Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 8, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/161/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116214518
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116214518.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu:
LITA, autorská spoločnosť, so sídlom Mozartova 9, 810 01 Bratislava, IČO: 00 420 166, právne
zastúpený JUDr. Dagmar Kubovičovou, advokátkou so sídlom Nám. Biely kríž 3, P.O.Box 39, 930 03
Bratislava, proti žalovanému: X., X..H..E.., X. X. S. XXX, XXX XX S., právne zastúpený JUDr. Petrom
Rybárom, advokátom so sídlom A. Kmeťa č. 11, 010 01 Žilina, o zaplatenie 1.040,- € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.040,- €, úrok z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 1.040,- € od 27.5.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.5.2016 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd v

žalobe označeného žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.040,- €, úrok
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.040,- € odo dňa 27.5.2016 až do zaplatenia.

2. Žalobca svoju žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že nadobudol postavenie organizácie kolektívnej
správy v zmysle Zák. č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom,
nakoľko mu bolo udelené oprávnenie na výkon Kolektívnej správy práv č. 2/2004 Ministerstvom

kultúry SR zo dňa 11.5.2010 pod č.k. MK-663/2010-70/6165 a to na výkon kolektívnej správy
majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým a
choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým
dielam a dielam úžitkového umenia. Postavenie organizácie kolektívnej správy autorských práv má
žalobca aj v zmysle novej právnej úpravy platnej od 1.1.2016, t.j. v zmysle Zák. č. 185/2015 Z.z.
V zmysle uvedeného žalobca vykonáva kolektívnu správu na použitia diel ním zastúpených autorov

prostredníctvom tzv. ďalšieho verejného prenosu vysielania /retransmisie/ prostredníctvom technických
zariadení. Pri takýchto spôsoboch použitia diel ide predovšetkým o použitie diel prostredníctvom
zvukovoobrazových alebo zvukových zariadení, ktoré sú umiestnené v izbách alebo v iných priestoroch
ubytovacích zariadení alebo v iných prevádzkach, ako reštaurácie, kaviarne, bary a pod. Na použitie
predmetu ochrany ku ktorým spravuje práva žalobca takýmto verejným prenosom uzatvára žalobca s
prevádzkovateľmi daných zariadení hromadné licenčné zmluvy, pričom základom na určenie licenčnej

odmeny je sadzobník žalobcu a to konkrétne Časť II. sekcia B, ods.2. Žalovaný je prevádzkovateľom
ubytovacieho zariadenia hotel L., ktoré sa nachádza na adrese X.. P. XXXX, S., pričom ide o zariadenie
v štandarde Hotel 3*. Žalobca má za to, že žalovaný v ním prevádzkovanom zariadení používal
v roku 2015 predmety ochrany spravované žalobcom a to prostredníctvom tzv. ďalšieho verejného
prenosu vysielania /retransmisie/ prostredníctvom technických zariadení. Žalobca má z webovej stránky
žalovaného a z ďalších zdrojov voľne prístupných na internete vedomosť o tom, že v zariadení

prevádzkovanom žalovaným dochádza k verejnému prenosu technickými zariadeniami v rozsahu 20
zvukoobrazových zariadení v izbách ubytovacieho zariadenia hotel L.. Žalobca poukazoval na ust.§ 190 ods. 1 Zák. č. 185/2015 /nový autorský zákon/ podľa ktorého sa ustanoveniami tohto zákona
spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.1.2016, pričom vznik týchto vzťahov, vrátane nárokovo
z nich vyplývajúcich ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich sa

posudzujú podľa predpisu účinného do 31.12.2015. Predpisom účinným do 31.12.2015 bol Zák. č.
618/2003 Z.z. /autorský zákon/, podľa ktorého sa tak posudzujú nároky žalobcu uplatňované touto
žalobou. Podľa uvedeného zákona je možné použiť dielo autora výlučne na základe jeho súhlasu
udeleného prostredníctvom licenčnej zmluvy, okrem prípadov zákonných licencií. V danom prípade,
nakoľko pri danom spôsobe použitia diel ide o kolektívne spravované práva, ktoré spravuje žalobca, na

takéto použitie diel autorov zastupovaných žalobcom sa vyžaduje súhlas vo forme hromadnej licenčnej
zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako organizáciou kolektívnej správy a žalovaným ako používateľom
diel. Žalobca navrhoval žalovanému uzatvorenie hromadnej licenčnej zmluvy na predmetné použitie
diel. Žalovaný ako člen Zväzu hotelov a reštaurácií SR ( ZHR SR ) osobitnou príkaznou zmluvou
splnomocnil ZHRSR k jeho zastupovaniu vo veci usporiadania práv a povinností vyplývajúcich z použitia
diel používajúcich autorskoprávnu ochranu v súvislosti s verejným prenosom. Medzi žalobcom a ZHR

SR prebiehali v roku 2015 rokovania o podmienkach hromadnej licenčnej zmluvy, avšak rokovania boli
neúspešné. Žalobca v zmysle vyššie uvedeného mailom a aj písomne prostredníctvom práv. zástupcu
upozornil žalovaného koncom roka 2015 na skutočnosť, že používa ním spravované predmety ochrany
neoprávnene a zároveň ho vyzval k dobrovoľnému vydaniu bezdôvodného obohatenia a uzatvoreniu
hromadnej licenčnej zmluvy za zvyšok roka 2015, nakoľko žalovaný dobrovoľne žalobcovi bezdôvodné

obohatenienevyplatilanaďalejneoprávnenepoužívalpredmetyochranyspravovanéžalobcom,žalobca
sitoutožalobouuplatňujevočižalovanémunároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniazaneoprávnené
použitie diel a to za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015. Sumu uplatneného bezdôvodného obohatenia
vyčíslil na 1.040,- € a to v súlade so sadzobníkom licenčných odmien za jeden rok, kde pri 3* hoteli
za zvukovo obrazové zariadenie predstavuje 26,- € a za 20 zvukovo obrazových zariadení za rok

predstavujesumu520,-€.Výškabezdôvodnéhoobohatenianaktorémážalobcavočižalovanémunárok
je teda určená ako 2-násobok obvyklej licenčnej odmeny, ktorá by žalobcovi prislúchala za dané obdobie
pri oprávnenom použití diel žalovaným.

3. Zo strany tunajšieho súdu bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené vydaním Platobného rozkazu č. k.

7C 161/2016-18 zo dňa 17.8.2016.

4. Proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor,
v ktorom uviedol, že žalobcu považuje za nedôvodnú a to v celom rozsahu a navrhol, aby ju súd
zamietol. Poukázal na to, že žalobca ako organizácia kolektívnej správy v zmysle autorského zákona /

AZ/ zastupuje nositeľa práv podľa § 81 ods. 3 AZ „vo vlastnom mene a na jeho účet“ a to v rozsahu
s ním dohodnutom v súlade s § 81 ods. 1, písm. c/ AZ. Žalobca je oprávnený domáhať sa vydania
údajného bezdôvodného obohatenia podľa § 81 ods. 1, písm. i/ AZ vo vlastnom mene ale v prospech
nositeľov práv. Súčasne potom v súlade s § 456, I. veta Obč.zákonníka sa predmet bezdôvodného
obohatenia musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Žalobca je oprávnený konať a teda aj uplatňovať

právne nároky len a výlučne v prospech /na účet/ tých nositeľov práv, ktorých na základe dohody
zastupuje. Z uvedenej dohody musí byť zrejmé v akom rozsahu je žalobca oprávnený toho ktorého
nositeľa práv zastupovať a síce aj a najmä vo vzťahu, ku ktorým jeho autorským dielam /predmetom
ochrany/. Ak potom žalobca ďalej tvrdí, že žalovaný používa predmety ochrany ku ktorým sú nositeľmi
práv práve subjekty, ktoré žalobca zastupuje pri výkone správy a súčasne, že túto správu vykonáva

práve ku konkrétnym predmetom ochrany, ktoré mu títo nositelia práv do správy zverili, musí toto
svoje oprávnenie v tomto konaní preukázať a až následne môže preukazovať, či vôbec k použitiu
tých ktorých predmetov ochrany v rozhodujúcom období došlo. Žalovaný pre prípad ak by sa rozhodol
používať predmety ochrany vo svojej prevádzke rokoval v priebehu roku 2015 prostredníctvom Zväzu
hotelov a reštaurácií SR /ZHR SR/ ktorého je členom o uzavretí tzv.kolektívnej licenčnej zmluvy na

použitie predmetov ochrany, ku ktorým vykonáva správu v prospech nositeľov práv žalobca. Uvedenú
skutočnosť uvádza v žalobe aj sám žalobca, pričom konštatuje, že k dohode so ZHR SR nedošlo.
Neuvádza však dôvod, pre ktorý ku dohode nedošlo. ZHR SR konajúc aj v mene žalovaného totiž žiadalo
od žalobcu predloženie zoznamu ním zastúpených nositeľov práv a súčasne aj zoznamu predmetov
ochrany, ku ktorým v rozhodnom období vykonáva správu práv patriacim týmto zastúpeným nositeľom,

aby bolo možné posúdiť, či na strane toho ktorého člena ZHR SR, a teda aj žalovaného, vôbec môže
eventuálne dôjsť k použitiu toho ktorého diela za predpokladu, že by sa rozhodol vykonávať ďalší verejný
prenos vysielania dodávaného tým ktorým vysielateľom alebo retransmiterom. Uvedené bolo základným
predpokladompokračovaniavrokovaniacholicenčnýchpodmienkach.ŽalobcaodmietoltietoinformácieZHR SR poskytnúť a spôsobil tak stav, kedy žiadny z členov ZHR SR a teda aj žalovaný sám nemal
možnosť posúdiť a rozhodnúť sa, či je vôbec potrebné uzatvárať licenčnú zmluvu práve so žalobcom.
Ďalej uviedol, že nemožno po každom ubytovacom či reštauračnom zariadení paušálne požadovať,

aby platil za použitie /možné hypotetické, nie však reálne/ „nevedno čoho“ práve žalobcovi len preto,
že je registrovanou organizáciou kolektívnej správy a to bez znalostí zoznamu zastúpených autorov a
rozsahu ich diel, ktorých sa zastúpenie týka a postúpiť riziko, že následne bude čeliť žalobe samotného
autora, ktorý sám zastúpený žalobcom nie je alebo síce je, ale nie práve vo vzťahu k dielu, ktorého sa
prípadný verejný prenos bude týkať. Ak nie je preukázané koho žalobca vlastne v rozhodnom období

zastupovalavakomrozsahu,niejemožnéaniustáliťčiježalobcavecnelegitimovanýnapodaniežaloby
uplatňujúc nárok v prospech ním zastúpených nositeľov práv v znení v akom ju podal. Žalobca v žalobe
produkuje ničím nepodložené tvrdenia, z ktorých za žiadnych okolností ani len nevyplýva skutočnosť,
žeby na strane žalovaného vôbec mohlo dôjsť tobôž nie, že došlo k realizácii ďalšieho verejného
prenosu vysielania a už vôbec nie k verejnému prenosu diel ku ktorým vykonáva žalobca správu. Pre
preukázanie vykonávania verejného prenosu prostredníctvom technického zariadenia totiž nepostačuje

len preukázanie existencie a prítomnosti televízneho prijímača v ubytovacom zariadení žalovaného, čo
žalobca žiadnym spôsobom nepreukazuje, žalobca musí preukázať že uvedené televízne prijímače boli
spôsobilé sprostredkovať signál, prostredníctvom ktorého sa šíri vysielanie, tiež že žalovaný tento signál
aj v skutočnosti reálne prijímal a sprostredkovával prostredníctvom týchto televíznych prijímačov svojim
zákazníkom a súčasne že do programovej štruktúry šíreného vysielania boli zaradené aj diela, ku ktorým

vykonáva správu žalobca.

5. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 7.12.2016
v ktorom uviedol, že už vo svojej žalobe uvádzal, že medzi žalobcom a ZHR SR prebiehali
rokovania ohľadne uzatvorenia kolektívnej licenčnej zmluvy už od začiatku roka 2015. ZHR SR nikdy

nespochybňoval skutočnosť, že žalobca je oprávnený k uzatvoreniu kolektívnej licenčnej zmluvy a tak
isto nikdy nevzniesol požiadavku uvedenia zoznamu zastupovaných autorov a zoznamu predmetov
ochrany. Medzi žalobcom a ZHR SR bola sporná výška odmeny. Medzi žalobcom a ZHR SR prebiehali
rokovania, k dohode však nedošlo. ZHR SR podalo žiadosť aj na Ministerstvo kultúry SR so žiadosťou
o preverenia sadzobníka žalobcu, ako aj o získanie informácií týkajúcich sa žalobcom zastupovaných

nositeľov práv. Vzhľadom na skutočnosť, že názory žalobcu a ZHR SR sa na obsah kolektívnej licenčnej
zmluvy líši do tej miery, že nebolo možné očakávať uzatvorenie dohody, vyzval žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu jednotlivých členov ZHR SR, teda aj žalovaného k vydaniu bezdôvodného
obohatenia. Nie je pravdou to čo žalovaný uvádza, teda že k uzatvoreniu kolektívnej licenčnej zmluvy
nedošlo z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimity žalobcu. Dôvodom neuzatvorenia kolektívnej

licenčnej zmluvy bola nedohoda o výške licenčných odmien, kedy ZHR SR odmietol akceptovať
sadzobník žalobcu. Uvedenému svedčí aj informácia ktorú ZHR SR v roku 2015 zaslal svojim členom
ohľadne ich povinností vo vzťahu k žalobcovi, v ktorej výslovne konštatuje povinnosť členov ZHR SR
vysporiadať si povinnosti vyplývajúce zo zákona voči žalobcovi s tým, že ZHR SR pripravuje žalobu o
určenie obsahu kolektívnej licenčnej zmluvy a žiada členov o zaslanie finančných prostriedkov v termíne

do 30.9.2016 vo výške 50% licenčnej odmeny podľa sadzobníka žalobcu ktorú si údajne vie zdôvodniť.
K namietanej k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu žalobca uviedol, že túto preukázal oprávnením
Ministerstva kultúry SR č. 2/2004. Poukázal na ust. § 56 ods. 1, písm. g/ AZ, § 57 ods. 1/ AZ, § 81 ods. 1,
písm. i/, j/ a k/ AZ. Pokiaľ žalovaný bez uzatvorenia licenčnej zmluvy používal diela chránené autorským
právom, tak týmto samotným neoprávnene zasiahol do autorských práv autorov, ktorých zastupuje

žalobca, pričom z tejto skutočnosti samotnej vyplýva právo žalobcu ako organizácie kolektívnej správy
domáhať sa voči neoprávnenému porušiteľovi autorských práv, v tomto prípade žalovanému, vydania
bezdôvodného obohatenia a to v zákonom stanovenej výške 2-násobku obvyklej licenčnej odmeny.
Žalovaný zjavne účelovo nesprávne interpretuje ust. § 40 ods. 4, AZ, § 48 ods. 1 a 49 ods. 1 AZ, keď
žiada aby žalobca preukázal na aké konkrétne diela poskytuje žalobca licencie. Predmetné ustanovenia

AZ nevyžadujú špecifikáciu konkrétnych diel, ale naopak výslovne hovoria o možnosti udeliť hromadnou
alebo kolektívnou licenčnou zmluvou, uzatváranou v zákonom predpísanej písomnej forme, súhlas na
použitie všetkých diel, ktoré spravuje daná organizácia kolektívnej správy práv alebo niektorých z nich.
Z podania žalovaného a jeho žiadosti, aby žalobca preukázal k akým konkrétnym dielam vykonáva
správu práv je tak evidentné, že žalovaný zjavne nechápe alebo účelovo ignoruje podstatu kolektívnej

správy práv a podstatu inštitútu hromadných či kolektívnych licenčných zmlúv. Hromadné či kolektívne
licenčné zmluvy sa uzatvárajú na konkrétny spôsob alebo spôsoby použitia diela a na všetky alebo
niektoré diela, ku ktorým daná organizácia kolektívnej správy vykonáva správu. Vo všeobecnosti platí,
že pokiaľ chce ktorýkoľvek používateľ legálne použiť dielo, musí mať predchádzajúci súhlas autora,teda uzatvorenú licenčnú zmluvu. Je na používateľovi aby uviedol, ktoré diela chce používať a akým
spôsobomichchcepoužiťaabyautorapožiadaloudeleniesúhlasunataktopoužívateľomšpecifikované
predmety ochrany a spôsoby použitia. Nie je na autorovi aby preukazoval používateľovi, ktoré diela a

akým spôsobom bude používateľ používať. Pri aplikácii tohto základného pravidla pri verejnom prenose,
čo je predmetom konania, by tak nastala situácia, žeby si používateľ musel zistiť programovú štruktúru
jednotlivých vysielateľov, ďalej by si musel zistiť autorov a nositeľov práv, ktorých diela budú súčasťou
vysielania a tak požiadať buď týchto autorov a nositeľov práv alebo ich zástupcov o udelenie licencie.
Práve z dôvodu faktickej nemožnosti udeľovania licencií na konkrétne špecifikované diela pri masovom

použití diel, čo je nesporné prípad použitia diel verejným prenosom, sú v právnej úprave zavedené
inštitúty kolektívnej správy práv, oprávnenia na jej výkon kontroly a dohľadu nad činnosťou organizácií
kolektívnej správy práv, inštitút hromadných a kolektívnych zmlúv a inštitút plnenia povinnosti zo strany
používateľov priamo organizácii kolektívnej správy podľa § 84 AZ. Na základe takejto právnej úpravy
používateľzískaprávnuistotulegálnehopoužitiadielaautormáprostredníctvomorganizáciekolektívnej
správy zabezpečenú licenčnú odmenu. Žalobca trvá na tom, že v zmysle právnej úpravy a jej princípov

nie je potrebné ani žiadúce alebo možné, aby sa pred uzatváraním hromadnej alebo kolektívnej licenčnej
zmluvy, pre daný prípad použitia diel, jednotlivo preukazoval presný výpočet spravovaných predmetov
ochrany tak ako to tvrdí žalovaný. Žalobca poukázal aj na § 81 ods. 1, písm. g/ AZ, v zmysle ktorého je
organizácia kolektívnej správy povinná oznámiť tomu, kto o to písomne požiada, či zastupuje nositeľa
práv a na žiadosť a náklady žiadateľa vydať o tom písomne potvrdenie. V tejto súvislosti poukázal aj

na stanovisko Ministerstva kultúry SR z 20.5.2015, kde samotné Ministerstvo kultúry SR vykonávajúce
podľa§83AZdohľadnadvýkonomčinnostížalobcu,poukazujena§81ods.1,písm.g/AZatiežuvádza,
že väčšina OKS má navyše zoznam nositeľov práv, ktorých zastupuje uverejnený na svojom webovom
sídle. Používateľ teda má na účely uzavretia licenčnej zmluvy možnosť zistiť, ktorých nositeľov práv OKS
zastupuje, či už priamo alebo na základe recipročných zmlúv so zahraničnými OKS. Žalobca na svojej

www stránke uverejňuje zoznamy nositeľov práv, ktorých na zmluvnom základe zastupuje. V roku 2015
žalobca zastupoval na základe zmlúv o zastupovaní 2933 slovenských nositeľov práv. Napriek tomu
že zoznam autorov je verejne prístupný, žalobca zakladá zoznam nositeľov práv SR, ako aj zoznam
zahraničných organizácií kolektívnych práv, s ktorými má žalobca recipročné zmluvy o zastupovaní.
Pokiaľ ide o uvedené zahraničné organizácie kolektívnej správy poukázal na skutočnosť, že zastupuje

v SR všetkých autorov, ktorých uvedené kolektívnej správy zastupujú v ich domovských štátoch.
Preukazovanie konkrétnych autorov a konkrétnych predmetov ochrany, ktoré boli súčasťou vysielaní
v roku 2015 je nereálne, objektívne nemožné a nezmyselné. Práve pre vylúčenie takýchto situácií s
cieľom zabezpečenia ochrany práv autorov je zavedený inštitút kolektívnej správy hromadnej licenčnej
zmluvy. Pokiaľ žalovaný namieta, žeby na jeho strane mohlo dôjsť, tobôž žeby došlo k realizácií ďalšieho

verejného prenosu tvrdí, že žalobca nepreukázal, že televízne prijímače boli spôsobilé sprostredkovať
signál, že reálne žalovaný prijímal signál a že do programovej štruktúry boli zaradené aj diela, ku
ktorým žalobca vykonáva správu uviedol a poukázal na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 7.12.2016
spis. zn. C 306/05 /ďalej rozsudok SD/ v ktorom sa uvádza, že „Hoci samotné zabezpečenie fyzických
zariadení nepredstavuje ako také verejný prenos v zmysle smernice Európskeho parlamentu a rady

2001/29/ES z 22.5.2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv
v informačnej spoločnosti, poskytovanie signálu hotelovým zariadením prostredníctvom televíznych
prijímačov klientom, ktorí sú ubytovaní v izbách tohto zariadenia predstavuje nezávisle od používanej
techniky prenosu signálu verejný prenos v zmysle čl. 3 ods. 1 tejto smernice.“ Taktiež poukázal aj na
rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 12.3.2012, spis. zn. C 162/10, kedy súd uviedol: „Prevádzkovateľ

hotelového zariadenia, ktorý poskytuje v izbách svojich hostí televízne alebo rozhlasové prijímače,
do ktorých prenáša signál je používateľom, ktorý uskutočňuje verejný prenos...“. Žalobca zároveň
uviedol, že v zmysle právnych predpisov judikatúry, právnej teórie a praxe sa tak samotné poskytovanie
signálu prostredníctvom technických zariadení pre klientov ubytovacích zariadení považuje za verejný
prenos diel, to znamená, že ak má žalovaný vo svojej prevádzke umiestnené zvukové alebo zvukovo

obrazové zariadenia vybavené príjmom, tak týmto samotným dochádza k ďalšiemu verejnému prenosu.
Hromadnou licenčnou zmluvou organizácie kolektívnej správy, v danom prípade žalobca udeľuje
používateľom súhlas na používanie predmetov ochrany, teda právo a nie povinnosť používať diela
verejným prenosom. Je na používateľovi, do akej miery toto právo využíva a žalobca ani nekontroluje
využívanie tohto práva používateľov. Podstatou licencie je právo používať predmety ochrany a nie

povinnosť používať predmety ochrany. Pokiaľ chcel žalovaný realizovať verejný prenos prostredníctvom
zvukovoobrazových v roku 2015, tak bolo jeho povinnosťou mať uzatvorené licenčné zmluvy buď so
všetkými autormi, ktorých diela sú súčasťou televízneho a rozhlasového vysielania, čo je nereálne,
alebo mať uzatvorené hromadné licenčné zmluvy s organizáciami kolektívnej správy, ktoré zastupujúautorov a nositeľov práv k dielam, ktoré sú súčasťou televízneho a rozhlasového vysielania. Žalobca
poukázal na to, že nie je jedinou organizáciou kolektívnej správy. V Slovenskej republike pôsobí viacero
organizácií kolektívnej správy. SOZA vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných

nositeľov práv k hudobným dielam, Slovgram vykonáva kolektívnu správu majetkových práv výkonných
umelcov, výrobcov zvukových záznamov a výrobcov zvukovo obrazových záznamov a vysielateľov
a iných nositeľov týchto práv a žalobca vykonáva kolektívnu správu práv autorov a iných nositeľov
práv literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým
dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. K duplicite

kolektívne spravovaných práv medzi jednotlivými organizáciami kolektívnej správy v SR nedochádza,
čo potvrdilo a dôsledne objasnilo aj Ministerstvo kultúry SR ako vydávateľ oprávnení pre výkon
činností organizácie kolektívnej správy vo svojom stanovisku z 20.5.2015. Žalovaný nezískal súhlas
autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým,
audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam
úžitkového umenia. Napriek tomu nakladal s dielami týchto autorov a iných nositeľov práv zastúpených

žalobcom formou verejného prenosu diel. Žalovaný sa tak dopúšťal neoprávneného používania
autorských diel, keďže zasahoval do práv autorov bez súhlasu autorov alebo nositeľov práv, resp.
žalobcu ako ich zástupcu.Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia za neoprávnené používanie
predmetov ochrany vychádzal žalobca zo Sadzobníka uverejneného na www stránke žalobcu a počtu
zvukovoobrazových zariadení žalovaného v prevádzke Hotel L.. Výška bezdôvodného obohatenia

sa odvíja od obvyklej odmeny. Obvyklá odmena môže byť len taká, za akú v rozhodnom období
skutočne boli poskytované licencie iným používateľom a za akú používatelia získavali licenciu. Žalobca
uzatvoril 218 hromadných licenčných zmlúv, kedy pri všetkých zmluvách bola odmena dohodnutá
podľa Sadzobníka žalobcu, čo ju robí odmenou obvyklou. Nerešpektovanie takejto dohodnutej odmeny
by znamenalo poskytnutie neoprávnenej výhody pre porušovateľov autorských práv oproti takým

používateľom,ktorísiplniasvojepovinnosti.Žalobcazakladádospisuvšetkyhromadnélicenčnézmluvy,
ktoré uzatvoril v roku 2015 a ktorými poskytol licencie na ďalší verejný prenos , a to na CD nosiči.
Na základe uvedeného žalobca vypočítal obvyklú licenčnú odmenu za rok 2015 vo výške 520,- Eur.
Najširšie portfólio zo všetkých organizácií kolektívnej správy má žalobca. Z povahy veci je zrejmé, že
žalobca zastupuje nositeľov práv a spravuje predmety ochrany, ktoré tvoria výraznú väčšinu tvorivej

autorskoprávne relevantnej zložky televízneho vysielania požívaného žalovaným. SOZA síce tak isto
zastupuje vysoký počet nositeľov práv, ide výhradne o autorov hudobných diel a teda ide o predmety
ochrany, ktoré v porovnaní s predmetmi ochrany spravovanými žalobcov tvoria podstatne menšiu časť
tvorivej autorskoprávnej relevantnej zložky televízneho vysielania používaného žalovaným. Rovnako
tak vysoký počet výkonných umelcov zastupovaných Slovgramom nemení nič na skutočnosti, že v

prípade televízneho vysielania ide o výkonných umelcov, ktorí z veľkej časti len realizujú predmety
ochrany spravované samotným žalobcom. Keďže nejde o autorov diel a tiež rovnako ide o veľký počet
výkonných umelcov, ktorých výkony sa z povahy veci takmer nikdy nestanú obsahom televízneho
vysielania používaného žalovaným. Žalobca osobitne poukázal na skutočnosť, že žalovaný nerozlišuje
medzi právami autorov a právami súvisiacim s autorskými právami a nerozlišuje medzi licenčnou

odmenou a primeranou odmenou. Práva súvisiace s autorskými právami sú svojou samotnou podstatou
odvodené od práv autorov /výkonný umelci len vykonávajú diela autorov/ a preto nemajú a nikdy
nemôžu mať silnejšiu povahu ako autorské práva. Zatiaľ čo autori musia predom udeliť súhlas na
použitie ich diel /licenciu/, výkonným umelcom vzniká len nárok na tzv.primeranú odmenu bez toho,
aby udeľovali licenciu. Ani prípadný vyšší počet použitých umeleckých výkonov alebo vyšší počet

zastupovaných výkonných umelcov inou organizáciou kolektívnej správy ako je žalobca, preto nemôže
v konečnom dôsledku priznať výkonným umelcom lepšie postavenie ako autorom, ktorých tvorivý
vklad predchádza akémukoľvek umeleckému výkonu, je jeho základom a podmienkou jeho vzniku.
Sadzobník žalobcu vychádza z kritérií stanovených pre licenčné odmeny v § 45 ods. 1 AZ a zohľadňuje
požiadavky uplatňované pre licenčné odmeny zahraničnými partnermi žalobcu. Žalovaný mal vedomosť,

že v prípade používania predmetov ochrany verejným prenosom je jeho povinnosťou mať uzatvorenú
hromadnú licenčnú zmluvu s príslušnou organizáciou kolektívnej správy a mal vedomosť o tom,
že v prípade ak zmluvu neuzatvorí a bude používať predmety ochrany, tak sa dostane do pozície
neoprávneného používateľa predmetom ochrany. Tvrdenie žalovaného, že zo strany žalobcu ide o
konanie vykazujúce znaky porušenia zákazu ľubovôle vyplývajúceho z čl. 2 Ústavy SR, o porušenie

princípu zákazu zneužitie práva jeho šikanózny výkon v rozpore s dobrými mravmi je tak v danej právnej
situácií viac ako neprimerané a bez sebareflexie, nakoľko je to práve žalovaný kto hrubo, vedome a
dlhodobo porušuje autorské práva požívajúce maximálnu právnu ochranu. V závere svojho vyjadrenia
uviedol, že chápajúc pozíciu žalovaného ponúkol pri podaní tejto žaloby uzatvorenie mimosúdnejdohody. Žalobca uzatvoril ku dňu vyjadrenia s viac ako sto neoprávnenými využívateľmi dohody o
urovnaní, túto možnosť ponúkol aj žalovanému, ten však na návrh žalobcu o mimosúdne urovnanie
nereflektoval.

6. Na pojednávaní zotrvali sporové strany prostredníctvom svojich právnych zástupcov na svojich
písomných vyjadreniach.

7. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav tak, ako ho vo svoje žalobe preukazoval

žalobca.

8. Žalobca je organizáciou kolektívnej správy podľa autorského zákona, ktorý získal oprávnenie
na výkon kolektívnej správy práv č. 2/2004 Ministerstvom kultúry SR zo dňa 11.5.2010 pod
ČK MK-663/2010-70/6165 a to na výkon kolektívnej správy majetkových práv autorov a iných
nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym,

fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam alebo dielam úžitkového
umenia, okrem iného v odbore káblová retransmisia literárneho dramatického, hudobnodramatického,
choreografického, audiovizuálneho, fotografického diela, diela výtvarného umenia, architektonického
diela alebo diela úžitkového umenia, ako aj dobrovoľnú správu v odbore verejného prenosu vyššie
uvedených diel predvedením akýmikoľvek technickými prostriedkami.

9. Žalobca na svojej www stránke, www.lita.sk uverejňuje zoznamy nositeľov práv,
ktorých na zmluvnom základe zastupuje. Podľa výročnej správy uverejnenej na predmetnej stránke,
ktorej prvú časť predložil do spisu, žalobca v roku 2015 zastupoval na základe zmlúv o zastupovaní
2933 slovenských nositeľov práv. Zoznam autorov je verejne prístupný a žalobca zároveň založil do

spisu zoznamy autorov v SR zastupovaných žalobcom na CD nosiči, ako aj zoznam parnerských
OKS zastupovaných žalobcom na CD nosiči. Zároveň na CD nosiči predložil štatistiku vysielania len
základných slovenských televíznych staníc s uvedením zoznamu predmetov ochrany. Právny zástupca
žalovaného na pojednávaní tieto skutkové tvrdenia žalobcu nespochybňoval ani nenavrhol vykonať
oboznámenie s údajmi uvedenými na predmetnom CD nosiči.

10. Na webovej stránke žalobcu je uverejnený sadzobník licenčných odmien za 1 rok, pri hoteli 3* je
uvedená sadzba 26,- €.

11. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou - spoločnosť s ručením obmedzeným a medzi sporovými

stranami nebolo sporné, že prevádzkuje hotelové zariadenie Hotel L. Q. Š. M. X*.

12. Z internetových stránok predmetného hotela z roku 2015, predložených žalobcom, súd zistil, že
hotel L. ponúka 20 pohodlne vybavených izieb s celkovou kapacitou 57 lôžok s káblovou TV.

13. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaný je členom Zväzu hotelov a reštaurácií SR /
ZHR SR/ a že žalovaný splnomocnil ZHR SR k jeho zastupovaniu vo veci usporiadania práv a povinností
vyplývajúcich z použitia diel požívajúcich autorskoprávnu ochranu v súvislosti s verejným prenosom,
pričom v priebehu roka 2015 prebiehali medzi žalobcom a ZHR SR rokovania o podmienkach kolektívnej
licenčnej zmluvy, avšak rokovania neboli úspešné a neviedli k uzatvoreniu kolektívnej licenčnej zmluvy

ani k uzatvoreniu hromadnej licenčnej zmluvy na rok 2015 medzi stranami sporu.

14. Žalobca listom zo dňa 7.10.2015 prostredníctvom svojej právnej. zástupkyne oznámil žalovanému
s odkazom na príslušné ust. Autorského zákona, že má ku dňu odoslania tohto listu postavenie
neoprávneného používateľa uvedených predmetov ochrany podľa Zák.č. 618/2003 Z.z., nakoľko

dochádza k ďalšiemu verejnému prenosu predmetov ochrany bez uzatvorenia licenčnej zmluvy. Zároveň
mu oznámil, že výška bezdôvodného obohatenia k 30.9.2015 je 879,59 €, výška bezdôvodného
obohatenia vychádza zo sadzobníka LITA, autorská spoločnosť a bola stanovená podľa verejných
prístupnýchúdajovoumiestnenízvukovýchazvukovoobrazovýchzariadeniachvubytovacomzariadení
a zároveň ho vyzval na zaplatenie uvedenej sumy v lehote 10 dní od obdržania tejto výzvy.

15. Podľa § 190 ods. 1 Zák. č. 185/2015 Z.z., Autorský zákon účinný od 1.1.2016 ustanoveniami tohto
zákona sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.1.2016, pričom vznik týchto právnych vzťahovvrátane nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich
vyplývajúcich sa posudzujú podľa predpisu účinného do 31.12.2015.

16. Podľa § 5 ods. 14 Zák. č. 618/2013 Z.z. Autorský zákon, účinný do 1.1.2016, /ďalej len AZ/, verejný
prenos je šírenie alebo predvedenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami na šírenie zvukov
alebo zvukov a obrazov súčasne alebo ich vyjadrenie po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu
vnímať osoby na miestach, kde by ich bez tohto prenosu nemohli vnímať; verejný prenos zahŕňa aj
káblovú retransmisiu, vysielanie a sprístupňovanie verejnosti.

17. Podľa § 18 ods. 2, písm. h/ AZ, autor má právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, najmä
na verejný prenos diela.

18. Podľa § 48 ods. 1 AZ, organizácia kolektívnej správy môže s nadobúdateľom uzatvoriť aj hromadnú
licenčnú zmluvu. Hromadnou licenčnou zmluvou udeľuje táto organizácia nadobúdateľovi súhlas na

použitie všetkých diel alebo niektorých diel, ku ktorým spravuje práva dohodnutým spôsobom alebo
spôsobmi v dohodnutom rozsahu, na dohodnutý čas a nadobúdateľ sa zaväzuje, ak nie je dohodnuté
inak, uhradiť odmenu.

19. Podľa § 49 ods. 1, 2 AZ, organizácia kolektívnej správy môže uzatvoriť kolektívnu licenčnú zmluvu

s právnickou osobou, ktorá združuje používateľov diel. Kolektívnou licenčnou zmluvou táto organizácia
udeľuje súhlas na použitie všetkých diel alebo niektorých diel, ku ktorým spravuje práva dohodnutým
spôsobom alebo spôsobmi v dohodnutom rozsahu, na dohodnutý čas a za dohodnutú odmenu. Z
kolektívnej licenčnej zmluvy vznikajú práva a povinnosti priamo jednotlivému členovi právnickej osoby
združujúcej používateľov diel od okamihu, keď s ňou prejaví súhlas. Ustanovenia osobitného predpisu

sa použijú primerane.

20. Podľa § 56 ods. 1, písm. g/ AZ, autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého
právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä vydania bezdôvodného obohatenia vo výške
2-násobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase

neoprávneného zásahu do tohto práva.

21. Podľa § 57 ods. 1, AZ, nárokov podľa § 56 sa okrem autora môže domáhať aj nadobúdateľ výhradnej
licencie alebo osoba, ktorá má majetkové právo k dielu alebo jej bol zverený výkon majetkových práv
autora.

22. Podľa § 78 ods. 1, AZ, účelom kolektívnej správy podľa tohto zákona /ďalej len „kolektívna správa“/
je kolektívne uplatňovanie a kolektívna ochrana majetkových práv autora a majetkových práv výkonného
umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovoobrazového záznamu a vysielateľa a umožnenie
uvedenia predmetu týchto práv na verejnosti.

23. Podľa § 78 ods. 5, AZ, kolektívnu správu vykonáva organizácia kolektívnej správy; a to sústavne vo
vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a ako hlavný predmet činnosti.

24. Podľa § 79 ods. 1, AZ, organizácie kolektívnej správy je právnická osoba, ktorej bolo udelené

oprávnenie na výkon kolektívnej správy.

25. Podľa § 80 ods. 1 a 9 AZ, o udelení oprávnenia na výkon kolektívnej správy rozhoduje Ministerstvo
kultúry SR na základe písomnej žiadosti právnickej osoby. Ministerstvo vedie evidenciu organizácií
kolektívnej správy, ktorým udelilo oprávnenie; evidencia obsahuje názov, sídlo organizácie kolektívnej

správy a vymedzenie kolektívne spravovaných práv a predmetu týchto práv alebo ak ide o diela,
vymedzenie ich druhu.

26. Podľa § 81 ods. 1, písm. h/, AZ, organizácia kolektívnej správy je povinná riadne s náležite
odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia uzatvárať s používateľmi alebo s osobami

oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených používateľov, ktorí používajú predmety ochrany
alebo s osobami povinnými uhrádzať náhradu odmeny podľa tohto zákona za primeraných a rovnakých
podmienok zmluvy, ktorými sa 1.Používateľovi poskytuje oprávnenie na použitie predmetu ochrany,ku ktorému právo kolektívne spravuje.2.Dohodne s používateľom alebo s povinnou osobou odmenu,
primeranú odmenu alebo náhradu odmeny a spôsoby jej uhradenia.

27. Podľa § 81 ods. 1, písm. i/ a j/ AZ, organizácia kolektívnej správy je povinná riadne s náležitou
odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia domáhať sa vo vlastnom mene v prospech
nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívne
spravovaného práva; to neplatí, ak sa nositeľ práva, ktorý je na to oprávnený, takého nároku sám
domáha alebo ak je to nehospodárne; j/ vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa písm. h/ pre

nositeľa práv odmeny, primerané odmeny, náhrady odmien a prípadné príjmy z vydania bezdôvodného
obohatenia, rozdeľovať ich a vyplácať v súlade so svojím vyúčtovacím poriadkom.

28. Podľa § 84 ods. 1, AZ, ak používateľ nepreukáže, že nositeľ práv výslovne vylúčil kolektívnu správu
svojich práv a ak bolo v odbore použitia predmetov ochrany udelené oprávnenie podľa § 80, používateľ
je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce z použitia predmetu ochrany prostredníctvom organizácie

kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy vo vymedzenom odbore
použitia predmetom ochrany.

29. Podľa § 517 ods. 1, 2, OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky

z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokovo z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa § 3 ods. 1 NR SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1.dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

31. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je skutkovo a právne
dôvodná.

32. Na základe skutkového vymedzenia žaloby, súd žalobcom uplatnený nárok posudzoval ako osobitný
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý je upravený osobitným predpisom. Týmto predpisom
je Autorský zák.č.185/2015 Z.z., ktorý s účinnosťou od 1.1.2016 zrušil Zák.č.618/2003 Z.z. /Autorský
zák./ a ktorý v ust. § 190 ods. 1 odkazuje na použitie Autorského zák.č. 168/2003 Z.z., čo sa týka
vzniku právnych vzťahov vzniknutých pred 1.1.2015, resp. nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva

zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich. Súd preto aplikoval na právny vzťah
sporových strán, Autorský zák. č. 168/2003 Z.z., keďže predmetom konania sú uplatnené nároky za
rok 2015.

33. Z cit.ust. § 78 ods. 5 v spojení s § 79 ods. 1 AZ, kolektívnu správu práv môže vykonávať jedine

organizácia kolektívnej správy, ktorá je právnickou osobou a ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon
kolektívnej správy. Podstatou kolektívnej správy je zastupovanie viacerých autorov v rôznych odboroch
vymedzených v oprávnení na výkon kolektívnej správy. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného,
že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Z dôkazov predložených žalobcom
bolo jednoznačne preukázané, že žalobca je takouto osobou, nakoľko Ministerstvo kultúry SR mu

udelilo oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv. č. 2/2004 pod č.k MK-663-2010-70/6165 zo dňa
11.5.2010 a to okrem iného v odbore káblová retransmisia a aj na dobrovoľnú kolektívnu správu
podľa autorského zákona v odbore verejný prenos literárneho, dramatického, hudobnodramatického,
choreografického, audiovizuálneho, fotografického diela, diela výtvarného umenia, architektonického
diela a diela úžitkového umenia, prevedením akýmikoľvek technickými prostriedkami. Žalobca ako

organizácia kolektívnej správ je teda aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby o
vydanie bezdôvodného obohatenia a to s poukazom na ust. § 81 ods. 1, písm. i/ AZ, pričom takéto
oprávnenie mu vyplýva priamo zo zákona. V konaní nebolo sporné, že žalovaný za obdobie od 1.1.2015
do 31.12.2015 nemal so žalobcom uzatvorenú hromadnú licenčnú zmluvu, ani so ZHR SR tzv. kolektívnu
licenčnú zmluvu, ktorá by ho oprávňovala k použitiu diel, ku ktorým žalobca ako organizácia kolektívnej

správy spravuje práva. Žalovaný je prevádzkovateľom hotelového zariadenia Hotel L. X* kategórie s
kapacitou izieb 20, v ktorých pre hostí v žalovanom období poskytoval v rámci vybavenia okrem iného aj
káblovú TV, čím im umožnil sledovanie televíznych programov. Uvedenú skutočnosť preukázal žalobca
predložením ponuky predmetného hotela uvedenej na webovej stránke hotela, v ktorom žalovanýuvedené skutočnosti uvádza a ponúka ich potencionálnym klientom. Pokiaľ teda žalovaný takto vybavil
izby hostí, je zrejmé, že tieto mali slúžiť na účely zodpovedajúce ich určeniu a teda na sledovanie
televíznych programov ubytovanými hosťami. Samotné umiestnenie zvukovoobrazových zariadení v

izbách ubytovacieho zariadenia ako také síce nepredstavuje verejný prenos, avšak poskytovanie
signálu hotelovým zariadením prostredníctvom televíznych prijímačov klientom ubytovaným v zariadení
predstavuje nezávisle od používanej techniky prenosu signálu verejný prenos v zmysle čl. 3 ods. 1
Smernice Európskeho parlamentu a rady 2001/29/ES z 22.5.2001 o zosúladení niektorých aspektov
autorských práv a s nimi súvisiacich práv informačnej spoločnosti /Rozsudok Súdneho dvora EÚ spis.zn.

C-306/05 zo dňa 7.1.2006/. Uvedené potvrdzuje tiež Rozsudok Súdneho dvora EÚ spis.zn. C-162/10
zo dňa 12.3.2012, v ktorom súdny dvor EÚ uvádza, že: „Prevádzkovateľ hotelového zariadenia, ktorý
poskytuje v izbách svojich hostí televízne alebo rozhlasové prijímače, do ktorých prenáša signál je
používateľom,ktorýuskutočňujeverejnýprenos“.Zuvedenéhojetedabezvšetkýchpochybnostízrejmé,
ževprípadeakposkytovalžalovanýprostredníctvomsvojhoubytovaciehozariadenianaubytovanieizby
vybavené káblovou TV, že tieto boli vybavené televíznym, príp. rozhlasovým prijímačom zabezpečeným

signálom a teda jednalo sa o verejný prenos, sám žalovaný prostredníctvom webovej stránky za
obdobie roka 2015 deklaroval, že vo svojom zariadení má 20 izieb vybavených káblovou TV. Súd
teda mal za to, že žalovaný bol v tomto prípade používateľom predmetov ochrany práv, ktorých
správu vykonáva žalobca. Súd sa nestotožnil s námietkami žalovaného, že v konaní je potrebné
preukázať funkčnosť televíznych prijímačov a reálne uskutočnenie verejného prenosu konkrétnych

diel konkrétnych autorov. Takéto námietky popierajú samotný zmysel a účel právnej úpravy ochrany
majetkových práv prostredníctvom organizácií kolektívnej správy. Súd bol toho názoru, že žalovaný
si aj bol vedomý povinnosti uzavrieť hromadnú, príp. kolektívnu licenčnú zmluvu za účelom získania
súhlasu s používaním diel so žalobcom, čo nesporne vyplýva aj zo vzájomných rokovaní uskutočnených
prostredníctvom ZHR RS. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že žalobca mal snahu uzavrieť

so žalovaným hromadnú licenčnú zmluvu, resp. so ZHR SR /ktorej členom je aj žalovaný/ kolektívnu
licenčnú zmluvu, avšak zo strany žalovaného ani ZHR SR k uzavretiu zmlúv nedošlo, nakoľko žalovaný
a ZHR SR mali za to, že licenčné poplatky žalobcu sú neprimerane vysoké. Súd v tejto súvislosti
poukazujenato,žepoplatkyzavýkonsprávyvyplývajúzosadzobníkažalobcuavzťahujúsanavšetkých
používateľov predmetov ochrany. Z tohto dôvodu nie je možné dospieť k záveru, že poplatky ktoré boli

v sadzobníku schválené a sú rešpektované ostatnými používateľmi, sú pre žalovaného neprijateľné.
Tejto skutočnosti nasvedčuje aj fakt, že so žalobcom uzavrelo hromadné licenčné zmluvy 218 subjektov,
čo žalovaný nespochybňoval, pričom odmena bola stanovená v zmysle platného sadzobníka žalobcu
pre rok 2015. Vychádzajúc z pojmu obvyklý - zvyčajný, bežný, je za obvyklú odmenu podľa názoru
súdu potrebné považovať odmenu stanovenú sadzobníkom žalobcu, ktorý je používateľmi, ktorí majú

uzatvorené licenčné zmluvy akceptovaný. Žalovaný navyše len popieral výšku žalobcom uplatňovanej
odmeny, avšak vlastné skutkové tvrdenia k výške odmeny neuvádzal. Súd ďalej poukazuje na to, že
uzavretie hromadnej licenčnej zmluvy je predpokladom pre využívanie diel prostredníctvom verejného
prenosu.Podstatouudelenejlicenciejeprávoaniepovinnosťpoužívaťpredmetyochrany.Podľa§56AZ
postačuje,aksavkonanípreukázalo,žedoautorskéhoprávasazasiahloatoneoprávnenýmspôsobom.

V prejednávanej veci je evidentné, že zo strany žalovaného sa tak udialo. Žalovaný ani ZHR SR, ktorého
členom je žalovaný, nemajú udelený súhlas na používanie diel, či už formou hromadnej alebo kolektívnej
licenčnej zmluvy, napriek tomu má žalovaný v izbách prevádzkovaného ubytovacieho zariadenia
televízne prijímače s káblovou TV, z čoho je zrejmé, že svojim hosťom umožňuje prístup k predmetom
ochrany, ktorých ochranu zabezpečuje žalobcu a to s plným vedomím, že tak koná neoprávnene, bez

platne uzatvorenej licenčnej zmluvy. Na základe uvedeného je žalovaný ako používateľ predmetov
ochrany povinný zaplatiť žalobcovi ako organizácií kolektívnej správy práv podľa § 56 ods, 1 písm. g/ AZ
sumu rovnajúcu sa 2-násobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných
podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva. Podľa sadzobníka platného pre rok 2015
bola ročná odmena za jedno zvukovoobrazové zariadenie v hoteli kategórie 3* vo výške 26,- €, čo pri

počte 20 izieb vybavených káblovou TV predstavuje obvyklú odmenu v celkovej výške 520,- € za rok.
Výšku žalovanej sumy teda žalobca uplatnil v súlade s ust. § 56 ods. 1/, písm. g/ AZ.

34. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1040 eur.

35. Nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením uvedenej sumy súd priznal žalobcovi aj
uplatnený úrok z omeškania od 27.5.2016 do zaplatenia, s poukazom na ust. § 517 ods. 1,2 OZ, keďže k
uvedenému dňu bol žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu, na zaplatenie ktorého bol vyzvaný
výzvou žalobcu zo dňa 7.10.2015. Výška úroku z omeškania zodpovedá ust. § 3 NR SR 87/1995 Z.z.36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd mu preto priznal proti neúspešnému

žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd s poukazom na ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné nákladysúdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).