Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. máj 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/178/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109220316
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8109220316.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: W. S., N..

XX.XX.XXXX, A. W., A. Č.. X, právne zast. JUDr. Martinou Jenčovou, advokátkou so sídlom Prešov,
Slovenská 69, proti žalovaným: 1/. J.. V. S. E.., N.. XX.XX.XXXX, A. W., N. T. Č.. XX, X/ W.. Z. Y., W..,
N.. XX.XX.XXXX, A. K., L.. A. Č.. X, obaja právne zast. JUDr. Ivanom Husárom, advokátom so sídlom
v Košiciach, ul. Vojenská č. 14, o zaplatenie 3690,74 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

žalobu v časti o zaplatenie 3690,74 Eur zamieta,

konanie v prevyšujúcej časti zastavuje,

žalobca je povinný zaplatiť žalovaným náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2 474,14 Eur účet
ich právneho zástupcu v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.08.2009 žiadal súd, aby zaviazal žalovaných
na zaplatenie sumy 5000 Eur s úrokom z omeškania, ktorý bližšie nešpecifikoval od 30.07.2009 do
zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísané na R.

XXXX v kat. úz. Prešov a to rodinného domu č. súp. XXXX na parcele 3669 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 530 m2, v podiele 2/4. Žalovaní v 1. a 2. sú podieloví spoluvlastníci rovnakej nehnuteľnosti
každý v 2/8. Dňa 16.01.2009 došlo v uvedenom rodinnom dome k zaplaveniu bytu žalobcu, pričom podľa
žalobcu došlo k prasknutiu potrubia a následnému zaplaveniu. Tým, že žalovaní porušili svoju právnu
povinnosť došlo k zamoknutiu obvodových múrov bytu a stropu, zamoknutiu podlahy a podlahovej
krytiny, k vytváraniu plesní na stenách. Žalobca neskôr zobral žalobu v časti nad 3690,74 Eur späť a
v tejto časti súd konanie v súlade s § 96 ods. 1 až 3 O.s.p. zastavil. Žalobca žiadal o zaplatenie sumy

3690,74 Eur a konkrétne 77,73 Eur za koberec, 2500 Eur za vymaľovanie bytu, 832,43 Eur za čistenie
a lakovanie parkiet, 249,90 Eur za upratovanie, 22,39 Eur za zvýšenú spotrebu elektrickej energie a
8,25 Eur spotreba vody.

Žalovaní so žalobou nesúhlasili, uviedli, že nie sú splnené podmienky vzniku zodpovednosti za
škodu, predovšetkým existencia porušenia právnej povinnosti, tieto v žiadnom prípade neporušili.
Taktiež absentuje existencia zavinenia žalovaných a výška škody. Žalobca nijako nepreukázal pôvodne

žalovanú sumu 5000 Eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných, pokusom o pokonávku zo dňa 29.07.2009,
odpoveďou na list žalovanej zo dňa 10.08.2009, výpisom z R. Č.. XXXX v kat. úz. Prešov, písomnýmivyjadreniami účastníkov konania, zápisom z ohliadky a prejednania škody P. B. W. z č.l. 22 a 23,
oznámenie o výške poistného plnenia zo dňa 19.10.2009, fotodokumentáciou predloženou účastníkmi
konania, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 12.01.2010, krycím listom od firmy N. B. T. N., výsluchom

svedkov K. B., J.. F. X., J.. V. Q., F.. J.. Y. Y., W., vyúčtovacou faktúrou B. Č.. XXXXXXXXXX, vyjadrením
Q. F. zo dňa 03.11.2009, cenovou ponukou na vymaľovanie priestorov v obytnom dome na ul. A. z č.l.
89, faktúrou č. XXXXXX F. A. z č.l. 93, faktúrou Č.. XXX/XXXX č.l. 94, faktúrou za elektrinu z č.l. 95
a faktúrou č. 2010044 a príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 13.05.2010 od firmy C. X., s.r.o.
Prešov, faktúrou za vodné a stočné č. 2113773277 zo dňa 13.08.2010, znaleckým posudkom č. 1/2011

J.. V. Š., cenovými ponukami zaoberajúcimi sa maľovaním, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil
tento stav:

Dňa 16.01.2009 došlo v rodinnom dome č. B.. XXXX na parcele XXXX o výmere 530 m2, zastavané
plochy a nádvoria, zapísané na R. XXXX k zatečeniu bytu na prízemí a 1. poschodí. Byt na 1. poschodí
tohto rodinné domu užíval žalobca. Byt na druhom poschodí bol neobývaný. Predtým bol v užívaní matky

žalovanýchv1.a2.rade.Podľažalobcudošlokprasknutiupotrubiaanáslednezaplaveniabytužalobcu.

Za účelom príčiny vzniku poruchy a následného zatečenia vody do bytu v ktorom býval žalobca,
bolo nariadené aj znalecké dokazovanie. Znalec uviedol, že môže iba predpokladať, čo bolo príčinou
zatečenia dvoch spodných bytov a to po prvé: z dôvodu, že sa v byte nekúrilo a pôsobením silných

mrazov došlo k deštrukcii prívodného potrubia studenej vody pred uzatváracím ventilom na vstup do
kotla, alebo bol mrazom poškodený aj samotný uzatvárací ventil, ktorý uzatváral vstup studenej vody do
plynového kotla. Cez takto poškodené potrubie mohla neustále pretekať voda, až do jej odstavenia na
vstupe do domu, alebo v kotolni na prízemí, kde sa nachádzajú uzatváracie ventily. Po druhé: vplyvom
silných mrazov mohlo dôjsť k poškodeniu vykurovacích telies a cez ne mohla vytiecť všetka voda z

vykurovaciehookruhu,tedazradiátorovazozávesnéhoplynovéhokotla,čomohlobyťcca200lvody.Po
tretie:vplyvomsilnýchmrazovmohlodôjsťcezotvornaodvodspalínkpoškodeniuplynovéhozávesného
kotla a pri otvorenom vstupnom ventile prívodu studenej vody, táto mohla vytekať cez poškodené miesta
až do odstavenia na vstupe do domu.

Zo znaleckého posudku, súd ďalej zistil, že znalec nemohol jednoznačne zistiť, či plynový kotol v byte
žalovaných bol v čase nehody havárie v prevádzke, keďže v čase ohliadky bol demontovaný. Na ďalšiu
otázku, aké množstvo vody prípadne inej tekutiny pri poruche spôsobilo zatečenie stien, znalec uviedol,
že ak je tu predpoklad, že vytiekla vykurovacia voda iba z ústredného kúrenia, tak je to cca 200 l, ak by
sa preukázalo, alebo ak sa predpokladá, že porucha vznikla na prívode studenej vody, tak sa množstvo

vody nedá určiť, pretože tam mohla vytekať niekoľko hodín, až do odstavenia, v závislosti na veľkosti
poškodenia miesta

Z priloženej fotodokumentácie bolo zistené, že zatečenie sa udialo v kúpeľni, kde bola zatečená časť
dvoch stien a strop. V jednej izbe, kde bola zatečená časť stropu a dve steny, v druhej izbe, kde bola

zatečená časť jednej steny a stropu, v chodbe časť jednej steny, druhá stena a časť stropu. Taktiež k
zatečeniu došlo aj na časti dvoch stien a časti stopu v kuchyni a časti dvoch stien a stropu v tretej izbe.

Žalobca podal žalobu dňa 27.08.2009, pričom k samotnej žalobe jednotlivé listinné dôkazy na
špecifikáciu škody nepredložil. Následne až 31.08.2010 predložil faktúru č. 100015 od dodávateľa F. A.

na úhradu 832,43 Eur a to za lak, brúsenie, lakovanie parkiet a práca naviac, presun nábytku. Taktiež
príjmový pokladničný doklad zo dňa 09.04.2010 o kúpe nového koberca v sume 77,73 Eur, faktúru zo
dňa 17.04.2010 Č.. XXX/XX z firmy K. Q. K. za maliarske práce celého bytu na sumu 2500 Eur, faktúru č.
20100444 firmy C. X., B..T..Y.. za upratovanie nábytku, umývanie okien, utieranie prachu, umývanie po
maľovaní okien, umývanie okien, radiátorov, kuchyne, kúpeľne na sumu 249,90 Eur, faktúru za elektrinu

a faktúrou z nedoplatkov za vodné a stočné z č.l. 95 a 96 s tým, že suma 22,39 Eur za zvýšenú spotrebu
elektrickej energie a 8,28 Eur je suma za zvýšenú spotrebu vody.

Žalovaní predložili cenové ponuky na vymaľovanie priestorov v obytnom dome na ul. A. na č.l. 101 a
102, ktorá bola vyhotovená po ohliadke predmetného bytu a to na sumu 680 Eur a 690 Eur.

Z výpovede žalovaných, ako aj svedkov, predovšetkým K. B. súd zistil, že v čase vzniku zatečenia
spodných dvoch bytov žalobca nebol prítomný vo svojom byte, bol u svojej dcéry v Bratislave. Svedkyňa
všakuviedla,žepredmetnýbytžalobcubolvykurovaný.Svedkyňauviedla,žekeďprišladobytužalobcu,bolo tam plno vody a voda naďalej prenikala cez steny, takže uzavrela hlavný prívod vody, vtedy podľa jej
vyjadrenia prestala voda tiecť. Svedkyňa uviedla, že v byte boli zamoknuté parkety, koberce a podlahy.
Zamoknuté boli čiastočne aj skrine, tieto boli asi 20 ročné. Koberec, ktorý bol zamoknutý bol minimálne

10 ročný, možno aj starší. Svedkyňa nevedela uviesť, či byt žalovaných bol pred haváriou temperovaný,
keďže v danom byte nebola. Čo sa týka parkiet, ktoré v predmetnom byte boli, svedkyňa uviedla, že
ide o pôvodné parkety, ktoré neboli vymieňané, pričom dom je starší asi 60 možno aj viac ročný. Čo
sa týka maľby, svedkyňa uviedla, že spodný byt bol maľovaný asi pred piatimi rokmi a stredný tiež,
stierky boli pôvodné, nové robené neboli. Na tieto sa len vykonávali opätovne maľby. Svedkyňa uviedla,

že žalovaní prišli do bytu až po dvoch týždňoch, títo však jej výpoveď vyvrátili a to nimi uskutočnenou
fotodokumentáciou, ktorá bola robená dňa 24.01.2009.

Z písomného vyjadrenia pani Q. F. z č.l. 77, ktorá obývala pôvodne prízemný byt, súd zistil, že tam
bývala celých 21 rokov, pričom uviedla, že neustále v tomto byte bola zima, z dôvodu, že žalobca vypínal
kúrenie. Kvôli tomuto a podľa nej ak kvôli nedostatočnej izolácii domu plesniveli v byte steny. Žalobca

však túto situáciu nikdy neriešil a do bytu neinvestoval. Q. F. ďalej uviedla, že na vodovodnom potrubí v
predmetnom dome došlo aj k havárii, pričom voda unikala niekoľko týždňov. Žalobca danú situáciu riešil
tak, že odstavil prívod vody, pričom ona ostala dva týždne bez vody. Žalobca odišiel k svojej dcére a
havarijná situácia sa vyriešila iba vďaka rodine žalovaných, ktorí zariadili opravu.

Žalovaní vo svojich výpovediach, ako aj písomných vyjadreniach uvádzali, že už od vzniku škody boli
ochotní podieľať sa na spoluúčasti na odstránení škôd, prípadne sa so žalobcom dohodnúť, akým
spôsobom sa jeho byt uvedie do pôvodného stavu, žalobca však tieto ich ponuky neakceptoval. Žalovaní
odmietali skutočnosť, že by porušili právnu povinnosť len tým, že neboli v čase havárie vo svojom byte.
Uvádzali, že v čase vzniku havárie bol plynový kotol zapnutý a bola tam protimrazová poistka, ktorá bola

napojená na monočlánok s tým, že byt bol temperovaný na 7 o C. Naopak uviedli, že v čase vzniku
havárie nebol prítomný žalobca a tento svoj byt prestal vykurovať, čím došlo k celkovému ochladeniu
domu a k možnému prasknutiu vodovodného potrubia vedúceho do ich bytu. O svojej ceste za dcérou do
Bratislavy žalobca žalovaných neinformoval a tak isto ich neinformoval o nevykurovaní spodného bytu.
Podľa žalovaných tak neporušili žiadnu právnu povinnosť, ani prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ a

chýba tu základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Žalovaní taktiež uvádzali, že prasknutie
potrubia nijako nezavinili a uzáver vody neuzatvárali, keďže k nemu nemali ani prístup. Žalovaní taktiež
namietali výšku škody, ktorá bola pôvodne určená na 5000 Eur, až neskôr v priebehu konania bola
korigovaná. Poukazovali, že žalobcom žiadaná náhrada škody je nereálna, vzhľadom na vek samotného
bytu, ako aj zariadenia, ktoré bolo čiastočne poškodené zatečením, ako aj na rozsah poškodenia.

Žalobca teda podľa žalovaných žiada kompletne vymaľovanie bytu a zakúpenie nových vecí, pričom sa
má vychádzať pri učení výšky škody z ceny vecí v čase poškodenia. Taktiež vo vzťahu k náhrade za
zvýšenú spotrebu elektrickej energie alebo vodného a stočného, podľa žalovaných nie je preukázaná
príčina súvislosť medzi zvýšenou spotrebou elektrickej energie, prípadne zvýšeným odberom vody a
vznikom havárie.

Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 438 ods. 1 OZ, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

V predmetnom konaní si žalobca uplatňoval svoj nárok z titulu zodpovednosti za škodu na zariadení
svojho bytu, pričom zodpovední podľa žalobcu sú žalovaní. V rámci konania o náhradu škodu a
zodpovednosti za škodu je potrebné na strane žalobcu nepochybne preukázať jednotlivé zložky
zodpovednosti za škodu a to porušenie protiprávnej povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi

protiprávnym konaním a vznikom škody a zavinenie žalovaných.

V tomto konaní mal však súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu
jednotlivých zložiek vzniku zodpovednosti za škodu zo strany žalovaných. Súd poukazuje na to, žezo strany žalobcu nebolo jednoznačne preukázané, že žalovaní porušili právnu povinnosť a akú
právnu povinnosť porušili. Ani zo znaleckého posudku jednoznačne nebolo preukázané, ako došlo k
poškodeniu, resp. k havárii a následnému zatečeniu. Znalec len predpokladal možné scenáre zatečenia.

Súd však poukazuje na to, že žalobca nepreukázal, že v čase keď nebol prítomný vo svojom byte, svoj
byt aj vykuroval a či práve jeho konanie nebolo príčinou ochladenia bytu a poškodenia potrubia. Súd
mal preukázané z písomnej výpovede svedkyne F., že žalobca často vypínal kúrenie v čase, či už bol
prítomný, alebo aj v čase svojej neprítomnosti. Súd poukazuje, že prevenčná povinnosť podľa § 415 OZ,
ktorá platí rovnako aj pre žalobcu. Žalovaní uvádzali, že horný byt bol temperovaný a kotol bol nastavený

tak aby sa zapol, ak teplota v byte klesne pod 7°C. Len samotná neprítomnosť žalovaných v byte, nie je
porušením ich povinností ako vlastníkov. Jednoznačne tu teda žalobca nepreukázal porušenie právnej
povinnosti zo strany žalovaných.

Na vznik zodpovednosti za škodu je potrebné, aby všetky predpoklady boli splnené súčasne, ak teda
chyba čo len jedna zložka, k zodpovednosti za škodu u žalovaného nedôjde. Súd preto už len stručne

uvedie niektoré ďalšie zistenia vo vzťahu k ďalším podmienkam vzniku zodpovednosti za škodu.

Čo sa týka vzniku škody, žalobca síce žiadal o úhradu 5000 Eur, pri podaní žaloby však nepredložil
jednotlivé listinné dôkazy. Následne, až v priebehu konania dodával faktúry, ktoré sú podľa súdu
účelové, teda v takej výške, aby sa čo najviac priblížili žalovanej sume. Napriek tomu, predložené

faktúry nedosahujú pôvodne žalovanú sumu a tak žalobca v priebehu konania, v časti nad 3 690,74 Eur
zobral žalobu späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Súd poukazuje na jednotlivé cenové ponuky,
ktoré predložili žalovaní, ktoré boli vypracované po ohliadke príslušnými maliarskymi firmami a ktoré
boli radovo omnoho nižšie, než faktúra, ktorú predložil žalobca a hoci ide o faktúru z apríla 2010, jej
očíslovanie je 001/2010, čo podľa súdu taktiež svedčí o možnej účelovosti vyhotovenia tejto faktúry.

Súd poukazuje aj na to, že žalobca dal vymaľovať celý byt a žiada úhradu faktúry za celý byt. Tento
však celý poškodený nebol a podľa zákona sa uhrádza skutočná škoda a vychádza sa z ceny veci
v čase poškodenia. Je teda možné požadovať, za splnenia zákonných podmienok, len pomernú časť
zaplatenej sumy, ktorá zodpovedá poškodeniam stien a nie je možné vyžadovať úhradu vymaľovania aj

tých stien, ktoré vodou poškodené neboli. Obdobne je to aj s parketami, pričom žalobca nepreukázal v
akom rozsahu boli parkety poškodené a taktiež nie je zrejmé z predloženej faktúry, či rozsah vykonania
opravy parkiet nebol v prevyšujúcom rozsahu. Podobne, vo vzťahu k poškodeniu koberca, kde za viac
ako 10 ročný koberec, ktorý ako je zrejme z fotodokumentácie, je značne opotrebovaný, a ktorého
všeobecná hodnota je minimálna, nie je možné, vyčísliť škodu na tomto koberci len predložením dokladu

o zakúpení nového koberca.

Za účelom zistenia rozsahu škody žalobca žiadal dopočuť svedkov, súd však mal za to, že
svedkovia exaktne nemôžu uviesť rozsah poškodenia a toto je dodatočne možné už len z predloženej
fotodokumentácie a táto jediná mohla byť skutočne objektívnym dôkazom pre zistenie rozsahu

poškodenia. Súd preto zamietol tento návrh na doplnenie dokazovania.

Čo sa týka príčinnej súvislosti medzi údajným vznikom škody, protiprávnym konaním žalovaných a
zvýšenouspotrebouelektrickejenergieaúhradouvodnéhoastočného,podľasúdužalobcanepreukázal
príčinu súvislosť medzi zvýšeným poplatkom a protiprávnym konaním žalovaných. Predloženie faktúry

o výške úhrad za energie takýmto dôkazom nie je, nakoľko zvýšenú spotrebu energií mohlo u žalobcu
spôsobiť množstvo faktorov, ktoré s predmetom konania nesúvisia. Teda ani v tejto časti, podľa súdu
žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal bez akýchkoľvek pochybností jednotlivé

predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, predovšetkým protiprávne konanie žalovaných, súd žalobu
v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa§142ods.1 O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vzhľadom na to, že žalobca bol v celom rozsahu neúspešný, súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal
úspešným žalovaným náhradu trov konania vo výške 2 474,14 Eur titulom trov právneho zastúpenia.
Trovy právneho zastúpenia súd priznal postupom podľa § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivostiSlovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb a postupom podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Pri výpočte odmeny súd vychádzal z hodnoty
sporu 5 000 Eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je tak vo výške 180,93

Eur v súlade s § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky. Keďže v danom prípade ide o zastupovanie dvoch osôb,
základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20 % pri úkonoch vykonaných do 31.5.2010 a pri úkonoch
vykonaných od 1.6.2010 sa táto zníži o 50 % v súlade s ustanovením § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd priznal trovy právneho zastúpenia nasledovne:

144,74 Eur za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 10.08.2009,
144,74 Eur za vyjadrenie k žalobe zo dňa 20.10.2009,
144,74 Eur za účasť na pojednávaní dňa 14.03.2010,
90,46 Eur za účasť na pojednávaní dňa 09.09.2010,
90,46 Eur za vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 14.02.2011,
90,46 Eur za účasť na pojednávaní dňa 14.11.2011,

90,46 Eur za účasť na pojednávaní dňa 30.01.2012,
90,46 Eur za účasť na pojednávaní dňa 03.05.2012,

spolu 886,52 Eur × 2 (zastupovanie dvoch klientov), t.j. 1 773,04 Eur,

režijný paušál 2 x 6,31 Eur /rok 2009/, 2 x 6,95 Eur /rok 2010/, 2 x 7,41 Eur /rok 2011/ a 2 x 7,63 Eur /
rok 2012/, t.j. režijný paušál spolu vo výške 56,60 Eur.

Súd priznal právnemu zástupcovi žalovaných aj cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o
cestovných náhradách v znení neskorších predpisov pri použití osobného motorového vozidla: cesta

Košice - Prešov a späť na pojednávania v dňoch 14.03.2010 a 09.09.2010 vo výške 41,01 Eur, cesta
Košice - Prešov a späť na pojednávanie 14.11.2011 vo výške 21,70 Eur, cesta Košice - Prešov a späť
na pojednávania v dňoch 30.01.2012 a 03.05.2012 vo výške 45,81 Eur. Náhrada za stratu času cestou
Košice - Prešov a späť (dňa 14.03.2010, 09.09.2010, 14.11.2011, 30.01.2012, 03.05.2012) predstavuje
spolu 123,62 Eur, t.j. 4 x 12,02 Eur, 2 x 12,35 Eur a 4 x 12,71 Eur.

Keďže právny zástupca žalovaných ne je platcom DPH, súd priznal aj túto daň vo výške 412,36 Eur, čo
predstavuje 20 % z tarifnej odmeny postupom podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky.

Súd nepriznal trovy právneho zastúpenia vo výške 3 374,99 Eur uvedenej v predloženom vyčíslení

náhrady trov konania, nakoľko súd pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby vychádzal z tarifnej hodnoty 5 000 Eur; preto vzhľadom na ustanovenie § 10 ods. 1 vyhlášky č.
655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je vo výške 180,93 Eur,
nie vo výške 220,77 Eur uvedenej vo vyčíslení. Súd taktiež nepriznal právnemu zástupcovi odmenu za
jeden úkon - vyjadrenie k predžalobnej výzve, nakoľko tento nemožno pokladať za úkon právnej služby

v zmysle § 14 citovanej vyhlášky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti trovy právneho zastúpenia boli
priznané vo výške 2 474,14 Eur.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli žalovaným, sú vo výške 2
474,14 Eur, na ktorých náhradu súd zaviazal žalobcu, pričom podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je tento povinný

zaplatiť ich na účet ich právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.