Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 2, 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/133/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616205600
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Wallnerová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1616205600.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Nadeždou Wallnerovou, v právnej veci žalobcu v 1. rade:

M. a žalobcu v 2. rade: T., obaja zast. Ing. Jana Karnetová, Belinského 8, Bratislava proti žalovanej:
F., zast. JUDr. Juraj Prochádzka, advokát, Lakšárska Nová Ves 403, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i n á v a žalovanej náhradu trov konania voči žalobcom v 1. rade a v 2. rade v rozsahu 100%, o
výške ktorej rozhodne súd v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.06.2016 sa žalobcovia domáhali, aby súd určil, že žalobkyňa v 1.

rade je vlastníčkou pozemku vedenom na Okresnom úrade Malacky, katastrálny odbor, k.ú. Studienka,
LV XXXX, p.č. XXXX/X, výmera XXX m2, s novým číslom parcely XXX a žalobca v 2. rade je vlastníkom
pozemku vedenom na Okresnom úrade F., katastrálny odbor, k.ú. Q., LV XXXX, p.č. XXXX/1, výmera
XXX m2, s novým číslom parcely XXX tak ako je uvedené v geometrickom pláne č. 7/2016 zo dňa
18.03.2016.

2. Svoj nárok odôvodnili tým, že dňa 17.01.1983 vydalo Štátne notárstvo v Senici rozhodnutie

D/35/83-16 právoplatné dňa 01.03.1983, ktorým bolo ukončené dedičské konanie po nebohej K.j. Na
základe schválenej dedičskej dohody nadobudli dedičia zo zákona nehnuteľnosti a pozemky uvedené
v rozhodnutí. Dedičmi sa stali tri deti nebohej a to A. podiel dedičstva 1/4, B. podiel dedičstva 1/4,
K. podiel dedičstva 1/4 a vnučky po nebohom V. a to T. podiel dedičstva 1/16, M. podiel dedičstva
1/16, D. podiel dedičstva 1/16 a F. podiel dedičstva 1/16. Na základe dedičskej dohody bolo vlastnícke
právo na nehnuteľnosti napísané na jedného dediča K. s podmienkou vyplatenia ostatných dedičov v
budúcnosti v prípade vyvlastnenia alebo výkupu nehnuteľností v pomere k dedičským podielom. Po smrti

K. boli nehnuteľnosti prevedené na jeho manželku a po jej smrti v dedičskom konaní 38D 48/2005 boli
nehnuteľnosti prevedené do vlastníctva dcéry F. teda žalovanej. Rodičia žalovanej predali v roku 1999
rodine H. časť parcely XXXX/1 vo veľkosti XXmX a rodine O. 85m2. V roku 2009 predala žalovaná
rodine L.asť pozemku parcely XXXX/1 vo veľkosti 152m2. v roku 2015 predala žalovaná rodine Z.asť
pozemku z parcely XXXX/1 vo veľkosti 103m2. Spolu predala rodina po K.T.
z parcely XXXX/1 pozemok o veľkosti 1077m2. Zostatok pozemku na parcele č. XXXX/1 je
v súčasnosti XXXXmX. Na LV č. XXXX je evidovaná ako vlastníčka žalovaná. Na základe dedičského

rozhodnutia podiel každého z dedičov bol 1/4, z čoho vyplýva, že z parcely č. XXXX/1 pripadlo na
každého dediča 621m2. Z toho dôvodu žalobcovia ako zákonní dedičia požiadali žalovanú o súhlas a
prepísanie časti pozemku na nich. Žalobkyňa v 1. rade disponuje overenými súhlasmi svojich sestier,
ktoré sa svojho podielu vzdali v prospech nej, preto žiada 621m2 a žalobca v 2. rade vzhľadom kumiestneniupozemkužiada405m2.Žalovanábolaniekoľkokrátosobnekontaktovanážalobkyňou,ktorá
prisľúbila vzniknutý problém riešiť, za tým účelom bol vypracovaný geometrický plán č. 7/2016. Žalovaná
bola oslovená aj mediátorkou. Žalovaná odmietla akúkoľvek komunikáciu ohľadom rozdelenia pozemku

a vyzvala žalobcov, aby sa obrátili na súd.

3. Na základe výzvy súdu sa k veci dňa 10.01.02016 vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že nárok
uplatnený žalobou neuznáva, uplatnený nárok žalobcov nemá žiadnu právnu oporu. Údajné úsilie
žalobcov dohodnúť sa so žalovanou mimosúdne malo podobu listu od JT.j zo dňa 02.06.2016 bez

doloženia akéhokoľvek plnomocenstva a bez riadneho vyargumentovania prezentovaných nárokov. Po
smrti starej matky účastníkov K.T. zdedil podľa rozhodnutia ŠN Senica č.k. D 35/83 poľnohospodársku
a lesnú pôdu otec žalovanej K.T. s povinnosťou výplaty ustupujúcim dedičom v prípade výkupu alebo
vyvlastnenia bez prechodu tejto povinnosti na nasledujúcich dedičov. Po smrti K. zdedila predmetné
nehnuteľnosti jeho manželka C. bez akýchkoľvek záväzkov voči tretím osobám. V čase kedy bola
vlastníčkou predmetných nehnuteľností C. bolo možné podľa ust. § 13 z.č. 293/1992Zb. odstrániť

domnelé krivdy pri vyporiadaní dedičstva podľa doterajších predpisov, teda platných do 17.11.1989
tak, že ak pri rozhodovaní pri vyporiadaní dedičstva podľa doterajších predpisov došlo k nadobudnutiu
poľnohospodárskych a lesných pozemkov poručiteľa jedným alebo niektorými z dedičov len preto, že
išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov
a došlo tým k zníženiu podielov ostatných dedičov v porovnaní s nadobúdateľom týchto pozemkov

alebo k opomenutiu dedičov, mala oprávnená osoba právo žiadať od povinnej osoby, teda dediča alebo
právneho nástupcu dediča, vyrovnanie svojho dedičského podielu
v lehote do 30.06.1993, inak právo zaniká. Pokiaľ povinná osoba nárok osoby oprávnenej neuznala
a neuzavrela s ňou dohodu o vyrovnaní, mohla si osoba oprávnená uplatniť svoje právo súdnou
cestou. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na vyrovnanie dedičských podielov na súde bola

predovšetkým existencia márneho pokusu o dosiahnutie dohody
a oprávnená osoba musela právo uplatniť u povinnej osobe najneskôr do 30.06.1993. Žalobcovia v
prekluzívnej lehote pokus o dosiahnutie dohody s povinnou osobou Cecíliou Šťastnou neurobili a ani
nepodali návrh na súd, teda ich nárok zanikol márnym uplynutím prekluzívnej lehoty do 30.06.1993.

4. Žalobcovia k vyjadreniu žalovanej uviedli, že zákon č. 293/1992 Zb. nie je možné na ich prípad
aplikovať, nakoľko ten sa týkal opomenutých dedičov alebo dedičov u ktorých došlo k zníženiu
ich podielov na pozemkoch v užívaní socialistickej organizácie. V danom prípade preberateľom
pozemkov po poručiteľke sa stal jeden dedič s povinnosťou výplaty ustupujúcich dedičov pre prípad
vyvlastnenia, alebo výkupu. Obsah rozhodnutia ŠN a cieľ ním sledovaný bolo spravodlivé vysporiadanie

ustupujúcich dedičov s prihliadnutím na podmienky a okolnosti, za ktorých k tomuto vyporiadaniu došlo.
Vpredmetnomdedičskomrozhodnutísúurčenépodielyprevšetkýchdedičov,čímbolostatnýmdedičom
zaistený nárok na výplatu z dedičstva v prípade scudzenia v budúcnosti. Rozhodnutie o vyporiadaní
dedičstva možno považovať za obdobu zmluvy, ktorá zakladajúc majetkové právo zaväzuje nielen jej
účastníkov, ale aj ich právnych nástupcov. V žalobe nežiadajú finančnú náhradu od žalovanej, ale

určenie vlastníckeho práva na pozemku a to v podiele, na ktorý majú na základe dedičského rozhodnutia
zákonnéprávo.Matkažalovanejnemohlazdediťnehnuteľnostibezpovinnostivočitretímosobám,keďže
už podiely na týchto pozemkoch boli v minulosti právoplatne určené voči tretím osobám a to dedičom
po K.
5. Žalovaná v duplike k vyjadreniu žalobcov uviedla, že ustupujúcim dedičom dohoda obsiahnutá v

rozhodnutí ŠN Senica D 35/83 umožňovala domáhať sa nárokov ňou založených v prípade, ak sa stanú
splatnými, teda prijatím kúpnej ceny alebo peňažnej náhrady za predaný, alebo inak scudzený pozemok
právnym nástupcom preberajúceho dediča. Keď po smrti C. zdedila predmetné nehnuteľnosti žalovaná
a ostatní dedičia, ostalo žalobcom len právo domáha sa nárokov na výplatu alikvótnej časti peňažnej
náhrady zodpovedajúcej výške zákonného dedičského podielu pre prípad prijatia kúpnej ceny alebo inej

peňažnej náhrady za predaný alebo inak scudzený pozemok.

6. Podľa ust. § 132 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť
kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

7. Podľa ust. § 133 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase úmrtia neb. K.j
Osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím
štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.8. Podľa ust. § 482 ods. 1 a 2 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase úmrtia
neb. K. Ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na štátnom notárstve medzi sebou o dedičstve dohodou. Ak

dohoda neodporuje zákonu alebo záujmu spoločnosti, štátne notárstvo ju schváli a potvrdí podľa nej
nadobudnutie dedičstva.

9. Podľa ust. § 1 ods. b) z.č. § 293/1992 Zb.o úprave niektorých vlastníckych vzťahov
k nehnuteľnostiam účelom zákona je zmierniť niektoré majetkové krivdy.

10. Podľa ust. § 13 z.č. § 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov
k nehnuteľnostiam ak pri vyporiadaní dedičstva podľa doterajších predpisov došlo
k nadobudnutiu poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov poručiteľa len jedným alebo niektorým z
dedičov len preto, že išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov a
došlo tým k zníženiu podielov ostatných dedičov v porovnaní

s nadobúdateľom týchto pozemkov alebo k opomenutiu dedičov, má oprávnená osoba právo žiadať od
povinných osôb vyrovnanie svojho dedičského podielu v lehote do 30. júna 1993; inak právo zaniká.

11. Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov a predloženými listinnými dôkazmi a to: rozhodnutie
Štátneho notárstva v Senici zo dňa 17.01.1983 č.k. D 35/83, geometrický plán č. 7/2016 zo dňa

06.03.2016 autorizovaného geodeta Ing. S. Pavelku, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, osvedčenie o
dedičstve č.k. 38D 48/2008, Dnot 23/2005 zo dňa 15.06.2005, právoplatné dňa 15.06.2005, čestné
prehlásenie sestier žalobkyne v 1. rade.

12. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že dňa 17.01.1983 bolo vydané rozhodnutie

Štátneho notárstva v Senici č.k. D 35/1983 v dedičskej veci po neb. K.2, ktorým bola schválená dohoda
dedičov. Okrem iného je v rozhodnutí uvedené, že poľnohospodársku pôdu užívanú socialistickým
sektorom zapísanú vo vl. č. 599, 600, 603, 1020 PK k.ú. Studienka na meno poručiteľky preberá do
vlastníctva dedič K. nateraz bez povinnosti výplat v budúcnosti iba v prípade vyvlastnenia alebo výkupu
poľnohospodárskej pôdy bol by povinný poskytnúť výplatu spoludedičkám a to dcéram po 1/4 a vnučkám

po 1/16 z hodnoty pôdy. Predmetným rozhodnutím bolo uložené príslušnému orgánu vykonať zápis
vlastníckeho práva Teodora Šťastného k poľnohospodárskej pôde užívanej soc. sektorom v k.ú. Q. vl.
č. XXX p.č. XXXX, 1XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, . pod B 4.5 v celosti. Po smrti K. predmetné
pozemky zdedila jeho manželka C., a po jej smrti predmetné pozemky zdedila dcéra F., teda žalovaná,
ktorá je zapísaná na základe osvedčenia o dedičstve 38D 48/2005, právoplatné dňa 15.06.2005, ako

vlastník
v podiele 1/1 k pozemku orná pôda p.c. XXXX/X, o výmere XXXXmX , parcela registra "E" k.ú. Q., obec
Q., okres Malacky zapísané na LV. č. XXXX. C. a aj žalovaná časť pozemkov, ktoré zdedili po Teodorovi
Šťastnom predali, túto skutočnosť žalovaná nenamietala.

13. Posúdením návrhu po vykonanom dokazovaní, má súd za to, že nárok žalobcov uplatnený žalobou,
teda nárok na určenie vlastníckeho práva je nedôvodný. Z rozhodnutia Štátneho notárstva Senica
č.k. D 35/1983 jednoznačne vyplýva, že bola schválená dohoda dedičov, podľa ktorej nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom žaloby zdedil v celosti dedič K., s tým, že v prípade vyvlastnenia alebo výkupu
poľnohospodárskej pôdy bol by povinný poskytnúť výplatu spoludedičkám a to dcéram po 1/4 a vnučkám

po 1/16 z hodnoty pôdy. Z tejto dohody vyplýva, že v prípade scudzenia predmetných nehnuteľností majú
ustupujúci dedičia nárok žiadať iba finančnú náhradu a to podľa výšky dedičských podielov. Dedičská
dohoda nezakladá žiadne právo domáhať sa určenia ich vlastníckeho práva podľa dedičských podielov.
Vlastnícke právo bolo jednoznačne dohodou dedičov dané v celosti dedičovi K. teda ten na základe
dedičskej dohody nadobudol vlastnícke právo k predmetným pozemkom v podiele 1/1. Nadobudnutie

vlastníckeho práva takýmto spôsobom plne umožňoval občiansky zákonník účinný v čase uzavretia
dedičskej dohody.
S ohľadom k rozhodnutiu Štátneho notárstva Senica č.k. D 35/1983 a obsahu ním schválenej dedičskej
dohody, majú dedičia, prípadne právny nástupcovia právo domáhať sa od dediča K., prípadne jeho
právneho nástupcu, výplaty, teda finančnej kompenzácie, v prípade ak došlo k výkupu predmetnej

nehnuteľnosti a to v rozsahu ich dedičských podielov, a teda nie navrátenia vlastníckeho práva.
Neexistuje ani žiadne ustanovenie zákona, podľa ktorého by žalobcovia mali nárok na navrátenie
zdedenej nehnuteľnosti do ich vlastníctva podľa dedičských podielov, tak ako to žiadajú žalobcovia v
tejto žalobe.14. Ak sa domnievajú dedičia, že dohoda dedičov obsiahnutá v rozhodnutí Štátneho notárstva Senica

č.k. D 35/1983, bola nespravodlivá, vzhľadom k tomu, že išlo o pôdu
v užívaní socialistickej organizácie, a z toho dôvodu, bolo dohodnuté, že ju preberá do vlastníctva len
jeden z dedičov, čisto hypoteticky pripadalo do úvahy pokúsiť sa uplatniť si nárok na vlastnícke právo
podľa zákona č. 193/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, ktorý vo
vyjadrení uvádza žalovaná. V prípadnom súdnom konaní, ak by nedošlo k dohode dedičov, by sa mohlo

posudzovať, či sa daný zákon vzťahuje aj na tento prípad. Súd sa v tomto konaní nezaoberal ďalej touto
otázkou, nakoľko vzhľadom na prekluzívnu lehotu stanovenú na uplatnenie si nárokov do 30.06.1993
to považuje za bezpredmetné a irelevantné.

15. S poukazom na vyššie uvedené, súd žalobu zamietol, nakoľko bola v celom rozsahu nedôvodná.
Nárok uplatnený v žalobe nemá žiaden relevantný právny podklad.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Vo veci mala plný úspech žalovaná, keďže žaloba bola zamietnutá, preto jej súd priznal plnú náhradu

trov konania voči žalobcom.

28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Poučenie: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.