Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. marec 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/178/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109220316
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8109220316.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: W. S., N..

XX.XX.XXXX, A. W., A. X, právne zastúpený K. &. W., B..T..Y.., P. K. B. B. M. A., D. XX, proti žalovaným:
X/ J.. V. S. E.., N.. XX.XX.XXXX, A. W.Y., N. T. Č.. XX, X/ W.. Z. Y., W.., N.. XX.XX.XXXX, A. K., L..
A. Č.. X, obaja právne zastúpení Q.. J. S., P. B. B. M. K., L.. M. Č.. XX, o zaplatenie 3 690,74 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

žalobu zamieta,

o trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal súd, aby zaviazal
žalovaných na zaplatenie sumy X XXX Eur s úrokom z omeškania, ktorý bližšie nešpecifikoval, od
XX.XX.XXXX do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti
zapísanej na R. XXXX v kat. úz. W., a to rodinného domu číslo súpisné XXXX na parcele XXXX,
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, v podiele X/X. Žalovaní v 1. a 2. rade sú podieloví
spoluvlastníci rovnakej nehnuteľnosti, každý v podiele X/X. Dňa XX.XX.XXXX došlo v uvedenom
rodinnom dome k zatečeniu vody do bytu žalobcu. Tým, že žalovaní porušili svoju právnu povinnosť,

došlo k zamoknutiu obvodových múrov bytu a stropu, zamoknutiu podlahy a podlahovej krytiny a k
vytváraniu plesní na stenách. Žalobca neskôr zobral žalobu v časti nad X XXX,XX Eur späť a v tejto
časti súd konanie v súlade s § 96 ods. 1 až 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zastavil.
Žalobca žiadal zaplatenie sumy X XXX,XX Eur, a to konkrétne XX,XX Eur za koberec, X XXX Eur za
vymaľovanie bytu, XXX,XX Eur za čistenie a lakovanie parkiet, XXX,XX Eur za upratovanie, XX,XX Eur
za zvýšenú spotrebu elektrickej energie a X,XX Eur spotreba vody.

Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Uviedli, že nie sú splnené podmienky vzniku zodpovednosti za
škodu, predovšetkým existencia porušenia právnej povinnosti, túto v žiadnom prípade neporušili.
Taktiež absentuje existencia zavinenia žalovaných a výška škody. Žalobca nijako nepreukázal pôvodne
žalovanú sumu X XXX Eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných, pokusom o pokonávku zo dňa XX.XX.XXXX,
odpoveďou na list žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom z LV č. XXXX v kat. úz. W., písomnými

vyjadreniami účastníkov konania, zápisom z ohliadky a prejednania škody P. B. W. z č. l. XX P. XX,
oznámenímovýškepoistnéhoplneniazodňaXX.XX.XXXX,fotodokumentácioupredloženouúčastníkmi
konania, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, krycím listom od firmy N. B. T. N.,
výsluchom svedkov K. B., J.. F. X., J.. V. Q., F.. J.. Y. Y., W.., vyúčtovacou faktúrou SPP č. XXXXXXXXXX,vyjadrením Q. F. zo dňa XX.XX.XXXX, cenovou ponukou na vymaľovanie priestorov v obytnom dome na
ul.A.zč.l.XX,faktúrouč.XXXXXXF.A.zč.l.XX,faktúrouč.XXX/XXXXzč.l.XX,faktúrouzaelektrinuz
č. l. XX a faktúrou č. XXXXXXX a príjmovým pokladničným dokladom zo dňa XX.XX.XXXX od firmy C. X.,

B..T..Y..W.,faktúrouzavodnéastočnéč.XXXXXXXXXXzodňaXX.XX.XXXX,znaleckýmposudkomČ..
X/XXXX J.. V. Š., cenovými ponukami zaoberajúcimi sa maľovaním, ako aj ďalším spisovým materiálom
a dňa XX.XX.XXXX vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu v časti o zaplatenie X XXX,XX Eur zamietol, v
prevyšujúcej časti konanie zastavil a žalovaným priznal náhradu trov konania.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.

Krajský súd uznesením č. k. XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil rozsudok vo výroku o
zastavení konania v časti o zaplatenie nad sumu X XXX,XX Eur. V zamietavej časti rozsudok zrušil a
vrátil vec súdu 1. stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení Krajský súd mimo iného konštatuje, že súd
1. stupňa má v odôvodnení skonštatovať, akú právnu povinnosť žalovaní porušili, náležite vyhodnotiť

výpoveď F.. J.. Y. Y., W.. Na žalobcovi je, aby preukázal skutkové okolnosti, v dôsledku ktorých mu
vznikla škoda, ktorej náhradu požaduje.

Súd doplnil dokazovanie písomnými vyjadreniami účastníkov konania a zistil tento stav:

Dňa XX.XX.XXXX došlo v rodinnom dome číslo súpisné XXXX na parcele XXXX o výmere XXX m2,
zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV XXXX, k zatečeniu bytu na prízemí a 1. poschodí. Byt
na 1. poschodí tohto rodinného domu užíval žalobca. Byt na druhom poschodí bol neobývaný. Predtým
bol v užívaní matky žalovaných v 1. a 2. rade. Podľa žalobcu došlo k prasknutiu potrubia a následne
zaplaveniu jeho bytu.

Za účelom príčiny vzniku poruchy a následného zatečenia vody do bytu, v ktorom býval žalobca,
bolo nariadené aj znalecké dokazovanie. Znalec uviedol, že môže iba predpokladať, čo bolo príčinou
zatečenia dvoch spodných bytov, a to po prvé: z dôvodu, že sa v byte nekúrilo a pôsobením silných
mrazov došlo k deštrukcii prívodného potrubia studenej vody pred uzatváracím ventilom na vstup do

kotla, alebo bol mrazom poškodený aj samotný uzatvárací ventil, ktorý uzatváral vstup studenej vody
do plynového kotla. Cez takto poškodené potrubie mohla neustále pretekať voda až do jej odstavenia
na vstupe do domu, alebo v kotolni na prízemí, kde sa nachádzajú uzatváracie ventily. Po druhé:
vplyvom silných mrazov mohlo dôjsť k poškodeniu vykurovacích telies a cez ne mohla vytiecť všetka
voda z vykurovacieho okruhu, teda z radiátorov a zo závesného plynového kotla, čo mohlo byť cca

200 litrov vody. Po tretie: vplyvom silných mrazov mohlo dôjsť cez otvor na odvod spalín k poškodeniu
plynového závesného kotla a pri otvorenom vstupnom ventile prívodu studenej vody, táto mohla vytekať
cez poškodené miesta až do odstavenia na vstupe do domu.

Zo znaleckého posudku súd ďalej zistil, že znalec nemohol jednoznačne zistiť, či plynový kotol v byte

žalovaných bol v čase nehody havárie v prevádzke, keďže v čase ohliadky bol demontovaný. Na ďalšiu
otázku, aké množstvo vody, prípadne inej tekutiny pri poruche spôsobilo zatečenie stien znalec uviedol,
že ak je tu predpoklad, že vytiekla vykurovacia voda iba z ústredného kúrenia, tak je to cca 200 litrov.
Ak by sa preukázalo, alebo ak sa predpokladá, že porucha vznikla na prívode studenej vody, tak sa
množstvo vody nedá určiť, pretože tam mohla vytekať niekoľko hodín až do odstavenia, v závislosti na

veľkosti poškodenia miesta.

V konaní bol dopočutý aj znalec, ktorý uviedol, že plynový kotol, ktorý bol namontovaný v byte
žalovaných, má prieduch priamo vedúci cez fasádu k vonkajšiemu prostrediu, čo umožňuje vymrznutie
kotla, ako najčastejšiu príčinu porúch takýchto kotlov, kedy po vymrznutí dôjde k tomu, že sa neaktivuje

ani protimrazová poistka.

Žalobca podal žalobu dňa XX.XX.XXXX, pričom k samotnej žalobe jednotlivé listinné dôkazy na
špecifikáciu škody nepredložil. Následne až XX.XX.XXXX predložil faktúru č. XXXXXX od dodávateľa
F.Š. A. na úhradu XXX,XX Eur, a to za lak, brúsenie, lakovanie parkiet a prácu naviac, presun nábytku.

Taktiež príjmový pokladničný doklad zo dňa XX.XX.XXXX o kúpe nového koberca v sume XX,XX Eur,
faktúru zo dňa XX.XX.XXXX č. XXX/XX z firmy K. Q. K. za maliarske práce celého bytu na sumu X
XXX Eur, faktúru č. XXXXXXXX firmy C. X., B.. T.. Y.. za upratovanie nábytku, umývanie okien, utieranie
prachu, umývanie po maľovaní okien, umývanie okien, radiátorov, kuchyne, kúpeľne na sumu XXX,XXEur, faktúru za elektrinu a faktúru z nedoplatkov za vodné a stočné z č. l. XX a XX s tým, že suma XX,XX
Eur je za zvýšenú spotrebu elektrickej energie a X,XX Eur je suma za zvýšenú spotrebu vody.

Z výpovede žalovaných, ako aj svedkov, predovšetkým K. B., súd zistil, že v čase vzniku zatečenia
spodných dvoch bytov žalobca nebol prítomný vo svojom byte, bol u svojej dcéry v A.. Svedkyňa však
uviedla, že predmetný byt žalobcu bol vykurovaný. Svedkyňa uviedla, že keď prišla do bytu žalobcu, bolo
tam plno vody a voda naďalej prenikala cez steny, takže uzavrela hlavný prívod vody, vtedy podľa jej
vyjadrenia prestala voda tiecť. Svedkyňa uviedla, že v byte boli zamoknuté parkety, koberce a podlahy.

Zamoknuté boli čiastočne aj skrine, tieto boli asi 20-ročné. Koberec, ktorý bol zamoknutý, bol minimálne
10-ročný, možno aj starší. Svedkyňa nevedela uviesť, či byt žalovaných bol pred haváriou temperovaný,
keďže v danom byte nebola. Čo sa týka parkiet, ktoré v predmetnom byte boli, svedkyňa uviedla, že
ide o pôvodné parkety, ktoré neboli vymieňané, pričom dom je starší asi 60 možno aj viac rokov. Čo
sa týka maľby, svedkyňa uviedla, že spodný byt bol maľovaný asi pred piatimi rokmi a stredný tiež,
stierky boli pôvodné, nové robené neboli. Na tieto sa len vykonávali opätovne maľby. Svedkyňa uviedla,

že žalovaní prišli do bytu až po dvoch týždňoch, títo však jej výpoveď vyvrátili a to nimi uskutočnenou
fotodokumentáciou, ktorá bola robená dňa XX.XX.XXXX.
Vo veci bol vypočutý aj svedok, F.. J.. Y. Y., W.., manžel žalovanej v 2. rade, ktorý technicky zabezpečoval
daný byt. Podľa jeho výpovede v byte bol zapnutý plynový kotol, ktorý mal protimrazovú poistku, ktorá
bola napájaná monočlánkami, s tým, že keď klesla teplota pod 7 oC, kotol sa zapol. Ak teda nebola v

byte nameraná spotreba plynu, alebo elektrickej energie, zrejme v byte pod túto hranicu teplota neklesla.
Podľa názoru svedka sa uvoľnil spoj medzi kotlom a potrubím do rozvodu kúrenia. Časť vody potom
mohla vytiecť z kotla a časť z potrubia. Svedok uviedol, že obvodové múry bytu majú 60 cm. Tiež uviedol,
že plesne v prízemnom byte sa vyskytovali už pred zatečením bytu. Videl ich po tom, ako ho do bytu
zavolala vtedajšia nájomníčka pani F..

ZpísomnéhovyjadreniapaniQ.F.zč.l.XX,ktoráobývalapôvodneprízemnýbytsúdzistil,žetambývala
celých XX rokov, pričom uviedla, že neustále bola v tomto byte zima, z dôvodu, že žalobca vypínal
kúrenie. Kvôli tomuto a podľa nej aj kvôli nedostatočnej izolácii domu plesniveli v byte steny. Žalobca
však túto situáciu nikdy neriešil a do bytu neinvestoval. Q. F. ďalej uviedla, že na vodovodnom potrubí v

predmetnom dome došlo aj k havárii, pričom voda unikala niekoľko týždňov. Žalobca danú situáciu riešil
tak, že odstavil prívod vody, pričom ona ostala dva týždne bez vody. Žalobca odišiel k svojej dcére a
havarijná situácia sa vyriešila iba vďaka rodine žalovaných, ktorí zariadili opravu.

Žalovaní vo svojich výpovediach, ako aj písomných vyjadreniach uvádzali, že už od vzniku škody boli

ochotní podieľať sa na spoluúčasti na odstránení škôd, prípadne sa so žalobcom dohodnúť, akým
spôsobom sa jeho byt uvedie do pôvodného stavu, žalobca však tieto ich ponuky neakceptoval. Žalovaní
odmietali skutočnosť, že by porušili právnu povinnosť len tým, že neboli v čase havárie vo svojom
byte. Uvádzali, že v čase vzniku havárie bol plynový kotol zapnutý a bola tam protimrazová poistka,
ktorá bola napojená na monočlánok s tým, že byt bol temperovaný na 7 oC. Naopak uviedli, že v

čase vzniku havárie nebol prítomný žalobca a tento svoj byt prestal vykurovať, čím došlo k celkovému
ochladeniu domu a k možnému prasknutiu vodovodného potrubia vedúceho do ich bytu. O svojej ceste
za dcérou do A. žalobca žalovaných neinformoval a takisto ich neinformoval o nevykurovaní spodného
bytu. Podľa žalovaných tak neporušili žiadnu právnu povinnosť, ani prevenčnú povinnosť podľa § 415
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a chýba tu základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu.

Žalovaní taktiež uvádzali, že prasknutie potrubia nijako nezavinili a uzáver vody neuzatvárali, keďže
k nemu nemali ani prístup. Žalovaní taktiež namietali výšku škody, ktorá bola pôvodne určená na X
XXX Eur, až neskôr v priebehu konania bola korigovaná. Poukazovali, že žalobcom žiadaná náhrada
škody je nereálna, vzhľadom na vek samotného bytu, ako aj zariadenia, ktoré bolo čiastočne poškodené
zatečením, ako aj na rozsah poškodenia. Žalobca teda podľa žalovaných žiada kompletne vymaľovanie

bytu a zakúpenie nových vecí, pričom sa má vychádzať pri učení výšky škody z ceny vecí v čase
poškodenia. Taktiež vo vzťahu k náhrade za zvýšenú spotrebu elektrickej energie alebo vodného a
stočného podľa žalovaných nie je preukázaná príčina súvislosť medzi zvýšenou spotrebou elektrickej
energie, prípadne zvýšeným odberom vody a vznikom havárie.

Z priloženej fotodokumentácie bolo zistené, že zatečenie sa udialo v kúpeľni, kde bola zatečená časť
dvoch stien a strop. V jednej izbe, kde bola zatečená časť stropu a dve steny, v druhej izbe, kde bola
zatečená časť jednej steny a stropu, v chodbe časť jednej steny, druhá stena a časť stropu. Taktiež k
zatečeniu došlo aj na časti dvoch stien a časti stropu v kuchyni a časti dvoch stien a stropu v tretej izbe.Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 438 ods. 1 OZ, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

V predmetnom konaní mal žalobca nepochybne preukázať, že žalovaní mu porušením svojej právnej
povinnosti spôsobili škodu. Podľa súdu však tento základný predpoklad vzniku zodpovednosti škody
preukázaný nebol. Zo strany žalobcu síce boli určité dohady ako mohlo k vzniku škody dôjsť, avšak

nebolo tu jednoznačne preukázané, že išlo o porušenie či už prevenčnej povinnosti, alebo inej právnej
povinnosti, ktorú mali žalovaní.

Príčinu vzniku škody nevedel jednoznačne špecifikovať ani znalec vo svojom znaleckom posudku. Súd
poukazuje na výpoveď svedka F.. J.. Y. Y., W.., ktorý podľa jeho vyjadrení technicky zabezpečoval byt a

ktorý uviedol, že podľa jeho názoru k škode došlo uvoľnením spoja medzi prívodom potrubia do kotla. Pri
uvoľnení spoja však ide o skutočnosť, ktorú nemožno považovať za porušenie alebo zanedbanie právnej
povinnosti zo strany žalovaných. Ďalšie príčiny jednoznačne preukázané neboli. Čo sa týka tvrdení
žalobcu o tom, že kotol bol nefunkčný, aj s poukazom na spotrebu elektrickej a plynovej energie, súd
poukazuje na výpoveď znalca, ktorý uviedol, že zapnutý kotol s aktívnou protimrazovou poistkou môže

vymrznúť vplyvom nízkych teplôt cez výduch, ktorý je vedený priamo na fasádu, čo je aj hlavnou príčinou
porúch predmetných kotlov. Táto skutočnosť však taktiež nemôže byť pripisovaná na vrub žalovaným.

Žalobca tvrdil, že žalovaní porušili prevenčnú povinnosť tým, že nezabezpečili bezchybnou prevádzku
plynového kotla. Súd sa však stotožnil s argumentáciou žalovaných, že § 415 OZ nie je možné vykladať

tak rozsiahlo, že postihuje akékoľvek náhodné a nepredvídateľné situácie, v dôsledku ktorých môže
dôjsť k vzniku škody. Podľa tohto ustanovenia je každý povinný zachovávať taký stupeň opatrnosti,
ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu rozumne požadovať a ktorý
je spôsobilý zabrániť, alebo aspoň čo najviac znížiť riziko vzniku škôd na zdraví, živote či majetku.
Uvedené ustanovenie mu však neukladá povinnosť predvídať každý, v budúcnosti možný vznik škody.

Podľa súdu žalovaní mali svoj byt dostatočne zabezpečený, a to temperovaním a tiež jeho kontrolou asi
1 krát týždenne. Za takejto situácie potom nemožno vyhodnotiť ich správaniea ako porušenie akejkoľvek
právnej povinnosti.

K zatečeniu bytu žalobcu, podľa súdu došlo vplyvom náhodných udalostí, a to vplyvom prudkého

poklesu teploty a znefunkčnením protimrazovej poistky na kotly. Žalobca tiež nepreukázal či v čase jeho
neprítomnosti bol jeho byt vykurovaný, pretože len predloženie dokladu o spotrebe elektrickej a plynovej
energie za určité obdobie túto skutočnosť nepreukazuje.

Za porušenie prevenčnej, alebo inej povinnosti žalovaných nemožno považovať ani tú skutočnosť, že

v byte fyzicky neboli. Takýto výklad by totiž znamenal, že majitelia nehnuteľností by sa z nich vôbec
nemohli vzdialiť.

Za porušenie právnej povinnosti súd nepovažoval ani skutočnosť, že žalovaní mali zabezpečovať
revíziu kotla. Podľa návodu k obsluhe a inštalácii tohto plynového kotla, výrobca kotla uvádza iba

doporučenú prehliadku kotla, nie povinnú. Napriek iba odporúčanej kontrole bola od nainštalovania
systému vykonávaná kontrola pravidelne raz za rok, a to v rokoch XXXX P. XXXX. V roku XXXX bola
matka žalovaných pre svoj zdravotný stav väčšinu roka v K. u dcéry a kotol sa využíval minimálne.
Prehliadkysatedaprestalivykonávať.OdrokuXXXXtútokontroluvykonávalmanželžalovanejv2.rade,
po poučení technikom firmy, ktorá kotol dodávala. Manžel žalovanej, vzhľadom k tomu, že bol poučený

technikom, ako aj vzhľadom na svoje vzdelanie, keďže je strojný inžinier, bol plne spôsobilý uvedené
prehliadkyuskutočňovať.Tedaanivovzťahukprevádzkekotlapodľasúduzostranyžalovanýchnedošlo
k zanedbaniu ich povinností.Podľa súdu tu teda chýba základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej
povinnosti zo strany žalovaných.

Čo sa týka samotnej škody, súd poukazuje na to, že hoci žalobca pôvodne žiadal X XXX Eur, následne
po viac ako roku svoju žalobu špecifikoval a uvádzal sumu nižšiu približne o X XXX Eur. Až následne
k žalobe o náhradu škody postupne zabezpečoval dôkazy, ktoré pôvodne k žalobe pripojené neboli,
a teda žalobca nemohol mať vedomosť, aká skutočná škoda mu vznikla. Samotné listinné dôkazy sa
potom žalobca podľa súdu snažil zabezpečiť tak, aby sa čo najviac priblížil k pôvodne žalovanej sume.

Podľa súdu však žalobca nepreukázal, že by vzniknuté náklady, ktoré si vyčíslil ako škodu, boli v priamej
príčinnej súvislosti s poškodením jeho bytu z dôvodu zatečenia. Súd poukazuje na to, že už svedok F..
J.. Y., W.. a svedkyňa F. uvádzali, že aj pred vznikom samotnej udalosti minimálne v prízemnom byte
boli na stenách plesne. Súd nemal za dostatočne preukázané, v prípade, že by tu aj bolo protiprávne
konanie žalovaných, potrebu maľby s plnou protiplesňovou úpravou, s poukazom na časový odstup,

ktorý bol od zatečenia vody do samotného vymaľovania (viac ako rok), keďže nie je možné zistiť, či
potreba protiplesňovej maľby vznikla v súvislosti so zatečením, alebo či nevznikla vplyvom nevhodného
vetrania alebo vykurovania a ktorá mohla vzniknúť aj bez toho, aby steny bytu boli zatečené, tak ako
to bolo v prízemnom byte.

Súd poukazuje taktiež na to, že žalobca v žiadnom prípadne nepreukázal príčinnú súvislosť medzi
zvýšenou spotrebou elektrickej energie, prípadne spotrebou vody v súvislosti so zatečením jeho bytu
a vznikom škody. Taktiež vzhľadom na výpoveď žalobcu, svedkyne B. a fotodokumentácie, vzhľadom
na poškodenie koberca a jeho vek, mal súd za to, že koberec v čase vzniku škody mal nulovú hodnotu.
Podľa ustanovenie § 443 OZ sa pri určení výšky škody za veci vychádza z ceny v čase poškodenia.

Pri stanovení ceny vecí sa prihliada aj na opotrebovanie a vek poškodenej veci. Neznamená to teda,
že by žalobca mal nárok na úplne nové veci, ktoré boli poškodené zatopením bytu. Podľa ustálenej
judikatúry vzhľadom na možný vznik bezdôvodného obohatenia v dôsledku opravy je nutné zvažovať i
účelnosť a nevyhnutnosť nákladov vynaložených na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu. Pri
škode vzniknutej na veci použitej a čiastočne opotrebovanej potom musí byť prihliadnuté k všeobecnej

cene veci v dobe poškodenia a k rozsahu poškodenia, pričom od časti vyjadrujúcej náklady na opravu
veci musí byť odpočítaná čiastka zodpovedajúca zhodnoteniu veci jej opravou oproti pôvodnému stavu.
V opačnom prípade by poškodenému vzniklo bezdôvodné obohatenie zhodnotením veci, pokiaľ by
opotrebované súčastí boli nahradené súčasťami novými.

Nie je preto možné si uplatňovať škodu z veci s nulovou hodnotou a žiadať hodnotu ako za vec novú.
Taktiež čo sa týka uplatňovanej náhrady poškodenia parkiet, žalobca nepreukázal v akom rozsahu boli
parkety poškodené a aká časť z nich bola opravená, zrekonštruovaná, keďže je možné, že žalobca si
žiada preplatiť aj časť z renovácie parkiet, ktoré poškodené neboli.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal jednoznačne, že by zo strany žalovaných bola
porušená nejaká právna povinnosť a títo sa dopustili protiprávneho konania, ktorým mu vznikla škoda,
taktiež nepreukázal príčinnú súvislosť medzi ním uplatňovanou škodou a konaním žalovaných, a teda
pre absolútnu absenciu základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konaniach a trovách konania štátu súd rozhodne samostatným uznesením do tridsiatich dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jehodoručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.