože spolu opäť komunikujú a preto žiadal, abysúd odročil pojednávanie na jesenné mesiace. K tejto žiadosti o odročenie nedoložil žiadne listiny,
ktoré by jeho zlý zdravotný stav potvrdzovali v zmysle § 119 ods. 3 O.s.p.. Ako vyplýva zo zápisnice
z pojednávania zo dňa 15.06.2016, súd vyhodnotil žiadosť o odročenie ako ničím nepodloženú a

rozhodol, že bude pojednávať za jeho neprítomnosti, pokračoval v dokazovaní opätovným výsluchom
navrhovateľky, ktorá zotrvávala na svojom návrhu, preto súd po zistení, že niet ďalších návrhov na
doplnenie dokazovania, vyhlásil dokazovanie za skončené a meritórne vo veci rozhodol v zmysle
vykonaného dokazovania. Odvolací súd nezistil v takomto postupe súdu žiadnu vadu, keď súd prvej
inštancie ničím nepodloženú žiadosť o odročenie pojednávania, neobsahujúcu náležitosti v zmysle ust.

§ 119 ods. 3 O.s.p. neakceptoval. Postupom súdu preto nemohlo dôjsť k odňatiu práva účastníka konať
pred súdom, pretože tento postupoval v zmysle zákona.

14. Pokiaľ ide o vec samu, odvolací súd nemal dôvod nestotožniť sa s argumentáciou súdu prvej
inštancie obsiahnutou v odôvodnení napadnutého rozsudku, podporujúcou správnosť záverov, pre
ktoré bolo treba návrhu navrhovateľky v prejednávanej veci vyhovieť a manželstvo účastníkov konania

rozviesť.Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhorozsudku,akoajceléhoobsahuspisovéhomateriálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i
správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením a poukazuje
na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). K odvolacím argumentom manžela

navrhovateľky však dopĺňa nasledovné:

15. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného
rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1 Zák. o
rodine); pričom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí

riadnu výchovu detí (odsek 2).
16. So zreteľom na obsah vyššie citovaného ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ uzavretie manželstva
je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov a to s vedomím utvorenia rodiny
vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jeho
harmonického fungovania; potom uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho

existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto v minulosti založeného
partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté, sa vytratil a dôvody
pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod
takýto formálny vzťah zachovávať. V prejednávanej veci niet žiadnych pochýb o tom, že vzťahy medzi
manželmi sú vážne a dlhodobo rozvrátené, keď manželia dlhšiu dobu spolu nehospodária, intímne

nežijú a navrhovateľka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, pričom je pevne rozhodnutá ukončiť
manželstvo rozvodom. Súd prvej inštancie správne skúmal, či ide o narušenie vzťahov dočasné, alebo
trvalé, teda či by napriek ochladnutiu citov zo strany navrhovateľky prichádzala do úvahy možnosť
nápravy rozvrátených vzťahov a hľadal riešenia spôsobilé tomuto zámeru napomôcť ( odporučením
účastníkom návštevu manželskej poradne). Po vykonanom dokazovaní potom súd prvej inštancie aj

podľa názoru odvolacieho súdu správne uzavrel, že ide o rozvrat trvalý a nie je tu žiaden dôvod
predpokladať, že by akýmkoľvek predstaviteľným spôsobom mohlo dôjsť k náprave narušených vzťahov
do takej miery, aby bolo možné obnovenie harmonického manželského spolužitia. Pokiaľ totiž jeden z
manželov nadobudne presvedčenie, že všetky prostriedky na to už boli vyčerpané a jedinou cestou je
tu rozvod manželstva, v takom prípade prinútenie k zotrvávaniu v tomto formálnom zväzku by bolo v

rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.
17. Vychádzajúc z týchto úvah, odvolací súd poukazujúc na správnosť napadnutého rozhodnutia,
toto rozhodnutie za použitia ust. § 387 ods.1, 2 CSP potvrdil, vyhodnotiac ako nedôvodné aj ostatné
argumenty odvolateľa.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, nakoľko na takéto
rozhodnutie nebol podaný zodpovedajúci návrh (§ 57 CMP).

19. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.