Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/118/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200807
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200807.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MilanaSegečaačlenovJUDr.

Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: Distrib Capital, s. r. o., Dunajská
18, 811 08 Bratislava, IČO: 36 705 691, zastúpený: OLEXOVA VASILISIN, s. r. o., advokátska kancelária
so sídlom Dunajská 18, 811 08 Bratislava, IČO: 36 820 059, oprávnený konať: JUDr. Marcel Vasilišin
LLM, advokát, proti žalovanému: Krajský súd v Banskej Bystrici, so sídlom Skuteckého 7, 974 87 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Spr. 3046/14 zo dňa 23.04.2014, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 03.03.2014 bola Okresnému súdu vo Zvolene doručená žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa

20.01.2014, v ktorej žiadateľ - žalobca žiadal o sprístupnenie informácií o všetkých súdnych konaniach,
ktoré spĺňajú nasledovné charakteristiky:
- konanie začalo na Okresnom súde Zvolen,
- konanie bolo zapísané do jedného zo súdnych registrov „C“, „Cb“, „Ro“ alebo „Rob“ podľa vyhlášky
MS SR č. 543/2005 Z.z. prílohy č. 1 kapitoly II. časti B. bodu 1, resp. časti C. bodu 1 alebo časti J,
- v konaní má súd povinnosť podľa § 49 ods. 1 O.s.p. doručovať písomnosti pre žalobcu len Advokátskej
kancelárii Ulianko & Holčík, s. r. o., alebo Ulianko & partners, s. r. o., so sídlom Nám. SNP

27, 960 01 Zvolen, alebo ak je žalobcov viac, za jedného z nich má takúto povinnosť,
- v konaní žalovaný, ak je fyzickou osobou, nemá bydlisko v obvode Zvolen, ani ak je právnickou osobou,
nemá sídlo v obvode Zvolen (obvod podľa § 2 ods. 33 zákona č. 371/2004 Z.z.).

Z takto vybraných konaní požadoval žalobca informácie v rozsahu:
- spisová značka konania pridelená Okresnému súdu Zvolen,
- meno sudcu

- informácia, či vec bola na Okresnom súde Zvolen ukončená postúpením veci inému súdu podľa § 105
ods. 2 O.s.p.

Rozhodnutím Okresného súdu vo Zvolene č. Spr. 24/14/S-11 zo dňa 12.03.2014 bolo rozhodnuté tak, že
súd informáciu žiadateľovi Distrib Capital, s. r. o., IČO: 36 705 691, na základe žiadosti o sprístupnenie
informácií zo dňa 20.01.2014, doručené Okresnému súdu Zvolen dňa 03.03.2014, nesprístupňuje.
Rozhodnutie bolo v podstate zdôvodnené tým, že informácie, ktoré žiadateľ požaduje, sa netýkajú

činnosti okresného súdu, ale sa viažu na činnosť súkromnoprávnej osoby a výkonu jej podnikateľskej
činnosti. Ďalšie informácie, ktoré žiadal žiadateľ sprístupniť podľa Zákona o slobode informácií, sú
informáciami, ktoré obsahuje súdny spis a ako také sa nepochybne týkajú rozhodovacej činnosti súdu.Zákon o slobode informácií neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať na základe žiadosti žiadateľa
informácie, ktoré v momente v žiadosti neexistujú.

Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal odvolanie žalobca, v ktorom navrhoval napadnuté
rozhodnutie povinnej osoby zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, pretože požadované informácie
existujú, povinná osoba ich má k dispozícii a ich sprístupnenie nie je obmedzené.

O odvolaní žiadateľa Distrib Capital, s. r. o., Dunajská 18, Bratislava, rozhodoval II. st. správny orgán -

Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý rozhodnutím č. Spr. 3046/14 zo dňa 23.04.2014 podľa § 59 ods.
2 Správneho poriadku odvolanie žiadateľa proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen č. Spr. 24/14/S-11
zo dňa 12.03.2014 zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie II. st. správneho orgánu -
žalovaného bolo v podstate odôvodnené tým, že zo žiadosti oprávnenej osoby o sprístupnenie informácií
je zrejmé, že požadované informácie v časti „v konaní žalovaný, ak je fyzickou osobou, nemá bydlisko
v obvode Zvolen, ani ak je právnickou osobou, nemá sídlo v obvode Zvolen (obvod podľa § 2 ods. 33

zákonač.371/2004Z.z.)...,čivecbolanaOkresnomsúdeZvolenukončenápostúpenímveciinémusúdu
podľa § 105 ods. 2 O.s.p.“, sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu a povinná osoba ich nemá z dostupnej
evidencie k dispozícii. V tomto smere odvolací orgán sa plne stotožnil s argumentáciou I. st. orgánu.
Informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu možno považovať za informácie nachádzajúce sa v
súdnom spise. O pobyte a sídle žalovaného, ako uvádzal oprávnený v odvolaní, súd síce nerozhoduje,

ale táto informácia sa nachádza v súdnom spise a informáciu o tom, či žalovaný nemá bydlisko alebo
sídlo v obvode Zvolen, je možné zisťovať len ako novú informáciu a vytvárať ju, pretože súd takouto
informáciou z dostupnej evidencie nedisponuje. Nemožno súhlasiť s názorom odvolateľa, že informácia
opostúpenívecijezároveňinformáciouovýsledkukonaniaupovinnejosoby,naktorúsauplatnívýnimka
z obmedzenia podľa § 11 ods. 1 písm. d/ Zákona o slobode informácií, nakoľko v danom prípade žiadateľ

nežiadal konkrétne rozhodnutia súdov o postúpení veci, ale len informáciu o postúpení veci. Pri zákonnej
úprave sprístupňovania informácií bolo úmyslom zákonodarcom zabezpečiť prístup tretím osobám
(mimo účastníkov konania) iba k rozhodnutiam, ktorými sa konanie končí, nie však sprístupňovať
informácie týkajúce sa priebehu konaní. Zo sprístupnenia na základe Zákona o slobode informácií budú
vylúčené tie informácie zo súdneho spisu, ktoré sú v zásade sprístupnené len účastníkom konania.

Navyše informáciu o tom, či vec bola ukončená postúpením veci inému súdu, je možné zisťovať len ako
novú informáciu a vytvárať ju, preto súd takouto informáciou z dostupnej evidencie nedisponuje. Žiadateľ
v danom prípade požiadal o sprístupnenie informácií na základe splnenia kumulatívne stanovených
kritérií, z ktorých dve (vyššie uvedené) sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu a povinná osoba ich nemá
k dispozícii, teda požadovanú informáciu ako celok nemožno žiadateľovi z toho dôvodu sprístupniť.

Odvolací orgán sa preto nezaoberal ďalšími dôvodmi uvedenými v odvolaní oprávnenej osoby.

Proti rozhodnutiu II. st. správneho orgánu - žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval vyniesť
rozsudok, podľa ktorého:
1. Rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. Spr. 3046/14 zo dňa 23.04.2014 a Okresného súdu

vo Zvolene č. Spr. 24/14/S zo dňa 12.03.2014 sa zrušujú.
2. Okresný súd Zvolen je povinný sprístupniť žalobcovi zoznam všetkých súdnych konaní, ktoré súčasne
spĺňajú nasledovné kritériá:
- konanie začalo na Okresnom súde Zvolen,
- konanie bolo zapísané do jedného zo súdnych registrov „C“, „Cb“, „Ro“ alebo „Rob“ podľa vyhlášky

MS SR č. 543/2005 Z.z. prílohy č. 1 kapitoly II. časti B. bodu 1, resp. časti C. bodu 1 alebo časti J,
- v konaní má súd povinnosť podľa § 49 ods. 1 O.s.p. doručovať písomnosti pre žalobcu len Advokátskej
kancelárii Ulianko & Holčík, s. r. o., alebo Ulianko & partners, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 27,
960 01 Zvolen, alebo ak je žalobcov viac, za jedného z nich má takúto povinnosť,
- v konaní žalovaný, ak je fyzickou osobou, nemá bydlisko v obvode Zvolen, ani ak je právnickou osobou,

nemá sídlo v obvode Zvolen (obvod podľa § 2 ods. 33 zákona č. 371/2004 Z.z.).
Okresný súd Zvolen je povinný sprístupniť informácie žalobcovi podľa zákona č. 211/2000 Z.z. v
uvedených konaniach, a to tieto informácie:
- spisová značka konania pridelená Okresnému súdu Zvolen,
- meno sudcu

- informácia, či vec bola na Okresnom súde Zvolen ukončená postúpením veci inému súdu podľa § 105
ods. 2 O.s.p.Žaloba bola v podstate odôvodnená tým, že podľa ustálenej judikatúry nemožno v žiadnom
prípade považovať vyhľadávanie a zhromažďovanie zhodného typu informácií z oddelených zdrojov
zoskupených u povinnej osoby za vytváranie nových informácií, pretože povinné osoby by v dôsledku

takéhoto výkladu nemuseli prakticky poskytovať žiadne informácie, čo by znamenalo popretie ústavného
práva na informácie. Vo veci nešlo o vytváranie nových informácií, ale len o zhromažďovanie zhodného
typu informácií z oddelených zdrojov zoskupených u povinnej osoby. V spisoch alebo v informačnom
systéme v dispozícii povinnej osoby existovali v čase žiadosti a naďalej existujú informácie:
- bydlisko / sídlo účastníka,

- existencii / neexistencii rozhodnutia o postúpení (ním sa predsa uzatvára pre povinnú osobu vec a
spôsob uzavretia je evidovaný).
Žalobca nežiadal viac, len sprístupniť tieto existujúce informácie. Cieľom zákonného obmedzenia práva
na informácie podľa § 11 ods. písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. je ochrana pred neprimeraným
zasahovaním do vlastnej rozhodovacej činnosti súdu týkajúcej sa prebiehajúcich konaní pred
rozhodnutím vo veci samej, a tým aj ochrana nestranného a nezávislého súdnictva podľa čl. 46 ods.

1 Ústavy SR. Po rozhodnutí vo veci samej, a teda vzniku prekážky rei iudicatae, nemožno právo na
informácie ohroziť odvolávajúc sa na citované ustanovenie. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 písm. d/
zákona sa obmedzenie nevzťahuje na „informáciu, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu“,
pričom poznámka pod čiarou odkazuje okrem iného aj na § 82a zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch,
podľa ktorého sú súdy povinné zverejňovať súdne rozhodnutia na internetovej stránke Ministerstva

spravodlivosti SR a v § 85a ods. 5 zároveň stanovuje povinnosť sprístupňovať všetky súdne rozhodnutia
na základe žiadosti podľa Zákona o slobode informácií. Na základe § 5 ods. 2 písm. f/ vyhlášky MS
SR č. 482/2011 Z.z. o zverejňovaní súdnych rozhodnutí, anonymizácii nepodliehajú údaje o mene a
priezvisku zástupcov účastníkov konania a strán v konaní a zástupcov osôb zúčastnených na konaní
a strán v konaní, ak zastupujú na základe plnomocenstva alebo ich ustanovenia súdom. Keďže tým

zákon predpokladá zverejnenie týchto údajov, rovnako logicky predpokladá, že sú súdu prístupné a
sú tým predmetom sprístupňovania informácií. Nemožno teda odmietnuť ich sprístupnenie na dôvode
„súkromnoprávnej povahy“ týchto údajov. Pojem „rozhodovacia činnosť súdu“ je potrebné podriadiť
rozhodnutiu o postupe v konaní, t. j. procesné rozhodnutia, ktoré majú priamy vplyv na výsledok konania,
ako to konštatoval aj NS SR v rozsudku sp. zn. 8Sži/3/2011. Napríklad informácia „či vec bola z

dôvodu miestnej príslušnosti postúpená na iný súd, alebo nie“, je síce procesným rozhodnutím, ale
nemá vplyv na výsledok konania, nemôže ovplyvniť úvahu a rozhodovací proces súdu, preto nejde o
informáciu o rozhodovacej činnosti súdu. Povinná osoba mala k dispozícii požadované informácie a
žalobca bol na ich sprístupnenie oprávnený, lebo informácie sa netýkali rozhodovacej činnosti súdu a
nešlo ani o údaje, ktoré podliehajú anonymizácii súdnych rozhodnutí. Informácia o postúpení veci nie je

základnoupodmienkou,aleinformáciou,ktorámalazákladnývýberzúžiť.Inakpovedané,neboližiadané
ako kumulatívne podmienky - nemožnosť sprístupnenia informácií o postúpení veci, nie je dôvod na
odmietnutie sprístupnenia spisovej značky a mena sudcu. Žalobca nežiadal o konkrétne rozhodnutie
súdu, žalobca žiadal informácie v rozsahu mena sudcu a spisovej značky. Už tým mal žalovaný daný
dostatočný podklad na určenie konkrétnych rozhodnutí. Žalovaný sa nevysporiadal s argumentmi v

odvolaní.Odkazujelen,žesapridržiavadôvodovI.st.orgánu.Žalobcavodvolanínadväzovalapopieral,
že rozhodnutie žalovaného trpí vážnou vadou ústavnosti - je arbitrárne a znemožňuje tak žalobcovi ho
v arbitrárnych bodoch preskúmať. Požadované informácie, ktoré žiadal žalobca sprístupniť, sa netýkajú
rozhodovacejčinnostisúdu,povinnáosobaichmákdispozícii,žalobcajepresvedčený,žesprístupnenie
informáciívtomtosmerenemôžebyťobmedzenéažerozhodnutiežalovanéhojenezákonné,vdôsledku

čoho bol žalobca bez právneho dôvodu ukrátený na svojom ústavnom práve na informácie.

K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. K veci ďalej
uviedol, že pokiaľ žiadateľ žiadal o informácie, ako spisovej značky konania, mena sudcu a informácie,
či vec bola z dôvodu miestnej príslušnosti postúpená na iný súd, alebo nie, a to vo všetkých konaniach,

ktoré začali (teda boli alebo sú aspoň čiastočne vedené) na Okresnom súde vo Zvolene, kde žalobcu
zastupuje Advokátska kancelária Ulianko & Holčík, s. r. o., alebo Ulianko & partners, s. r. o., pričom
Okresný súd Zvolen nie je všeobecným súdom žalovaného podľa § 85 O.s.p., je potrebné uviesť, že v
rozsahu žiadosti, či vec bola z dôvodu miestnej príslušnosti postúpená na iný súd, alebo nie, pri výbere
vecí, v ktorých Okresný súd Zvolen nie je všeobecným súdom žalovaného podľa § 85 O.s.p., by došlo

k vytvoreniu nového zoznamu vecí podľa požiadaviek žiadateľa, pričom povinnej osobe žiaden zákon
ani právny predpis nižšej právnej sily neukladá viesť, resp. vytvárať takéto údaje. Žalobca, ako žiadateľ
o poskytnutie informácií, požadoval negatórne vymedzenie vecí z hľadiska miestnej príslušnosti, teda
zoznamsúdnychkonaní,vktorýchOkresnýsúdZvolenniejevšeobecnýmsúdompodľabydliskafyzickejosoby alebo sídla právnickej osoby žalovaného v obvode Okresného súdu Zvolen. Z ustanovenia § 105
ods. 1 O.s.p. vyplýva, že súd neskúma pri začatí konania miestnu príslušnosť podľa § 85 O.s.p., ale
iba podľa § 88. Skúmanie miestnej príslušnosti podľa žiadateľom vymedzeného kritéria o poskytnutie

informácie o súdnych konaniach, kde okresný súd nie je všeobecným súdom žalovaného v zmysle § 85
O.s.p.,dochádzazostranysúdulenvtomprípade,aknavrhovateľvrôznychveciachvystupujeopätovne
ako navrhovateľ, alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca. Ani táto okolnosť však nespôsobuje
to, že by okresný súd viedol zoznam takýchto vecí osobitne, prípadne v rámci evidencie súdnych
konaní v aplikácii „Súdny manažment“, bolo možné zoznam takýchto veci osobitne generovať. To, či

vec vedená na okresnom súde spĺňa kritérium žiadosti žiadateľa ohľadne miestnej príslušnosti súdu,
kedy súd nie je všeobecným súdom žalovaného podľa § 85 O.s.p., resp. či vec bola z dôvodu miestnej
príslušnosti postúpená na iný súd, alebo nie, by bolo možné zistiť len nahliadnutím do každého jedného
spisu (či už v papierovej forme alebo v aplikácii „Súdny manažment“) a následne vytvoriť zoznam vecí
podľa požiadaviek žiadateľa. Z uvedeného jasne vyplýva, že takýmto zoznamom vecí okresný súd
nedisponuje a okresný súd ako povinná osoba nie je povinná vytvárať zoznam vecí, ktoré by viedli k

vzniku nových informácií, ktoré boli žiadateľom žiadané. Na to, aby povinná osoba takúto informáciu
mohla poskytnúť, by takýto zoznam najskôr musela vytvoriť, a to na základe a podľa požiadaviek
žiadateľa - žalobcu, nakoľko žiaden zákon ani právny predpis nižšej právnej sily súdom neukladá viesť,
resp. vytvárať takéto údaje. Aj podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, obsahom základného práva na prijímanie informácií nie je právo

dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní žalobcu (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
184/03 z 01.10.2003). V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nemožno od správnych orgánov požadovať, aby
konali spôsobom, ktorý zákon neupravuje a odmietnutie poskytnutia informácie, s ktorou správny orgán
v momente žiadosti oprávnenej osoby nedisponuje, považovať za nezákonné. Zo žiadosti oprávnenej
osoby o sprístupnenie informácií je zrejmé, že požadované informácie v časti „v konaní žalovaný,

ak je fyzickou osobou, nemá bydlisko v obvode Zvolen, ani ak je právnickou osobou, nemá sídlo v
obvode Zvolen (obvod podľa § 2 ods. 33 zákona č. 371/2004 Z.z.)..., či vec bola z dôvodu miestnej
príslušnosti postúpená na iný súd podľa § 105 ods. 2 O.s.p.“, sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu
a povinná osoba ich nemá z dostupnej evidencie k dispozícii. Informácie týkajúce sa rozhodovacej
činnosti súdu možno považovať za informácie nachádzajúce sa v súdnom spise. O pobyte a sídle

žalovaného súd síce nerozhoduje, ale táto informácia sa nachádza v súdnom spise a informáciu o tom,
či žalovaný nemá bydlisko alebo sídlo v obvode Zvolen, je možné zisťovať len ako novú informáciu a
vytvárať ju, pretože súd takouto informáciou z dostupnej evidencie nedisponuje. Podľa § 11 ods. 1 písm.
d/ Zákona o slobode informácií, povinná osoba obmedzení sprístupnenie informácií alebo informácie
nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu, vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo

orgánov činných v trestnom konaní podľa osobitných predpisov, okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje
podľa osobitného predpisu. Podľa § 82a ods. 1, 5 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2012, súdy sú povinné zverejňovať právoplatné
rozhodnutia vo veci samej, rozhodnutia, ktorými sa končí konanie, rozhodnutia o predbežnom opatrení a
rozhodnutia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, a to do 15 pracovných dní odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak rozhodnutie nebolo vyhotovené ku dňu jeho právoplatnosti,
lehota na zverejnenie rozhodnutia začína plynúť dňom vyhotovenia rozhodnutia. Súdy sprístupňujú
verejnosti všetky súdne rozhodnutia, vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie sú
rozhodnutiami vo veci samej. Súdy pritom robia opatrenia na ochranu práva a právom chránených
záujmov. V rámci rozhodovacej činnosti súdu sa tak informácia nesprístupní alebo sa jej sprístupnenie

obmedzí, pokiaľ sa netýka sprístupnenia súdnych rozhodnutí, vrátane neprávoplatných rozhodnutí a
rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej. Postúpenie veci patrí do rozhodovacej činnosti
súdu, kde sa však rozhodnutie nevydáva. Súd skúma svoju miestnu príslušnosť a ak zistí, že nie je
miestnepríslušný,postúpivecpríslušnémusúdubezrozhodnutia.Takátoinformáciasavsúdnomregistri
osobitne neeviduje, poskytnutie takejto informácie by vyžadovalo ďalšie spracovanie, pracovník súdu

by ju nevedel poskytnúť žiadateľovi jednoduchým nahliadnutím do príslušného súdneho registra. Takéto
informácie povinná osoba nemá k dispozícii. Nie je tak naplnená podstata ustanovenia § 3 ods. 1 Zákona
o slobode informácií.

Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa druhej hlavy

piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
zamietol z nasledujúcich dôvodov:Podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa rozhoduje o žalobách proti právoplatným rozhodnutiam a
postupom správnych orgánov.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovenia tejto hlavy (druhej hlavy) sa postupuje v prípadoch,
v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a
postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 249 ods. 1 O.s.p., konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou.

Podľa § 250 ods. 1 O.s.p., žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník
správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach.

Podľa § 250b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty

nemožno odpustiť.

Podľa § 14 ods. 1, 2 zákona o slobode informácií (zákon č. 211/2000 Z.z. v platnom znení),
(1) Žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky
vykonateľným spôsobom.

(2) Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo
obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký
spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.

Podľa § 2 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, osobami povinnými podľa tohto zákona
sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky,
ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a
povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v
rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona, povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené
zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa
osobitného zákona.

Podľa ods. 3 citovaného zákona, povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými
osobami podľa odseku 1 a 2.

Podľa ods. 4 citovaného zákona, osobitný zákon môže ustanoviť povinnosť sprístupňovať informácie aj
inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe.

Z uvedenej citácie povinnej osoby vyplýva, že pre daný prípad by mohla prichádzať do úvahy povinná
osoba len podľa § 2 ods. 1 a ods. 4.

V relácii k orgánu moci zákonodarnej a výkonnej je postavenie súdnych orgánov špecifické v tom, že ich

činnosť nie je zameraná na výkon moci, nemá realizovať politické ciele. Sila postavenia súdov má byť
nepolitická. Majú prejednávať a rozhodovať spory o právo a v pozícii nestranného rozhodcu odstraňovať
právne konflikty. Výsledkom rozhodovacej činnosti súdov sú individuálne právne akty. Aj podľa čl. 141
ods. 1, 2 Ústavy SR, v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy. Súdnictvo
sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov. Súdy nie sú vykonávateľom

verejnej správy.

Súd nie je štátnym orgánom, ktorému štát zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, preto jeho činnosť nemožno kontrolovať
podľa Zákona o slobode informácií. Kontrola súdnej moci je zabezpečená a možná len inými

prostriedkami, štandardnými nielen v Európskej únii, ale aj v iných parlamentných demokraciách, najmä
rozhodovaním v inštančnom postupe, kontrolou ústavnosti, jeho rozhodnutí na Ústavnom súde SR,
alebo rozhodovaním Európskeho súdu pre ľudské práva, Európskeho súdneho dvora a v neposlednom
radeajverejnosťousúdnehokonaniaarozhodovania.Vdanomprípadepretoneprichádzadoúvahy,abysúd rozhodoval ako orgán verejnej správy o poskytnutí informácií podľa Zákona o slobode informácií,
lebo by tým bol narušený ústavný princíp trojdelenia štátnej moci, ktorý je jedným zo základných pilierov
ústavnosti v SR.

Vychádzajúc zo samotného pojmu „verejná správa“, predstavuje verejná správa správu verejných
záležitostí pri realizácii výkonnej moci v štáte, ktorá sa realizuje predovšetkým cestou štátnych
orgánov, ale i cestou neštátnych subjektov vykonávajúcich správu verejných záležitostí. Pojem verejná
správa sa vymedzuje v tzv. organizačnom a funkčnom poňatí. V organizačnom poňatí verejnú správu

predstavuje najmä štát reprezentovaný vlastnými orgánmi a verejnoprávne subjekty ako predstavitelia
a nositelia verejnej moci. Podľa činnosti štátu sa za štátnu správu považuje činnosť štátu, ktorá nie je
zákonodarstvom a ani súdnictvom. Vychádzajúc zo samotného pojmu „verejná správa“ v jej funkčnom
poňatí, je potrebné verejnú správu chápať ako „službu verejnosti.“ Pri verejnej správe v jej funkčnom
poňatí ide o výkonnú činnosť štátu ako základného verejnoprávneho subjektu, zabezpečovanú
prostredníctvom jeho orgánov, ako aj výkonnú činnosť ďalších verejnoprávnych subjektov (ich orgánov)

pri spravovaní verejných záležitostí a realizovanú ako prejav výkonnej moci v štáte. Verejná správa
pozostáva z dvoch základných zložiek, a to štátnej správy a samosprávy. Vychádzajúc z Ústavy SR a
ďalších právnych noriem, súdy (okrem ďalších iných orgánov) vykonávajú kontrolu verejnej správy. Pri
súdnej kontrole verejnej správy prichádza do úvahy súdna kontrola zákonnosti normatívnych právnych
aktov a súdna kontrola zákonnosti individuálnych právnych aktov. Súdnu kontrolu normatívnych

právnych aktov vykonáva Ústavný súd SR.

Vzhľadom na špecifické postavenie súdov v rámci zákonodarnej, výkonnej moci a vzhľadom na úlohy
a funkcie súdov, nie sú preto súdy povinné osoby podľa § 2 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k
informáciám.

Súdy môžu byť povinnou osobou pre sprístupňovanie informácií podľa § 2 ods. 4 Zákona o slobodnom
prístupe k informáciám. Podľa spomínaného ustanovenia zákona, osobitný zákon môže ustanoviť
povinnosť sprístupňovať informácie aj inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe. Týmto osobitným
zákonom je zákon č. 757/2004 Z.z. o súdoch. Ustanovenie § 82a Zákona o súdoch stanovuje povinnosť

súdov zverejňovať súdne rozhodnutia na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR a § 82
ods. 5 zároveň stanovuje povinnosť sprístupňovať všetky súdne rozhodnutia na základe žiadosti podľa
Zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Podľa § 82a ods. 1 Zákona o súdoch, súdy sú povinné zverejňovať právoplatné rozhodnutia vo veci

samej, rozhodnutia, ktorými sa končí konanie, rozhodnutia o predbežnom opatrení a rozhodnutia o
odklade vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, a to do 15 pracovných dní od dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia; ak rozhodnutie nebolo vyhotovené ku dňu jeho právoplatnosti, lehota na
zverejnenie rozhodnutia začína plynúť dňom vyhotovenia rozhodnutia.

Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia zákona, súdy sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa
osobitného zákona (týmto osobitným zákonom je zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k
informáciám) všetky súdne rozhodnutia, vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie
sú rozhodnutiami vo veci samej. Súdy pritom robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených
záujmov.

Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ Zákona o slobodnom prístupe k informáciám obmedzuje povinnú osobu
sprístupňovať informácie alebo informácie nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdov, vrátane
medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánov činných v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa
sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti

druhejhlavypiatehooddieluTrestnéhoporiadkuainformácieovzneseníobvineniavrátaneopisuskutku,
ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon, alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené
záujmy. Osobitným predpisom sprístupňovania súdnych rozhodnutí je zákon č. 757/2004 Z.z. o
súdoch. Rozhodovacou činnosťou súdov alebo orgánov činných v trestnom konaní sa rozumie konanie
a rozhodovanie súdu alebo orgánu činného v trestnom konaní v konkrétnej právnej veci, t. j. od začiatku

(na základe návrhu alebo bez návrhu), cez jednotlivé procesné úkony, procesné čiastkové rozhodnutia
až po rozhodnutie vo veci samej. Pôjde najmä o procesné pravidlá vedenia konania (procesné úkony
alebo procesné rozhodnutia vydané v priebehu súdneho konania, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutievo veci samej) a rozhodnutia vo veci samej v konkrétnej právnej veci (rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Sži/1/2011 zo dňa 15.12.2011).

Z okruhu otázok, ohľadom ktorých žiadal žiadateľ o poskytnutie informácie, sa údaj o tom, či vec bola
na Okresnom súde Zvolen ukončená postúpením veci inému súdu podľa § 105 ods. 2 O.s.p.,
považuje za informáciu v rozhodovacej činnosti súdu, takúto informáciu súd nie je povinný poskytnúť
žiadateľovi.

Pokiaľ ide o okruh ďalších požiadaviek žiadateľa o poskytnutie informácií, ide o informácie, o ktorých
I. st. správny orgán - Okresný súd vo Zvolene nevedie osobitnú evidenciu, musel by takéto informácie
vytvárať. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám musí povinná osoba poskytovať
informácie, ktorá má „k dispozícii.“ Zákon o slobodnom prístupe k informáciám neukladá povinnej
osobe povinnosť na základe žiadosti o poskytnutie informácií vytvárať informácie, ktoré v čase
žiadosti neexistujú. Sprístupnenie takýchto informácií môže povinná osoba odmietnuť z dôvodu, že ich

nemá k dispozícii. Žiadateľ v danom prípade požadoval od Okresného súdu vo Zvolene informáciu,
ktorá by kvalifikovaným spôsobom spracovania informácií predstavovala vytvorenie kvalitatívnej novej
informácie.

Informácie, ktoré žiadal žiadateľ z Okresného súdu vo Zvolene, ktoré má súd k dispozícii - zoznam

všetkých súdnych konaní, ktoré súčasne spĺňajú nasledujúce kritériá:
- konanie začalo na Okresnom súde Zvolen,
- konanie bolo zapísané do jedného zo súdnych registrov „C“, „Cb“, „Ro“ alebo „Rob“ podľa vyhlášky
MS SR č. 543/2005 Z.z. prílohy č. 1 kapitoly II. časti B. bodu 1, resp. časti C. bodu 1 alebo časti J,
- v konaní má súd povinnosť podľa § 49 ods. 1 O.s.p. doručovať písomnosti pre žalobcu len Advokátskej

kancelárii Ulianko & Holčík, s. r. o., alebo Ulianko & partners, s. r. o., so sídlom Nám. SNP
27, 960 01 Zvolen, alebo ak je žalobcov viac, za jedného z nich má takúto povinnosť,
- v konaní žalovaný, ak je fyzickou osobou, nemá bydlisko v obvode Zvolen, ani ak je právnickou osobou,
nemá sídlo v obvode Zvolen (obvod podľa § 2 ods. 33 zákona č. 371/2004 Z.z.),
sú už na hranici zneužitia práva, keďže Advokátska kancelária Ulianko & Holčík, s. r. o., vo Zvolene,

vykonáva advokátsku činnosť už viac ako desať rokov.

Z § 2 O.s.p. vyplýva, že súdy dbajú na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených
záujmov fyzických a právnických osôb, aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Zneužitie
určitého práva, vrátane práva na poskytnutie informácií, nemá povahu realizácie daného práva a z tohto

hľadiska je možné hľadieť na žiadateľa, ktorý sa formálne „dovoláva“ práva na informáciu, ako na osobu,
ktorá dané právo v konkrétnom okamžiku nerealizuje. Z tohto pohľadu môže byť zneužitie práva na
informáciu považované za ďalší špecifický dôvod pre zamietnutie žiadosti na jej poskytnutie. V danom
prípade žiadateľ žiadal o poskytnutie veľkého množstva informácií od jedného subjektu, medzi inými aj
informáciu, či „v konaní má súd povinnosť podľa § 49 ods. 1 O.s.p. doručovať písomnosti žalobcu len

Advokátskej kancelárii Ulianko & Holčík, s. r. o., alebo Ulianko & partners, s. r. o., so sídlom Nám.
SNP 27, Zvolen, alebo ak je žalobcov viac, za jedného z nich má takúto povinnosť, ak vychádzame zo
skutočnosti, že uvedená advokátska kancelária vykonáva činnosť už viac ako desať rokov. Požadovanie
takejto informácie nedáva rozumné usporiadanie spoločenských vzťahov, takéto správanie žiadateľa
môže mať povahu zneužitia subjektívneho práva a dokonca povahu šikany. Poskytovanie takýchto

informácií je v rozpore s § 2 O.s.p. a správny súd v takýchto prípadoch, keď žaloba má šikanózny
charakter alebo sa ňou sleduje zneužitie práva, neposkytuje žiadateľovi právnu ochranu.

Krajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností dospel preto k záveru, že sú tu aspoň tri dôvody na
zamietnutie žaloby žalobcu, preto súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku.

Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože žalobca bol v konaní neúspešný. Rozhodnutie
o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p..
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehote15dní odjehodoručenia.Odvolaniesapodáva
písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať
len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.