Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 8, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/111/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616203534
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5616203534.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu Allianz - Slovenská

poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému Ľ. S., J..
XX. XX. XXXX, G. N. H. XXX/X, o zaplatenie 88,70 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Písomným návrhom zo dňa 11. 05. 2016 žalobca žiadal, aby súd platobným rozkazom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 88,70 eur a nahradiť trovy konania spočívajúce v
zaplatenom súdnom poplatku 16,50 eur. Žalobný návrh odôvodnil tým, že dňa 29. 05. 2013 uzatvoril so
žalovaným poistnú zmluvu č. 0330007352 - Farbička (č. návrhu 9812012058) so začiatkom poistenia 30.

05. 2013 a s mesačným poistným obdobím (ďalej len „Poistná zmluva“). Na základe poistnej zmluvy bol
žalovaný povinný platiť žalobcovi poistné vo výške 23,50 eur, so splatnosťou vždy 30. dňa príslušného
kalendárneho mesiaca. Žalovaný zaplatil poistné do 29. 07. 2013 a za ďalšie poistné obdobie už poistné
nezaplatil. V zmysle § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka poistná zmluva zanikla dňa 22. 11. 2013.
V zmysle ustanovenia § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka má poistiteľ právo na poistné za dobu do
zániku poistenia, čo v danom prípade predstavuje za obdobie od 30. 07. 2013 do 22. 11. 2013 sumu
88,70 eur.

2. Na základe tohto žalobného návrhu súd rozhodol dňa 25. 05. 2016 platobným rozkazom č. k.
6C/111/2016-17, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel.

3. V zákonnej lehote podal žalovaný proti platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnil tým, že vo veci
nie je pasívne legitimovaný. Tvrdil, že nikdy neuzatvoril so žalobcom poistnú zmluvu, pričom podpisy na
tejto zmluve nie sú jeho. Keďže on túto poistnú zmluvu neuzatvoril, na jej uzatvorenie v jeho mene nedal

súhlas manželke, ani o uzavretí nevedel, žiadal platobný rozkaz zrušiť a žalobu zamietnuť. Nakoľko
odôvodnený odpor proti platobnému rozkazu bol podaný za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“), v súlade s ustanovením § 174 ods. 2 O. s. p. podaním odporu sa platobný rozkaz
zrušil v plnom rozsahu a súd vo veci nariadil pojednávanie.

4. Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom

hospodárnosti a podľa pokynov súdu.5. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

6. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

7. Podľa § 151 CSP

(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,uvedievlastnétvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

8. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

9. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

10. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 35 ods. 1 Obč. zák., prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať
výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

13. Podľa § 40 ods. 1, ods. 3 Obč. zák.
(1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

(3) Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré
osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže
nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
14. Podľa § 788 ods. 1 Obč. zák., poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom
rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická

osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

15. Podľa § 790 písm. b/ Obč. zák., poistiť možno najmä
b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad
inej poistnej udalosti (poistenie osôb).

16. Podľa § 791 ods. 1 Obč. zák., pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma,
ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

17. Žalovaný vo svojej výpovedi zotrval na tom, že so žalobcom Poistnú zmluvu neuzatvoril, pričom na

predloženej zmluve nie je vyznačený jeho podpis, ale podpis jeho bývalej manželky. Žalovaný pripustil,
že bol prítomný pri rokovaní medzi jeho vtedajšou manželkou Z. S. a zástupkyňou žalobcu L. J.. Poistku
pre obide ich deti, t. j. I. M. P., uzatvárala jeho manželka, on s pani J. o poistnej zmluve, ktorá je
predmetom tohto konania, nehovoril, hovoril s ňou možno o iných veciach, pretože L. J. robila aj pre
Provident a tam mal nejaké zmluvy.

18. Žalobca zotrval na podanej žalobe a na preukázanie dôvodnosti navrhol vypočuť svedkyne Z. S. M.
L. J.. S návrhom na vypočutie týchto dvoch svedkýň sa stotožnil aj žalovaný.

19. Súd vo veci vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu. Listinnými dôkazmi bolo preukázané,

že žalovaný je v Poistnej zmluve označený ako poistník, pričom poistenou osobou bol P. S.. V mene
žalobcu konala, ako finančná agentka, L. J.. V poistke k poistnej zmluve žalobca uviedol ako deň
uzavretia poistnej zmluvy dátum 29. 05. 2013, začiatok poistenia dňa 30. 05. 2013; ako koniec poistenia
je uvedený dátum 29. 05. 2028 a u baby karty dátum 22. 11. 2018. V zmysle Poistnej zmluvy malo byťpoistné platené mesačne vo výške 23,50 eur. Listom zo dňa 18. 10. 2013 žalobca upozornil žalovaného,
že k Poistnej zmluve eviduje nezaplatené poistné vo výške 23,50 eur s tým, že v prípade nezaplatenia
poistného, do jedného mesiaca od doručenia tejto výzvy poistenie zanikne - výzva bola doručená

žalovanému dňa 22. 10. 2013. Listom zo dňa 18. 12. 2013 žalobca oznámil žalovanému, že v dôsledku
nezaplatenia poistného aj napriek výzve, poistné zaniklo dňom 22. 11. 2013 a zároveň žalobca vyzval
žalovaného na zaplatenie dlžného poistného ku dňu zániku poistenia vo výške 88,70 eur. V konaní bolo
nesporné, že žalovaný uvedenú čiastku nezaplatil.

20. Na preukázanie tvrdenia žalovaného súd vypočul navrhnuté svedkyne Z. S. M. F.. L. J.. Svedkyňa
Z. S. potvrdila obranu žalovaného, že na Poistnej zmluve (na návrhu zo dňa 29. 05. 2013 so začiatkom
poistenia 30. 05. 2013) v kolónke „podpis poistníka“ nie je vyznačený podpis žalovaného, ale túto listinu
podpísala svedkyňa. Svedkyňa potvrdila, že všetky podpisy v kolónke „podpis poistníka“ sú na návrhu
poistnej zmluvy vyznačené jej rukou. Čiastočne spochybnila len podpis v časti „poistená osoba - dieťa“,
kde došlo k oprave rodného čísla. Vypočutím svedkyne Z. S. bolo zistené, že žalovaný mal vedomosť

o tom, že budú v prospech ich maloletých detí uzavreté nové poistné zmluvy, čo mala sprostredkovať
práve F.. J.. Žalovaný mal byť aj prítomný pri rokovaní, ale zmluvu ako takú už nepodpísal. Svedkyňa
si už nepamätala okolnosti, za ktorých došlo k podpísaniu návrhu poistnej zmluvy zo dňa 29. 05. 2013,
ale jednoznačne uviedla, že všetky podpisy na tejto listine boli vyhotovené jej rukou. Poukázala najmä
na to, že ona písmeno „S.“ v priezvisku vždy začína písať oblúčikom zospodu a takto boli vyznačené

aj všetky podpisy na Poistnej zmluve, resp. na návrhu. Výpoveď žalovaného a svedkyne Z. S. nebola
vyvrátená ani výpoveďou svedkyne F.. L. J., ktorá v mene žalobcu uzatvárala poistnú zmluvu. Táto si
totiž, vzhľadom na odstup času, už nepamätala na okolnosti, za ktorých došlo k podpísaniu týchto listín.
Svedkyňa potvrdila, že rokovala so žalovaným, aj s jeho vtedajšou manželkou Z. S. u nich doma a v
ich prítomnosti bola vypracovaná aj ponuka poistných zmlúv, pravdepodobne v notebooku. Svedkyňa

však nevedela, kedy došlo k vytlačeniu uvedených listín a kedy a za akých okolností, akým spôsobom
boli tieto listiny podpísané.

21. Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach mal súd
preukázané, že žalovaný nepodpísal návrh poistnej zmluvy, ktorý následne žalobca akceptoval zaslaním

poistky (§ 792 Obč. zák.). Uvedenú listinu podpísala svedkyňa Z. S., ktorá bola v tom čase manželkou
žalovaného, ale ich výpoveďami bolo preukázané, že žalovaný svedkyňu Z. S.Ú. nikdy nesplnomocnil,
aby v jeho mene uzavrela túto poistnú zmluvu. Podľa § 791 Obč. zák. pre právne úkony týkajúce
sa poistenia sa vyžaduje písomná forma. Poistná zmluva síce bola vyhotovená písomne, ale nakoľko
žalovaný túto listinu nepodpísal, jedná sa o neplatný právny úkon (§ 40 ods. 1 Obč. zák.). Vykonaným

dokazovaním bolo preto vyvrátené tvrdenie žalobcu, že uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu, takže
žalobcovi nevznikol nárok na poistné v zmysle § 803 ods. 1 Obč. zák. Súd preto žalobu zamietol v celom
rozsahu.

22. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

23. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. Podľa § 262 CSP
(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

25. Náhradu trov konania si uplatnil iba žalobca, ktorý však v konaní nebol úspešný. Žalovaný, ktorý mal

v konaní plný úspech, si trovy neuplatnil, pričom zo spisu mu ani žiadne trovy nevyplývajú, a preto súd
stranám sporu nepriznal náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O

odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.