Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 21, 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/137/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614213523
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Wallnerová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1614213523.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Nadeždou Wallnerovou v právnej veci žalobcu: Friendly Finance

Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO: 47 243 368, zastúpený advokátom Mgr. Henrichom
Schindlerom, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica proti žalovanému: K.r o zaplatenie 329,17 s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu vo výške 200,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25% ročne zo sumy 200,- Eur od 09.03.2014 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Malacky dňa 19.12.2014 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 329,17 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 329,17 eur od
09.03.2014 do zaplatenia. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 21.02.2014 uzavrel so žalovaným
Rámcovú zmluvu o poskytovaní spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených
ďalších služieb a Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých mu poskytol úver
vo výške 200,- eur, úver bol splatný 08.03.2014. Keďže žalovaný úver nevrátil v lehote splatnosti,

dostal sa do omeškania, preto si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania. Voči žalovanému si uplatnil aj
náhradu skutočne vynaložených nákladov vo výške 44,17 eur, ktoré predstavujú ročnú percentuálnu
mieru nákladov, ktorej spôsob výpočtu je uvedený v čl. IV bod 8 Rámcovej zmluvy a jej výška je uvedená
v zmluve. Voči žalovanému si uplatnil aj náhradu skutočne vynaložených nákladov vo výške 85 €, s
ktorými poplatkami spojenými s porušením povinnosti riadne a včas splácať svoj záväzok, žalovaného
v zmluve riadne oboznámil.

2. Podaním zo dňa 25.08.2016 zobral žalobca návrh v časti prevyšujúcej istinu a zákonný úrok späť. Po
čiastočnom späťvzatí žiadal, aby mu žalovaný uhradil sumu 200,- eur s úrokom z omeškania vo výške
5,25% ročne zo sumy 200 eur odo dňa 09.03.2014 do zaplatenia.

3. Z dôvodu, že žalobu zobral z časti späť, ešte pred tým, ako bola žaloba doručená na vyjadrenie
žalovanému, súd nerozhodoval uznesením o čiastočnom zastavení s poukazom na ust. § 145 ods.
3 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením

žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, napriek výzve súdu, ktorú prevzal 09.01.2017 spolu so žalobou a
prílohami.5. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku

jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §
219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej

stránke súdu dňa 13.03.2017.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to Rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského
úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 21.02.2014, zmluva
o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 21.02.2014, výpis z účtu žalobcu, upomienka zo dňa
15.03.2014, urgencia nezaplatenej pohľadávky zo dňa 22.03.2014, upozornenie na hrozbu exekúcie zo

dňa 29.03.2014, posledná výzva zo dňa 05.04.2014.

8. Z Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky
a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „Rámcová zmluva“) a zo Zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru (ďalej len „Zmluva“) mal súd za preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli

dňa 21.02.2014 tzv. zmluvy na diaľku v súlade s ustanoveniami zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Sporné zmluvy
boli uzavreté tak, že žalovaný prijal návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl.
III bod 3. Rámcovej zmluvy, na základe čoho mu žalobca poskytol bezúročne finančné prostriedky vo
výške 200,- eur. Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia žalovaného ako

spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu
a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ
s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť
a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa
bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach

spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný
spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom
elektronickej pošty. Poskytnuté finančné prostriedky sa žalovaný zaviazal vrátiť dňa 08.03.2014.

9. Z výpisu z bankového účtu žalobcu súd zistil, že na účet žalovaného, ktorý je označený v záhlaví

Zmluvy, poukázal dňa 21.02.2014 sumu 200,- s poznámkou „deň splatnosti je 18.03.2014“.

10. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom.

13. Podľa § 2 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie
a. zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne

prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,
b. dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku,c. spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na
základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania,
povolania alebo podnikania.

14. Podľa § 8 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred
zmluvnevylúčiťaniobmedziť,atobezohľadunaprávnyporiadok,ktorýmsazmluvnývzťahriadi.Zmluva
na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a

ustanovenia,žedokazovanietýkajúcesasplneniavšetkýchpovinnostídodávateľaalebočastipovinností
dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.

15. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, na zmluvy na diaľku a na
právne vzťahy, ktoré z nich vzniknú, sa vzťahujú osobitné predpisy.

16.Podľa§52ods.1Občianskehozákonníka,vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy,spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

18. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak

tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru

zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

21. Podľa § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, neprijateľnosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená,anavšetkyokolnostisúvisiacesuzatvorenímzmluvyvdobeuzatvoreniazmluvyanavšetky

ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

22. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo

osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

23. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.24. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah,
z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť

záväzok.

25. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

26. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

29. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba

v rozsahu po čiastočnom späťvzatí je dôvodná.

30. Ako je uvedené v bode 5. odôvodenia, žalobca so žalovaným uzavreli dňa 21.02.2014 tzv. zmluvy na
diaľku v súlade s ustanoveniami Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách
na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to tak, že žalovaný prijal návrh Rámcovej zmluvy

a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bod 3. Rámcovej zmluvy, na základe čoho mu žalobca
poskytol bezúročne finančné prostriedky vo výške 200,- eur, ktorú sa zaviazal vrátiť do 08.03.2014.

31. Z hľadiska právnej kvalifikácie záväzku súd podriadil právny vzťah medzi stranami sporu pod
všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 488 a § 489) pod právny režim zákona o

spotrebiteľských úveroch, keďže išlo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi
poskytnutý bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa.
Dojednaný úver bol bezúročný a dojednaný bez poplatkov za jeho poskytnutie.

32. Z vykonaného dokazovania výpisom z účtu žalobcu mal súd za preukázané, že žalobca poskytol
žalovanému sumu 200,- eur, ktorú sumu v súlade s dojednaním v Zmluve previedol na účet v
banke označený žalovaným v záhlaví zmluvy bezprostredne po uzavretí zmluvy, dňa 21.02.2014.
Za poskytnutie finančných prostriedkov neboli dojednané úroky. Na základe uvedeného mal súd
preukázanú existenciu záväzkového právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a v nadväznosti na

zmluvné posúdenie pohľadávky aj aktívnu legitimáciu žalobcu v predmetnom spore.

33. Sporná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na
spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia

Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa
názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené
v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne
vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo

obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú
systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na záväzkový právny vzťah žalobcu a žalovaného aplikoval
súd ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Ustanovenie § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy) je potrebné

vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice,
podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované
touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z
uvedeného§52ods.1Občianskehozákonníka),alenavšetkyzmluvy,ktorýchúčastníkomjespotrebiteľ.34. Keďže žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 200,- eur a súdu nebol
predložený žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by žalovaný uhradil žalobcovi čo i len časť poskytnutej

sumy, rovnako nebolo v konaní tvrdené ani preukázané žiadnou zo strán sporu, že by záväzok
žalovaného vrátiť poskytnutú sumu zanikol iným spôsobom než splnením. Súd preto žalobe o zaplatenie
200,- eur vyhovel.

35. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu a toto omeškanie trvá, súd prisúdil

žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 200,- eur počítaný od 09.03.2014
do zaplatenia. Okamih vzniku omeškania ustálil deň nasledujúci po dni splatnosti záväzku (ktorý bol
dojednaný 08.03.2014, potom je žalovaný v omeškaní počnúc dňom 09.03.2014). Pri určení výšky
úroku z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku
dňu 09.03.2014 (prvý deň omeškania žalovaného s vrátením dlžnej sumy) predstavovala 0,25 % ročne
(0,25 % + 5 % = 5,25 %), žalobcovi tak vzniklo právo na úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne.

Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej
len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, keďže záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania
vznikol po tomto dátume.

36. Podanou žalobou si žalobca uplatnil voči žalovanému aj nárok na zaplatenie sumy 44,17 eur ako
sumy celkových nákladov a 85 eur ako sumy skutočne vynaložených nákladov spojených s vymáhaním
pohľadávky. Z dôvodu, že v tejto časti zobral žalovaný návrh späť, súd sa nezaoberal dôvodnosťou
týchto uplatnených súm.

37. Podľa § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 255 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

40.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.2C.s.p.Prirozhodovaníonáhradetrovkonaniasúd
vychádzal z uplatnenej istiny po čiastočnom zastavení, to je istiny 200,- eur. Žalobca bol teda úspešný
v celom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške trov
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia s poukazom na ust. § 262 ods. 2
Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).